Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-38-2019.pdf
PDF · 89.11 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/38/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Pavla Laczu, v sporovej veci žalobcu: Attila Lelkes, Orechová Potôň 100, IČO: 35282266, zastúpený: JUDr. Ladislav Pongrácz, advokát, Alžbetínske nám. č. 1203, Dunajská Streda, IČO: 31150969, proti žalovanému: Stavebniny SERES, s.r.o., Budovateľská 5941/7, Dunajská Streda, IČO: 44874472, o zaplatenie 13.718 eur s prísl., o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného zo dňa 04.10.2018, č.k. 19Cb/30/2018-57, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11. decembra 2018 č.k. 19Cb/30/2018 - 64, takto
rozhodol:
I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného zo dňa 04.10.2018 č.k. 19Cb/3/2018-57 zamietol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 274, § 277, § 72, § 89 ods. 1, § 183 C. s. p. Zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 C. s. p. umožňuje § 277 ods. 2 C. s. p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Návrh možno v zmysle § 277 ods. 3 C. s. p. podať do 15 dní, odkedy sa žalovaný o tomto rozsudku dozvedel. Žalovaný ako dôvod svojej neúčasti na pojednávaní uviedol, že v čase pojednávania sa jeho jediný konateľ nachádzal v maďarskej obci Z., kde bol ubytovaný v služobnom byte obecného úradu, ktorý bol v dôsledku poruchy vodovodného potrubia vytopený. Na pojednávanie sa konateľ nestihol včas vrátiť, pretože mal zatopené osobné veci aj osobný počítač. O poruche predložil potvrdenie obce Z.. Podľa názoru súdu prvej inštancie však tieto dôvody nie sú dostatočné na to, aby sa z pohľadu § 277 ods. 2 C. s. p. považovali za ospravedlniteľné. Súd prvej inštancie mal za to, že z návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie sú zrejmé viaceré okolnosti podstatné pre to, aby súd návrhu vyhovel. Súd nemal za preukázané, že porucha vodovodného potrubia a zatopenie osobných vecí konateľa boli takou okolnosťou, ktorá by mu znemožňovala zúčastniť sa na pojednávaní alebo prinajmenšom oznámiť tieto okolnosti súdu pred pojednávaním so žiadosťou o jeho odročenie. Ďalej nie je zrejmé, čo sa myslí pod zatopením „osobných vecí“, a teda konkrétne, či sa zatopenie týkalo aj mobilného telefónu konateľa žalovaného. Z návrhu tiež nie je zrejmé, prečo by konateľ potreboval na výkon svojej funkcie „osobné veci a osobný počítač“. Osoby v jeho postavení totiž bežne využívajú práve služobné veci vrátane služobného telefónu. Zároveň treba podotknúť, že z návrhu je pochybné aj to, či sa vytopenie týkalo aj služobného bytu, kde bol konateľ žalovaného ubytovaný. Obec Z. totiž potvrdila len to, že k poruche došlo na „obecnom úrade“. Z návrhu vôbec nevyplýva, že by služobný byt bol súčasťou obecného úradu. Potom je ale tiež pochybné, či a prečo došlo k údajnému zatopeniu osobných vecí konateľa, o čom potvrdenie obce vôbec nevypovedá. Aj keby však súd vychádzal z pravdivosti tohto tvrdenia,
na posúdení veci to nič nemení. Keďže žalovaný v návrhu na zrušenie rozsudku netvrdí, že by konateľ nemal možnosť použiť mobilný telefón, súd nemohol mať za preukázané, že konateľovi bolo znemožnené ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní. Okrem toho, žalovaný ani netvrdí, že by sa miesto, kde sa zdržiaval jeho konateľ (obecný úrad v Z.), nachádzalo v takej oblasti, kde by nebol dostatočný signál pre uskutočnenie telefonického hovoru, ani že by išlo o miesto bez pevnej telefónnej linky. Zo všeobecných skúseností vyplýva, že v zásade z každej obce v rovinatej oblasti Strednej a Východnej Európy, kam patrí aj obec Z., je možné nadviazať telefonický kontakt s okolitým svetom. Ďalej nie je jasné, či sa obchodné rokovanie uskutočnilo ešte 03.10.2018 (deň pred pojednávaním) alebo až 04.10.2018 (v deň pojednávania). Keďže pojednávanie bolo nariadené na ranné hodiny (09.00 hod), možno predpokladať, že k rokovaniu došlo ešte 03.10.2018. V takom prípade nemožno považovať za ospravedlniteľné, ak konateľ žalobcu s vedomím o pojednávaní (predvolanie bolo žalovanému doručené 02.09.2018), na ktorom sa mienil zúčastniť, zostal ubytovaný v zahraničí v obci vzdialenej podľa jeho slov 1,5 hod od budovy súdu. Aj keby sa však stretnutie udialo 04.10.2018, nemožno konanie konateľa považovať za starostlivé, a teda ospravedlniteľné. Konateľ žalovaného sa na obchodné rokovanie vybral deň pred pojednávaním (03.10.2018) a mal byť ubytovaný do 04.10.2018. O pojednávaní nariadenom na 04.10.2018 mal pritom vedomosť viac ako mesiac vopred. Pokiaľ si dohodol obchodné stretnutie s ubytovaním tak, že v deň pojednávania, ktoré sa uskutočnilo ráno 09.00 hod, plánoval rokovať, odovzdať ubytovanie, vyraziť zo zahraničia a docestovať na Slovensko, nekonal s odbornou starostlivosťou (§ 135 Obchod. zák.), pretože sa neprimerane spoliehal na to, že mu v účasti na pojednávaní nič nezabráni. Ako bude vysvetlené v ďalšom bode, pokiaľ sa musel obchodného stretnutia osobne zúčastniť, mal tiež možnosť sa dať riadne a včas zastúpiť, čo však neurobil. Podľa § 72 C. s. p. sa na konanie právnickej osoby pred súdom použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu. Žalovaný je spoločnosťou s ručením obmedzeným, v mene ktorej koná štatutárny orgán - konateľ (13 ods. 1 Obchod. zák.) alebo za ňu koná zástupca. Žalovaný má tak síce právo nechať sa ako strana v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 89 ods. 1 C. s. p.). V kontexte posudzovania ospravedlniteľných dôvodov v zmysle § 277 ods. 2 C. s. p. treba podľa názoru súdu vykladať aj pravidlo obsiahnuté v § 183 ods. 1 C. s. p., ktoré umožňuje pojednávanie odročiť iba za kumulatívneho splnenia podmienky existencie dôležitých dôvodov neumožňujúcich účasť na pojednávaní a nemožnosti spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal strana alebo zástupca zastúpiť. Druhý odsek cit. ustanovenia vymedzuje niektoré prípady, keď možno od advokáta alebo strany spravodlivo žiadať, aby sa dala zastúpiť. Toto ustanovenie však nie je vyčerpávajúce, a preto je na úvahe súdu, aby posúdil okolnosti každej jednotlivej veci a vyhodnotil, či možno od strany alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa nechali zastúpiť. V prejednávanej veci je podľa názoru súdu rozhodujúce to, že žalovaný ako obchodná spoločnosť zaoberajúca sa širokou škálou činností (porov. predmety podnikania zapísané v obchodnom registri) má celkom určite dostatok personálnych kapacít v tomto zmysle a naskytajú sa mu viaceré možnosti na výber zástupcu „z ľudu“. Žalovaný pritom netvrdil (a ani to z okolností prejednávanej veci nevyplynulo), že by žalovaný nemal možnosť nechať sa zastúpiť iným zamestnancom alebo inou osobou. Nemožno preto považovať za ospravedlniteľné, ak sa žalovaný nenechá zastúpiť inou osobou v prípade, keď jediný konateľ žalovaného odcestuje deň pred pojednávaním do zahraničia na rokovanie, ktorého naliehavosť navyše žalovaný vôbec netvrdil ani nepreukázal, s tým, že tam mieni zotrvať až do dňa pojednávania, ktoré sa má uskutočniť v raňajších hodinách.
2. Žalovaný podal odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol jeho návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietnutý a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľa súd svoje rozhodnutie odôvodnil výlučne mechanicky, ponechal bez povšimnutia ľudskú skúsenosť a kladie na osobu v postavení konateľa obchodnej spoločnosti nároky, ktoré nezohľadňujú skutočnosť, že aj konateľ je len človek, je bežné, že pokiaľ nastane udalosť vis major bezprostredne neohrozujúce život a zdravie, ale ohrozujúca majetok, nastúpia právom neregulované a nepredvídané ľudské reakcie, ktoré majú veľmi málo spoločného s racionálnym a očakávaným správaním. Podľa súdu prvej inštancie mal jednoducho konateľ žalovaného nechať svoje veci v zatopenom byte, sadnúť si do auta a absolvovať pojednávanie a veci nechať napospas osudu, čo je nereálne a šikanózna požiadavka. Služobný byt, ktorý bol zatopený je spojený s obecným úradom. Obecný úrad a služobný byt sa nachádzajú v jednej budove vedľa seba. Porucha na obecnom úrade spôsobila zatopenie tak časti obecného úradu ako aj časti služobného bytu. Obchodné
rokovanie sa uskutočnilo dňa 03.10.2018 a bolo spojené s neoficiálnou časťou večerným posedením so starostom obce.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný predložil potvrdenie od obecného úradu o rozbití potrubia, keď podpis na potvrdení nie je overený, nedá sa zistiť, kto ho vyhotovil a podpísal, a žalovaný nepredložil ani úradne overený preklad potvrdenia. Žiadne ďalšie dôkazy nepredložil. Ako potvrdenie od hasičského zboru, čestné prehlásenia od osôb, ktoré boli prítomné na mieste, zápisnica z rokovania, ani nešpecifikoval (keď naozaj došlo k zatopeniu služobného bytu), kedy došlo k zatopeniu, kedy ho zistili, kedy chcel vyraziť na cestu, teda neuviedol žiadne bližšie okolnosti, prečo nemohol opustiť byt, ako došlo k zatopeniu svojich osobných vecí, či bol jeho telefón, osobný počítač uložený na podlahe, ako mohlo dôjsť k zatopeniu týchto vecí. Mal možnosť telefonicky kontaktovať súd, aj keby došlo k zatopeniu jeho mobilného telefónu, čo je málo pravdepodobné, požiadať o pomoc starostu, pracovníkov obecného úradu, alebo akúkoľvek inú osobu, mal možnosť požiadať o prístup k internetu, mohol si zistiť telefónne číslo na súd, mohol kontaktovať známych, pracovníkov firmy, rodinných príslušníkov v Dunajskej Strede, aby oznámili súdu dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní. Po doručení napadnutého rozsudku pred podaním návrhu na jeho zrušenie vyhľadal žalobcu a požiadal ho, aby mu umožnil zaplatiť dlh v splátkach, žalobca tejto požiadavke nevyhovel z dôvodov, že ho viackrát vyzýval na zaplatenie dlhu pred podaním žaloby, na čo žalovaný nereagoval, keď viackrát sľúbil zaplatenie dlhu. Žalovaný po odmietnutí jeho žiadosti o splátky podal návrh na zrušenie rozsudku, pričom z jeho nekonania vyplýva, že ani nemal v úmysle zúčastniť sa pojednávania a dôvodom podania návrhu na zrušenie rozsudku je skôr oddialiť výkon rozhodnutia a pomstiť sa za negatívnu odpoveď na žiadosť žalovaného o splátky.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti napadnutému uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. h/ C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
5. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia a rešpektuje princípy spravodlivosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne, výstižne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, a preto odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa právne závery súdu prvej inštancie, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.
7. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p., a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p.. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, a preto sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení uznesenia, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolací súd má za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Žalovaný ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové relevantné podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadať, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia, keď dôkazné bremeno existencie ospravedlniteľného dôvodu pre zmeškanie pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovaného, zaťažuje žalovaného, a preto odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia. Rozhodujúcou a podstatnou skutočnosťou tu bola skutočnosť, že žalovaný neuviedol a ani nepreukázal žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by bolo možné návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil a vyhodnotil návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného ako nedôvodný.
8. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie naviac uvádza, že žalovaný ani v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ani v odvolaní nešpecifikoval, kedy konkrétne ( v akom čase) malo dôjsť k vytopeniu služobného bytu a kedy sa o tom žalovaný dozvedel, teda koľko mal času do termínu pojednávania od ním tvrdenej udalosti, a teda ani nepreukázal, že z časového hľadiska nemohol reálne stihnúť dostaviť sa na pojednávanie kvôli ním tvrdenej udalosti - vytopenie služobného bytu, v ktorom mal byť žalovaný ubytovaný. Naviac z návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ani z odvolania nevyplýva, prečo žalovaný nemohol telefonicky ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní, prípadne sa dať zastúpiť inou osobou na pojednávaní. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky ním produkované tvrdenia, ktorými argumentoval v odvolacom konaní, žiadnym spôsobom nevyvrátili právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
9. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
10. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
11. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol procesne úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
12. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.