Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/2/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, s. r. o., so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnej: B. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, O., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Miroslav Friga, Exekútorský úrad so sídlom Námestie SNP 16, Stropkov, pod sp. zn. EX 3638/08, nástupca po Mgr. Štefanovi Marčekovi, súdnom exekútorovi, o vymoženie 13,28 Eur s príslušenstvom, o zastavení exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica, č. k. - 31 zo dňa 15. novembra 2016, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa sa z a m i e t a .

III. Povinnej sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou , až 6, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“), , o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2008. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 25.01.2016 bolo súdnym exekútorom doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Doplnenie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 20.01.2016. V doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený s poukazom na ustanovenie Exekučný poriadok v znení , ktorým sa mení a dopĺňa uviedol, že sa v tomto konaní nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri právnom vzťahu povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah - uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul, prejednávaná ako obchodnoprávna. Okrem toho je zrejmé, že v čase základného súdneho konania neplatila v SR právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinnej a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto prípade do úvahy. Oprávnený označuje dôkazy, z ktorých vyplývajú ním vyššie opísané skutočnosti, a to súdny spis, ktorý vedie Krajský súd v Trnave pod č. k. , a uvádza, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou nevie priložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu platného v SR preukazovať vlastný vzťah s povinnou, a preto má v držbe len zmenku, zmenkový platobný rozkaz a dokumentáciu týkajúcu sa vymáhania pohľadávky po vydaní rozhodnutia, ktorým

sa priznal nárok zo zmenky proti povinnej. Súd nahliadol do zmenkového spisu Krajského súdu v Trnave - . Z pripojeného spisu zmenkového súdu vyplýva, že zmenkový súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. V danom prípade je exekúcia vykonávaná na podklade zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Trnave č. k. - 10 zo dňa 23.07.1998, t.j. rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky. Povinnou je fyzická osoba. Oprávnený si v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku splnil zákonnú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti týkajúcej sa jeho vlastného vzťahu s povinnou. Súd má povinnosť zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku len v prípade vymáhania nárokov zo zmenky vzniknutých v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd by mal preto v prvom rade skúmať charakter uzavretej zmluvy za účelom zistenia, či je možné na predmetnú vec aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. V tomto prípade súd nemohol preskúmať zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinnou, nakoľko ju oprávnený nepredložil. V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že zmluvou nedisponuje. Zo spisu zmenkového súdu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmluvou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by oprávnený preukázal, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uznesenie považoval za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd účastníkovi konania jeho postupom odňal možnosť konať pred súdom a neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s povinnou vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinnou a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinnej a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom konaní do úvahy. Oprávnený označil v doplnení jeho návrhu na vykonanie exekúcie za dôkaz súdny spis, v ktorom sa prejednávala vec v základnom konaní, a uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015 (a platný aj v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie) nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinnou, a preto ani nemal povinnosť za situácie, že mal právoplatne judikovanú pohľadávku, o ktorej už aj bola vedená exekúcia, zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné budúce preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinnou. Za daného právneho stavu mal podľa oprávneného exekučný súd vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je podľa oprávneného pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od oprávneného do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s povinnou. Oprávnený sa domáhal zmeny napadnutého uznesenia a žiadal, aby odvolací súd prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz

- spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f

Exekučného poriadku s , pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s , aby postúpil návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a odvolacie konanie do toho času prerušil.

3. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( a EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie ( EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (, ods. 1), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.08.2008, kedy bol predchádzajúcemu súdnemu exekútorovi Mgr. Štefanovi Marčekovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, a to právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Trnave č. k. -10 zo dňa 23.07.1998. Žiadosťou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.09.2008 požiadal súdny exekútor Mgr. Štefan Marček o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 22.09.2009 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka. Dňa 25.01.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 20.01.2016. K predmetnému podaniu oprávnený nevedel priložiť listinné dôkazy z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinnou, a preto má vo svojej držbe len zmenku, zmenkový platobný rozkaz a dokumentáciu týkajúcu sa vymáhania pohľadávky. Súd prvej inštancie si pripojil spis Krajského súdu v Trnave sp. zn. , ktorý neobsahuje žiadne listinné dôkazy preukazujúce vlastný vzťah právneho predchodcu oprávneného s povinnou (zmluvu), ani iné dôkazy preukazujúce tvrdenie oprávneného, že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu zastavil.

6. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa EP v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Podľa § 39 ods. 4 EP, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Podľa § 243f ods. 1 EP, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

11. Podľa § 243f ods. 2 EP na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.

12. Podľa § 243f ods. 4 EP, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

13. Podľa § 243f ods. 5 EP, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

14. Podľa § 243f ods. 6 EP, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

15. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v , , s. 1 písm. m) a EP zavedenej sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a to v lehote 30 dní od účinnosti zákona, t.j. do 22.01.2016. Účelom novely zavedenej tak bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a s poukazom na ustanovenie sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

18. Odvolací súd považuje za nevyhnutné ešte uviesť, že z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdu prvej inštancie dňa 25.01.2016 jednoznačne vyplýva, že oprávnený nepriložil listinné dôkazy preukazujúce vlastný vzťah jeho právneho predchodcu spoločnosti TRANSINVEST, a.s. s povinnou. V predmetnom podaní odôvodňoval svoju nemožnosť predložiť listinné dôkazy zánikom jeho právneho predchodcu spoločnosti TRANSINVEST, a.s. v čase, keď nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu preukazovať vlastný vzťah s povinnou. Odvolací súd má za to, že uvedená skutočnosť nie je dôvodom na pokračovanie v exekúcii. Exekučný poriadok totiž v ustanovení § 39 ods. 4 explicitne zakotvil povinnosť oprávneného v exekúciách vedených na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému - fyzickej osobe, opísať a preukázať vlastný vzťah s povinným. Povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie sa tak vzťahuje na každého, kto vystupuje v exekučnom konaní, v ktorom sa vymáha nárok na základe exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky, v pozícii oprávneného. Uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok nespôsobilo zánik pôvodného vlastného vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, ktorý bol touto zmenkou zabezpečený. Preto podľa názoru odvolacieho súdu má povinnosť opísať a preukázať vlastný vzťah, resp. pôvodný právny vzťah, ktorý bol zmenkou zabezpečený, každá oprávnená osoba, ktorá sa na súde domáha vymoženia plnenia z exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Navyše zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 03.08.2003 medzi spoločnosťou Quiston Establishment ako postupcom a oprávneným ako postupníkom čl. 2 bod 2 vyplýva, že postupca sa zaviazal odovzdať postupníkovi dokumentáciu týkajúcu sa správy a vymáhania postúpených pohľadávok. Vzhľadom na uvedené preto neobstojí námietka oprávneného,

že nemohol predložiť listinné dôkazy preukazujúce vlastný vzťah jeho právneho predchodcu s povinnou z dôvodu zániku jeho právneho predchodcu spoločnosti TRANSINVEST, a.s. a z dôvodu, že on vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný tento vzťah preukazovať.

19. Odvolací súd považoval za bezpredmetný taktiež argument oprávneného, že sa v danej veci jednalo o obchodno-právny vzťah, pretože vec bola na krajskom súde vedená ako obchodnoprávna. Vecná príslušnosť Krajského súdu v Trnave v sporoch zo zmeniek totiž vyplývala z ustanovenia v znení účinnom ku dňu začatia konania sp. zn. . V zmysle uvedené ustanovenia krajské súdy rozhodovali ako súdy prvého stupňa v obchodných veciach bez zreteľa na to, že nejde o obchodné veci podľa písm. a) alebo b), spory z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, iných cenných papierov alebo šekov vrátane sporov z vydaných zmenových (šekových) platobných rozkazov. Tzn. príslušnosť krajského súdu ako zmenkového súdu bola určená bez ohľadu na charakter kauzálneho vzťahu zmenky.

20. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že v danom prípade sa nejedná o retroaktivitu, pretože ustanovenie Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t.j. v lehote 30 dní od účinnosti , ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t.j. do 30 dní odo dňa 23.12.2015) opísať a preukázať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinnou. Z uvedeného vyplýva, že ani táto námietka oprávneného neobstojí.

21. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle ustanovenia potvrdil.

22. Oprávnený v podanom odvolaní zároveň žiadal, aby odvolací súd prerušil exekučné konanie za účelom podania návrhu na začatie konania Ústavnému súdu Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ustanovenia Exekučného poriadku s , ak odvolací súd na základe posúdenia súladnosti prechodných ustanovení Exekučného poriadku s dospeje k záveru, že sú s ňou v rozpore. Uvedenú žiadosť oprávneného odvolací súd vyhodnotil ako návrh na prerušenie konania podľa .

23. Podľa , súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

24. Podľa EP, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. Pod osobitným o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení

25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd v predmetnej veci nemôže exekučné konanie prerušiť a predložiť vec na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavný súd Slovenskej republiky, nakoľko to vylučuje samotný Exekučný poriadok v EP. Postup podľa je možné aplikovať iba na súdne konanie, nie však na exekučné konanie.

26. Odvolací súd vzhľadom na uvedené návrh oprávneného na prerušenie konania podľa zamietol.

27. Podľa v spojení s mala v odvolacom konaní úspešná povinná nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žiadne trovy jej však v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že sa jej náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, i za použitia .

28. Toto uznesenie bolo odvolacím súdom prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).