Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Co-73-2019.pdf
PDF · 74.01 KB
Case nature
Subarea
4Co/73/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne W. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Š.E. XX, XXX XX P., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovaným 1. Platiť sa oplatí s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, 2. POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia 500,- eur, o odvolaní žalovaného 2. proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 32Csp/66/2019-46 zo dňa 17.4.2019 takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie žalovaného 2.
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému 2. povinnosť zaplatiť žalobkyni 250,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu žalobkyne vo vzťahu k žalovanému 1. o zaplatenie 250,- eur vylúčil na samostatné konanie. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2. v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 273, § 275, § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku a uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný 2. nesplnil povinnosť uloženú uznesením č.k. 32Csp/66/2019-25 zo dňa 21.3.2019, ktoré mu bolo doručené dňa 25.3.2019 a to napriek tomu, že bol o následkoch nesplnenia tejto povinnosti poučený, súd rozhodol v súlade s ust. § 273 Civilného sporového poriadku o žalobe rozsudkom pre zmeškanie vo vzťahu k žalovanému 2., ktorým žalobe v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 250,- eur vyhovel a to bez nariadenia pojednávania dňa 17.4.2019. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil dňa 11.4.2019 na úradnej tabuli Okresného súdu Prešov, ako aj na jeho webovej stránke.
Nárok žalobkyne voči žalovanému 1. vylúčil na samostatné konanie v súlade s ust. § 166 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 2. súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému 2. s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný 2. Namietal nedôvodnosť priznaného nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Bol toho názoru, že ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného
finančného zadosťučinenia, avšak uvedené ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Pri jeho rozhodovaní o priznaní a v akej výške je potrebné zohľadňovať nielen úspešnosť toho-ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Poukázal na princíp právnej istoty s tým, že podľa jeho názoru, nestačí všeobecná konštatácia funkcie primeraného finančného zadosťučinenia. Žiadal súd, aby zohľadňoval konkrétne okolnosti danej veci s tým, že poukázal aj na to, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nesmie slúžiť na duplicitné uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Má nesporne spĺňať sankčnú funkciu, ale jeho cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil. Poukázal na iné rozhodnutia členského štátu Európskej únie. Navrhol žalobu ako nedôvodnú, neopodstatnenú zamietnuť.
3. Právny zástupca žalobkyne sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinné od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov, ďalej len CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce (§ 379 a § 380 CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a pri skúmaní podmienok odvolacieho konania z hľadiska prípustnosti opravného prostriedku dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2. bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.
Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
5. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne vo vzťahu k žalovanému 2. rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 273 CSP z dôvodu, že žalovaný 2. sa v súdom stanovenej lehote k žalobe písomne nevyjadril. O následkoch nesplnenia uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie bol náležite poučený s tým, že uznesenie súdu žalovaný 2. prevzal 25.3.2019. Z obsahu odôvodnenia odvolania podaného žalovaným 2. vyplýva, že namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj neprimeranosť výšky priznaného primeraného finančného zadosťučinenia. V danom prípade však súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku v zmysle ust. § 273 CSP bez nariadenia pojednávania po predchádzajúcom splnení zákonných podmienok pre rozhodnutie o uplatnenom nároku rozsudkom pre zmeškanie. Proti takémuto rozsudku nie je prípustné odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvedené vyplýva z citovaného ust. § 356 písm. b) CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné len v prípade, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 2. v podanom odvolaní nesplnenie procesných podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie nenamietal, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti vydanému rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné.
Z týchto dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného 2. v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
Z dôvodu rozhodnutia o podanom odvolaní z procesných dôvodov, odvolací súd napadnuté rozhodnutie vecne neprejednal z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku.
6. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a analogicky s ust. § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v záujme rozumného usporiadania procesných nárokov strán sporu v súlade so zásadou hospodárnosti konania (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 Základných princípov CSP). Žalobkyňa si trovy odvolacieho konania neuplatnila, ani jej z obsahu spisu nevyplývajú.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.