Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-93-2019.pdf
PDF · 64.07 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/93/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci proti odsúdenému C. X., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 20.08.2019, sp. zn. 2Pp/40/2019, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 19.11.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, sťažnosť odsúdeného C. X., narodeného XX.XX.XXXX, z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno a/, odsek 2, 3 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného C. X. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 4T/82/2009 zo dňa 06.08.2009 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 4T/82/2009 zo dňa 03.11.2014 vo výmere 15 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava v sp. zn. 2T/19/2015 zo dňa 25.05.2015 vo výmere 3 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,
Uvedené uznesenie, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosťou napadol odsúdený, ktorej písomné odôvodnenie nadriadenému súdu do času konania neverejného zasadnutia doručené nebolo.
Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Ako vyplýva zo zákonných ustanovení, ktoré súd I. stupňa cituje v odôvodnení napadnutého uznesenia, výkon polovice takéhoto trestu je len jednou, avšak nie jedinou podmienkou, pre podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu. Ďalšími dvomi (tzv. materiálnymi) podmienkami pre taký postup, ktoré musia byť splnené súčasne, je :
- že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, a
- stav, kedy možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Pri posudzovaní týchto podmienok je súd povinný skúmať nielen správanie odsúdeného počas výkonu trestu, ale v prípade, že už v minulosti bol odsúdený pre trestnú činnosť, aj to, či skôr uložené tresty splnili svoj účel, ako aj ďalšie osobné pomery odsúdeného rozhodujúce pre dôvodný predpoklad, že na slobode (po podmienečnom prepustení) bude viesť riadny život.
Čiastočne neodporúčajúci záver z hodnotenia odsúdeného Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce (v ktorom odsúdený trest aktuálne vykonáva), resp. z výpovede jeho zástupcu na verejnom zasadnutí, hoci správanie odsúdeného v režime výkonu trestu je aktuálne v komplexe hodnotené pozitívne, korešponduje s trestnou minulosťou odsúdeného. Treba zdôrazniť, že odsúdený sa doposiaľ dostal do konfliktu s Trestným zákonom 12-krát pre úmyselnú trestnú činnosť prevažne majetkovej povahy i za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Predchádzajúce odsúdenia a opakovane uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody, podmienečné prepustenie v roku 2007 a podmienečné odsúdenie v roku 2003, v oboch skúšobných dobách sa neosvedčil, ba ani uložené ochranné liečenia na neho zjavne nemali požadovaný preventívny ani resocializačný účinok.
Práve kriminálny spôsob života aký viedol odsúdený v minulosti, nepriaznivá resocializačná prognóza a stredné riziko sociálneho zlyhania a zvýšené riziko recidívy páchania trestnej činnosti nedávajú dostatočný záver pre konštatovanie priaznivej prognózy vedenia riadneho života odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Ani odsúdeným prezentovaný prísľub v žiadosti, že sa chce zaradiť do normálneho života a nevrátiť sa do väzenia, nie je možné akceptovať ako vážne mienený, pretože takýto deklaroval už v minulosti a nedodržal ho.
Na tom základe nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa rozhodol správne, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok (§ 185 ods. 2 Tr. por.).