Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-31-2019.pdf
PDF · 104.85 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/31/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO:24785199, so sídlom Československé armády 7, 50003 Hradec Králové, Česká republika, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36715352 so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin proti žalovanému: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. C. XXX/ XX, A., štátna príslušnosť SR o zaplatenie 394,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 394,00 eur s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 394,00 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal v rámci upomínacieho konania zaplatenia sumy 394,00 eur a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 394,00 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu skutkovo a právne odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731, sídlom Mlynské nivy 49, 621 09 Bratislava uzatvorila so žalovaným dňa 30.09.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 700,00 eur, poukázané na platobnú kartu žalovaného ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 pravidelných týždenných splátkach. Pôžička bola poskytnutá žalovanému jednorazovo hotovostne. Súčasne so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril dňa 30.09.2015 Zmluvu o poskytnutí služieb Komfort, ktorou sa predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému službu spočívajúcu najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska dlžníka, a to za úhradu dlžníka predchodcovi žalobcu vo výške 394,38 eur. Žalovaný uhradil predchodcovi žalobcu sumu 306,00 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzavretou medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., ako postupníkom, postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru vrátane príslušenstva na spoločnosť žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016. Žalovaný napriek výzve žalobcu do podania žaloby dlžnú sumu neuhradil. 3. Žalobca si predmetnou žalobou však uplatnil iba nesplatenú časť pôžičky bez toho, aby si uplatňoval náklady a poplatky ako aj sumu vyplývajúcu zo Zmluvy o zabezpečení pohľadávok. Žalobca si predmetnou žalobou teda uplatnil iba nesplatenú istinu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 394,00 eur a úrok z omeškania z istiny 394,00 eur od 17.12.2016 do zaplatenia. 4. Ako dôkazy žalobca označil a predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere z 30.09.2015 Č.. XXXXXXXXX, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, výpis z obchodního rejstříku, Predžalobnú výzvu zo dňa 17.09.2018, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016.
5. Súd v upomínacom konaní žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 13Up/883/2018 zo dňa 16.11.2018. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému na prejednanie v zmysle § 13 v spojení s § 14 CSP na ďalšie konanie, nakoľko žalobca v zmysle § 10 ods.. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní navrhoval pokračovanie v konaní na tunajšom súde ako na súde príslušnom. 6. Súd následne žalovaného uznesením č.k. 19Csp/31/2019-49 zo dňa 28.08.2019 podľa ust. 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. 7. Súdu sa nepodarilo uznesenie a žalobu s prílohami doručiť žalovanému na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, a to i napriek vykonanému šetreniu ohľadne zistenia skutočného pobytu žalovaného. Súd v súlade s ust. § 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu a žalobu považoval po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. 8. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 9. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 10. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 394,00 eur s príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.11.2019 o 14.20 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu 30.10.2019. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. 11. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 12. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany. 13. Skutkový stav tvrdený žalobcom nebol sporný, vyplynul aj z predložených dôkazov. Žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu, nenavrhol ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili tento skutkový stav. 14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav: 15. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu (Provident Financial, s.r.o.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 30.09.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (v texte „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 700,00 eur za celkový úrok vo výške 23,74 % z istiny, t.j. vo výške 106,07 eur. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval tiež „poplatok“ vo výške 118,08 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi celkovú sumu 917,15 eur, a to v 60 týždenných splátkach s tým, že výška každej splátky od prvej po predposlednú je 15,29 eur a výška poslednej splátky je 15,04 eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol uvedený ako „siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy“. RPMN, t.j. ročná percentuálna miera nákladov, ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 62,21 %. Priemerná ročná percentuálna miera
nákladov bola ku dňu podpisu zmluvy predstavovala sumu vo výške 33,96 %. Zmluvné strany dohodli režim čerpania úveru jednorázovo v prospech účtu na platobnú kartu žalovaného. Žalovaný čerpal úver v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve. Podľa tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe v ten istý deň bola medzi zmluvnými stranami uzavretá tiež Zmluva o poskytnutí služby KOMFORT, na základe ktorej mal predchodca žalobcu poskytovať žalovanému službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky úveru, za odmenu vo výške 217,15 eur, splatnú v 60 splátkach. Žalobca si nároky z nej zrejme s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov, ktoré túto v obdobných prípadoch vyhlásili za neplatnú neuplatnil. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému listom zo dňa 16.12.2016 postúpenie pohľadávky voči žalovanému zo Zmluvy a ako aj zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške vo výške 955,00 eur ktoré oznámenie bolo podané na poštovú prepravu dňa 29.12.2016 (podací hárok čl. 61). 16. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4). 17. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (1). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (2). Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (3). 18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 20. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 21. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. 22. Podľa § 9 ods. 10 ZoSÚ, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 24. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 26. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 27. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je v uplatnenej bez úrokov a poplatkov a iba v časti poskytnutého a nesplateného úveru dôvodná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 30.09.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 700,00 eur a toho istého dňa tiež Zmluvu o poskytnutí služby KOMFORT, na základe ktorej mal predchodca žalobcu poskytovať žalovanému službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, za odmenu vo výške 394,38 eur. 28. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnými zmluvami je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže predchodca žalobcu pri uzatváraní zmlúv vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmlúv posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.271. Nakoľko zmluva o úvere má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Uvedenie konečnej splatnosti úveru vo formáte “siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy”, nemožno považovať za určité a jasné, nakoľko z takejto formulácie spotrebiteľ absolútne nevie určiť presný termín ukončenia jeho povinností zo zmluvy pri jej riadnom plnení. 29. Zmluva taktiež podľa názoru súdu neobsahuje riadne a jednoznačné uvedenie reálnej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ), keď okrem úrokovej sadzby 23,74 % ročne (106,07 eur) žalobca od žalovaného požaduje i poplatok za garantovanú službu pevnou sumou (nerozpísaný na percentá), majúci však obdobnú funkciu odplaty za poskytnutie úveru ako úrok, ktorý mal byť riadne zahrnutý do výšky úroku, nakoľko uvedenie určitej úrokovej sadzby a popri tom ešte “poplatku” môže výrazne skresliť predstavu priemerného spotrebiteľa o výhodnosti, či nevýhodnosti daného úveru, keď práve úroková sadzba býva porovnávajúcim faktorom umožňujúcim spotrebiteľovi orientáciu v ponuke spotrebiteľských úverov a ovplyvňujúcim jeho rozhodovanie. 30. Vo vyššie uvedenom prípade (t.j. pri absencii náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f), písm. k) ZoSÚ) sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobcovi považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca (ako právny nástupca poskytovateľa úveru na základe zmluvy o postúpení pohľadávok) by nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani administratívneho poplatku, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru. 31. Vychádzajúc z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu, žalovaný v súvislosti so spotrebiteľským úverom vo výške 700,00 eur zaplatil sumu 306,00 eur. Ako už súd uviedol, v prejednávanom prípade
sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný z poskytnutého úveru vo výške 700,00 eur zaplatil sumu 306,00 eur súd mu vo výroku I. rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (ktorý je z dôvodu postúpenia pohľadávky v konaní aktívne vecne legitimovaným) uplatnenú iba časť poskytnutých a nesplatených peňažných prostriedkov vo výške 394,00 eur. 32. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal neuhradením splátok úveru v lehote splatnosti do omeškania, priznal súd žalobcovi i nárok na úroky z omeškania z priznanej sumy dlžných splátok, pričom žalovaný sa síce do omeškania s úhradou splátok dostal dňom nasledujúcim po dni splatnosti každej jednotlivej splátky, ale keďže žalobca si uplatňoval nárok na úroky z omeškania z celkovej žalovanej sumy istiny úveru vo výške 5,00% ročne súhrnne od 17.12.2016, súd mu priznal úroky z omeškania z priznanej sumy od ním uplatňovaného dátumu. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Žalobcovi tak súd priznal voči žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania v ním uplatňovanej výške 5,00 % ročne zo sumy 394,00 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu nasledujúcemu po splatnosti poslednej splátky bola 0,05% ročne. 26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 29. O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako plne úspešnej procesnej strane priznal voči žalovanému, ktorý bola v spore neúspešný náhradu trov konania v plnej výške (II. výroková veta rozsudku). Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.