Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-12-2019.pdf
PDF · 109.06 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/12/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Helenou Marcinkechovou v spore žalobcu: K. L., B.. XX.XX.XXXX, X. Z. XXX/XX, XXX XX O., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou : Y.. J. Y., B.. XX.XX.XXXX, X. Y. XX, X., proti žalovanej: W. B., G.. L., B.. XX.XX.XXXX, X. S. Č.. XXXX/XX, XXX XX O., zastúpená: advokátkou JUDr. Ildikó Uleklovou, so sídlom Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda, o vrátenie daru, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.03.2019 domáhal vrátenia daru - nehnuteľností v podiele 1/2 z celku, evidovaných Okresným úradom J. U. , W. C. L. C. J. U., C. O., W. Ú. V. O. na liste vlastníctva č. XXX, parcela registra „C“ parc. č. XXX/XX o výmere 400 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, parc. č. XXX/X o výmere 257m2, druh pozemku: záhrada a rodinný dom so súpisným č. XXX, postavenej na pozemku s parcelným č. XXX/ XX stavba so súpisným č. XXX. Tieto nehnuteľnosti boli žalobcom darované žalovanej - jeho dcére - darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX.
2. Žaloba bola zdôvodnená tým, že už v čase uzavretia darovacej zmluvy sa účastníci ústne dohodli, že žalobcovi bude samostatnou zmluvou s následným vkladom do katastra nehnuteľností zriadené vecné bremeno doživotného užívania k darovaným nehnuteľnostiam. Následne, po darovaní však žalovaná uvedené odmietla s vyhrážkou, že nehnuteľnosti predá a žalobca skončí na ulici ako bezdomovec. Ďalej žalobca uvádzal, že žalovaná odcudzuje z rodinného domu predmety s vysokou hodnotou. Ide o cennosti, vkladné knižky a peniaze v nešpecifikovanej sume. Z uvedeného dôvodu žalobca podal na žalovanú trestné oznámenie. Podľa žalobcových tvrdení mala žalovaná navádzať syna žalobcu Z.B. L. na podanie krivej svedeckej výpovede orgánom činným v trestnom konaní, čo však mal tento odmietnuť. Žalovaná mala navádzať syna žalobcu na to, aby vypovedal, že žalobca trpí Alzheimerovou chorobou. Za krivú výpoveď mu mala žalovaná sľúbiť sumu vo výške 40 000,- eur, t.j. polovicu predajnej ceny darovanej nehnuteľnosti, ktorú mala podľa tvrdení žalobcu v pláne predať. Žalovaná tiež mala fyzicky napadnúť partnerku žalobcovho syna Z. L.. Žalobca ďalej uvádza, že napriek jeho prosbám mu žalovaná počas jeho práceneschopnosti nepriniesla potrebné lieky, napriek ústnej dohode darovaný dom neupratuje, o žalobcu sa nestará.
3. Vo vyjadrení k žalobe žalovaná poprela, že by svojím konaním voči žalobcovi - svojmu otcovi alebo iným členom rodiny hrubo a sústavne porušovala dobré mravy. Žalovaná má za to, že jej vzťah s otcom sa zhoršil po tom, ako si tento našiel priateľku a nechal sa z jej strany ovplyvniť. Žalobca v septembri
minulého roka vyjadril úmysel kúpiť v J. U. byt za kúpnu cenu 40 000,- eur a žiadal od žalovanej, aby predala dom, v ktorom v súčasnosti býva, a teda vo vzťahu ku ktorému žiada vrátiť darovaný podiel. Žalovaná s uvedeným nesúhlasila, keďže podľa plánu žalobcu a jeho priateľky mal byť zakúpený byt výlučným vlastníctvom žalobcovej priateľky. Žalovaná sa teda rozhodla v prospech svojho otca odmietnuť takéto jeho prianie. Žalovaná poprela žalobcovo tvrdenie o tom, že by ona odmietla zriadiť žalobcovi doživotné užívacie právo. Považuje za samozrejmosť, že žalobca môže do konca svojho života bezodplatne užívať predmetnú nehnuteľnosť, čomu svedčí aj fakt, že žalobca predmetnú nehnuteľnosť do dňa podania stále, už 5 rokov od darovania nerušene užíva. Žalovaná poukazuje ďalej na skutočnosť, že doživotné užívacie právo možno zriadiť tiež vo forme zmluvného záväzku, pri ktorom nie je zákonom predpísaná povinnosť osvedčiť podpis povinného vlastníka nehnuteľnosti. Pokiaľ by teda bolo pravdivé tvrdenie, že účastníci už pri uzatváraní darovacej zmluvy mali úmysel zriadiť vecné bremeno, avšak nemohli tak učiniť kvôli zaneprázdnenosti žalovanej, mohli zriadiť žalobcovo užívacie právo zmluvným záväzkom. Skutočnosť, že sa tak ale nestalo, vyvracia žalobcove tvrdenia o dohode o existencií dohody o zriadení vecného bremena medzi zmluvnými stranami. Žalovaná aj v súčasnosti súhlasí s uzatvorením zmluvy o zradení vecného bremena , pokiaľ o to žalobca stojí. Žalovaná sa do decembra minulého roka pravidelne starala o svojho otca ako aj o jeho domácnosť, varila mu, prala jeho veci atď. Dôvodnosť žaloby vyvracia aj fakt, že žalovaná ani po tom, ako na ňu žalobca - vlastný otec podal nepravdivé trestné oznámenie, táto žiadne právne kroky voči nemu neučinila (nevyzvala ho k vyprataniu nehnuteľnosti, neodpredala dom atď). Žalovaná navrhla tiež vyžiadať spisový materiál C. G. L. Z. P. J. U. U.. Z.. Č.: C.-XXX/X-P.-J.-XXXX, pričom má za to, že práve žalobca sa správal tak, že jeho správanie voči žalovanej hraničilo s porušením dobrých mravov. Žalobca bol plne uzrozumený s tým, že platobné karty žalovaná užívala výlučne na úhradu výdavkov žalobcu, podľa jeho pokynov a v súlade s jeho vôľou. Za rozhodné obdobie 7 rokov boli vydané minimálne 3 platobné karty. Žalovaná je presvedčená, že trestné oznámenie bolo na jej osobu podané účelovo, aby žalobca mohol v konaní o vrátenie daru argumentovať prebiehajúcim trestným konaním. Žalobca v banke nikdy nehlásil odcudzenie platobných kariet. Žalovaná už dlhé roky nevychádza dobre so svojou švagrinou, avšak popiera tvrdenia, žeby tento zlý vzťah mal pôvod v jej agresívnom správaní, resp. že by švagrinú niekedy fyzicky napadla. Ich vzájomný zlý vzťah tkvie ešte v časoch pred uzavretím darovacej zmluvy. Ich interakcia je už roky nulová, preto žalovaná ani nemôže porušovať dobré mravy správaním sa voči svojej švagrinej. Žalovaná priznáva, že kontaktovala svojho brata za účelom podania svedeckej výpovede v trestnej veci, odmieta však, že by ho nahovárala na podanie krivej výpovede. Od svojho brata žiadala iba, aby na políciu vypovedať šiel a aby vypovedal pravdu. S bratom žalovanej sa stretla aj právna zástupkyňa žalovanej, položila mu niekoľko otázok a vysvetlila mu, že pokaľ sa na predvolanie nedostaví na políciu, jeho povinnosti tým neodpadnú a do budúcna z toho môže mať problémy vo forme predvedenia či poriadkovej pokuty. Na predmetnom sedení bola prítomná aj koncipientka právnej zástupkyne. Žalovaná uviedla, že z rodinného domu neukradla žiadne predmety, u žalovanej sa nachádzajú šperky jej matky, ktoré jej ešte pred smrťou darovala. Predmetné šperky sú pre ňu spomienkami na zosnulú matku. Žalovaná odmieta všetky tvrdenia uvedené v žalobe. Súčasné správanie žalovanej a teda, že minimalizovala kontakt so svojim otcom po tom, ako sa stala terčom jeho urážok a hádok za tým účelom, aby pristúpila k predaju rodinného domu, nie je možné považovať za správanie zakladajúce právo na vrátenie daru.
4. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 25.06.2019 žalobca opätovne tvrdí, že žalovaná plánovala predať dom, za ktorým účelom chcela „použiť“ aj vlastného brata, s ktorým sa chcela podeliť o kúpnu cenu domu, ak tento bude na polícií krivo vypovedať. Žalobca sa obsiahlo venuje téme plánovanej kúpy bytu v J. U., popiera tvrdenie žalovanej, že tento byt mal byť zakúpený do výlučného vlastníctva jeho priateľky. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že do súdneho spisu prikladá fotografie, ktoré mali vyvrátiť tvrdenia žalovanej, že sa o neho do decembra 2018 starala. Predmetné fotografie však do spisu doložené neboli. Uvádza, že trestné oznámenie podal po tom, ako zistil, že obdarovaná dcéra zneužíva nadobudnuté vlastníctvo proti jeho osobe a jeho peňažné prostriedky zneužíva a žalobcu okráda. Žalovaná si podľa jeho tvrdenia nikdy nevyžiadala žalobcov súhlas na žiaden úkon urobený na jeho úkor. Navrhol vykonať dôkaz vkladnou knižkou vedenou na jeho meno v U. U.. Uvádza, že k veciam, ktoré žalovaná bez jeho súhlasu a vedomia zobrala z domu po smrti žalobcovej manželky sa ďalej nebude vyjadrovať, považuje ich pre ďalšie konanie za irelevantné. Zdôrazňuje tiež, že policajt nemôže dať poverenie obvinenej osobe, aby za neho vykonala poučenie svedka.
5. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Uviedla, že so svojím bratom je stále v kontakte, tento nechce vypovedať proti svojej sestre alebo svojmu otcovi. Žalovaná odkúpila spoluvlastnícky podiel jej brata ktorý tento nadobudol
dedením po svojej matke vo výške 1/4 v pomere k celku na predmetných nehnuteľnostiach. Uvádza, že svojmu otcovi pomáhala, do podania trestného oznámenia sa starala o jeho domácnosť. Navrhla vypočuť svedkov O. B., N. X.Ú.. Vkladná knižka, ktorú uvádza žalobca, bola zriadená za života manželky žalobcu - matky žalovanej a jednak nie je zrejmé, z čoho žalobca vychádza, ak tvrdí, že by na nej mala byť suma 40 000,- eur, toto je jednak nepodložené tvrdenie a pokiaľ by to tak bolo, podiel na tejto sume by bol predmetom dedičského konania po zomretej matke žalovanej.
6. V nasledujúcom vyjadrení žalobcu zo dňa 13.09.2019 uviedol, že správanie sa žalovanej k nemu sa objektívne prejavilo na zhoršenom psychickom stave žalobcu.
7. Na pojednávaní žalobca zotrval na žalobe, žalovaná takisto zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením listinných dôkazov - darovacej zmluvy, potvrdenia o trestnom oznámení, zápisnicou o trestnom oznámení C. L. J. zo dňa 20.02.2019, zápisnica z výsluchu Z. L. z 05.04.2019 v trestnom konaní, zápisnica o výsluchu žalovanej v trestnom konaní, generálne plnomocenstvo, udelené žalobcom žalovanej dňa 14.02.2014, uznesenie C. L. P. J. U. Č.: C.-XXX/X-P.-J.-XXXX Z. XX.XX.XXXX,výsluchom svedkov - O. B., N. X., Q. B., T. S., Z. L..
9. Súd nevykonal dôkaz výsluchom svedkyne G. X., ktorá bola navrhnutá ako svedkyňa na pojednávaní dňa 11.11.2019 zástupkyňou žalobcu. Podľa tvrdení zástupkyne žalobcu sa výsluchom svedkyne malo preukázať, že svedok Z. L. oznámil uvedenej osobe, že bol ovplyvňovaný svojou sestrou - žalovanou. Súd tento navrhnutý dôkaz nevykonal s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, keďže žalobca mal mať vedomosť o rozhovore medzi svedkom Z. L. H. G. X. už počas pojednávania, na ktorom bol vykonaný výsluch svedka Z. L., O..Y.. XX.XX.XXXX, avšak takéto skutkové tvrdenie včas nepredniesol, dňa 22.10.2019 nenavrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne X. a ani svedkovi Z. L. nepoložil počas výsluchu otázku na existenciu či okolnosti predmetného rozhovoru s G. X.. Ďalej súd nevykonal dokazovanie výpismi z účtu vedeného na meno žalobcu v U. U., keďže žalobca síce navrhol vykonať dokazovanie týmito výpismi, avšak tieto počas celého konania súdu nepredložil, ani neuviedol relevantný dôvod, prečo ich predložiť nemôže.
10. Z darovacej zmluvy medzi žalobcom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou zo dňa19.09.2014 vyplýva, že žalobca daroval žalovanej predmetné nehnuteľnosti.
11. Z potvrdenia z 20.02.2019 vyplynulo, že žalobca podal trestné oznámenie na svoju dcéru (žalovanú) vo veci použitia bankomatovej karty bez jeho súhlasu.
12. Súd vykonal výsluch svedka O. B., manžela žalovanej, ktorý uviedol, že so žalovanou už 2 roky spolu nežijú, sú v rozvodovom konaní, ale stále majú dobrý vzťah. Takisto so žalobcom majú dobrý vzťah, naposledy sa videli asi pred mesiacom. Uviedol, že brat žalovanej mal finančné problémy, žalovaná spolu so svedkom mu vyplatili 12 000,- eur za 1 predmetnej nehnuteľnosti. V rodine sa zhodli, že najlepšie bude prepísať vlastníctvo domu na jednu osobu. Žiadna podmienka zo strany žalobcu tam nebola. Uvádza, že pred aj po darovaní mala žalovaná so žalobcom dobrý vzťah, strany sa navštevovali, žalovaná upratovala v domácnosti žalobcu. Problém nastal po podaní trestného oznámenia žalobcom. Žalovaná riešila menšie záležitosti otca, mala jeho bankomatovú kartu, keď žalobca potreboval peniaze, požiadal žalovanú a oni ich vybrali. Žalovaná navrhovala žalobcovi, aby si túto kartu nechal, čo on odmietol so zdôvodnením, že on bankomatom nerozumie. Žalobca má 6 rokov priateľku, s ktorou sa chcel odsťahovať do J. U. s tým, že priateľka od jej súrodencov vypýta peniaze a žalobca predá dom a za tieto peniaze si kúpia garsónku. Garsónka mala byť napísaná vo vlastníctve priateľky žalobcu, s čím svedok so žalovanou nesúhlasili. Táto situácia nastala asi pred rokom a odvtedy sa strany spolu nerozprávali.
13. Svedkyňa T. S. uviedla, že so žalobcom má dobrý vzťah, žalovanú 3 roky nevidela. Vie však o tom, že žalovaná vyberala pre žalobcu peniaze, tento na to nemal technické zručnosti. Vie, že medzi stranami je zlý vzťah. So žalobcom sa stretáva každý týždeň a to aj v jeho dome. Žalobca má v dome poriadok na dobrej úrovni.
14. Svedok Z. L. na pojednávaní na tunajšom súde udal, že so žalobcom ako aj so žalovanou sa vidia asi raz za 2 mesiace. V rámci trestného stíhania bol so sestrou porozprávať sa v J. U., padla
tam reč o tom, že žalovaný nerozumie financiám. Tento rozhovor prebehol v advokátskej kancelárií právnej zástupkyne žalovanej. Počas neho padol návrh na obmedzenie svojprávnosti žalobcu, keďže tento nerozumie financiám, tam sa dojednalo, že keď žalovaná predá dom, svedok dostane polovicu. Svedok mal na polícii vypovedať tak, že žalobca je finančne negramotný. Svedok však s návrhom nesúhlasil. Bol vypovedať na polícii, na predvolanie sa dostavil. Na polícii vypovedal o vzťahu so sestrou a o finančných záležitostiach. O cennostiach vie iba toľko, že šperky sú u sestry a finančné záležitosti žalobcu vybavovala sestra, ktorá na to bola poverená žalobcom. Sestra chcela predať dom, jemu ponúkla polovicu kúpnej ceny. Na výsluchu na polícii hovoril pravdu, avšak ponuku na obmedzenie spôsobilosti zo strany žalovanej na polícii nespomenul, a to preto, že sa ho na túto skutočnosť nepýtali.
15. Svedkyňa N. X.Á. uviedla, že je susedkou žalobcu, o vzťahu medzi stranami nevie nič. Vie o tom, že keď matka žalovanej zomrela, žalovaná chodila k žalobcovi často, potom menej a následne ju už nevidela vôbec. Ona však pracuje, nie je doma.
16. Svedkyňa Q. B. uviedla, že je priateľkou žalovanej, ale od decembra minulého roka sa ani nestretli. Žalobcu pozná povrchne , ako obyvateľa jednej dediny. O vzťahu medzi stranami nevie nič. K žalobcovi chodievala dávnejšie, keď ešte žalovaná bývala u rodičov. U žalobcu bola minulý rok dňa 03.11., keď žalovaná pomáhala žalobcovi upratať dom.
17. V zápisnici o trestnom oznámení z 20.02.2019 , ktorým žalobca podal trestné oznámenie na žalovanú žalobca tvrdil, že bol majiteľom bankomatovej karty, ktorú mu koncom roka 2012 odcudzila žalovaná. Keďže sa v jej používaní nevyznal, dohodli sa, že v dvojtýždňových intervaloch mu bude vyberať vždy po 200,- eur z bankového účtu. Koncom roka 2018 sa rozhodol kúpiť garsónku v J. U. a zistil, že jeho dcéra - žalovaná neustále používala jeho bankomatovú kartu bez jeho vedomia. Má za to, že v posledných troch rokoch mu z účtu vybrala 5200,- eur. Okrem toho vlastní tiež ďalší účet v U. U., ku ktorému mala prístup žalovaná a z ktorého mu dňa 13.11.2015 zmizla suma 4990,- eur.
18. Zo splnomocnenia zo dňa 14.02.2014, ktoré je súčasťou vyšetrovacieho spisu Č.:C.-XXX/X-P.-J.- XXXX vyplynulo, že žalobca splnomocnil žalovanú na zastupovanie vo všetkých úradných úkonoch.
19. Zo zápisnice o výsluchu osoby - Z. L. z 05.04.2019, ktorý bol vypočutý na C. G. L. P. J. U. vyplynulo, že o spore medzi žalobcom a žalovanou prakticky nevie nič. Asi do roku 2014 žil so svojou družkou v dome otca, avšak do vecí, ktoré bolo potrebné vybaviť po smrti matky, sa nestaral. O otcove veci sa väčšinou starala žalovaná. Žalobca bol po smrti manželky v zlom psychickom stave, preto väčšinu vecí prevzala na seba žalovaná. S týmto žalobca súhlasil. Žalovaná s tichým súhlasom žalobcu vybavovala aj bankové veci žalobcu. Tak sa dostala aj k bankomatovej karte. Tieto jej dal žalobca, ona ich nemohla ukradnúť. Žalovaná zobrala so sebou aj zlaté veci po matke, avšak nevie presne aké. Tvrdila však, že tieto patria jej.
20. Uznesením C.V. G. L. Z. P. J. U. Č.: C.-XXX/X-P.-J.-XXXX zo 17.04.2019 bola vec začatá trestným oznámením žalobcu odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 192 ods. 2 Trestného poriadku. K odmietnutiu veci došlo z toho dôvodu, že žalovaná svojím konaním nenaplnila znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s pokračovacím zločinom krádeže podľa §212 ods. 1, ods. 3 písm. a, ods. 4 písm. f Trestného zákona ani iného trestného činu, priestupku, či iného správneho deliktu, keďže bankomatovú kartu svojho otca si nezabezpečila nezákonne, nakoľko po smrti jej matky vybavovala všetky záležitosti so súhlasom svojho otca. Všetky dokumenty jej žalobca odovzdal dobrovoľne. Na základe dohody potom žalovaná uskutočnila rôzne transakcie na účte svojho otca a to od októbra 2012 do roku 2018, kedy došlo ku konfliktu medzi žalobcom a žalovanou. V uznesení je uvedený tiež zoznam transakcií, ktoré žalovaná urobila, s tým, že po objasnení a ich výpočte žalobca výslovne uviedol, že žalovaná „asi konala tak, že on s výberom súhlasil , resp. vedel o tom a bol s výberom uzrozumený“. Ďalej z uznesenia vyplynulo, že žalovaná bola disponentkou k účtu svojho otca žalobcu vedeného v U. U., H..U.. na ktorom dňa 13.11.2015 bola vykonaná transakcia prevodu sumy 4990,- eur na iný účet, pričom žalobca považoval túto transakciu za krádež, avšak v konaní bolo zistené, že na tomto účte sa uvedená suma pôvodne nenachádzala, vložila ju žalovaná a táto ju následne poukázala na účet svojho brata Z.B. L..
21. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
22. V ustanovení § 630 OZ je upravený osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu, ku ktorému dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny.
23. Aj keď dobré mravy nie sú zákonom definované, možno ich považovať za všeobecné normy morálky, na ktorých rešpektovaní má záujem široká verejnosť. Pre úspešné domáhanie sa vrátenia daru je potrebné, aby sa obdarovaný, čiže v tomto prípade žalovaná, dopúšťala intenzívneho konania, resp. správania hrubo porušujúceho dobré mravy, a to chovaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Pri posudzovaní konkrétneho správania sa treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušenie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu.
24. Žalobca pred súdom nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali, že sa žalovaná takéhoto konania dopustila.
25. Nárok na vrátenie daru odôvodnil týmito skutočnosťami: vulgárne a bezohľadné správanie sa žalovanej voči žalobcovi, odmietnutie zriadiť vecné bremeno doživotného užívania žalovanou spojené s vyhrážkami, že žalovaná nehnuteľnosť predá, odcudzenie bankomatovej karty, čo podložil trestným oznámením podaným na žalovanú, odcudzenie predmetov, ktoré majú podľa jeho slov vysokú hodnotu a mali byť spomienkou na jeho zosnulú manželku, navádzanie syna žalobcu - brata žalovanej Z. L. na krivú výpoveď v trestnom konaní. Žiadne z uvedených tvrdení sa žalobcovi nepodarilo v súdnom konaní preukázať.
26. Pokiaľ ide o vecné bremeno doživotného užívania, žalobca nepreukázal nielen nesúhlas žalovanej s jeho zriadením, ale ani existenciu dohody na budúcom zriadení práva doživotného užívania. Napriek neuneseniu dôkazného bremena však žalovaná ešte počas konania v prejednávanej veci navrhovala žalobcovi zriadenie tohto práva, pokiaľ má na tom záujem. Na uvedenú ponuku však žalobca nijakým spôsobom nereflektoval. Súd má za potrebné zdôrazniť tiež skutočnosť, že napriek tomu, že k dohode o práve doživotného užívania nedošlo ( čo vyplýva tiež z výpovede svedka O. B.), žalovaná neurobila žiadne kroky k vyprataniu žalobcu - otca z darovanej nehnuteľnosti - a to napriek podanému trestnému oznámeniu.
27. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaná mu odcudzila bankomatovú kartu, čo podložil potvrdením o podaní trestného oznámenia voči žalovanej. Toto tvrdenie bolo vyvrátené obsahom vyšetrovacieho spisu C. G.U. L. P. J. U. Č.: C.-XXX/X-P.-J.-XXXX, z ktorého vyplynulo, že žalobca žalovanej predmetnú bankomatovú kartu (od roku 2012 muselo ísť o viac kusov kariet) sám odovzdal za tým účelom, aby mu vyberala potrebné sumy, keďže on nevedel s bankomatmi pracovať. Konsenzus na používaní karty žalobkyňou potvrdila tiež svedkyňa T. S.. Z uznesenia C.V. G. L. P. J. U. C.-XXX/X-P.-J.-XXXX zo 17.04.2019 vyplýva tiež, že po objasnení merita veci žalobca sám uviedol, že jeho dcéra konala v súlade s jeho pokynmi.
28. Ďalším argumentom bolo odcudzenie cenností, ktoré však žalobca bližšie nevymedzil a neskôr v konaní uviedol, že pre prejednávanú vec sú irelevantné. V tomto bode teda žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia.
29. Súd vyhodnotil výpoveď svedka Z. L. na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 22.10.2019 ako nedôveryhodnú a účelovú. Svedok uviedol, že žalovaná ho ovplyvňovala tým smerom, aby označil žalobcu - otca za finančne negramotného a aby podali návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu. Za uvedené mu mala sľúbiť polovicu kúpnej ceny domu. Zároveň svedok uviedol, že na výsluchu na polícií vypovedal pravdu. Jeho výpoveď na polícií však vyznela v prospech žalovanej. Uviedol, že žalovaná mala u seba bankomatové karty so súhlasom otca a tiež, že matka jej darovala nejaké cennosti. Pokiaľ teda pravdivá výpoveď bola v prospech žalovanej, táto nemala žiaden motív
ovplyvňovať svedka Z. L., aby sa nad rámec pravdivých skutočností vyjadroval aj k finančnej gramotnosti žalobcu, navyše, pokiaľ bola finančná gramotnosť žalobcu pre trestné konania irelevantná. Takisto neexistoval žiaden dôvod, aby mu za takéto - na podstate výpovede nič nemeniace - vyjadrenie žalovaná ponúkala 1/2 kúpnej ceny nehnuteľnosti (ktorú podľa svojich slov nechcela predať, a na ktorej ešte v priebehu súdneho konania navrhovala zriadenie práva doživotného užívania žalobcu). Dôveryhodnosť výpovede svedka Z. L. na pojednávaní tunajšieho súdu znižuje tiež skutočnosť, že na výsluchu na polícií nič o tvrdenom ovplyvňovaní zo strany žalovanej neuviedol. Z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru, že svedok L. vypovedal na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 22.10.2019 účelovo, v snahe podporiť tvrdenia svojho otca.
30. V priebehu celého konania, výpoveďami svedkov sa takisto nepreukázalo agresívne, urážlivé alebo inak dobré mravy porušujúce konanie žalovanej voči žalobcovi. Zhoršenie vzťahov je aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal na žalovanú nedôvodné trestné oznámenie, pochopiteľné.
31. Pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu. V kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu (porovnaj rozsudok B. U. U. G. U.. Z.. XCdo XXX/XXXX).
32. Zo svedeckých výpovedí nevyplynulo správanie sa žalovanej voči žalobcovi, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Svedkyňa N. X. iba uviedla, že žalovaná prestala navštevovať domácnosť žalobcu, čo je možné považovať za adekvátnu reakciu na žalobcovo konanie.
33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba na vrátenie daru je nedôvodná a ako takú je potrebné zamietnuť ju.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).