Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/28/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, D., o zaplatenie 1.957,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č. k. -66 zo dňa 14. novembra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu I. inštancie sa r u š í a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Po právnej stránke súd odôvodnil rozhodnutie aplikáciou ust. až 4, až 3, a ( ďalej iba „OZ“), , , a Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom k tomu, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver, vzťahuje sa na predmetnú zmluvu o úvere aj osobitná právna úprava, a to Zmluvu zo dňa 21.7.2015 súd po formálnej stránke hodnotí ako platnú, uzavretú v predpísanej písomnej forme, obsahujúcej aj niektoré zákonom o spotrebiteľskom úvere predpísané náležitosti. Súd pri vyhodnotení náležitostí predmetnej spotrebiteľskej zmluvy o úvere uzavrel, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa , čo spôsobuje bezúročnosť zmluvy. V čase uzavretia zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným toto zákonné ustanovenie vyžadovalo konkrétnu sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V úverovej zmluve je dojednaná výška, počet aj splatnosť jednotlivých splátok. To, že zmluva obsahuje údaj o počte, výške splátok, bez uvedenia konkrétneho termínu splatnosti prvej a nasledujúcich splátok a rozčlenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky súd nepovažuje za splnenie si povinnosti podľa ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Absencia rozčlenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky spôsobuje, že žalobkyni zákon upiera právo na zaplatenie úrokov z úveru a poplatkov od dlžníka (žalovaného) a spôsobuje, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Súd postupoval pri vyhodnotení vzhľadom na explicitné znenie tohto zákona v časti členenia splátok na istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, platného v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi žalobkyňou a žalovaným, nie v zmysle výkladu súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15, článku 10 ods. 2 psím. h) a i) Smernice 2008/48, z dôvodu, že zmena ustanovenia vnútroštátneho , ktorým sa mení zákon o bankách a zmena je účinná až od 1.5.2018. Pri inom výklade zákonného ustanovenia ohľadom členenia splátky by došlo výkladom vnútroštátnej normy k porušeniu právnej istoty a k porušeniu zákazu retroaktivity.

3. Súd uvedenom právnom posúdení uzavrel, že úver poskytnutý žalovanému sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a súd mal ďalej posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovaných súm

bez úrokov a poplatkov. Ďalej uviedol, že žalobkyňa v žalobe tvrdila uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť žalovanému úver 2.000 eur, s dohodnutým úrokom a s dohodnutým úrokom z omeškania, žalovaný bol povinný vrátiť úver v splátkach , ktorých výšku žalobkyňa v žalobe neuviedla, súd ju zistil a mal preukázanú zo zmluvy ako sumu 30,-eur mesačne, žalovaný mal úver vrátiť do 22.7.2024. Ďalej žalobkyňa v žalobe tvrdila, že ku dňu predčasného zosplatnenia 24.3.2016 mala pohľadávku voči žalobcovi celkom v sume 2.097,83-eur, pozostávajúcu z istiny, úrokov, úrokov z omeškania poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver vo výškach ako je uvedené v bode 2. rozsudku. U skutkových tvrdení ohľadom ňou uvádzanej sumy istiny 1.957,40-eur, z ktorých podľa tvrdenia žalobkyne žalovaný uhradil 42,60-eur a na istine má dlžiť 1.957,40-eur a u úrokov z omeškania 0,79-eur u poplatkov za poistenie 1,48-eur žalobkyňa nahradila odkazom na pripojené dôkazy. Súd má za to, že žalobkyňa v konaní ani nemohla neuniesť dôkazné bremeno, keď v žalobe chýba opísanie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých žalobkyňa dospela k výške žalovanej pohľadávky do dňa 24.3.2016 a po tomto dni, jej špecifikácie z pohľadu práv a povinností veriteľa a dlžníka z úverovej zmluvy, dátumov, kedy mali nastať rozhodné skutočnosti pred dňom zosplatnenia a pri nároku na úrok z omeškania dátumu začatia omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd pri vyhodnotení poskytnutého úveru za bezúročný a bez poplatkov vychádzal z tých skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré v žalobe nemal preukázané, v akej výške skutočne bol úver žalovanému poskytnutý, v akej výške splatený, aké čiastkové nároky žalobkyňa do žalovaných súm napočítala. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej odôvodňovali zamietnutie žaloby.

4. Pokiaľ by žalobkyňa, tak ako má súd poznatok z jeho úradnej činnosti v iných súdnych konaniach, v ktorých vystupuje na strane žalobcu použila v odvolacom konaní námietku, že ju súd nevyzval podľa (podľa ustanovenia ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní) na doplnenie skutkových tvrdení, že povinnosť žalobcu ako sporovej strany vyplýva priamo zo zákona, a to z ustanovení uvedených v bode 39 rozsudku. Z ustanovenia (citácia: sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote) nevyplývalo že súd má povinnosť pri chýbajúcich skutkových tvrdeniach v žalobe vyzývať na ich doplnenie a takáto povinnosť súdu nevyplýva ani z teraz platného ustanovenia . Vo veci žalobkyne nemôže ísť o neúplné podanie, pretože bolo z neho zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje.

5. Žalovaný bol v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ust. a tak, že súd priznal žalovanému oproti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie žalobca. Uviedol, že s argumentmi súdu I. inštancie sa nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). V zmysle bodu 1.1. zmluvy o Pôžičke banka poskytne klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve, v Obchodných podmienkach pre úvery občanom - Prima banka Slovensko, a. s. (ďalej len„ OF“) a vo Všeobecných obchodných podmienkach Prima banka Slovensko, a. s. (ďalej len „VOPD“), ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.

7. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP a OP), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitostí sú v OP a VOP.

- výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy nasledovne:

Výška anuitnej splátky 30 eur Termín splatnosti 1. anuitnej splátky 20.8.2015 Počet anuitných splátok 108 Periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky Mesačne, v 20. deň kalendárneho mesiaca

8. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Informáciu, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ by mal samotný text zmluvy obsahovať podrobný rozpis splátok istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy čo by neprispelo k jednoduchosti, zrozumiteľnosti a prehľadnosti zmluvnej dokumentácie. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Každopádne bod 2.5.5. OP (účinné do 30.6.2016) určuje poradie uspokojovania pohľadávky .Podľa žalobcu je nesporné, že zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej splátky v bode 1.2. V tabuľke zmluvy sa prehľadne a zrozumiteľne nachádzajú tieto údaje, a tak žiadny spotrebiteľ nemôže mať pochybnosti o tom, v akej výške a kedy bude poskytnutý úver splácať. Ďalej je nepochybné, že OP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, obsahujú v bode 2.5.3. spôsob anuitného splácania, ktorý je v tomto ustanovení vysvetlený. V bode 2.5.5. OP je uvedené poradie uspokojovania pohľadávky.

9. Žalobca odkazuje na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu ohľadne splnenia náležitosti podľa , a to konkrétne vo veciach žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., v ktorých posudzoval obdobné úverové zmluvy ako je zmluva, z ktorej vyplýva nárok uplatnený v tomto konaní (všetky rozhodnutia zverejnené na internetovej stránke NS SR), a to:

- uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018 č. k. , uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. -201 z 23.4.2018, uznesenie Najvyššieho súdu z 17.4.2018, uznesenie Najvyššieho súdu . Tiež na uznesenie Najvyššieho súdu z 23.4.2018, v ktorom uviedol, že je smernica 2008/48/ES transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu a zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k , bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia písm. 14 31. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia , ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie uvádza pojmy „výška", alebo „počet" či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu treba dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

10. Žalobca má za to, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, tak ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie/opravu v zmysle . Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia pritom vyplýva, že v prípadoch neúplných podaní súd obligatórne vyzve na doplnenie/opravu takéhoto podania. Súd nemá fakultatívnu možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia, ale zákon mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť uvedené

vady konania v uvedeným postupom. Súd vyzval žalobcu na doplnenie 2 výzvami (zo dňa 14.12.2016 a zo dňa 17.8.2018), na ktoré žalobca reagoval a potrebné skutočnosti doplnil. Súd žalobcu na ďalšie doplnenie žaloby nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv.

11. Keďže súd I. inštancie rozhodol o nezrozumiteľnom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ide o vady konania, vymedzené v , ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky zaručuje okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúcich a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na súdnu ochranu ako súčasť práva na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na rozhodnutie, ktorému predchádza faktická činnosť súdu v súlade so zákonom, a to konkrétne procesným predpisom, upravujúcim postup súdu, ktorým je . Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie súdu vo veci samej bez úplného a určitého návrhu na začatie konania, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, pretože takýmto rozhodnutím bolo žalobcovi v konaní odopreté právo na ochranu jeho oprávneného nároku, uplatneného návrhom na začatie konania.

12. V uvedenom žalobca poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. zo dňa 27.6.2017 a Krajského súdu v Žiline č. k. zo dňa 28.8.2018. Žalobca poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. zo dňa 18.1.2018, ktorým zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Ďalej na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. z 26.7.2018, na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. z 29.6.2018, aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. -82 z 4.7.2018, na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -151 zo dňa 16.8.2018. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia - rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle rozhodnutie súdu I. inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

14. K výzve zo strany odvolacieho súdu uviedol, že v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebitel'ský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

15. Žalobca má za to, že povinnosti v zmysle § 7 ods. 1 splnil. Pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver teda banka posúdila jeho príjmy a výdavky na základe údajov uvedených v žiadosti o spotrebný úver a taktiež na základe údajov o výške príjmu žalovaného z reportu zo Sociálnej poisťovne a na základe údajov z reportu zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI). V zmysle citovaného § 7 ods. 1 bol pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver žalobca povinný zohľadniť najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, čo dodržal. Zároveň, na to, aby bolo možné úver vyhlásiť za bezúročný a bezpoplatkový, je potrebné skúmať, či veriteľ hrubo porušil svoje povinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 1 zákona. V zmysle § 11 ods. 2 sa hrubé porušenie uvedených povinností považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Z dôkazov predložených súdu je však zrejmé, že podmienka hrubého porušenia povinností nebola naplnená, nakoľko žalobca v žiadnom prípade neposudzoval schopnosť žalovaného splácať úver ani bez akýchkoľvek údajov o jeho príjmoch, výdavkoch či rodinnom stave (ako dôkaz žalobca predkladá report zo Sociálnej poisťovne, Žiadosť o

poskytnutie úveru) a ani bez nahliadnutia do príslušnej databázy (ako dôkaz žalobca predkladá report zo SRBI - výstup z registra).

16. Report zo Sociálnej poisťovne bol vytvorený v súlade sust. o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa overuje (na žiadosť banky a za úhradu) informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa prostredníctvom súboru otázok. Súbor otázok stanovuje vyhláška Ministerstva financií (aktuálne č. ), ktorou sa stanovuje súbor otázok súvisiacich s príjmom spotrebiteľa.

17. Žalobca však riadne vykonal dňa 21.7.2015 dopyt do úverového registra a dopyt do Soc. poisťovne. Výsledkom týchto dopytov je výstup z úverového registra vo forme listiny označenej ako CREDIT REPORT - ANALYTIC a výstup z údajov Soc. poisťovne.

18. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu Trenčín č. zo dňa 26.06.2019; Odvolací súd v danej veci rozsudok súdu I. inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, čo odôvodnil nasledovne : Dôkaz SRBI (Report z úverového registra) sud I. inštancie vykonal , avšak vyvodil z neho nepatričné skutkové závery (...). Nerozporované skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe, ako aj skutočnosti, ktoré vyplývajú z listín pripojených žalobcom k žalobe, ktoré tento navrhol vykonať ako dôkaz, tak odporujú skutkovým záverom súdu I. inštancie, resp. svedčia o pravom opaku, teda že žalobca ako veriteľ posudzoval pred poskytnutím úveru schopnosť klienta - žalovaného splácať spotrebiteľský úver a to minimálne z údajov o jeho výdavkoch a rodinnom stave, pričom nahliadol aj do údajov o žalovanom zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI). Na základe vyššie uvedených skutočností a predložených dôkazov je zrejmé, že si žalobca splnil zákonnú povinnosť a posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

20. Základnou spornou otázkou bolo, či predmetná zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a či žalobca nezvládol dôkazné bremeno, z ktorého dôvodu bola žaloba zamietnutá.

21. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

22. Európsky súdny dvor v rozsudku z 09.11.2016 vo veci C 42/15 HomeCredit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej (ďalej len Rozsudok) konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h) stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). Z článku 10 ods. 2 písm. i) Smernice a článku 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa

má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 Rozsudku).

23. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k ZoSÚ sa uvádza, že predložený návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k ZoSÚ sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.

24. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 ZoSÚ sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

25. Cit. Rozsudok ESD konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k ZoSÚ, bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice.

26. V rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 22.02.2018 v obdobnej veci eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia ZoSÚ, ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa ZoSÚ nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa . Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny splátok. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad ZoSÚ umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.

27. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku ESD, účelu § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie NS SR uzavrel, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie ZoSÚ hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

28. , ktorým sa mení a dopĺňa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medzi iným) ustanovenia ZoSÚ v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v cit. rozsudku SD EU. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.

29. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská, s odkazom na aktuálnu judikatúru, podľa názoru odvolacieho súdu potom predmetná úverová zmluva obsahuje obligatórnu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, záver súdu prvoinštančného súdu o tom, že predmetný úver sa považuje v dôsledku absencie tohto údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona potom nie je opodstatnený a dôvodný. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení v otázke splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ, ktorá je podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je bezúročný (§ 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ), odvolací súd uzatvára, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

30. Súd I. inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe nemal preukázané v akej výške bol poskytnutý úver žalovanému, v akej výške bol splatený, aké čiastkové nároky žalobca do žalovaných súm napočítal. Uviedol tiež, že z ustanovenia nevyplývalo, že súd má povinnosť pri chýbajúcich skutkových tvrdeniach v žalobe vyzývať na ich doplnenie a takáto povinnosť súdu nevyplýva ani z teraz platného ustanovenia .

31. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. súd vyzýva na odstránenie vád v prípade ak ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné. Preto s odvolacou námietkou žalobcu v tom, že súd ho mal v zmysle vyššie uvedeného ust. vyzvať na odstránenie neobstojí, nakoľko v danom prípade podanie žalobcu nebolo možné považovať za nezrozumiteľné podanie, pri ktorom nebolo možné ani pri použití výkladového pravidla podľa zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom sporu.

32. Avšak podľa , , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

33. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

34. Ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpoklad pre úspech v spore. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Rozsudok v sporovom konaní (v zásade) zodpovedá tomu, čo strany tvrdili a v (zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Súd má však možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie. Súd môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení ( ), výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená ( a ). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho

účelom je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Žalobca má povinnosť uviesť skutkové tvrdenia a predmetom skutkových tvrdení sú právne skutočnosti, teda skutočnosti označené právnou normou v jej hypotéze (v skutkovej podstate). Strana sporu má povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne a zároveň povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti, čo znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce.

35. Žalobca už v žalobe tvrdil, že žalovanému poskytol sumu 2.000 eur v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorú skutočnosť žalovaný poprel a uviedol, že v skutočnosti obdržal od žalobcu cca o 100 eur menej. Je pravdou, že žalobca svoje tvrdenia o poukázaní sumy 2.000 eur nepodložil listinným dôkazom, avšak pokiaľ tu bol rozpor v tom, akú sumu žalobca žalovanému poskytol, mal buď vyzvať žalobcu na objasnenie tejto skutočnosti, prípadne vychádzať z tvrdenia žalovaného, pokiaľ by žalobca ostal pasívny. Pokiaľ mal súd za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, základom pre jeho rozhodnutia bolo zistenie akú sumu žalobca v skutočnosti žalovanému titulom úveru poskytol a akú sumu žalovaný žalobcovi vrátil a kedy. V samotnej žalobe žalobca uviedol, koľko žalovaný vrátil, priložil aj listinné dôkazy, pričom žalovaný sám uviedol, že splatil dve alebo tri splátky. V tomto smere však bolo dôkazné bremeno na žalovanom.

36. Ak súd žalobu zamietol pre nezvládnutie bremena tvrdenia a v dôsledku toho ani bremena dôkazu, dopustil sa nesprávneho procesného postupu, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces a jeho postup je možné hodnotiť ako formalistický. Bolo potrebné tiež prihliadnuť na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nárok žalobcu v konaní nespochybnil až na to, že nemal obdržať sumu 2.000 eur na úvere, ale zhruba o 100 eur menej.

37. Na základe uvedeného podľa odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu I. inštancie vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

38. Povinnosťou súdu I. inštancie bude vo veci opätovne rozhodnúť, pričom bude potrebné posúdiť aj ďalšie aspekty zmluvy o úvere. Žalobca sa vyjadril a predložil listinné dôkazy ohľadom odbornej starostlivosti pri uzatváraní zmluvy o úvere. Súd túto posúdi, to je posúdi či pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere postupoval s odbornou starostlivosťou, prípade zistí, či tu nie sú naplnené iné ustanovenia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Pri svojom rozhodovaní bude vychádzať zo skutkových tvrdení strán, v prípade potreby môže stranu vyzvať na objasnenie rozporov v skutkových tvrdeniach, v prípade potreby doplniť dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť a náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu.

39. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd I. inštancie v novom rozhodnutí o veci.

40. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).