Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30CoE-69-2019.pdf
PDF · 77.11 KB
Case nature
Subarea
30CoE/69/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, pobočka Dolný Kubín, so sídlom Aleja Slobody č. 1878, Dolný Kubín, proti povinnému: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XXX, o vymoženie 1 230,33 € s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená Exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka, so sídlom Q., A. V. č. XXXXX/XX pod EX 286/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č. k. 5Er/196/2008-14 zo dňa 30. apríla 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvom výroku exekúciu zastavil a v druhom výroku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi vo výške 39,83 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zastavenie exekúcie odôvodnil § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej aj EP) v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože bolo preukázané, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, čo je dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. Čo sa týka výroku o trovách exekúcie, tento odôvodnil § 200 ods. 1, 5 Exekučného poriadku v spojení s § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté exekútorovi, pretože na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V poučení uviedol, že proti výroku I. a výroku II. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať odvolanie a proti výroku II. v časti o výške náhrady trov odvolanie nie je prípustné.
2. Proti výroku o nároku na náhradu trov exekúcie podal odvolanie oprávnený. Mal za to, že prvostupňový súd mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pretože uplynula prekluzívna lehota na vymáhanie predmetného rozhodnutia skôr, ako došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného. Exekútor si nesplnil svoju povinnosť podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a nepredložil bezodkladne vec súdu potom, čo zistil alebo nadobudol pochybnosti, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie. Navrhol, aby okresný súd exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.
3. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) predtým, ako vec meritórne preskúmal, skúmal, či sú splnené procesné podmienky na vedenie odvolacieho konania. Konštatuje, že odvolanie bolo podané proti výroku, voči ktorému nie je prípustné, a preto ho podľa § 386 písm. c) CSP odmietol z nasledovných dôvodov:
4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá EP ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 200 ods. 5 citovaného zákona ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
5. Vzhľadom na to, že exekučné konanie začalo dňa 15.02.2008, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, avšak nebolo za jeho účinnosti ukončené, je potrebné aplikovať § 470 ods. 1 CSP, a teda aj na toto konanie primerane aplikovať ustanovenia CSP, ak to povaha veci nevylučuje.
6. Pokiaľ ide o napadnutý druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok o trovách exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že procesná právna úprava účinná do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). Pre exekučné konania teda zostala zachovaná všeobecná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP).
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku sa v exekučnom konaní primerane použijú ustanovenia CSP len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
8. Podľa právnej úpravy prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie zakotvenej v EP, do 31.10.2013 bolo voči výroku o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 EP prípustné odvolanie (§ 58 ods. 6 EP v znení účinnom do 31.10.2013). Právna úprava účinná po tomto dátume stanovuje, že proti výroku o trovách exekúcie už nie je odvolanie prípustné (od 01.11.2013 ust. § 58 ods. 6 stanovovalo, že nie je možné podať mimoriadne dovolanie, t.j. ani odvolanie a od 01.07.2016 bolo toto ustanovenie vypustené úplne). Podľa § 243h ods. 1 veta prvá exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, teda podľa právnej úpravy, ktorá prípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o trovách exekúcie pri jej zastavení nepripúšťa.
9. V danom prípade bolo exekučné konanie začaté pred 01.04.2017, prípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o trovách exekúcie pri jej zastavení teda nie je daná.
10. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP o prípustnosti odvolania voči výroku o nároku na náhradu trov konania. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods.1 EP), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§37 ods.1 EP), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta EP), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6 EP) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5 EP). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania pri rozhodovaní o trovách exekúcie nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 2 CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie
„o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357 písm. m/ CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd v zmysle § 386 písm. c) CSP odvolanie povinného odmietol.
Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)