Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_15Pc-15-2019.pdf
PDF · 75.85 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/15/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci navrhovateľky: J. X., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom X. - G., t.č. bytom E. sv. I. de T., V. XXXX/X, X., proti manželovi - odporcovi: J. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: C. XXX/XX, J. nad P., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania J. X., rod. C., nar. XX.XX.XXXX a J. X., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v G., zapísané v knihe manželstiev T. úradu G., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa návrhom domáhala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli dňa 17.01.1987, pričom u oboch išlo o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú 4 toho času už plnoleté deti. Spoločne s manželom bývali v Dubnici nad Váhom. Navrhovateľka uviedla, že sa s manželom zoznámili v detskom domove a manželstvo uzavreli z lásky pol roka po dovŕšení plnoletosti navrhovateľky. Bývali v byte, manžel chodil do zamestnania a navrhovateľka bola na materskej dovolenke. Manželstvo bolo funkčné asi 3 roky. Následne sa manžel vzdialil od rodiny, často navštevoval kamarátov a netrávil čas s rodinou, požíval alkohol. Často sa hádali, manžel sa správal agresívne a navrhovateľku bil. Susedia podali podnet na preverenie starostlivosti o deti a deti boli z rodiny odobraté a umiestnené do ústavnej starostlivosti. S deťmi rodičia boli ďalej v kontakte, s odporcom naďalej navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti, nakoľko navrhovateľka si nevedela predstaviť, ako by inak bez manžela žila, hoci vzťah bol už vtedy vážne narušený. Konflikty sa prehĺbili ešte viac, keď účastníkov deložovali do menšieho bytu pre neplatenie nájomného. Po dovŕšení plnoletosti najstaršej dcéry navrhovateľka s ňou odišla do iného mesta za prácou, zamestnanie sa im však nepodarilo udržať a vzťahy s odporcom sa prerušili. Od tohto času, asi od r. 2005, odporca o navrhovateľku záujem neprejavil a vôbec neboli v kontakte. Tento stav trvá mnoho rokov, obnovenie manželstva preto nemožno už očakávať.
2. Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril, hoci ho mal doručený do vlastných rúk dňa 17.09.2019.
3. Súd nariadil pojednávanie na deň 19.11.2019, na ktoré sa dostavil odporca. Navrhovateľka sa na pojednávanie nedostavila, predvolanie na pojednávanie jej súd doručoval na jej doručovaciu adresu (adresu, ktorú sama uviedla ako miesto, kde sa aktuálne zdržiava a na ktorej si počas konania preberala všetky súdne zásielky), z tejto sa však zásielka s predvolaním vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 13.11.2019, pričom predvolanie sa považuje za doručené v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Navrhovateľka svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Súd preto pojednával v neprítomnosti navrhovateľky. Odporca vyhlásil,
že trvá aj on na rozvode manželstva, v dôsledku čoho súd konal, nakoľko boli splnené podmienky v zmysle § 97 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku.
4. Odporca pri svojom výsluchu uviedol, že s navrhovateľkou nežijú spolu od roku 2005, za toto obdobie sa videli raz, občas si zavolajú, normálne sa porozprávajú, ale úplne sa citovo odcudzili. Uviedol, že navrhovateľka odišla za prácou do Obce Zohor, o prácu neskôr prišla, on zostal bývať v Dubnici, kde dodnes býva a má novú partnerku už asi 2 roky. Od roku 2005 s navrhovateľkou spolu nežijú, nehospodária, netrávia spolu žiaden čas. Uviedol, že to bola manželka, ktorá mala problém s alkoholom, o deti sa nezaujímala. On sa s deťmi stretáva doteraz, aj s malým vnukom sa stretáva, dcéra Dagmar sa ho dokonca pýtala na navrhovateľku, že „kto je tá teta“. Uviedol, že sa s navrhovateľkou často hádali, keď bola pod vplyvom alkoholu, hádky boli na dennom poriadku, ale žiadne násilie ani bitky nikdy medzi nimi neboli. Okrem toho súdu predložil na pojednávaní svoje písomné vyjadrenie, kde uviedol, že v roku 2001 si navrhovateľka našla priateľa, kedy navrhovateľka aj s deťmi odišla z domu. Školopovinné deti prestali navštevovať školu, preto sa o ne začala zaujímať sociálna kurátorka a deti boli odobraté do ústavnej starostlivosti. Ešte aj potom žili až do roku 2005 s navrhovateľkou spolu, kým neodišla s najstaršou dcérou za prácou do Zohora, dcéra tam však našla smrť. Odvtedy sa navrhovateľka neozvala ani deťom, ani jej rodine. On sa o deti zaujímal stále a platil výživné aj za seba aj za navrhovateľku, s deťmi bol v kontakte, ako mohol, tak deťom pomáhal. Od roku 2005 je manželstvo nefunkčné, a preto žiada o jeho rozvod.
5. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:
6. Navrhovateľka a odporca uzatvorili manželstvo dňa 17.01.1987 v G., ktoré manželstvo trvá. V manželstve sa účastníkom narodili deti J. (nar. XXXX), P. (nar. XXXX a t.č. už zosnulá), L. ( nar. XXXX) a J. (nar. XXXX). Obidvaja účastníci sú štátnej príslušnosti SR, ich posledné spoločné bydlisko bolo v Dubnici nad Váhom, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na rozhodovanie vo veci rozvodu manželstva.
7. Obaja účastníci sa zhodli na tom, že manželstvo neplní svoju funkciu, vzájomné vzťahy sú dlhodobo narušené a za danej situácie ani jeden z nich už manželstvo obnoviť nechce. Zhodne uvádzali, že od roku 2005 spoločne nežijú, nestretávajú sa, spoločne nehospodária, ani sa intímne nestýkajú, netrávia spolu žiaden čas, prakticky nie sú v žiadnom osobnom kontakte, ich komunikácia je len sporadická, a to len formou občasných telefonátov. Zhodli sa tiež na tom, že už pred rokom 2005, kedy spoločne žili ešte v jednej domácnosti, vzťahy boli narušené, ich spolužitie bolo sprevádzané hádkami a výčitkami, vzájomnými konfliktami. Je nesporné, že od roku 2005 každý z manželov vedie sám svoj život, odporca aktuálne už asi 2 roky aj s novou partnerkou. Súd preto tvrdenia o vzájomnom citovou odcudzení a vzájomných nezhodách považoval za pravdivé. Súd považoval za preukázané, že navrhovateľka a odporca sa navzájom natoľko citovo odcudzili, že ani jeden z ich nemá viac záujem na obnovení manželského spolužitia.
8. Zákonné ustanovenia:
Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“): K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine: Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia: Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia: Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
9. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je rozvrátené hlboko a trvalo. Hĺbka rozvratu spočíva v tom, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel ani
biologickú funkciu, manželia od roku 2005 nežijú v spoločnej domácnosti, nestretávajú sa, spoločne nehospodária, každý vedie svoj život v inom meste, vzájomne si nepomáhajú, nie sú si oporou. Za takéhoto stavu je potom podľa názoru súdu manželstvo len formálnym zväzkom, ktorý neplní svoje funkcie ani účel. Vychádzajúc zo základných zásad manželstva, kedy muž a žena majú v manželstve rovnaké postavenie, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie, súd dospel k záveru, že manželstvo navrhovateľky a odporcu tieto zásady nespĺňa a tiež neplní žiadnu zo svojich funkcií, za účelom ktorých bolo vytvorené, a preto sú splnené všetky podmienky pre rozvod takéhoto manželstva. Súd je toho názoru, že manželia nie sú schopní spoločne harmonicky žiť v manželskom zväzku a dlhodobú manželskú krízu prekonať. Nikoho pritom nemožno nútiť, aby v manželstve, ktoré nefunguje a je skutočne len formálnym zväzkom, proti svojej vôli zotrval. Za daného stavu preto nie je možné hovoriť o fungujúcom a stabilnom manželstve.
10. Podľa názoru súdu, rozvrat manželstva je trvalý a nezmeniteľný a je nepochybné, že vzťahy medzi manželmi sú narušené tak, že už nie je možné očakávať obnovenie ich spolužitia, pretože o jeho obnovenie manželia za daného stavu nemajú už žiaden záujem. Súd preto manželstvo účastníkov ako nefunkčné a neperspektívne rozviedol.
11. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.