Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/45/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletého: S. T., nar. XX. októbra XXXX, toho času umiestnený v D. R. K., K. detí, Y. XX, J. J., dieťa matky: S. T., nar. XX. júla XXXX, trvale bytom P., toho času V. republika a otca: C. T., nar. XX. novembra XXXX, bytom P., toho času V. republika, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici na nariadenie výchovného opatrenia a neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -28 zo dňa 10. októbra 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. -28 zo dňa 10. októbra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica (ďalej aj „ÚPSVaR“) na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

1.1 Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ktorý sa vo veci samej podanej podľa o rodine a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“ alebo „Zákon o rodine“) domáhal nariadenia východného opatrenia - pobytu v zariadení na účely zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu najdlhšie na šesť mesiacov v zariadení B.-výchovné sanatórium, C. XX, G. T.; v návrhu vo veci samej sa domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd maloletého zveril do dočasnej starostlivosti liečebno-výchovného sanatória. ÚPSVaR vychádzal zo žiadosti zariadenia o dočasné premiestnenie maloletého do liečebno-výchovného zariadenia z dôvodu, že u maloletého pretrvávajú problémy správania, ktoré nie sú zvládnuteľné bežnými výchovnými postupmi v profesionálnej náhradnej rodine, na ktorom základe bol maloletý v priebehu pol roka hospitalizovaný v G. nemocnici G.. C. v T., s diagnózou Opozičná porucha správania a socializácie; po návrate z hospitalizácie sa správanie maloletého nezlepšilo, naďalej bol agresívny a agresivita maloletého sa stupňovala.

1.2 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia (ďalej len „“), , , (ďalej len „“), , C.m.p., ako aj ustanovenia a Zákona o rodine a o výchove a vzdelávaní (ďalej len „“ alebo „Školský zákon“); konštatoval účel neodkladného opatrenia (rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nie vykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia). Zdôraznil, že vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o

potrebe predbežnej úpravy. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Nie je tak potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, naliehavosťou jej riešenia. Ďalej uviedol, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočným, nie bežným, nakoľko každé rozhodnutie, ktorým súd zasahuje do života rodiny, je krajným riešením. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia v konaniach vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je vždy prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Potreba neodkladnej úpravy pomerov tak musí byť naliehavá a nevyhnutná, neodkladné opatrenie je nevyhnutné vtedy, ak navrhovateľovi alebo maloletému dieťaťu hrozí ujma alebo iný nezvratný následok, dochádza k porušovaniu alebo zasahovaniu do ich práv a oprávnených záujmov, prípadne sa ich právne postavenie zhorší alebo je bez vydania neodkladného opatrenia neisté.

1.3 Okresný súd, posudzujúc návrh ÚPSVaR na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. Po zistení, že nad maloletým bola na základe rozhodnutia súdu nariadená ústavná starostlivosť, ktorá naďalej trvá, poukázal na ustanovenie § 37 ods. 3 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že súd môže nad maloletým nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak maloletý je v starostlivosti rodičov, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverená do náhradnej starostlivosti podľa ustanovenia § 45 alebo podľa § 48 Zákona o rodine (náhradná osobná starostlivosť, resp. pestúnska starostlivosť), budúcich osvojiteľov, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o dieťa osobne stará. Súd prvej inštancie vyvodil, že z ustanovenia § 37 ods. 3 Zákona o rodine nevyplýva možnosť, aby súd nariadil výchovné opatrenie nad maloletým dieťaťom, ktoré je v ústavnej starostlivosti. Poukázal pritom aj na ustanovenie § 123 ods. 1 Školského zákona, podľa ktorého liečebno-výchovné sanatórium poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú starostlivosť a výchovu a vzdelávanie deťom s vývinovou poruchou učenia a deťom s poruchami aktivity a pozornosti, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave na základe dohody so zariadením, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu v zmysle § 54 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie uzavrel, že súd nie je oprávnený nariadiť výchovné opatrenie zverením maloletého dieťaťa do liečebno-výchovného sanatória, pokiaľ je maloleté dieťa v ústavnej starostlivosti; to je možné len na základe dohody medzi zariadením na výkon rozhodnutia súdu a liečebno-výchovným sanatóriom. Ustálil, že navrhovateľ podal návrh vo veci samej, ktorý nie je dôvodný, a preto ani neodkladným opatrením nemôže dočasne odovzdať maloleté dieťa do liečebno-výchovného sanatória, nakoľko ak nemá oprávnenie rozhodnúť kladným rozhodnutím vo veci samej, nemôže tak urobiť ani procesným rozhodnutím dočasnej povahy, ktorým je uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Proti uzneseniu okresného súdu, ktorým tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil a sám nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého zverí do dočasnej starostlivosti B.- výchovného sanatória, C. XX, G. T..

2.1 V konkrétnostiach namietal, že dokumentácia pripojená k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje potrebnosť a naliehavosť riešenia situácie maloletého jeho dočasným umiestnením v liečebno-výchovnom sanatóriu, ako zariadeniu vhodnom a odborníkmi pracujúcimi s maloletým z hľadiska potrieb maloletého dieťaťa odporúčanom.

2.2 Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie Školského zákona, odvolateľ poukázal na ustanovenie o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), podľa ktorého: „ak je v záujme dieťaťa potrebné zabezpečiť odbornú pomoc alebo činnosť, ktorú centrum podľa programu centra nevykonáva, zabezpečí ich inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa požadované odborné predpoklady; centrum nemôže na tento účel premiestniť dieťa do iného centra alebo iného zariadenia na výkon rozhodnutia súdu.“ Odvolateľ zdôraznil, že zariadenie (v ktorom je v súčasnosti maloleté dieťa umiestnené) využilo vo vzťahu k maloletému všetky možnosti pomoci, ktorými disponuje, vrátane dostupnej externej ambulantnej pomoci; zaangažovaní odborníci odporúčajú riešiť situáciu dieťaťa dočasným pobytom v liečebno-výchovnom sanatóriu. Zariadenie bez rozhodnutia súdu dieťa do liečebno-výchovného sanatória premiestniť nemôže, a to ani dočasne. Odbornú pomoc pobytovou formou môže zariadenie zabezpečiť výlučne na základe rozhodnutia súdu.

2.3 Navrhovateľ napokon zdôraznil, že skutočnosť, že legislatívna zmena v nebola premietnutá do súvisiacich právnych predpisov, nemôže byť na úkor záujmu dieťaťa, ktoré by bolo v danom prípade zjavne poškodené.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Podľa v spojení s C.m.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia a C.m.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu, nepovažujúc odvolanie odvolateľa za dôvodné, v zmysle , ako vecne správne potvrdil.

6. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že ústavná starostlivosť nad maloletým a jeho bratom K. bola nariadená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -94 zo dňa 24.02.2009, ktorá sa bude realizovať v K. detí D. R. K. v J. J., Y. ulica XX, J. J.. Dôvodom pre vydanie takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že rodičia nemali vytvorené základné podmienky pre riadnu výchovu a opateru detí; neboli schopní zvládnuť dennodennú, sústavnú opateru a starostlivosť o nich a nemali k tomu vytvorené ani základné podmienky.

6.1 Návrhom vo veci samej Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica navrhol, aby súd svojím uznesením maloletému nariadil na účely zabezpečenia odbornej pomoci pobyt v zariadení B.-výchovné sanatórium, C. XX, XXX XX G. T., najdlhšie na dobu šiestich mesiacov. Z návrhu vo veci samej vyplýva, že ÚPSVaR tento odôvodnil s poukazom na ustanovenie . Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáhal vydania uznesenia, ktorým by súd maloletého zveril do dočasnej starostlivosti B.-východného sanatória, C. XX, G. T..

6.2 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní, že navrhovateľ podal návrh vo veci samej, ktorý nie je dôvodný a ani neodkladným opatrením nemôže dieťa dočasne odovzdať do liečebno-výchovného sanatória, nakoľko ak súd nemá oprávnenie rozhodnúť kladným opatrením vo veci samej, nemôže tak urobiť ani procesným rozhodnutím dočasnej povahy (neodkladným opatrením).

7. Odvolací súd uvádza, že neodkladným opatrením dochádza k rýchlej, aj keď len dočasnej úprave právnych a faktických pomerov účastníkov alebo zabezpečeniu existujúceho, hoci nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia; jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, takouto úpravou súd v neskoršom konaní nie je viazaný; meritórnym rozhodnutím, pokiaľ účastníci podajú návrh, môže o veci rozhodnúť inak. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce aspoň osvedčenie okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie; miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia; pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nemusí vykonávať dokazovanie; nie je potrebné vyjadrenie ostatných účastníkov ( prvá veta ).

7.1 V prejednávanej veci z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajú problémy v správaní maloletého dieťaťa, ktoré navštevuje pedopsychiatrickú ambulanciu, bolo tiež hospitalizované v psychiatrickej nemocnici v T.. Problémy sú v profesionálnej náhradnej rodine, maloletý začal ohrozovať celú profesionálnu rodinu vrátane súrodencov; problematické správanie maloletého sa prejavuje aj v škole, ktorú navštevuje. Tvrdenia navrhovateľa sú podopreté listinnými dôkazmi, predovšetkým lekárskymi správami a správami z diagnostického vyšetrenia.

7.2 Odvolací súd však uvádza, že navrhovateľ sa vo veci samej domáha nariadenia výchovného opatrenia zo strany súdu, ktoré je faktickým zásahom do práv a povinností predovšetkým rodičov maloletého dieťaťa. Z hľadiska systému výchovných opatrení je zrejmé, že výchovné opatrenia môže ukladať súd (§ 37 Zákona o rodine), resp. orgán sociálnoprávnej ochrany a kurately (§ 12 zákona č.

). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately však nemôže rozhodnutím o uložení výchovného opatrenia odňať dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa a uložiť rodičom dieťaťa alebo osobe, ktorá sa osobne stará o dieťa, povinnosť podľa osobitného predpisu.

7.3 Výchovné opatrenia v zmysle Zákona o rodine sú koncipované v ustanovení § 37 od miernejších (ods. 2) po závažnejšie (ods. 3), uložiť závažnejšie výchovné opatrenie podľa ods. 3 je možné v prípade, ak miernejšie výchovné opatrenie neviedlo k náprave. Z dikcie ustanovenia § 37 ods. 3 vyplýva, že výchovné opatrenia (pobyt v zariadení plniacom úlohu odbornej diagnostiky, pobyt v špecializovanom zariadení, pobyt v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých) sú spojené s odňatím maloletého dieťaťa zo starostlivosti osôb v citovanom ustanovení uvedených. Tieto osoby zákon taxatívne vymenúva a sú nimi rodičia maloletého, osoby, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti (podľa § 45 alebo § 48) budúci osvojitelia, osvojitelia a poručník, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará. Z uvedeného aj pre odvolací súd vyplýva, že výchovné opatrenie podľa ustanovenia § 37 ods. 3 Zákona o rodine súd nemôže uložiť v prípade, ak je nariadená ústavná starostlivosť, ako je tomu v prejednávanej veci. Ak sa navrhovateľ, za súčasného trvania ústavnej starostlivosti, domáha nariadenia výchovného opatrenia, domáha sa nie takého výkladu zákona, v zmysle ktorého by bolo možné aj v takomto prípade výchovné opatrenie uložiť, ale neprípustného doplnenia zákona.

7.4 Uvedenú argumentáciu podporuje skutočnosť, že Zákon o rodine v ustanovení § 54 ods. 2 aj ústavnú starostlivosť považuje aj za formu výchovného opatrenia (formuláciou „...a iné výchovné opatrenia neviedli k výchove...“), a to ako najzávažnejšie výchovné opatrenie. Pokiaľ ustanovenie § 37 ods. 4 Zákona o rodine umožňuje pri ukladaní výchovných opatrení podľa odseku 3 ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v ods. 2; ustanovenia § 54, resp. § 55 Zákona o rodine neumožňujú kombinovať ústavnú starostlivosť s výchovnými opatreniami uloženými podľa § 37 Zákona o rodine. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že pri nariadení ústavnej starostlivosti súd označí nielen zariadenie, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené, rozhoduje aj o vyživovacej povinnosti rodičov a zrušení prípadnej náhradnej osobnej starostlivosti (dva druhy náhradnej starostlivosti vedľa seba nemôžu obstáť). V rozsudku o nariadení ústavnej starostlivosti by však mal byť aj výrok o zrušení prv nariadených výchovných opatrení; ústavná starostlivosť, ktorú v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 Zákona o rodine je možné považovať za najvyššiu (najzávažnejšiu) formu výchovného opatrenia, nemôže popri prv vydanom výchovnom opatrení obstáť, resp. prv uložené výchovné opatrenie popri ústavnej starostlivosti neobstojí.

7.5 Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne určiť aj zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené; pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie. Uvedené ustanovenie nemožno vyložiť inak, že okrem citových väzieb maloletého dieťaťa je potrebné zohľadniť aj ďalšie záujmy a potreby maloletého dieťaťa, ktoré sa môžu vyplývať okrem iného aj z jeho zdravotného stavu, resp. stupňa ohrozenia, resp., narušenia výchovy maloletého dieťaťa, ktoré sa môžu prejavovať (okrem iného) výchovnými problémami pri starostlivosti o maloleté dieťa. Ak odvolateľ poukazoval na ustanovenie odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie , podľa ktorého ak je to v záujme dieťaťa, môže orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podať súdu návrh na zmenu zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. Aj keď citované ustanovenie v druhej vete dáva povinnosť zohľadniť súrodenecké a rodinné väzby maloletého dieťaťa, záujem dieťaťa je širší pojem ako tieto väzby. Podanie návrhu na zmenu zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, je podľa názoru odvolacieho súdu prípustné aj vtedy, keď týmto záujmom je zdravotný stav dieťaťa, prípadne výchovné problémy, vyžadujúce si odbornú diagnostiku.

7.6 Odvolací súd sa tak stotožnil so závermi súdu prvej inštancie o tom, že súd v prípade trvania ústavnej starostlivosti nemôže nariadiť výchovné opatrenie podľa ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine.

8. Odvolateľ namietal, že v danom prípade je dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle a C.m.p.. ustanovuje osobitnú úpravu neodkladných (a iných opatrení) súdu; neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu; neodkladné opatrenie súd nariadi aj v prípade, ak to vyžaduje verejný záujem

8.1 osobitne upravuje neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého ( C.m.p.), vo veciach výživného ( C.m.p.), vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého ( C.m.p.), o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých ( C.m.p.) a opatrenia na zabezpečenie dôkazu

8.2 Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie podľa § 365 C.m.p. toto prichádza do úvahy, ak sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený. Z ustanovenia § 365 C.m.p. vyplýva urgentnosť prípadov vyžadujúcich okamžitý zásah súdu, ktorú umocňuje zákonná lehota na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (24 hodín od podania návrhu). O takýto prípad v prejednávanej veci zjavne nejde, nad výchovou maloletého je nariadená ústavná starostlivosť, ktorá je aj riadne vykonávaná, z návrhu vyplývajú iba výchovné problémy v rámci zabezpečovania starostlivosti o maloletého v profesionálnej rodine patriacej pod zariadenie, v ktorom sa ústavná starostlivosť vykonáva.

8.3 Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie podľa , toto sa týka osobnej starostlivosti o maloleté dieťa; obsah takéhoto neodkladného opatrenia sa dotýka výchovy maloletého dieťaťa; nejde však o zverenie maloletého dieťaťa do výchovy. Citované ustanovenie Zákona o rodine používa pojem starostlivosť, ide len o jednu zložku výchovy ako takej. Odovzdanie maloletého do starostlivosti druhého z rodičov alebo osoby, ktorú určí súd (a ktorou môže byť aj zdravotné alebo výchovné zariadenie), je faktickým opatrením a nemusí anticipovať otázku budúcej výchovy. Pri rozhodovaní o odovzdaní dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov (do starostlivosti tretej osoby) súd prihliada na relevantné ustanovenia Zákona o rodine. V prípade neodkladného opatrenia podľa ustanovenia Zákona o rodine súd rozhodne do siedmych dní od doručenia návrhu. Ani o takýto prípad však nejde.

8.4 V danom prípade je potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia potrebné posúdiť podľa ustanovenia a nasl. . Navrhovateľ ani netvrdil, že by sa maloletý ocitol bez akejkoľvek starostlivosti; netvrdil, že jeho život, zdravie a priaznivý vývoj je vážne ohrozený alebo narušený, a ani takáto skutočnosť z obsahu návrhu nevyplýva. Niet tak dôvod na aplikáciu ustanovenia C.m.p.. Nejde ani o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa C.m.p., ktoré je faktickým opatrením; je zrejmé, že maloleté dieťa sa nachádza v zariadení pre výkon ústavnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti.

8.5 Z uvedených dôvodov odvolací súd konajúc o podanom odvolaní vec preskúmaval aj z hľadísk uvedených v , obsah neodkladných opatrení vyplýva z ustanovenia . Vzhľadom na demonštratívny výpočet obsahu neodkladných opatrení jedným z návrhov podľa môže byť návrh na neodkladné opatrenie na zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti liečebno-výchovného zariadenia ako zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu o ústavnej starostlivosti, resp. rozhodnutie súdu o výchovnom opatrení. Pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia však zákon vyžaduje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Táto však nemôže vyplývať len zo skutočnosti, že navrhovateľovi bola oznámená možnosť, aby maloletý navštevoval školské zariadenie pri liečebno-výchovnom zariadení, najmä pokiaľ výchovné problémy pri starostlivosti o maloletého trvajú dlhodobo, ako to vyplýva z lekárskych správ (zo 16.01.2019, 06.03.2019, 20.05.2019), Prepúšťacej správy z G. nemocnice G.. C. T. zo dňa 30.07.2019, správy z diagnostického vyšetrenia zo dňa 08.02.2018, resp. 09.09.2019 a ďalších správ z rokov 2018 a 2019.

9. Z vyššie uvedených dôvodov tak odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, z návrhu, pripojených príloh a obsahu podaného odvolania nevyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžadovaná ustanovením . Zároveň nebolo možné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, z dôvodov vyššie uvedených, posúdiť podľa ustanovení a C.m.p.. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v celosti potvrdil

10. Neodkladné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší procesný postup. V tomto prípade ÚPSVaR Banská Bystrica podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s návrhom vo veci samej, ktoré konanie je vedené pred okresným súdom pod sp.zn. , v ktorom konaní bolo vydané aj napadnuté uznesenie. Z uvedeného

dôvodu odvolací súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval; o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne okresný súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ). Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).