Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-273-2019.pdf
PDF · 103.26 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/273/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému L. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. G. XX, XXX XX D., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 494/15 o vymoženie pohľadávky 752,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 3Er/33/2015-85 zo dňa 3. mája 2019 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. 3Er/33/2015-85 zo dňa 3. mája 2019 mení tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím vyhovel okresný súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 02.03.2015 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08914/13 zo dňa 13.01.2014. Okresný súd ďalej uviedol, že dňa 03.07.2018 mu bol doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti. Povinný v ňom namietal, že právomoc rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke) ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka) a tým bol exekučný titul v rozpore so zákonom. Exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie nespĺňajúce žiadne právne účinky. Také rozhodnutie nespĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Poukázal, že v exekučnom konaní sú súdy povinné skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s platnosťou jej dojednania napríklad aj podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa všeobecne týkajú rozhodcovských konaní, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska zásada (princíp) "Vigilantibus iura scripta sunt". V spotrebiteľských veciach tomu tak nie je a uvedený princíp v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
3. Oprávnený sa k návrhu na zastaveniu exekúcie vyjadril podaním doručeným súdu dňa 05.09.2018, v ktorom uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, a preto je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Exekučný súd nie je vecne príslušný konať
vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Práve absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Oprávnený poukázal, že povinný svojím vlastnoručným podpisom na dohode o uznaní záväzku uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi. Povinný svojim vlastnoručným podpisom Rozhodcovskej zmluvy vyjadril súhlas s jej uzatvorením, na základe ktorej mal povinný možnosť riešiť spor buď pred rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Povinný sa uzatvorením rozhodcovskej zmluvy nevzdal práva na súdnu ochranu poskytovanú všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, nakoľko rozhodcovská zmluva v sebe obsahuje alternatívu. Povinný sa tak slobodne rozhodol uzavrieť s oprávneným Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola samostatným dokumentom a nebola súčasťou Dohody o uznaní záväzku. Oprávnený zastáva názor, že predmetná Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, pričom jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním povinný nemal možnosť oboznámiť. Povinný zároveň vyplnil a podpísal Dotazník k dohode o uznaní záväzku a k Rozhodcovskej zmluve, v ktorom vyjadril jednoznačné, súhlasné stanovisko okrem iného aj s tým, že je v prípade nesplnenia záväzku podľa Dohody o uznaní záväzku ochotný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, a zároveň vyhlásil, že chce Rozhodcovskú zmluvu uzavrieť. Povinný mal možnosť v predmetnom Dotazníku vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas k jednotlivým tézam. Povinný však ku všetkým tézam vyjadril svoj súhlas, pričom tento súhlas potvrdil vlastnoručným podpisom. Vzhľadom na uvedené mal oprávnený za to, že povinný bol informovaný o podmienkach dohody o uznaní záväzku, ako aj Rozhodcovskej zmluvy a považuje ich za platné.
4. Okresný súd vychádzal zo záveru, že dohoda o uznaní záväzku uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 30.10.2012, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd mal teda preukázané, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Rozhodcovskú zmluvu, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a teda ju považoval za neplatne dojednanú. Konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, jedná sa o vyplnené tlačivo, vopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny, či úpravy. Povinný si ju osobitne nevyjednal a nemal na výber, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.
6. Za neprimerané okresný súd považoval aj to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 30.12.2012, t.j. rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli Dohodou. Oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Vo väčšine prípadov iniciuje rozhodcovské konanie oprávnený a preto sám oprávnený, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinnej). Rozhodcovská zmluva poskytuje oprávnenému neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči povinnému spočívajúcu v tom, že môže vopred a výlučne podľa vlastnej vôle určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak pre prípad iniciovania rozhodcovského konania veriteľom ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej dohody, rozhodcovskej zmluvy, dospel k názoru, že návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie je dôvodný.
7. Z uvedených dôvodov okresný súd vyhovel návrhu povinného a exekúciu zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
8. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s oprávneným sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám tým, že postupoval podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel. Rozhodcovská zmluva je uzatvorená ako samostatný dokument a je tak obsahovo, ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Listina s názvom rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania, okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenie, keďže sa v rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Oprávnený predložil súdu tiež dotazník, ktorý vyplnil povinný. Tento dotazník oprávnený zaviedol do praxe práve z dôvodu, aby preukázal splnenie informačnej a poučovacej povinnosti, ktorej nepreukázanie exekučné súdy v minulosti vytýkali. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorá rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Možnosť výberu má nielen dodávateľ, ale aj spotrebiteľ. Oprávnený považoval úvahu súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy v predloženom znení za nesprávnu, nakoľko takýmto výkladom by nebolo možné uzatvoriť žiadnu rozhodcovskú zmluvu, ktorá by založila právomoc rozhodcovského súdu. Oprávnený dal do pozornosti, že povinný mal nielen možnosť predmetnú rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale v zmysle bodu 3.3 rozhodcovskej zmluvy mohol od nej bez uvedenia dôvodu odstúpiť. Oprávnený tiež poukázal na skutočnosť, že zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky bola uzatvorená dňa 08.11.2005, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 30.10.2012, teda po viac ako siedmich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov.
9. Ďalej oprávnený uviedol, že ak by bolo zámerom zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že ZSRK umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je možné potom pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ZSRK nebol považovaný za exekučný titul, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Oprávnený vzhľadom na uvedené považoval rozhodcovskú zmluvu za platne dojednanú a rozhodnutie exekučného súdu za arbitrárne bez akéhokoľvek odôvodnenia.
10. Oprávnený na záver uviedol, že uvedeným postupom a rozhodnutím exekučného súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu.
11. Povinný sa k odvolaniu oprávneného vyjadril podaním zo dňa 03.07.2019, v ktorom vyjadril s odvolaním svoj nesúhlas, nakoľko mal za to, že okresný súd dôkladne preskúmal a zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym zistenia a vec správne posúdil.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
13. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 12.01.2015 bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 02.02.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 02.03.2015 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 08914/13 zo dňa 13.01.2014 na vymoženie sumy 752,75 Eur spolu s príslušenstvom a trov exekúcie. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o splátkovom úvere č. 303689626, ktorú právny predchodca oprávneného spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 08.11.2005 (ďalej len zmluva o úvere), na základe ktorej bol veriteľom povinnému poskytnutý úver, ako aj Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 30.10.2012 (ďalej „Dohoda o splátkach“). Nakoľko si povinný riadne neplnil svoju
povinnosť z Dohody o splátkach, dlh sa stal splatný vcelku, na základe čoho si oprávnený uplatnil nárok v rozhodcovskom konaní.
14. Dňa 03.07.2018 bol okresnému súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ako aj návrh na odklad exekúcie. Povinný svoje návrhy odôvodnil predovšetkým tým, že ide o spotrebiteľský právny vzťah a rozhodcovská zmluva, od ktorej odvodil právomoc rozhodcovský súd je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, čo spôsobuje jej neplatnosť, a preto bol exekučný titul vydaný nepríslušným súdom v rozpore so zákonom.
15. Oprávnený sa k návrhu povinného vyjadril podaním zo dňa 05.09.2018, v ktorom uviedol, že rozhodcovskú zmluva bola platne uzavretá a nie je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ani s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS. Oprávnený mal za to, že povinný nepreukázal splnenie žiadnej z podmienok predpokladaných v ust. § 57 Exekučného poriadku, preto nesúhlasil so zastavením exekúcie a navrhol návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť.
16. Podľa článku 3, ods. 3.1, 3.2 a 3.3 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávnený a povinným dňa 30.10.2012 budú všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1 tohto článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez udania dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Pre platné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje písomná forma a jeho včasné doručenie druhej zmluvnej strane.
17. Podľa článku I. ods. 1 Rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 alebo Rozhodcovský súd zriadený pri hospodárskej komore, s.r.o. Mlynská 2, 040 01 Košice, IČO: 36 577 928.
18. Článok 4 Rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie o rozhodcovskom konaní a v čl. 5 bod 5.1 účastníci zmluvy prehlásili, že s obsahom zmluvy sa oboznámili, jej ustanoveniam porozumeli a pochopili dôsledky rozhodcovského konania.
19. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
20. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
21. Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
22. P Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
23. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 30.10.2012 (ďalej Občiansky zákonník), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. Odvolací súd považoval z správny záver okresného súdu o tom, že je oprávnený na základe dôvodov uvedených v návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúmať exekučný titul, nakoľko súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť.
29. V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým upravených neprijateľných podmienok, medzi ktoré nepatrili tie podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne, novelou boli rozšírené podmienky o také, ktoré za neprijateľné nepovažovali ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.
30. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, ktoré sú vopred pripravené a obvykle zaradené do textu Všeobecných obchodných podmienok. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté zvlášť, na samostatnej listine a s každým spotrebiteľom prejednané individuálne, čo v tejto veci vyplýva z poslednej časti textu Rozhodcovskej zmluvy, pretože povinný potvrdil podpisom, že bol s účelom tejto Rozhodcovskej zmluvy oboznámený a že súhlasí s tým, čo je v rozhodcovskej zmluve dohodnuté. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.
31. Podľa § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná..
32. Uznanie záväzku je jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku, ktorý má akcesorickú povahu k zabezpečovanému záväzku, nespôsobuje však vznik nového záväzkového vzťahu.
33. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok vyplývajúci zo Zmluvy úvere, ktorú právny predchodca oprávneného spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. a povinný uzavreli dňa 08.11.2005 a Dohoda o uzavretí uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 30.10.2012 je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľského vzťahu. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvu o úvere ako aj Dohodu o splátkach uzatváral povinný ako fyzická osoba. Zo zmluvy o úvere pritom nevyplýva, že pri jej uzatváraní by bol povinný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je tak zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľský, a to aj s poukazom na ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy a ust. § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia dohody. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd preto postupoval v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.
34. V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 30.10.2012. Zo samostatne uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Dohody o splátkach je zrejmé, že medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Dohody o splátkach. Skutočnosť, že dohoda o splátkach bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne. Aj keď Rozhodcovská zmluva bola oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, z rozhodcovskej zmluvy a ani z dohody o splátkach nevyplýva, že by neuzavretie rozhodcovskej zmluvy malo vplyv na uzavretie dohody o splátkach.
35. Takto uzavretá Rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom práve z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi, rovnako ako aj veriteľovi, právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Práve umožnenie výberu súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného žiadateľom, ktorý výber je dohodnutý zmluvnými stranami v poslednej vete článku III. bod 3.1 Rozhodcovskej zmluvy je dôkazom o tom, že takýmto žiadateľom môže byť rovnako veriteľ ako aj dlžník
- spotrebiteľ, preto takéto dojedanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky. Podľa článku III. bod 3.3 Rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez udania dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Rozhodcovská zmluva obsahuje poučenie o rozhodcovskom konaní. Povinný pritom v poslednom odseku Rozhodcovskej zmluvy prehlásil, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí a že porozumel dôsledkoch jej uzavretia. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že na prospech spotrebiteľa nemôže byť jeho vlastné zanedbanie a nevyužitie možnosti oboznámiť sa s právnym úkonom, ktorý uzatvára a berie ním na seba práva a povinnosti.
36. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval Rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda je platným právnym úkonom. To však nevylučuje, že by rozhodcovská zmluva mohla byť neplatná aj z iných dôvodov.
37. Keďže okresný súd rozhodujúci o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).