Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-53-2008.pdf
PDF · 81.56 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/53/2008
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Across Financial Services, s. r. o., so sídlom Zochova 3, Bratislava, IČO: 35 804 319, zast. POLAKOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Vysoká 19, Bratislava, IČO: 47 233 559, proti povinnému: P.. B.. E. L., H.. XX.XX.XXXX, C. M. V.. XXXX/X, F., o vymoženie 325,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd p o k r a č u j e v exekúcii s dedičom povinného - P.. B.. E. L., Q.. L., H.. XX.XX.XXXX, R. C. M. V.. XXXX/X, F..
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
III. Súd o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.04.2008 súd vydal poverenie č. 5402 049897, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním exekúcie.
2. Dňa 25.01.2016 súdny exekútor postúpil súdu doplnenie návrhu oprávneného zo dňa 08.01.2016, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 21.01.2016.
3. Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej „Exekučný poriadok“) proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
4. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží právoplatné rozhodnutie súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
5. Súd lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Súd následne zistil, že povinný zanechal majetok a dedičské konanie po povinnom - poručiteľovi
bolo skončené vydaním Osvedčenia o dedičstve č. k. 6D/34/2009-26, Dnot 37/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2009 a na základe ktorého sa preberateľom dedičstva stala P.. B.. E. L., Q.. L., H.. XX.XX.XXXX, R. C. M. V.. XXXX/X, F..
6. Podľa § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
7. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Z tejto zásady vyplýva, že okamihom smrti poručiteľa vstupuje dedič na jeho miesto a stáva sa subjektom všetkých práv, ako aj povinností, ktoré smrťou nezanikajú. Ustanovenia § 470 a § 471 Občianskeho zákonníka upravujú rozsah dedičovej zodpovednosti jednak za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a jednak za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, a to tak, že túto zodpovednosť obmedzujú výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Z hľadiska zákonného ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka je dedičom len ten, kto na základe právoplatného rozhodnutia súdu (účinky právoplatného uznesenia o dedičstve má aj osvedčenie o dedičstve vydané notárom ako súdnym komisárom) dedičstvo alebo jeho časť nadobudol. Iba na jeho podklade vyjde najavo, ktorí z potencionálnych dedičov sa stali skutočnými právnymi nástupcami poručiteľa ohľadne jeho majetku, prípadne jednotlivých častí tohto majetku.
8. Podľa § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
9. Podľa § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
10. Na základe zistených skutočností mal súd za preukázané, že do majetkových práv povinného (poručiteľa) na základe Osvedčenia o dedičstve 6D/34/2009-26 vstúpil ako zákonný dedič osoba, ktorú súd konkretizoval vo výroku tohto uznesenia.
11. Zákonom č. 438/2015 Z. z. z 15. decembra 2015, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol novelizovaný aj Exekučný poriadok, keď do ustanovenia § 39 bol doplnený odsek 4, podľa ktorého je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, ak navrhuje vykonať exekúciu na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Zároveň zákon ukladá oprávnenému povinnosť pripojiť k návrhu dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. V zmysle prechodných ustanovení k tejto úprave sa uvedená povinnosť vzťahuje i na skôr začaté exekučné konania, v ktorých bol exekučným titulom priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, pričom oprávnený musí návrh doplniť v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Citovaný zákon nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015.
12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
13. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20160701> je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160701> do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
14. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160701> a § 40 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160701> použijú rovnako.
15. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
16. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
17. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
18. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160701>, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
19. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
20. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania.
21. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Predmetné exekučné konanie sa v súlade s citovaným ustanovením § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 28.01.2008, a preto bolo potrebné, aby oprávnený doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Zákonná lehota podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorej musí oprávnený doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku tak uplynula dňa 22.01.2016.
22. Po preskúmaní spisu mal súd za preukázané, že oprávnený si v tomto exekučnom konaní uplatňoval nárok na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky a to voči povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Bolo preto povinnosťou oprávneného v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie doplniť najneskôr do 22.01.2016. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil len u súdneho exekútora a nie na príslušnom súde. Súd má za to, že tridsaťdňovú lehotu uvedenú v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorej má oprávnený doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, treba vykladať tak, že takéto doplnenie musí oprávnený doručiť exekučnému súdu. Len súd je oprávnený posúdiť doplnenie návrhu a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie, resp. o pokračovaní v nej. Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi nemožno považovať za zachovanie lehoty pretože by to bolo v rozpore s ustanovením § 121 ods. 5 CSP, podľa ktorého je lehota zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Súdneho exekútora však v tomto prípade nemožno považovať za doručovateľa. Preto pokiaľ do uplynutia tridsaťdňovej lehoty, t. j. do 22.01.2016, nebolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručené okresnému súdu alebo dané na prepravu (nie však súdnemu exekútorovi), nastali dôvody na zastavenie exekúcie, pričom ani následné doručenie doplnenia návrhu, či už priamo okresnému súdu, alebo prostredníctvom súdneho exekútora, nemôže mať žiadny vplyv na zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Súd má za to, že v opačnom prípade, teda keď by lehota na doplnenie návrhu bola zachovaná doručením súdnemu exekútorovi, dochádzalo by k absurdným situáciám, keď aj po viacerých mesiacoch, resp. rokoch by mohli byť exekučnému súdu podsúvané doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi „v zákonnej lehote“ a tento by ich súdu doručil s oneskorením bez inej zákonnej lehoty, a to napríklad aj po uplynutí niekoľkých mesiacov či rokov.
23. Súd o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
24. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.