Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/91/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska č. 11, Košice, IČO: 43 838 286, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova č. 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 219,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.: -128 zo dňa 2.4.2019, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 219,33 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 86,97 eur od 4.4.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 132,36 eur od 16.5.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 16.7.2018 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 219,33 eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 86,97 eur od 4.4.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 132,36 eur od 16.5.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 5.2.2018 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle P. C., EVČ: C ktoré patrilo poškodenému M. K.. Škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, ktorý mal s poškodeným uzatvorené havarijné poistenie a zaregistrovaná pod č. 9565434392. Poškodený dal motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu vo výške 918,55 eur boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. P180042. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 20.3.2018 žalovaný uviedol, že dňa 19.3.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565434392. Žalovaný uznal a uhradil za opravu iba 765,58 eur, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 66,- eur a krátení nákladov za normohodinu vo výške 86,97 eur. Neuznanú pohľadávku 86,97 eur poškodený postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.4.2018 na žalobcu. Dňa 21.3.2018 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle HYUNDAI Tucson, EVČ: KE999KK, ktoré patrilo poškodenému IRON CLUB s.r.o. Škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, ktorý mal s poškodeným uzatvorené havarijné poistenie a zaregistrovaná pod č.

9565584964. Poškodený dal motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu vo výške 3.554,08 eur boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. P180068. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 2.5.2018 žalovaný uviedol, že dňa 30.4.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565584964. Žalovaný uznal a uhradil za opravu iba 2.829,37 eur, po krátení nákladov za normohodinu vo výške 132,36 eur. Neuznanú pohľadávku 132,36 eur poškodený postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.5.2018 na žalobcu. Žalobca si okrem istiny uplatnil v tomto konaní aj zákonné úroky z omeškania z dlžných súm, nakoľko mal za to, že neuhradením žalovanej istiny sa žalovaný dostal do omeškania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavené faktúry mu neboli doručené a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa ich týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie ustanovenia nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže poškodení mali voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradených faktúrach. Poškodení teda boli dlžníkmi žalobcu a nemohli tak so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávok. Uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodených na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodených, ktorí v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa . V zmluvách o postúpení pohľadávok zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcov postúpiť pohľadávku (resp. jej časť) a aj samotný predmet zmlúv o postúpení pohľadávok je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá ich neplatnosť podľa .

4. Žalobca tvrdenia žalovaného, že neeviduje predmetné faktúry vo svojom účtovníctve, považoval za klamlivé. Žalovaný totiž už v oznámeniach o poistnom plnení, pri výpočte výšky plnenia, sám uvádzal jednotlivé faktúry za opravu motorových vozidiel. Ďalej žalobca poukázal, že uvádzal v žalobe iba relevantné skutočnosti o spore, ktorými nie je priebeh škodovej udalosti, tak ako to uvádza žalovaný. Žalovaný uznal nárok na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Žalobca zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku jeho aktívnej legitimácie. Samotná škoda vznikla poistenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy. Faktúra je hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poistený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom havarijného poistenia, ktoré má chrániť poisteného. Žalovaný uznal existenciu pohľadávok poistených spočívajúcu v nákladoch za opravu poškodených motorových vozidiel, keďže z fakturovaných súm za opravu motorových vozidiel čiastočne plnil žalobcovi. Zmluvy o postúpení pohľadávok obsahujú jasné označenie ich účastníkov a tiež identifikáciu postupovaných pohľadávok. Postupované pohľadávky sú špecifikované čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúr za opravu poškodených motorových vozidiel, ktorých potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti). Zároveň v článku I. zmlúv o postúpení pohľadávok označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupcovia jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadrujú svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému majú pohľadávku v konkrétnej výške, ktorá vznikla v dôsledku vzniku poistnej, resp. škodovej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy poškodeného motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške. Taktiež v bode 2 predmetného článku I. zmlúv o postúpení pohľadávok je jasne špecifikované, že ide o postúpenie

pohľadávky, ktorá je bližšie špecifikovaná v bode 1 predmetných zmlúv, pričom samotný článok II. obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávka postupuje. V článku II. postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupcovia prehlasujú, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna, musia mať vedomosť o tom, že tieto pohľadávky sú predmetom postúpenia a teda aj takto prejavujú svoju vôľu, pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Postupcovia v uvedenom prípade vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávky na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovaných pohľadávok. Taktiež v článku III. bod 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupcovia prejavili svoju vôľu pohľadávky postúpiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdneho sporu a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom civilného sporového konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §, 37, 39 , ktoré obsahujú výklad právneho úkonu, náležitosti právneho úkonu a nedovolenosť právneho úkonu. Ďalej podľa , , , , , , , , , , , ktoré upravujú poistnú zmluvu, druhy poistenia, písomnú formu poistnej zmluvy, moment účinnosti poistnej zmluvy, právo na poistné plnenie, splatnosť poistného plnenia, zníženie plnenia z poistnej zmluvy, povinnosti poisteného, právo poisteného na poskytnutie poistného plnenia, povinnosť predchádzať vzniku poistnej udalosti, povinnosť uhradiť skutočnú škodu v čase poškodenia, zmluvu o postúpení pohľadávky. Ďalej podľa a Nariadenia vlády č. , ako aj podľa , , , a , a a 2 Nariadenia vlády č. upravujúce pôsobnosť pri záväzkových vzťahoch, zánik záväzku splnením, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné vznik škodových udalostí, existencia poistných zmlúv, uplatnenie nárokov poškodenými voči žalovanému, výsledky šetrení a poskytnuté plnenia žalovaným, uzatvorenie zmlúv o postúpení pohľadávok, tak ako ich opísal žalobca. Spornými medzi stranami bola aktívna legitimácia žalobcu, platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok a nárok uplatnený žalobcom.

7. Súd prvej inštancie mal cenníkmi autoservisov preukázanú výšku cien autoopravárenských prác v regióne pri porovnateľných motorových vozidlách a to od 34,- eur bez DPH/Nh do 39,- eur bez DPH/Nh.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v žalobe uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh, teda žaloba netrpela vadami podľa

9. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca je aktívne legitimovaný v konaní, keďže zmluvy o postúpení pohľadávok majú všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, sú určité, zrozumiteľné a platné. Účastníci zmlúv sú riadne označení. Postúpené pohľadávky sú jednoznačne identifikovateľné uvedením čísiel poistných udalostí a čísiel faktúr. Výšky postúpených pohľadávok sú v zmluvách uvedené a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmlúv je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetných zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Z obsahu zmlúv jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov poukázal súd prvej inštancie na preferenciu výkladu v prospech platnosti právnych úkonov.

10. Súd prvej inštancie zároveň poukázal, že samotná škoda vznikla poisteným momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Podľa ustanovenia právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poistený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom havarijného poistenia, ktoré má chrániť poisteného. Z uvedeného vyplýva, že poškodeným už vznikla škoda momentom vzniku škodových udalostí. Vzhľadom na to, že títo mali uzatvorené poistné zmluvy so žalovaným, vznikol im nárok na plnenie voči žalovanému. Nie je sporné, že predmetné faktúry vystavil žalobca poisteným, teda na základe týchto faktúr mali plniť poistení žalobcovi. Žalobca nemohol faktúry vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmlúv o postúpení pohľadávok pritom jednoznačne vyplýva, že postupcovia postúpili na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodeným (poisteným) momentom vzniku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávky z faktúr č. P180068 a č. P180042, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.

11. Ako nedôvodnú námietku považoval súd prvej inštancie, že žalovaný neeviduje faktúry za opravy motorových vozidiel, nakoľko v oznámeniach o poistnom plnení ich sám uvádza a odvoláva sa na ne.

12. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný krátil poistné plnenie len v časti priznanej normohodiny za vykonané práce, pričom priznal ju len vo výške 19,17 eur bez DPH/Nh. Na preukázanie dôvodnosti krátenia priznaného poistného plnenia však nepredložil žiadne dôkazy.

13. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že žalovaný nepostupoval ani v súlade s článkom IX. bodom 2, písm. c) Zmluvných dojednaní, nakoľko neinformoval písomnou formou poistených o primeraných nákladoch na opravu. Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. V iných opravovniach v regióne je cena za jednu normohodinu týchto prác vyššia. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú primerané, preto určenie ceny za normohodinu opravárenských prác žalovaným sumou 19,17 eur bez DPH/Nh je nedôvodné. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 19,17 eur bez DPH/Nh. Súd prvej inštancie nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu vozidiel. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (napr. súkromný znalecký posudok). Žalovaný v konaní nepreukázal, že by jednoznačne určil poškodeným opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať v zmysle článku IX bodu 4. Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel.

14. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že žalovaný zmluvou zaväzuje právnych predchodcov žalobcu k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahov proti vôli právnych predchodcov žalobcu. Takáto zmluvná podmienka je neprijateľná, pretože spotrebiteľ je viazaný, aby kúpou služby u dodávateľa v prípade poškodenia vozidla si zakúpil aj ďalšiu službu a to v ním určenom autoservise. Žalovaným prezentované rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, resp. zmluvné a nezmluvné, nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má daný servis povolenie vykonávať opravárenskú činnosť môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami.

15. Ďalej súd prvej inštancie poukázal aj na to, že právo na zníženie poistného plnenia v zmysle vznikne poisťovni iba za predpokladu, že vedomé porušenie oznamovacej povinnosti uvedenej v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia malo buď podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Žalovaný tak nebol oprávnený poistné plnenie znížiť podľa ustanovenia . Zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidiel sú primerané.

16. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal nárok na úhradu 219,33 eur, preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Žalovaný sa zároveň s poistným plnením dostal do omeškania, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania a paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur.

17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / / a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /. Poukázal, že napádaný rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pričom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu. Z predložených zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť na žalobcu časti pohľadávok, ktoré vznikli z neuhradenia vystavených faktúr. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodení mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo je práve v rozpore s ustanovením . V zmluvách o postúpení pohľadávky zároveň absentuje prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Ďalej samotný predmet zmlúv o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotných postúpení vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť svoje pohľadávky, pričom z obsahu zmlúv o postúpení pohľadávok vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodených vyplývajúce z faktúr, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť zmlúv o postúpení pohľadávok. Pritom sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo).

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázal, že žalovaný uvádza odvolacie dôvody, avšak v ním podanom odvolaní neuvádza, v čom spočíva naplnenie týchto jednotlivých odvolacích dôvodov in concreto. Žalobca uviedol, že odvolanie žalovaného je založené na tých istých skutočnostiach, dôkazoch, na ktorých zakladal žalovaný svoju procesnú obranu v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorá bola vyhodnotená ako neúčinná a protizákonná. Žalovaný tak v súlade s platnou právnou úpravou neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, čoho následkom bol jeho neúspech v spore. Žalovaný sa snaží svoju procesnú pasivitu zakryť za nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a nedostatočné zistenie skutkového stavu v konaní. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v predmetnej veci náležite odôvodnil, poukázal na stranami uvádzané a namietané skutočnosti, uviedol, ktorými dôkazmi sa zaoberal, na základe akých skutočností a akými úvahami sa pri hodnotení vo veci vykonaných dôkazov zaoberal, pričom svoje závery odôvodnil s poukazom na platnú právnu úpravu a aj príslušné zmluvné dokumenty, ktoré sa aplikujú na poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným.

20. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 14.8.2019.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

22. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

23. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa a Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

25. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

26. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

27. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

28. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a judikatúre súdov.

29. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

30. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

31. Odvolací súd zistil z obsahu Zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré predložil žalobca spolu so žalobou, že boli uzatvorené v písomnej forme:

32. Dňa 11.4.2018 medzi postupcom M. a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo v zmluve doslovne uvedené: „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 pohľadávku vo výške 86,97 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. P180042, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9565434392. Predmetom tejto zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 86,97 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou) z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.“

33. Dňa 16.5.2018 medzi postupcom IRON CLUB s.r.o. a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo v zmluve doslovne uvedené: „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 pohľadávku vo výške 132,36 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. P180068, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9565584964. Predmetom tejto zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 132,36 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou) z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.“

34. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodenými a žalobcom na základe zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodených, ktorý v zmysle faktúr predstavuje pohľadávku žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by zmluvy o postúpení pohľadávok boli neplatné, resp. že by odporovali ustanoveniu a nasl. . Z obsahu zmlúv o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a poškodenými vyplýva, že predmetom postúpenia bol nárok poškodených voči poisťovni, predstavujúci úhradu škody z poistných udalostí, ktorý poistný nárok poškodených bol postúpený na žalobcu. Pre úplnosť treba dodať, že poškodení boli veriteľmi, pretože mali pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpili žalobcovi. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poistených postúpiť svoje pohľadávky, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu zmlúv o postúpení pohľadávok (oznámení o poistnom plnení, na základe ktorých žalovaný plnil iba z časti) a následného správania strán. Tieto skutočnosti z pohľadu odvolacieho súdu smerujú k jednoznačnému záveru o určitosti zmlúv o postúpení pohľadávok, a teda ich platnosti, vychádzajúc z a .

35. Odvolací súd zároveň udáva, že zo zmlúv o postúpení pohľadávok jednoznačne vyplýva vôľa postupcov postúpiť tam jednoznačne špecifikované pohľadávky na žalobcu ako postupníka. V aplikačnej praxi je nevyhnutné použiť aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný.

36. Predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu zostatku poistného plnenia voči žalovanému ako poisťovni, a to na základe poistných zmlúv pre havarijné poistenie motorových vozidiel. Žalobca sa v konaní domáha úhrady zostatku poistného plnenia vo výške 219,33 eur. Žalovaný požadované poistné plnenie krátil s poukazom na , z dôvodu rozdielu medzi účtovanou a priznanou normohodinou, čo je uvedené v oznámeniach o poistnom plnení.

37. Podľa , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

38. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

39. Podľa , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

40. Je nepochybné, že ustanovenie nadväzuje na ods. 1, 2, z ktorých vyplýva, že poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté, alebo ktoré sú v zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené, ako aj, že ten, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu, jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada, pričom poistné podmienky môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Len za situácie, ak došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 , ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poistení si zabezpečili opravu motorových vozidiel v servise žalobcu, ktorý im za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikácie ust. . Zníženie poistného plnenia môže nastať, len ak by poistení vedome porušili povinnosti uvedené v odseku 1 a 2 ustanovenia , k čomu však z ich strany nedošlo.

41. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

42. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec, alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení. To znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo výške 219,33 eur, keď za dôvodnú považoval len sumu 19,17 eur bez DPH/Nh, na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré je podľa žalovaného správna výška odmeny pre neautorizovaný servis 19,17 eur bez DPH/Nh a nie fakturovaná odmena vo výške 27,50 eur bez DPH/Nh, teda 33,- eur s DPH/Nh. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

43. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poistení rozhodli realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie

ceny normohodín práce, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Odvolací súd uvádza, že skutočnosti uvádzané žalovaným nepreukazujú dôvodnosť a účelnosť krátenia ceny hodinovej sadzby za prácu u nezmluvných servisov v porovnaní so zmluvnými servismi, respektíve autorizovanými servismi, u ktorých žalovaný postupuje inak. Podľa odvolacieho súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti.

44. V prejednávanom spore súd prvej inštancie posúdil uplatnenú pohľadávku vo výške 219,33 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodených vozidiel a sumou reálne zaplatenou žalovaným ako primeranú, s poukazom na značku a model vozidla, keď vychádzal z cenníkov predložených žalobcom, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne pre osobné motorové vozidlá v rozmedzí od 34,- eur bez DPH/Nh do 39,-eur bez DPH/Nh a ktoré preukazujú, že cena účtovaná žalobcom výške 27,50 eur bez DPH//Nh bola primeraná.

45. V prípade uplatnených nákladov na opravu motorových vozidiel mal odvolací súd za preukázané, že tieto boli primerané a obvyklé v danom regióne. Samotná skutočnosť, že ide o neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce, tak ako to odvolací súd už uviedol.

46. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej pohľadávky 219,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 86,97 eur od 4.4.2018 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 132,36 eur od 16.5.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur, ktorú výšku a dobu omeškania žalovaný ani nerozporoval, ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodených motorových vozidiel a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom poistného plnenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.

47. Podľa , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

48. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený (poistený) právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( , resp. ).

49. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

50. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).