Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/69/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča, členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu K.. T. F. X. C. V. E. , F. L. XX, proti žalovanému Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov, Slovenská 40, Prešov, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. KaPO , ČRZ: 49521/2018 zo dňa 13.04.2018 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalované Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov rozhodnutím zo dňa 13.04.2018 č. KaPO , ČRZ: 49521/2018 ako príslušný správny orgán podľa a o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi“) nepriznalo nárok na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi K.. T. F., W.. XX.XX.XXXX v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 31.10.2017.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 15.03.2018 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu, t.j. žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci a zastupovania v rámci súdneho konania, týkajúceho sa už vydaného súdneho rozhodnutia v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 31.10.2017.

3. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na žalovaného je daná jeho pôsobnosť, pretože ide o konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Žalobca na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti nároku žalovanému predložil fotokópiu uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.10.2017 ako aj svoje vyjadrenie k veci. Žalovaný ďalej uviedol, že z predložených dokladov ako aj vyjadrenia žalobcu vyplýva, že označeným uznesením Najvyššieho súdu SR bolo odmietnuté dovolanie žalobcu ako povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 30.12.2011 vo veci oprávneného Juraja Bobka, o vymoženie 20.811,91 eur s prísl. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd napadnutým uznesením odmietol námietky povinného proti udeleniu príklepu a potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie z 25.03.2011 č.k. -207 vo výroku o schválení príklepu udeleného vydražiteľovi a účastníkom náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal. Z predloženej fotokópie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 31.10.2017 naviac vyplýva, že žalobca podľa poznámky na kópii rozhodnutia toto prevzal dňa 12.01.2018. Ďalej žalovaný konštatoval, že v zmysle a je uznesenie právoplatné, ak ho nemožno napadnúť odvolaním alebo sťažnosťou a jeho právoplatnosť nastáva doručením uznesenia. Lehota na podanie ústavnej sťažnosti proti predmetnému uzneseniu Najvyššieho súdu SR tak začala plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti označeného uznesenia, t.j. 12.01.2018 a koniec tejto lehoty pripadol na deň 12.03.2018. V zmysle príslušných ustanovení zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi sa konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci začína podaním písomnej žiadosti o jej poskytnutie, doloženej dokladmi a údajmi preukazujúcimi skutočnosti uvedeného v žiadosti a skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorú podáva žiadateľ na príslušnom tlačive. Takáto žiadosť žiadateľa, t.j. žalobcu bola žalovanému doručená dňa 15.03.2018, teda preukázateľne už po uplynutí lehoty na podanie ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný s poukazom na ust. zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi uzavrel, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na žalovaného nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie tohto nároku. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci pritom má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na jej poskytovanie. Vzhľadom na tieto skutočnosti z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc a s ohľadom na vyššie uvedené sa žalovaný splnením ďalších podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi nezaoberal.

4. Včas podanou správnou žalobou z 28.05.2018 (doručenou Krajskému súdu v Košiciach 11.06.2018) žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Centra právnej pomoci, kancelária Prešov zo dňa 13.04.2018 č. KaPO , ČRZ: 49521/2018, toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať úplnú náhradu trov konania. V žalobe zdôraznil, že žiadosťou zo dňa 31.01.2018 (odoslanou 09.02.2018) žiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci a ustanovenie právneho zástupcu vo veci „ústavnej sťažnosti proti porušovaniu základných práv na spravodlivé súdne konanie (, 2 a 3 SR) a porušenie článku 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa článku 127 SR:

- uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 31.10.2017,

- uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.12.2011 sp.zn. - 251,

- uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.03.2011, č.k. -207“. Tvrdil, že na výzvu žalovaného zo dňa 19.02.2018 (prevzatú dňa 07.03.2018) doplnil všetky potrebné údaje a žalovaným zaslal aj požadované doklady. Napriek týmto skutočnostiam mu dňa 26.05.2018 bolo doručené rozhodnutie žalovaného z 13.04.2018 (podané na poštovú prepravu až 04.05.2018), ktorým mu nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Označené rozhodnutie žalobca považoval za nezákonné, pretože ako účastník správneho konania bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a naviac v rozhodnutí žalovaného je nesprávne poučenie o lehote na podanie správnej žaloby na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, napriek tomu, že v zmysle je zo zákona takáto lehota dvojmesačná. Nesúhlasil ani so záverom žalovaného, že vo veci, s ktorou sa obrátil na žalovaného nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Žalobca sa odvolal na konanie, ktoré je vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. , ktoré doposiaľ nie je ukončené a v tej súvislosti uviedol, že žalovaný svojim rozhodnutím kryje iba seba a svoje rozhodnutie sp.zn. 2N 1772/12-3369/17-KaPO; RZ: 11274/2017 zo dňa 17.02.2017, v ktorom podal Najvyššiemu súdu SR v konaní o dovolaní nepravdivé a zavádzajúce vyjadrenie, a to že označené rozhodnutie je právoplatné, pričom na základe žaloby zo dňa 25.03.2017 je na správnom súde vedené ešte neukončené preskúmavacie konanie. Zdôraznil, že na výzvu žalovaného oznámil všetky namietané porušenia základných práv a slobôd vyplývajúce z vyššie označených rozhodnutí súdu prvej a druhej inštancie ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a skutkové a právne závery týchto súdov sú odôvodnené ústavne neudržateľným spôsobom a zároveň ich možno považovať aj za arbitrárne. Konanie na Okresnom súde Spišská Nová Ves, ako aj Krajskom súde v Košiciach je podľa žalobcu exemplárnym porušením zásad spravodlivého procesu podľa článku 6 ods.1 Dohovoru, a to aj vrátane predchádzajúceho rozhodnutia Okresného súdu v Spišskej novej Vsi vo veci vedenej pod sp.zn. zo dňa 31.08.2000. Podľa názoru žalobcu žalovaný konal v danej veci v snahe betónovať tento rozsiahly justičný podvod, ide o právne výpalníctvo a v podstate o konanie organizovanej zločineckej bandy, to všetko s jediným cieľom, aby sa v danej veci ďalej nekonalo. Z uvedených dôvodov sa jedná o opodstatnenú ústavnú sťažnosť, pretože ide o také zásahy do jeho práva, ktoré sú z

ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné. Zároveň zdôraznil, že ústavná sťažnosť zo dňa 08.03.2018 bola odoslaná z pošty Spišské Podhradie dňa 12.03.2018 v zákonnej dvojmesačnej lehote, a nedostatok pôvodného podania adresovaného žalovanému bol zhojený priložením fotokópie žiadosti zo dňa 31.01.2018 o určenie advokáta na zastupovanie žiadateľa vo veci ústavnej sťažnosti na zastupovanie pred Ústavným súdom SR a táto žiadosť bola žalovanému odoslaná dňa 02.02.2018. Žalobca v správnej žalobe namietal aj procesný postup žalovaného, pretože ak tento vedel, že sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, postupoval nesprávne ak výzvu na doplnenie údajov k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci podal až 19.02.2018. Z uvedenej skutočnosti preto žaloba vyvodil záver, že vec, s ktorou sa obrátil na žalovaného nie je zrejme bezúspešná a poukázal pritom aj na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp.zn. z 24.09.2015, a z 31.01.2014 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp.zn. -43 zo dňa 10.04.2015. Žalovaný naviac posúdil vec ako zrejme bezúspešnú, aj keď v dovolacom konaní pred Najvyšším súdom SR je povinné zastúpenie advokátom.

5. V závere správnej žaloby podstatu svojej argumentácie žalobca zhrnul tak, že v rozpore s právnymi názormi Najvyššieho súdu SR vyslovenými vo vyššie označených rozhodnutiach žalovaný vopred prejudikuje podanie ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd na ústavnom súde ako zjavne bezúspešné, čo však prislúcha iba ústavnému súdu a nie žalovanému. Aj v prípade, ak by malo dôjsť k zrejmej bezúspešnosti vo veci ústavnej sťažnosti pre nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, tak takúto bezúspešnosť sporu spôsobil nesprávnym postupom práve žalovaný. Opakovane zdôraznil, že podľa § 6 ods.1 písm. b/ zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v konaní pred žalovaným nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale táto musí byť zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci, pretože v opačnom prípade ide iba o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 01. 08. 2018 navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Mal za to, že žalobcom napadnuté rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci je zákonné a nebolo vydané na základe svojvôle žalovaného. Žalovaný v celom rozsahu zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Zdôraznil, že nárok na poskytnutie právnej pomoci je oprávnený priznať žiadateľovi v prípade, ak tento preukáže splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a preto je jeho povinnosťou skúmať splnenie zákonom stanovených podmienok. Podľa zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ žalobca mal požiadať o právnu pomoc bezodkladne po tom, čo mu bolo doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31. 10. 2017, ktoré rozhodnutie žalobca podľa poznámky na jeho kópii prevzal dňa 12. 01. 2018. Zároveň z podania žalobcu doručeného žalovanému dňa 12. 02. 2018 vyplýva, že tento si bol vedomý, že konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci začína až podaním žiadosti na tlačive, pretože už v tomto podaní žiadal o zaslanie tlačiva (formuláru) žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Podanie žalobcu neobsahovalo nijaký údaj o plynutí lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, z ktorého by vyplývala naliehavosť poskytnutia právnej pomoci. Po zaslaní tlačiva žiadosti spolu s výzvou na doplnenie údajov (výzva bola žalobcovi doručená dňa 22. 02. 2018, ale žalobca si ju prevzal až 08. 03. 2018), teda tesne pred uplynutím lehoty na vrátenie zásielky a len štyri dni pred domnelým uplynutím lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. Následne bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci na tlačive spolu s prílohami žalovanému doručená až dňa 15. 03. 2018. Z obsahu žiadosti žalobcu vyplýva, že tento nepožiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nebezpečenstva zmeškania lehoty, a z priloženej fotokópie uznesenia Najvyššieho súdu SR bolo zrejmé, že lehota na podanie ústavnej sťažnosti už uplynula. V žiadosti žalobca neuviedol, že ústavnú sťažnosť podal sám 12. 03. 2018, a o tejto skutočnosti sa žalovaný dozvedel až z textu žaloby. V závere vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že aj keď žalobca v správnej žalobe obšírne uviedol svoje dôvody pre jej podanie, nevyplýva z nich, ktoré konkrétne zákonné ustanovenie žalovaný porušil a ako svojím postupom porušil žalobcove základné práva.

7. Žalobca v replike zo dňa 07. 05. 2019 poukázal na to, že vyjadrenie žalovaného je z väčšej časti iba citovaním zákona a nie vyjadrením žalovaného k podanej správnej žalobe. Obsah tohto vyjadrenia podľa žalobcu navodzuje skôr dojem doplnenia odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a správny orgán navyše vo svojom vyjadrení preukázateľne klame, snaží sa zavádzať tak, ako to už urobil aj pred Najvyšším súdom SR. Tvrdil, že je neskutočným klamstvom, že v podaní zo dňa 31. 01. 2018 požiadal o zaslanie tlačiva, pretože z iných právnych vecí vedel, že je potrebné tlačivo a zároveň správny

orgán mal vedomosť o tom, že žiadateľ o právnu pomoc nemá odkiaľ takéto tlačivo si zabezpečiť. Z doručenej fotokópie uznesenia Najvyššieho súdu SR je zrejmý dátum, kedy rozhodnutie bolo doručené a kedy uplynie lehota na podanie, preto tieto informácie žalovaný mal k dispozícii, navyše správny orgán mal dostatočné vedomosti aj o tom, v akej veci žalobca žiada o poskytnutie právnej pomoci. Bolo preto povinnosťou žalovaného vydať rozhodnutie do 30 dní, načo má aj potrebný tím právnikov. Žalobca vyslovil názor, že nie je jeho povinnosťou poúčať a upozorňovať správny orgán, ako má konať a postupovať podľa zákona, no správny orgán už pri podaní prvej formálnej žiadosti (v tomto prípade dosť rozsiahlej), mal vedieť vyhodnotiť vzniknutú situáciu a o žiadosti podľa možnosti rozhodnúť tak, aby žalobca neutrpel na svojich právach.

8. Žalovaný sa k podanej replike duplikou nevyjadril napriek tomu, že replika spolu s výzvou súdu mu bola doručená dňa 18. 06. 2019.

9. Správny súd v konaní podľa a nasl. , rozhodujúc o všeobecnej správnej žalobe, po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj po oboznámení sa s úplným administratívnym spisom správneho orgánu, na nariadenom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 20. 11. 2019 dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, preto túto podľa zamietol.

10. Vzhľadom na neprítomnosť žalobcu a neprítomnosť zástupcu žalovaného na nariadenom pojednávaní, súd v súlade s ust. konal v neprítomnosti účastníkov konania, resp. ich zástupcov, vo veci vykonal potrebné dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom. Žalobca zaslal správnemu súdu písomné podanie zo dňa 19. 11. 2019 doručené súdu pred pojednávaním, označeného ako „Žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 20. 11. 2019 o 11.05 hod. a ospravedlnenie neúčasti“, ktorým žiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov v zmysle ust. , špecifikovaných : „Z rodinných a zdravotných dôvodov manželky a syna, o ktorého sa starám - ošetrujem. Na základe vyššie uvedeného dôvodu žiadam o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 20. 11. 2019 o 11.05 hod. a určenie iného termínu pojednávania a iného času, nakoľko nevyhovuje čas pojednávania z dôvodu, že mám dochádzajúcich synov. Na pojednávaní sa chcem zúčastniť!“ Z Úradného záznamu spísaného dňa 19.11.2019 asistentkou senátu 7S vyplýva, že manželka žalobcu telefonicky oznámila, že žalobca žiada o odročenie pojednávania z dôvodu nemoci syna.

11. Podľa ( ), ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.

12. Podľa pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodov uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú.

13. Uvedená právna úprava odročenia pojednávania si kladie za cieľ zabrániť procesným obštrukciám využívaným účastníkmi konania na často aj opakované odročovanie pojednávaní, ktoré sa v mnohých prípadoch ukáže ako nedôvodné. Zákonodarca zdôraznil, že vo väzbe na okolnosti konkrétneho prípadu je ponechané na úvahu správneho súdu, či procesnú možnosť odročenia pojednávania vo vzťahu k účastníkovi konania využije alebo nie, pričom je však povinný vždy skúmať, či na strane účastníka konania existujú dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, pretože v opačnom prípade by mohlo dôjsť k porušeniu základných procesných práv účastníka správneho konania. V prípade, ak súd zistí, že sa na pojednávanie nedostavil účastník konania, ktorý nie je na celé konanie alebo pojednávanie zastúpený a účastník má včas doručené predvolanie na pojednávanie, pričom správny súd ním uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité, alebo preukázané, správny súd uznesením o vedení konania, ktoré vyhlási a poznamená v zápisnici o vedení konania, rozhodne, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti tohto účastníka konania.

14. Správny súd konštatoval, že predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi doručené včas, dňa 26.10.2019 a z obsahu zaslaného ospravedlnenia okrem tvrdenia žalobcu o rodinných a zdravotných dôvodoch u jeho manželky a syna, o ktorého sa stará, ako aj to, že mu nevyhovuje čas pojednávania z dôvodu, že má dochádzajúcich synov, žalobca tieto skutočnosti žiadnym podrobnejším spôsobom neodôvodnil a ani ich nepreukázal. Z ním zaslaného podania nevyplýva, o aké konkrétne rodinné dôvody ide a ani to, akého charakteru sú ním tvrdené zdravotné dôvody jeho manželky a syna o

ktorého sa stará, resp. ich ošetruje. Žalobca nepredložil žiadne lekárske potvrdenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že zdravotný stav jeho blízkych osôb mu bráni zúčastniť sa pojednávania vo veci. Za takúto skutočnosť súd nepovažoval ani jeho tvrdenie, že mu nevyhovuje čas pojednávania, pretože má dochádzajúcich synov, keď toto tvrdenie žiadnym spôsobom neozrejmil a súdu nie je zrejmé, ako by takáto skutočnosť mohla brániť žalobcovi sa zúčastniť pojednávania pred správnym súdom. Z uvedených dôvodov (za situácie, že žalovaný v písomnom podaní zo dňa 17.10.2019 nežiadal odročiť pojednávanie a súhlasil s rozhodnutím aj v jeho neoprítomnosti) správny súd nevyužil procesnú možnosť odročenia pojednávania na žiadosť žalobcu, pretože mal za to, že ním uvedené dôvody žiadnym spôsobom nepreukázal, a nepreukázal ani jeho manželkou tvrdenú chorobu ich syna.

15. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.

16. Na základe podanej správnej žaloby správny súd v tejto veci posudzoval zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný ako príslušný správny orgán, rozhodujúc o žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci a zastupovania v rámci súdneho konania týkajúceho sa už vydaného rozhodnutia v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31. 10. 2017 žalobcovi nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci, čo odôvodnil tým, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ na centrum obrátil, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný zrejmú bezúspešnosť sporu vyvodil zo skutočnosti, že žalobca podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti na predpísanom tlačive spolu s potrebnými prílohami až po uplynutí lehoty na podanie takejto ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho základných práv a slobôd.

17. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

18. Podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení , fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a/ jej príjem nepresiahne 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

19. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

20. Podľa § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje,

ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

21. Podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

22. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci.

23. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

24. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

25. Správny súd z obsahu súdneho ako aj obsahu administratívneho spisu konštatuje, že v preskúmavanej veci je spornou otázka posúdenia, či v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31. 10. 2017 možno vo vzťahu k žalobcovi s prihliadnutím na plynutie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti konštatovať zrejmú bezúspešnosť, ktorá ho vylučuje z poskytnutia právnej pomoci poskytovanej žalovaným podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

26. Z obsahu úplného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca sa obrátil na žalovaného podaním zo dňa 31.01.2018 označeným : „Žiadosť o určenie advokáta na zastupovanie žiadateľa vo veci ústavnej sťažnosti na zastupovanie pred ústavným súdom podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi“, v ktorej označuje jednotlivé rozhodnutia prvostupňového, druhostupňového ako aj dovolacieho súdu a v závere uvádza : „ žiadam Centrum právnej pomoci o zaslanie tlačiva (formulár) žiadosti o poskytnutie právnej pomoci“. Z textu tohto podania nevyplýva zaslanie príloh a žiadne prílohy k podaniu ani pripojené nie sú. Na výzvu žalovaného z 19.02.2018 č. KaPO1N 8623/2018 ČRZ: 22439/2018 označenú : „Výzva na doplnenie údajov k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci“ (neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 22.02.2018, žalovaný prevzal dňa : 07.03.2018) žalobca reagoval podaním z 12.03.2018, v ktorom potvrdil, že prevzal výzvu žalovaného dňa 07.03.2018, pripojil vyplnené a podpísané tlačivo o poskytnutie právnej pomoci ako aj doklady preukazujúce jeho majetkové pomery a fotokópiu rozhodnutia NS SR sp. zn. z 31.10.2017 s rukou písanou poznámkou : „prevzaté 12.1.2018“. Následne vo veci rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím z 13.04.2018 číslo spisu: KaPO 1 N8623/2018, ČRZ : 49521/2018.

27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že postup žalovaného pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia bol v súlade so zákonom a aj samotné rozhodnutie žalovaného zodpovedá príslušným ustanoveniam zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Žalobca vo svojej pôvodnej žiadosti a ani v jej doplnení zo dňa 12.03.2018 nežiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci a skutočnosť, že rozhodnutie dovolacieho súdu mu už bolo doručené vyplynula až z doplnenia jeho podania - t.j. žiadosti na prepísanom tlačive zo dňa 12.03.2018, ku

ktorej žalobca pripojil aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.10.2017, s rukou písanou poznámkou o dátume jeho prevzatia žalovaným (12.1.2018). Žalobca však ani v tomto podaní žalovanému neoznámil, že toto istého dňa podáva aj ústavnú sťažnosť zo dňa 08.03.2018, ktorú informáciu žalovaný v čase svojho rozhodovania o nároku žalobcu nemal k dispozícii, ale o tejto skutočnosti sa dozvedel až z podanej žaloby (bod 5.8 žaloby). Podľa názoru súdu žalovaný v čase svojho rozhodnutia dňa 13.04.2018 (t.j. v 30 dňovej zákonnej lehote od doručenia žiadosti žalobcu na predpísanom tlačive, ktorá podľa vyznačenia na sprievodnom liste bola doručená dňa 15.03.2018) dospel k správnemu záveru, že vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci nie je vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu pred ústavným súdom a to z dôvodu, že v čase rozhodnutia žalovaného už uplynula dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti proti uzneseniu NS SR sp. zn. , a žalovaný nemal preukázateľne vedomosť o tom, že túto ústavnú sťažnosť podal žalobca už dňa 12.03.2018.

28. Správny súd ako nedôvodnú hodnotí námietku žalobcu, že v rozhodnutí žalovaného je uvedené nesprávne poučenie o prípustnosti správnej žaloby do 15 dní odo dňa jeho doručenia, pretože zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi ako špeciálny zákon vo vzťahu k v ust. tohto zákona výslovne uvádza, že proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno v stanovenej lehote podať správnu žalobu. Ako nedôvodnú hodnotí správny súd aj námietku, že bolo povinnosťou žalovaného rozhodnúť o predbežnom poskytnutí právnej pomoci, pretože v zmysle označeného zákona tak žalovaný môže spraviť iba na návrh žiadateľa, ktorý však v podaniach žalobcu obsiahnutý nebol.

29. Z vyššie uvedených dôvodov súd jednotlivé námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných dôvodoch vyhodnotil ako nedôvodné a po dôkladnom zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa žalobu jednomyseľne ( ) ako nedôvodnú zamietol.

30. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a , v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.