Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-71-2019.pdf
PDF · 95.37 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/71/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, pr. zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: MP DREAM s.r.o., so sídlom Kuzmányho 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 926 952, v konaní o zaplatenie 440,86 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
- sumu 440,86 eur
- úrok z omeškania 9,00 % p.a. zo sumy 440,86 eur od 22.08.2016 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 94,44 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 09.07.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 440,86 eur spolu s príslušenstvom - 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 25.03.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom zaplatenia poistného do zániku poistného vzťahu.
2. Súd uznesením sp. zn. 36 Cb 71/2019-30 zo dňa 10.09.2019 uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v prípade, ak nárok uplatnený v žalobe neuzná, aby v tomto svojom vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd poučil žalovaného o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v prípade nesplnenia povinnosti uloženej týmto uznesením.
3. Žalovanému bolo vyššie uvedené uznesenie zo dňa 10.09.2019 doručené dňa 27.09.2019. Žalovaný si do dnešného dňa nesplnil povinnosť, uloženú mu uznesením a k predmetnému návrhu sa nevyjadril.
4. Súd s poukazom na § 177 ods. 2 písm. a) CSP, § 219 ods. 3 CSP dňa 08.11.2019 vyvesil na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 19.11.2019 o 12.30 hod, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku. Žiadna zo strán sporu nebola na verejnom vyhlásení rozsudku prítomná.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise a ustálil nasledovný skutkový stav.
6. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že strany uzavreli poistnú zmluvu pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb so začiatkom poistenia od XX.XX.XXXX, na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím. T. sa zaviazal platiť ročné poistné plnenie vo výške X.XXX,XX eur štvrťročne vo výške XXX,XX eur. V poistnej zmluve nebola zmluvnými stranami dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti.
X. Z výzvy na zaplatenie poistného zo dňa 27.06.2016 vyplýva, že žalobca upozornil žalovaného, že nebolo uhradené poistné vo výške XXX,XX eur za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. T. žalobca upozornil, že ak poistné nebude uhradené do X mesiaca od doručenia tejto výzvy, podľa § 801 ods. X OZ poistenie zanikne uplynutím tejto X mesačnej lehoty. S. výzva sa vrátila sa žalobcovi ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote dňa XX.XX.XXXX.
X. Z oznámenia o zániku poistného a upomienky adresovaného žalobcom žalovanému dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zanikla podľa § 801 ods. X OZ dňa XX.XX.XXXX z dôvodu nezaplatenia poistného. S. § 803 ods. X OZ má poistiteľ nárok na poistné za dobu do zániku poistenia vo výške XXX,XX eur.
9. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
10. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
11. Podľa § 157 ods. 2 CSP ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.
12. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
13. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
14. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
15. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
16. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
17. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
18. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „ObZ“) právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých tento zákon spočíva. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ObZ podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
20. Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 6 ObZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
21. Podľa § 801 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „OZ“) poistenie zanikne tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
22. Podľa § 801 ods. 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
23. Podľa § 801 ods. 3 OZ lehoty podľa odsekov 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523801'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523801'&ucin- k-dni='30.12.9999'> možno dohodou predĺžiť.
24. Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
25. Súd postupoval v zmysle ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a) CSP, keďže ide o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán sporu sú zhodné (žalovaný žiadnu skutočnosť nenamietal), rovnako tak hodnota sporu predstavuje sumu 440,86 eur. Súd preto postupom podľa § 219 ods. 3 CSP vo veci dňa 08.11.2019 vyvesil na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 19.11.2019 o 12:30 hod, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku. Žiadna zo strán sporu nebola na verejnom vyhlásení rozsudku prítomná.
26. Súd po preskúmaní a vyhodnotení dôkazov, ako aj právnom posúdení veci dospel k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná.
27. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 23.03.2014 poistnú zmluvu pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb so začiatkom poistenia od 24.03.2014, na dobu neurčitú. Žalovaný sa zaviazal platiť ročné poistné plnenie vo výške 1.079,66 eur v štvrťročných splátkách vo výške 269,92 eur. Žalovaný si svoju povinnosť neplnil riadne a včas, poistná zmluva pre nezaplatenie splátok zanikla 21.08.2016 v súlade s § 801 ods. 1 OZ.
28. Zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného predstavuje špeciálny, sankčný spôsob zániku poistnoprávneho vzťahu, poistná zmluva zaniká v dôsledku toho, že si poistený nesplnil jednu zo svojich základných povinností platiť poistné. Žalovaný v období do zániku poistenia žalobcovi neuhradil poistné vo výške 440,86 eur, preto ho súd k úhrade tejto sumy zaviazal. Zánik poistenia nastal dňa 21.08.2016 v súlade s § 801 ods. 2 OZ, čo žalovaný nenamietal. Uvedené skutočnosti preto neboli sporné, žalovaný sa v predmetnej veci k podanej žalobe a listinným dôkazom nevyjadril a ostal v konaní pasívnym. Z vyššie popísaných dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohoto rozsudku.
29. Podľa § 365 ods. 1 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
30. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
31. Podľa § 369 ods. 2 ObZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
32. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='21/2013 Z.z.%25231'&ucin-k-dni='30.12.9999'> môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
33. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období od 16.03.2016 doposiaľ je 0,00 %.
34. Okrem istiny žalobca požadoval tiež zaplatenie 9,00 % ročného úroku z omeškania od 25.03.2016 až do zaplatenia. Poistná zmluva podľa nesporných tvrdení žalobcu zanikla v súlade s § 801 ods. 2 OZ dňa XX.XX.XXXX. K. v tomto ohľade poukazuje na splatnosť poistného plnenia a zánik poistného plnenia, ktorý nastal v zmysle zákona po uplynutí jedného mesiaca od doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Platenie bežného poistného bolo dohodnuté vo forme štvrťročných splátok s tým, že až nezaplatením poslednej splátky poistného nastane splatnosť poistného v celosti, teda celého poistného za poistné obdobie. K. jednotlivých splátok je pritom daná osobitne, teda za každú štvrťročnú splátku v dohodnutý deň a splatnosť poistného ako celku nastáva až splatnosťou poslednej splátky. E. si žalobca neuplatnil splátky poistného za štvrťročné jednotlivé obdobia osobitne, ale uplatnil si poistné v celosti z dôvodu zániku poistného v súlade s § 801 ods. 2 OZ, nastala splatnosť celého poistného dňom nasledujúcim po dni uplynutia jednomečnej lehoty od doručenia výzvy poisťovateľa na zaplatenie dlžného poistného plnenia (ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy). Žalovaný požadoval poistné za obdobie až do zániku poistenia, tj. do 21.08.2016, preto sa s týmto peňažným plnením dostal do omeškania 22.08.2016, čo je deň nasledujúci po zániku poistného plnenia ako prvý deň omeškania. Súd preto v časti úroku z omeškania uplatneného v žalobnom petite žalobcovi vyhovel len čiastočne a priznal mu z nezaplatenej istiny len zákonné úroky z omeškania v zmysle príslušných ustanovení, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
35. Vo vzťahu k výroku II. tohto rozsudku vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu súd zamietol žalobu v časti konania úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne z istiny vo výške 440,86 eur od 25.03.2016 do 21.08.2016, ako rozdielu zákonného úroku z omeškania ku dňu omeškania a požadovaného úroku z omeškania.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 94,44 %.
39. Pri určení výšky nároku na náhradu trov konania prihliadal na zamietnutie žaloby v časti (pozri bod 34, 35 odôvodnenia rozsudku). V tomto smere je potrebné uviesť nasledovné. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu strany konania, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.
40. V tomto smere súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 MCdo 1/2004 z 27.4.2004: „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Na základe uvedeného platí, že žalobca mal plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný mal plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Ako žalobný petit označujeme
to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. S. určuje o čom má súd vo veci konať a rozhodovať (predmet sporu)“.
41. Súdna prax vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. Bol vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti po zmene civilného kódexu, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo nie je možné považovať za samostatné nároky. Podľa názoru súdu prvej inštancie má vyššie uvedený právny názor význam aj v tom smere, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva (nielen ohľadne samostatných nárokov) žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, napr. paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti s poukazom aj na tú skutočnosť, že CSP už nezohľadnenie čo i len nepatrného úspechu, nepozná. Niet žiadny dôvod nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu okrem nepriznanej istiny, aj požadované úroky z omeškania a v kontexte uvedeného, je teda dôvodný záver o len čiastočnom úspechu žalobcu. Súd pri výpočte kapitalizovaného úroku z omeškania vychádzal zo sumy vypočítanej vo výške do dňa rozhodnutia súdu.
42. Súd prvej inštancie nemal dôvod odkloniť sa od uvedeného právneho záveru vyplývajúceho z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 MCdo 1/2004 a s ohľadom na priznanú istinu a výšku príslušenstva pohľadávky pri rozhodovaní o trovách konania, preto vychádzajúc z uvedených princípov, je potom nutné konštatovať, že pri uplatnení istiny vo výške 440,86 eur spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne z tejto sumy od 25.03.2016 do zaplatenia /vyčísleným vo výške 145,12 eur/, v súhrne vo výške 585,98 eur, a priznanej istiny z omeškania vo výške 440,86 eur spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne z tejto sumy od 22.08.2016 až do zaplatenia /vyčísleným vo výške 128,81 eur/, celkovo vo výške XXX,XX eur, predstavuje úspech žalobcu 97,22 % a úspech žalovaného 2,78 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu je nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu vo veci predstavuje XX,XX %, čo je percentuálnym vyjadrením čistého úspechu žalobcu v konaní.
43. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).