Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-38-2019.pdf
PDF · 109.73 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/38/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Z. Š., J.. XX.XX.XXXX, M. S. Š., J.. XX.XX.XXXX, obe deti bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, deti rodičov: matky - S. Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. G.Á. XXXX/XX, Y., a otca - K. Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. G.. N. XXXX/XX, Y., Y..Č.. Ú. E. J. K., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, t a k t o
rozhodol:
I. Maloleté deti S. M. Z. sa s účinnosťou od 26.6.2019 zverujú do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný s účinnosťou od 26.6.2019 prispievať na výživu maloletého Z. sumou vo výške 100,- eur mesačne a na maloletého S. sumou vo výške 80,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého Z. za obdobie od 26.6.2019 do 30.11.2019 v sume 516,66 eur sa otcovi povoľuje uhradiť v splátkach vo výške 15,- eur mesačne spolu s bežným výživným, s tým, že neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.
IV. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého S. za obdobie od 26.6.2019 do 30.11.2019 v sume 413,33 eur sa otcovi povoľuje uhradiť v splátkach vo výške 15,- eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.
V. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých návrhom doručeným súdu dňa 26.6.2019 žiadala, aby súd určil výživné na maloleté deti, vzhľadom na skutočnosť, že je s manželom v rozvodovom konaní vyše roka, stará sa o deti výlučne ona. V konaní uviedla, že až počas konania o rozvod zistila, že si musí podať samostatný návrh do rozvodu, pričom žiada o zverenie detí do jej starostlivosti, určenie výživného, pričom styk vzhľadom na okolnosti nežiada upraviť. Za obdobie od apríla 2018 boli deti v jej starostlivosti, otec sa s nimi stretol naposledy v máji 2018.
2. Otcovi bol návrh doručený dňa 17.10.2019, k návrhu sa nijako nevyjadril.
3. Procesný opatrovník maloletých detí v konaní navrhoval zveriť maloleté deti matke, keďže sú u nej od apríla 2018, výživné určiť zodpovedajúc možnostiam a schopnostiam otca a potrebám detí a styk vzhľadom na výkon trestu odňatia slobody otcom neupravovať.
4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 20. novembra 2019, pojednávajúc v neprítomnosti otca maloletých, ktorý nežiadal pojednávanie odročiť, ani sa k veci nijako nevyjadril, keď vykonal dokazovanie najmä oboznámením s oznámením ÚPSVaR Trnava zo dňa 22.7.2019, potvrdením ÚPSVaR zo dňa 1.7.2019, rozhodnutím o vyradení z evidencie zo dňa 11.1.2016, prehľadom výdavkov matky zo dňa 24.9.2019, potvrdením o príjme matky zo dňa 4.9.2019, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa zo dňa 23.9.2019, listinami zo spisu 11P/26/2018 (ďalej aj len spis „11P“) podľa textu nižšie, rozsudkom tunajšieho súdu č.k.11P/26/2018 -317 zo dňa 14.11.2019, lustráciami v Sociálnej poisťovni rodičov, lustráciami v Registri obyvateľov rodičov, ako i ostatným obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.
5. Na tunajšom súde prebieha pod sp. zn. 11P/26/2018 konanie vo veci rozvodu rodičov maloletých detí, v ktorom bolo rozhodnuté dňa 14.11.2019, rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné. Rozhodnutím bolo manželstvo rozvedené, maloleté deti súd na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, otcovi maloletých detí určil vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- eur mesačne na maloletého Z. a 80,- eur mesačne na maloletého S. a styk otca s deťmi neupravil.
6. Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že s otcom maloeltých detí nežijú v spoločnej domácnosti, o maloleté deti sa od apríla 2018 stará výlučne ona, otec sa s deťmi stretol naposledy v máji 2018, pričom v roku 2019 neprispel na maloletých ani raz. Z odpovedí na lustráciu rodičov v registri obyvateľov vyplýva, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba voči maloletým deťom Z. M. S.. Matka je zamestnaná v spoločnosti CUTIS-AK, s.r.o., pričom dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 800,- eur (potvrdenie o príjme č.l. 19). Matka spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dome jej brata, pričom na bývanie prispieva sumou 300,- eur mesačne (Čestné vyhlásenie č.l. 312 spisu 11P), v čom nie sú zarátané náklady na stravovanie. V dome bývajú taktiež jej rodičia, ktorí sú poberateľmi dôchodku vo výške asi 400,- eur, brat má príjem asi 700,- eur. Matka nespláca žiadne úvery ani pôžičky, nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Je astmatička (výsluch matky - zápisnica čl. 37). Otec maloletých je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, kam nastúpil dňa 15.08.2019, pričom trest má skončiť dňa 13.02.2020 (Odpoveď na lustráciu v ZVJS č.l. 219 spisu 11P), kde je zamestnaný s čistou mzdou za mesiac 9/2019 vo výške 57,62 eura (Rozúčtovanie pracovnej odmeny č.l. 245 spisu 11P). Maloletý Z. navštevuje X. ročník ZŠ, v škole sa nestravuje, platené krúžky nenavštevuje, trpí epilepsiou, pričom mesačné náklady na lieky sú vo výške cca 20,- eur. Maloletý S. navštevuje X. ročník ZŠ, v škole sa nestravuje, školský klub detí, ani platené krúžky nenavštevuje, je zdravý.
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) <https://www.zakonypreludi.sk/ zz/2005-36> Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 a 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (1) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (4) Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (5) Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 25 ods. 1 až 3 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (3)
8. Súd vo veci dospel k záveru, že v záujme maloletých je, vzhľadom na spôsobilosť matky zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti ako i vzhľadom na vzťah medzi maloletými deťmi a ich matkou (znalecký posudok K.. P. I. č. 9/2019 čl.253-301 spisu 11P - zo znaleckého posudku vyplýva, že medzi matkou a maloletými deťmi existuje silný emocionálny a úprimný vzájomný vzťah, maloleté deti sa v jej prítomnosti cítia komfortne a bezpečne, matka je v ich živote najdôležitejšou osobou), ako aj vzhľadom na to, že otec maloletých sa nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody, aby boli na čas do rozvodu (keď manželstvo síce bolo rozvedené, ale rozhodnutie dosiaľ nie je právoplatným) zverené do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti sa po rozchode rodičov už viac ako jeden a pol roka nachádzajú, a ktorú matka riadne vykonáva. Okrem iných dôvodov (narušený vzťah medzi otcom a maloletými deťmi), aj z dôvodu, že otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, neprichádzalo do úvahy zveriť deti do osobnej starostlivosti otca. Z uvedených dôvodov súd vo výroku I. rozsudku zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky.
9. Pokiaľ ide o zastupovanie a spravovanie majetku maloletých detí v bežných veciach, zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach, ktoré zákon v ustanovení § 35 ZR nazýva podstatné veci, sú rodičia povinní sa dohodnúť, pričom pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí obom rodičom pokiaľ sú známi a žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Keďže v zásade platí, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (§ 28 ods. 1 písm. b), c) a
ods. 2 ZR), keď zároveň súd u otca nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné jeho rodičovské práva a povinnosti v tomto smere obmedziť, rozhodol vo výroku I., že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Určenie zastupovania maloletých detí len jedným z rodičov by mohlo rodičom a maloletým deťom spôsobovať problémy v praktickom živote, napr. v škole alebo v zdravotníckom zariadení.
10. V súvislosti s otázkou výživného, súd považoval obdobne ako vo veci 11P/26/2018 za opodstatnené a primerané priemerné mesačné náklady na maloletého Z. vo výške cca 280,- eur mesačne vzhľadom na jeho vek (strava 105,- eur (priemerne 3,50 eura na deň x 30 dní), oblečenie a obuv 30,- eur, hygiena 10,- eur, lieky 20,- eur, škola 15,- eur, bývanie 100,- eur (celkové náklady na bývanie 300,- eur deleno 3 osoby
- matka a dve deti) a na maloletého S. vo výške cca 260,- eur mesačne (strava 105,- eur (priemerne 3,50 eura na deň x 30 dní), oblečenie a obuv 30,- eur, hygiena 10,- eur, škola 15,- eur, bývanie 100,- eur (celkové náklady na bývanie 300,- eur deleno 3 osoby).
11. Pri určení výšky výživného nebolo možné vychádzať zo skutočnosti, že otec sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a dosahuje čistú mzdu vo výške 57,62 eur mesačne, keďže otec si daný stav odsúdenia za prečin zavinil sám svojim úmyselným správaním. Súd je názoru, že nie je možné, aby boli maloleté deti ukrátené na výživnom preto, že otec sa pripravil o možnosť zabezpečiť si primeraný príjem tým, že úmyselne (hoci aj s nepriamym úmyslom) spáchal trestný čin. Súd pritom poukazuje na nález Ústavného súdu ČR - IV. ÚS 1181/2007 ÚS ČR: „Pokiaľ sa rodič zbavil úmyselným konaním, kvôli ktorému na neho bola uvalená väzba, alebo pre ktoré bol následne odsúdený na trest odňatia slobody, objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť vykladať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré má podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práva a slobôd, základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.“ Okrem toho súd poukazuje na ustálenú súdnu prax v tejto otázke a napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 25CoP/14/2019-59 zo dňa 30.04.2019, v ktorom odvolací súd vyslovil záver, že „k otcom uplatnenej odvolacej argumentácii, ktorá spočíva v tom, že jeho príjmy vo výkone trestu odňatia slobody sú obmedzené, sa žiada dodať, že v danom prípade súd prvej inštancie správne uplatnil princíp potencionality príjmov otca povinného výživným pred princípom fakticity jeho príjmov. To znamená, že súd neprihliada len na skutočné faktické príjmy povinného rodiča, ktoré dosahuje, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré povinný rodič mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax a dopyt na trhu práce. Je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich nezaopatrených detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia ich výživy. Princíp prednosti potenciality príjmov sa uplatní aj vtedy, ak povinný rodič sa dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu, prípadne k strate jeho príjmov. Skutočnosť, že takýmto protiprávnym konaním sa povinný rodič vzdal objektívnej možnosti platiť primerané výživné nemôže byť na úkor výživou oprávneného dieťaťa. Vzhľadom na uvedené v danom prípade boli splnené podmienky pre analogické uplatnenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine keď otec sa v dôsledku spáchania trestnej činnosti, za ktorú je aktuálne trestaný, fakticky vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania resp. zárobku. V danom prípade je rovnako nevyhnutné uplatniť aj ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred všetkými inými výdavkami rodičov, teda aj pred tými, ktoré otec vyvolal spáchanou trestnou činnosťou a následným trestom výkonu odňatia slobody.“
12. Súd vykonaním listinných dôkazov zabezpečených v konaní o rozvod manželstva zisťoval možnosti a schopnosti otca maloletých. Z odpovede spoločnosti N. X., M..N.. zo dňa 19.04.2018 (č.l. 27 spisu 11P), bývalého zamestnávateľa otca, súd zistil, že pracovný pomer s otcom trval od 14.12.2015 do 01.07.2016, pričom otec pracoval ako vodič cestného motorového vozidla. Pracovný pomer s otcom bol ukončený dohodou zo dňa 01.07.2016 na podnet zamestnávateľa, a to z dôvodu, že pracovná disciplína otca začala po krátkom čase upadať, čo sa prejavovalo v neskorom odovzdávaní tržieb, vo veľkej nadspotrebe pohonných hmôt, v sťažnostiach od cestujúcej verejnosti na jeho prácu, začal byť veľmi nespoľahlivý, nezodpovedný a v práci začal vykazovať neospravedlnenú absenciu. Z priloženého Oznámenia o zárobku (č.l. 28 spisu 11P) vyplýva, že priemerná čistá mesačná mzda otca za obdobie od 01/2016 do 06/2016 (t.j. pri plne odpracovaných mesiacoch) bola vo výške 809,80 eur. Tým, že otec svojim správaním (pracovnou nedisciplinovanosťou, nespoľahlivosťou, nezodpovednosťou a neospravedlnenými absenciami) zapríčinil skončenie pracovného pomeru z iniciatívy zamestnávateľa, na takéto jeho správanie súd s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 ZR nahliada ako na vzdanie
sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Súd preto dospel k záveru, že ak by si otec nezavinil výkon trestu odňatia slobody, bolo by v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať čistú mesačnú mzdu vo výške 809,80 eur a je potrebné z nej vychádzať. Súd vychádzal z potencionality príjmu otca práve u zamestnávateľa Slovak Lines, a.s., keďže u tohto zamestnávateľa otec pracoval aj po uplynutí skúšobnej doby (konkrétne pol roka), čo vytváralo predpoklad jeho ďalšieho zamestnávania, kým u zamestnávateľa N. Y., M..N.. (č.l. 121 a 127 spisu 11P) bol otec zatiaľ v rámci skúšobnej doby, a teda nemožno s istotou určiť, či by uvedenú skúšobnú dobu preklenul, keďže ku skončeniu pracovného pomeru v rámci skúšobnej doby mohlo dôjsť aj bez uvedenia dôvodu.
13. Z potencionálneho čistého príjmu otca u zamestnávateľa Slovak Lines, a.s. vo výške 809,80 eur mesačne by bol otec schopný plniť vyživovaciu povinnosť na obe maloleté deti v rozmedzí od 20 do 25% z čistého príjmu (od cca 162,- eur do cca 202,- eur mesačne), čo predstavuje v súdnej praxi ustálený rozsah vyživovacej povinnosti z príjmu povinného rodičia na všetky jeho vyživovacie povinnosti. Súd určil výživné na obe deti v strede uvedeného rozmedzia, ponechávajúc vzhľadom na vek maloletých detí priestor na zvýšenie výživného v budúcnosti. Výšku výživného uloženého otcovi v sume 100,- eur na maloletého Z. a 80,- eur na maloletého S. považuje súd s prihliadnutím na schopnosti a možnosti otca (v zmysle § 75 ods. 1 ZR), ako aj s prihliadnutím na odôvodnené potreby a vek maloletých detí, za primerané, pričom vo zvyšnej časti nákladov na maloleté deti budú tieto hradené z prídavkov na deti a z príjmu matky, ktorá je vzhľadom na vek maloletých povinná podieľať sa na starostlivosti o ne aj finančne. Maloletý S. N.íce v priebehu obdobia, za ktoré súd určuje výživné (od podania návrhu) nastúpil do prvého ročníka základnej školy, ale vzhľadom na prvé určovanie vyživovacej povinnosti otca, ako aj s poukazom na skutočnosť, že maloletý mal v škôlke namiesto súčasných výdavkov na školu (ktoré matka uvádza 30,- eur mesačne, pričom súd ustálil ako primerané dlhodobé výdavky na školu sumu 15,- eur pravidelne mesačne, keď matkou uvedená suma 30,- eur je vyššou vzhľadom na začiatok povinnej školskej dochádzky maloletého, pričom maloletý sa v škole nestravuje) i výdavky navyše na stravu v sume 30,- eur a 2,- eurá na aktivity detí v škôlke. Súd tak má za to, že výdavky maloletého S. zostali I s nástupom na základnú školu na obdobnej úrovni, a preto nestupňoval určované výživné, ale určil výživné v rovnakej výške od dátumu podania návrhu.
14. S poukazom na všetko vyššie uvedené súd vo výroku II. rozsudku, s účinnosťou odo dňa podania návrhu (od 26.6.2019), zaviazal otca platiť na maloletého Z. výživné v sume 100,- eur mesačne a na maloletého S. výživné v sume 80,- eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci.
15. V dôsledku uloženia povinnosti platiť výživné odo dňa podania návrhu, keď súd nemohol určiť vyživovaciu povinnosť ku skoršiemu dátumu, keď v konaní neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by dané odôvodňovali, súd vyčíslil nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 26.6.2019 do 30.11.2019, ktorý činí 516,66 eur u maloletého Z. ( otec za dané obdobie mal zaplatiť na výživnom uvedenú sumu, t.j. 5x100,- eur + alikvótnu časť za mesiac jún 2019 vo výške 16,66 eur (100,- eur/30 dní x 5 dní, pričom nezaplatil žiadnu sumu), a 413,33 eur u maloletého S. (otec za dané obdobie mal zaplatiť na výživnom uvedenú sumu, t.j. 5x80,- eur + alikvótnu časť za mesiac jún 2019 vo výške 13,33 eur (80,- eur/30 dní x 5 dní, pričom nezaplatil žiadnu sumu). Súd z dôvodu výšky sumy nedoplatku a pomerov otca povolil otcovi vo výrokoch III. a IV. rozsudku splácať nedoplatok v splátkach po 15,- eur spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
16. Vzhľadom na skutočnosť, že otec sa ku dňu vyhlásenia rozsudku nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody (keď nie je vylúčené, že doba výkonu trestu sa predĺži z dôvodu spáchania trestného činu počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia), a preto jeho stretávanie s maloletými deťmi ani nie je v súčasnosti možné (keď súd v zmysle § 217 ods. 1 veta prvá CSP vychádza zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku), súd tento styk neupravil, čo uviedol vo výroku V. rozsudku.
17. Súd styk neupravoval aj z dôvodu, že zistil, že vzťah medzi otcom a maloletými deťmi je narušený, pričom podľa Znaleckého posudku č. 9/2019 znalca K.. P. I. (čl.253-301 spisu 11P), znalca z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, je tomu tak z dôvodov na strane otca. Ku vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi znalec (v bodoch 5.-8. záverov ZP) uviedol, že na základe prevedených vyšetrení maloletých detí sa znalcovi javí, že maloleté deti majú vytvorený silne averzívny, až hostilný postoj k svojmu otcovi, hovoria o ňom, že je zlý, že býva často opitý, kričí, maloleté deti sa ho boja, nechcú sa s ním stretávať, ani ho vidieť, necítia sa v jeho blízkosti bezpečne
a komfortne. Na základe prevedených vyšetrení a vyjadrení matky a maloletých detí sa znalcovi ďalej javí, že vzťahové väzby medzi otcom a maloletými deťmi sú signifikantne narušené z dôvodu otcovho správania sa k matke maloletých detí a aj k samotným maloletým deťom v súvislosti s popisovaným suspektným abúzom alkoholu otca maloletých detí, jeho následnej agresie, nezáujmu o deti a jeho neschopnosť o deti sa riadne ako otec starať a adekvátne interagovať s nimi. Znalec sa domnieva, že signifikantný vplyv na vzájomnú väzbu medzi otcom a maloletými deťmi má skôr otcov suspektný abúzus alkoholu a jeho rezultujúce správanie sa k matke a k maloletým deťom, než samotný zákaz styku otca a maloletých detí. Zároveň znalec na základe prevedených psychologických a psychodiagnostických vyšetrení nezistil (bod 10. záverov ZP), že by v tomto prípade boli maloleté deti vedome ovplyvňované alebo manipulované jedným rodičom voči druhému rodičovi. Konštatoval tiež (bod 15. záverov ZP), že hoci obe maloleté deti ešte nie sú schopné objektívne posúdiť a vybrať si v ich záujme najlepšiu formu osobnej starostlivosti o ne, sú schopné na základe aktuálnych intelektových schopností, zážitkov, pocitov a skúseností autenticky formulovať ich želania, túžby, city, potreby a vzťahy k svojim blízkym osobám a rodinným príslušníkom. Otec sa síce znaleckého skúmania nezúčastnil, ale bolo tomu tak z jeho viny, keď na viaceré predvolania sa k znalcovi nedostavil a vyšetrenia sa nezúčastnil. Súd dodáva, že vzhľadom na zistený narušený vzťah medzi otcom a maloletými deťmi by ako predpoklad úpravy styku bolo potrebné nariadiť výchovné opatrenie psychologického poradenstva za účelom obnovenia vzťahu medzi otcom a deťmi (§ 37 ods. 2 písm. d) ZR), čo by však vzhľadom na pobyt otca v ústave na výkon trestu odňatia slobody nebolo v čase vyhlásenia rozsudku možné.
18. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku VI. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.