Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/63/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobkyne B. L., H.. XX.XX.XXXX, C. O. XXX/X, zastúpenej JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom v Žiline, Pavla Mudroňa 1191/5 proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, o určenie, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 15.1.2019 č. k. - 82 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., III. a IV..

Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 221,42 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o úvere z 13.5.2011 v znení: „Dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 2.781,- eur.“ Náhradu trov konania stranám nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa sa po zmene žaloby domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky s tým, že žalovaný predovšetkým spochybňoval spotrebiteľský charakter zmluvy. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného a poukázal na to, že žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že pri poskytovaní úveru podpisovala viacero dokumentov, nikdy nemala v úmysle žiadať o úver na výkon zamestnania, už vôbec nie na náklady na vedenie účtovníctva, keďže v tom čase pracovala ako upratovačka. Zdôraznil, že je známe z rozhodovacej činnosti súdu, že žalovaný v mnohých prípadoch uzatváral zmluvy s tým, že má ísť o poskytnutie úveru na výkon zamestnania alebo podnikania, aj keď reálne žiadatelia úver takéto požiadavky nemali. Vyzval zároveň žalovaného, aby ohlásil adresu obchodného zástupcu, ktorý by mohol byť ako svedok, na čo však žalovaný nereagoval. Ďalej uviedol, že zmluva o úvere, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená musí spĺňať všetky náležitosti vyplývajúce z a . Z obsahu zmluvy pritom je zjavné, že v tejto chýbajú viaceré obligatórne náležitosti, a to predovšetkým údaje o RPMN, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, doba trvania zmluvy o úvere a termín konečnej splatnosti úveru. V dôsledku toho podľa citovaného zákona sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v danom prípade žalovaný neuvádza v zmluve žiadnu úrokovú sadzbu, avšak požaduje zaplatenie poplatku vo výške 2.781,- eur, čo predstavuje 79,45 % z poskytnutého úveru. Takýto poplatok výrazným spôsobom prevyšuje akékoľvek odplaty požadované bankami, aj mnohými nebankovými subjektami za poskytovanie úverov. Požadovanie tohto poplatku tak predstavuje hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán, ide teda o neprijateľnú podmienku v zmluve. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, titulom bezdôvodného obohatenia zaviazal žalovaného vydať žalobkyni žiadané bezdôvodné obohatenie. Sčasti prihliadol na uplatnenú námietku premlčania, o príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa a o trovách konania strán sporu podľa a nasl. .

3. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby, podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uvádza, že žaloba, ktorou sa domáha žalobca určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je, ale je formulovaná ako žaloba na určenie právnej skutočnosti, ktorej prípustnosť je založená osobitným predpisom. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti - neprijateľnosti skutočností, a takéto určenie odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Takéto určenie právnej skutočnosti ako vyplýva z je možné len vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu, pričom určenie neprijateľnosti nevyplýva zo žiadneho predpisu. Za takýto predpis nemožno považovať , ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení, a to ani v nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti. Má za to, že ak súd určí neprijateľnú zmluvnú podmienku, nezaloží takýto rozsudok s konečnou platnosťou všetky práva a povinnosti medzi sporovými stranami, až rozsudok na plnenie môže s konečnou platnosťou upraviť pomery medzi sporovými stranami. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o úvere, žalobca poukazuje na to, že dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie to, na aký účel žalobca peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Žalovaný v danom prípade vychádzal z vyhlásenia žalobcu, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania, čo žalobca svojim podpisom potvrdil. V prípade postavenia žalovaného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ako do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Preto tvrdí, že predmetnú zmluvu nemožno posudzovať z hľadiska náležitostí v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko táto nespadá do režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalovaný je ďalej toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedno z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy, ktorá nebola právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol, nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, k zrušeniu zmluvy a pod. a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Tým, že dlžník uhrádza jednotlivé splátky úveru v jemu známej výške, je možné úsudok o okamihu zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine, vykonať na základe jednoduchého matematického výpočtu. Z toho dôvodu sa dlžník musí dozvedieť o tom, že veriteľovi poukazuje platby nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamihom, kedy uhradí splátku, ktorou je plnené nad poskytnutú istinu. K úmyselnému obohateniu sa na strane žalovaného tvrdí, že podstatu úmyselného konania nevymedzuje, z toho dôvodu sa pri skúmaní úmyslu konania osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia v trestnom práve. Nestačia preto všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere alebo bolo by nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia vedel, alebo bol aspoň uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje.

4. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v zmysle zásad vyjadrených v a nasl. (ďalej len ) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné.

7. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa nemožnosti vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky odkazom na ust. , odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vydané pod sp. zn. , v ktorom odvolací súd okrem iného konštatoval, že: „Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj

podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa Nariadenia vlády č.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).“

8. Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolnosti prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porovnaj C 237/02).

9. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že aj po zmene procesných predpisov s účinnosťou od 1.7.2016 (prijatím nového procesného kódexu v podobe ) možno konštatovať, že v prejednávanej veci bol dôvodný postup určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj v nadväznosti na ust. , ktorý priamo ukladá súdu, aby v prípade určenia povinností žalovanému zaplatiť bezdôvodné obohatenie titulom neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedol vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky tak, ako to urobil aj súd prvej inštancie. Napokon právo žalobkyne domáhať sa určenia takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky vyplýva aj z ust. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách z čoho vyplýva, že (v spojení s citovaným ust. ) má spotrebiteľ - žalobkyňa preukázateľný naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky za situácie, že samotný súd prvej inštancie zistil neprijateľnosť tejto podmienky a v závislosti od toho aj vo veci rozhodol.

10. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, ktorá sa týka nemožnosti posúdenia predmetného záväzkového vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského z dôvodu, že žalobkyňa uzatvárala úverovú zmluvu na výkon povolania je potrebné uviesť, že v tejto zmluve je žalobkyňa označená pokiaľ ide o jej ďalšie identifikačné údaje iba rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, čo spochybňuje tvrdenia žalovaného, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania. Žalobkyňa naviac v konaní vysvetlila, že pri poskytnutí úveru podpisovala pre žalovaného viacero dokumentov, nikdy nemala v úmysle žiadať o úver na výkon zamestnania, už vôbec nie na vedenie účtovníctva, keďže v tom čase pracovala ako upratovačka. V konaní nebolo preukázané, aby žalobkyňa vykonávala podnikateľskú činnosť, nemá ani kvalifikáciu na vedenie účtovníctva a pre výkon svojho povolania v čase uzatvorenia úverovej zmluvy žiaden úver na tento účel ani nepotrebovala. Žalovaný v konaní nepreukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali posúdiť predmetnú zmluvu o úvere v zmysle podmienok .

11. ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia tejto faktickej nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel čo najlepšie posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Bez toho, aby boli v zmluve uvedené objektívne údaje umožňujúce spotrebiteľovi orientovať sa medzi úvermi poskytovanými rôznymi dodávateľmi a posudzovať výhodnosť podmienok, za akých má byť spotrebiteľovi úver poskytnutý, nedochádza k naplneniu cieľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

12. S ohľadom na ust. § 11 je opodstatnené vyhodnotiť poskytnutý úver žalobkyni ako bezúročný a bez poplatkov.

13. Obsah zmluvy o úvere potvrdzuje, že v tejto chýba predovšetkým údaj o RPMN, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie správne posúdil, že všetky tieto náležitosti sú považované za obligatórne náležitosti zmluvy a ich absencia odôvodňuje postup podľa už spomínaného ust. § 11písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch. Ročná percentuálna miera nákladov pritom predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie celkových nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Nemožno pritom pochybovať o tom, že úrok ako odplata za poskytnutie úveru je základným nákladom spojeným s úverom, ktorý vstupuje do výpočtu RPMN. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy taktiež vyžadoval v zmluve uvádzať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

14. Súd prvej inštancie správne priznal plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalobkyňa plnila vo vzťahu k žalovanému viac ako bolo potrebné. Zo zmluvy ďalej nijako nevyplýva za čo spotrebiteľ odplatu, poplatok dohodnutý v zmluve platí, chýba teda požiadavka jeho určitosti. Ide o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, za akú konkrétnu činnosť, úkon, plnenie, má byť odplata zaplatená. Podstatou dojednania odplaty je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané.

15. Za tohto stavu nemožno dospieť k záveru, že spotrebiteľ platí za niečo, čo je mu po materiálnej stránke aj reálne dodané. Dojednanie o odplate tak nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Správny je preto aj výrok súdu prvej inštancie o určení predmetnej zmluvnej podmienky za neprijateľnú ( ).

16. Súd prvej inštancie sa správnym spôsobom vyporiadal s námietkou premlčania uplatneného nároku, správny je aj výrok o trovách konania strán sporu, preto za daného stavu odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch I.. III. a IV. potvrdil ako vecne správny postupom podľa .

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).