Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cob-48-2019.pdf
PDF · 121.65 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/48/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: J.. V. X., nar. XX. XX. XXXX, S. H. M. XX/A N. D., zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: Novozámocké bytové družstvo, družstvo, Nábrežná 22, Nové Zámky, IČO: 34 122 711, zastúpený: JUDr. Ernest Botka, advokát so sídlom M. R. Štefánika 3, 940 61 Nové Zámky, o určenie neplatnosti uznesení Predstavenstva žalovaného a vyhlásení uznesenia Zhromaždenia delegátov žalovaného za neplatné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/228/2010-587 zo dňa 14. augusta 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/228/2010-587 zo dňa 14. 08. 2018 p o t v r d z u j e .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom návrh na určenie neplatnosti uznesení Predstavenstva žalovaného č. 79/8/2010 a č. 80/8/2010 zo dňa 26. 08. 2010 zamietol. Súd návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia Zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 09. 11. 2010 v časti B-1, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie člena Predstavenstva žalovaného zamietol. Žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 01. 09. 2010 domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti uznesení Predstavenstva žalovaného a žiadal, aby súd určil, že uznesenia Predstavenstva odporcu č. 79/8/2010 a č. 80/8/2010 z rokovania konaného dňa 26. 08. 2010 sú neplatné. Žalobca uviedol, že je predsedom Predstavenstva a predsedom družstva žalovaného od marca 1991, funkčné obdobie je 5-ročné, po každom funkčnom období bol opakovane zvolený do tejto funkcie - naposledy 09. 12. 2009. Na jar roku 2010 niektorí členovia Predstavenstva začali proti jeho osobe vyvíjať systematické kroky bez akejkoľvek vecnej argumentácie s cieľom dosiahnuť zmeny na poste predsedu Predstavenstva a predsedu družstva. V minulosti mu neboli vytýkané nijaké nedostatky ani neboli vznesené proti jeho spôsobu výkonu funkcií žiadne námietky. Dňa 26. 08. 2010 sa uskutočnilo riadne rokovanie Predstavenstva, do rokovania ktorého boli z podnetu členov Predstavenstva zaradené body programu - jeho odvolanie z funkcie a voľba nového predsedu. Uvedenému predchádzali na pracovisku rôzne intrigy voči jeho osobe a obviňovanie z nekalej činnosti. Žiadny vecný argument nasvedčujúci neplneniu si povinností alebo konanie voči záujmom družstva voči nemu vznesený nebol. Na rokovaní predstavenstva 26. 08. 2010 bol predložený návrh na jeho odvolanie,
bola otvorená rozprava, na ktorej mu člen Predstavenstva J.. M. vytkol prideľovanie odmien nad rámec prijatých uznesení Predstavenstva, čím mal stratiť dôveru Predstavenstva. Žalobca poukázal na to, že o jeho odmene ako člena Predstavenstva a predsedu družstva rozhodovalo v každom jednom prípade Predstavenstvo družstva, avšak rozdeľovanie usporených mzdových prostriedkov zamestnancom družstva, v ktorom prípade on vystupuje (popri funkcii predsedu Predstavenstva a predsedu družstva) v pozícii zamestnanca, nepodlieha schváleniu Predstavenstvom. Zo zápisnice z Predstavenstva ani z uznesenia Predstavenstva nevyplýva žiadna špecifikácia konkrétneho porušenia konkrétneho právneho predpisu. Išlo o snahu zmeniť počas volebného obdobia štatutárneho zástupcu vo funkcii, v akej on pôsobí. Žalobca ďalej uviedol, že rozprava na rokovaní Predstavenstva neviedla ku konkrétnym námietkam voči jeho výkonu funkcie predsedu Predstavenstva a predsedu družstva a nesmerovala k špecifikácii porušovania alebo neplnenia si povinností vyplývajúcich z týchto funkcií. On preto využil čl. 33 bod 3. Rokovacieho poriadku (RP) a tento bod programu z rokovania stiahol v záujme dosiahnutia účelu sledovaného čl. 76 bod 2., druhá veta Stanov družstva. K tomuto kroku mal legitímne právo a urobil tak v snahe zabrániť unáhleným rozhodnutiam a vzniku situácie, ktorá by ohrozila bežnú činnosť družstva. Do funkcie totiž mal byť zvolený J., ktorý nebol zamestnancom družstva a bez ďalšej prípravy by zrejme nebol spôsobilý kontinuálne pokračovať v plnení úloh družstva. Tým, že on tento bod stiahol z rokovania Predstavenstva, demonštroval nielen svoje presvedčenie, že si riadne plnil svoje povinnosti, ale mienil aj zabrániť v tomto konkrétnom období administratívnym zmenám, ktoré by mali dopad na plnenie úloh a boli by založené na základe nezákonného stavu. Žalobca poukázal na čl. 73 bod 1. Stanov družstva a na to, že neplnenie funkcie predsedu družstva a predsedu Predstavenstva riadne a v súlade so zákonom nielenže nebolo preukázané, ale zo strany Predstavenstva nebolo nikdy ani tvrdené. Napriek tomu, že on bod programu týkajúci sa jeho odvolania z funkcie stiahol, členka Predstavenstva Z. Y. navrhla, aby sa o tomto bode hlasovalo. V rozpore s čl. 89 Stanov sa o tomto bode aj hlasovalo a on mal byť počtom hlasov 5 z funkcie odvolaný. Hlasovanie preto považuje za neplatné a v dôsledku toho považuje za neplatné aj uznesenie predstavenstva č. 79/8/2010. Súčasne za neplatné považuje aj uznesenie predstavenstva č. 80/8/2010, ktorým bol zvolený za predsedu Predstavenstva J.. Q. M. a ktorého neplatnosť odôvodňuje neplatnosťou skoršieho uznesenia č. 79/8/2010, ktorým bol on odvolaný z predmetnej funkcie. K platnej voľbe po neplatnosti jeho odvolania ani nemohlo dôjsť. Žalobca uviedol, že výsledky rokovania Predstavenstva v časti jeho odvolania a zvolenie nového predsedu Predstavenstva považuje za neplatné, má za to, že k zmene vo funkcii predsedu Predstavenstva a zároveň predsedu družstva nedošlo, a preto má naliehavý právny záujem na určení tejto neplatnosti. Poukázal najmä na to, že „novozvolený“ predseda zrejme bude mať snahu docieliť zápis zmeny v OR, kde sa samotná platnosť predložených listín neskúma, keďže úkony súdu majú len registrový charakter. Bez určenia neplatnosti rozhodnutí Predstavenstva je jeho postavenie neisté a inú právnu možnosť ochrany nemá. Zákon totiž uvažuje o možnosti napadnúť pre neplatnosť uznesenie členskej schôdze družstva, avšak o takejto možnosti vo vzťahu k predstavenstvu družstva ustanovenie nemá. V interných predpisoch žalovaného (Stanovy, RK) je úprava nejasná a rozhodnutie súdu o platnosti alebo neplatnosti napadnutého uznesenia bude mať zásadný význam a dopad na celý chod družstva.
3. Žalobca písomným podaním doručeným súdu 07. 12. 2010 žiadal, aby súd pripustil rozšírenie žaloby o určenie neplatnosti všetkých uznesení Zhromaždenia delegátov (ZD) žalovaného konaného dňa 09. 11. 2010. Uviedol, že v uvedený deň sa uskutočnilo ZD družstva, ktoré zvolal tzv. nový predseda Predstavenstva J.. M., resp. Predstavenstvo v mene ktorého konal. Na tomto ZD bol on odvolaný aj z funkcie člena Predstavenstva žalovaného. S rozhodnutím nesúhlasí a namieta okrem neho všetky prijaté uznesenia ZD, podal voči nim námietky, ktoré 06. 12. 2010 doručil Predstavenstvu družstva. ZD družstva sa nemohlo uskutočniť z dôvodu, že nebolo zvolané oprávnenou osobou. Uplatnená námietka súvisí s námietkou neplatnosti uznesení Predstavenstva č. 79/8/2010 a č. 80/8/2010, ktoré sú predmetom tohto konania.
4. Súd návrhu na rozšírenie žaloby vyhovel uznesením č. k. 14Cb/228/2010-65 zo dňa 19. 01. 2011.
5. Žalovaný žiadal, aby súd obidva návrhy žalobcu zamietol. Trval na tom, že odvolanie žalobcu tak z funkcie predsedu Predstavenstva ako aj z funkcie člena Predstavenstva prebehlo v súlade so zákonom a Stanovami. Žalobca bol odvolaný na riadnom rokovaní Predstavenstva dňa 26. 08. 2010, ktoré bolo riadne zvolané, a to samotným žalobcom. Všetci členovia Predstavenstva dostali písomnú pozvánku
s programom rokovania. Rokovanie Predstavenstva viedol žalobca. Žalobca bol odvolaný na základe riadne jednomyseľne schváleného programu a po riadnom hlasovaní o jeho odvolaní. Odvolanie žalobcu bolo zaradené do programu na podnet ostatných členov Predstavenstva a žalobca sám zaradil do programu aj bod 10 týkajúci sa jeho odvolania. Po rozprave k tomuto bodu 10 programu a pred samotným hlasovaním o ňom chcel žalobca tento bod z rokovania Predstavenstva stiahnuť. Vznikol rozpor medzi žalobcom a podpredsedníčkou Predstavenstva na strane jednej (v tom čase Q.. B.) a ostatnými členmi Predstavenstva na strane druhej, ktorí nesúhlasili so stiahnutím tohto bodu z rokovania. Hlasovaním bolo rozhodnuté o tom, že tento bod z rokovania nebude stiahnutý, a preto sa o odvolaní žalobcu z funkcie predsedu Predstavenstva riadne hlasovalo a výsledok je známy. Žalovaný poukázal na to, že predseda Predstavenstva je volený z jeho členov a je prvý medzi rovnými. Zastupuje družstvo navonok a riadi družstvo medzi rokovaniami Predstavenstva. Podľa jeho názoru ho môžu členovia Predstavenstva bez akýchkoľvek dôvodov zvoliť a tak ho môžu bez akýchkoľvek dôvodov aj odvolať a zvoliť za predsedu Predstavenstva kohokoľvek iného z členov Predstavenstva. Napriek tomu členovia Predstavenstva na rokovaní dňa 26. 08. 2010 predniesli výhrady voči žalobcovi, tieto boli aj zdokumentované v zápisnici z tohto rokovania. Okrem toho bolo ešte pred dňom 26. 08. 2010 podané na žalobcu trestné oznámenie. Čo sa týka návrhu žalobcu na určenie neplatnosti uznesenia ZD, ktorým bol odvolaný z funkcie člena Predstavenstva, žalovaný uviedol, že ZD, ktoré sa konalo 09. 11. 2010, bolo riadne zvolané predsedom Predstavenstva J.. M., ktorého na to splnomocnilo Predstavenstvo a tento to neurobil svojvoľne. ZD sa zúčastnil aj sám žalobca - po celý čas aktívne a zvolanie ZD nenamietal.
6. Ďalšie pojednávanie vo veci sa konalo dňa 25. 10. 2011. Pred otvorením pojednávania žalobca upresnil petit návrhu týkajúci sa určenia neplatnosti uznesenia ZD žalovaného tak, aby súd určil, že uznesenie ZD žalovaného zo dňa 09. 11. 2010 je neplatné v časti, ktorou bol odvolaný z funkcie člena Predstavenstva žalovaného. Poukázal na to, že v čase, keď bol podaný návrh na rozšírenie pôvodného návrhu nemal k dispozícii zápisnicu zo ZD žalovaného konaného 09. 11. 2010, a preto mu vtedy nebolo ešte zrejmé, ako toto uznesenie po formálnej stránke vyzerá. Skutočnosť je taká, že bolo prijaté len jedno uznesenie pozostávajúce z viacerých častí a on sa domáha určenia neplatnosti v časti, ktorou bol odvolaný z funkcie člena predstavenstva žalovaného. Súd v ten deň v prítomnosti zástupcov obidvoch strán sporu pripustil zmenu petitu rozšíreného návrhu v zmysle žiadosti žalobcu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého zistil, že žalobca sa po voľbách do orgánov družstva konaných 09. 12. 2009 stal členom Predstavenstva družstva a následne ho Predstavenstvo zvolilo spomedzi svojich členov za predsedu družstva (Predstavenstva) - § 243 ods. 5 Obch. zák. V Obchodnom zákonníku (§ 237) predseda družstva (čo môže byť len fyzická osoba) nie je zaradený medzi orgány družstva, ale žalovaný si ho zrejme na základe § 237 písm. d) Obch. zák. zaradil medzi orgány družstva (čl. 68 Stanov). Podľa čl. 82 bod 5. predseda Predstavenstva je zároveň predsedom družstva. V zmysle zákona predseda organizuje a riadi rokovanie Predstavenstva, a ak tak stanovy určujú, organizuje a riadi aj bežnú činnosť družstva (§ 243 ods. 6 Obch. zák.). Predseda za Predstavenstvo koná navonok ak stanovy neurčujú niečo iné (§ 243 ods. 3 Obch. zák.), a to s výnimkou právnych úkonov, pre ktoré zákon predpisuje písomnú formu, v ktorom prípade je potrebný podpis aspoň dvoch členov Predstavenstva. Predseda nemôže konať vo svojom mene navonok, ale len za Predstavenstvo, ktoré ako kolektívny štatutárny orgán koná v mene družstva ako právnickej osoby. Žalobca ako predseda, či už ako osoba, ktorá mala organizovať a riadiť rokovanie Predstavenstva (na základe mandátnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka) alebo ako osoba, ktorá mala riadiť bežnú činnosť družstva a robiť právne úkony v mene družstva v pracovnoprávnych vzťahoch (na základe pracovnej zmluvy podľa Zákonníka práce) zodpovedá za riadne plnenie povinností Predstavenstvu, ktoré ho do tejto funkcie zvolilo. Tým, že Predstavenstvo zvolilo žalobcu za svojho predsedu, súčasne sa v zmysle Stanov stal aj predsedom družstva. Z pohľadu práva išlo o dva právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, ktoré vznikli jednou voľbou Predstavenstva. V prípade odvolania z funkcie predsedu Predstavenstva (ktorý riadi a organizuje činnosť Predstavenstva) stratil žalobca predpoklad pre výkon funkcie predsedu družstva (ktorý riadi bežnú činnosť družstva). Podľa čl. 82 bod 5. Stanov sa totiž novozvolený predseda Predstavenstva stáva aj predsedom družstva. Všetci členovia Predstavenstva sú si v rozhodovacej činnosti rovní a v tomto smere nebol ani žalobca ako jeho predseda výnimkou. Zvolením za predsedu a prijatím tejto funkcie mu nevzniklo v Predstavenstve ako takom žiadne výnimočné postavenie oproti ostatným členom Predstavenstva a nestal sa ich nadriadeným. Práve naopak, žalobca ako predseda Predstavenstva aj družstva bol jednoznačne zodpovedný za výkon svojej funkcie Predstavenstvu, t. j. všetkým ostatným jeho členom.
8. V prejednávanom spore sa v prvom rade žalobca domáhal, aby súd určil neplatnosť uznesenia Predstavenstva zo dňa 26. 08. 2010, ktorým bol odvolaný on z funkcie predsedu Predstavenstva a predsedu družstva (č. 79/8/2010) a uznesenia, ktorým bol za predsedu zvolený Ing. Q. M. (č. 80/8/2010). Súd v prejednávanom spore akceptoval názor žalobcu a v konečnom dôsledku aj žalovaného, že žiaden právny predpis a ani Stanovy žalovaného nedávajú možnosť ochrany žalobcovi proti rozhodnutiam Predstavenstva ako kolektívneho orgánu družstva. S poukazom na to, že podľa § 470 ods. 2 CSP účinného od 01. 07. 2016 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, súd rozhodoval o tejto časti návrhu ako o návrhu podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného v čase začatia konania. V tejto súvislosti súd neakceptoval názor žalovaného, že nemá právomoc o tejto časti návrhu rozhodovať, pretože nezistil dôvod na zastavenie konania o tejto časti návrhu, ani možnosť postúpenia návrhu v tejto časti inému orgánu (§ 104 ods. 1 O.s.p účinného do 30. 06. 2016). Predpokladom návrhu podaného podľa § 80 písm. c) O.s.p. bolo preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Určovacia žaloba podľa uvedeného ustanovenia mala v podstate preventívny charakter a opodstatnená bola v prípade, ak k porušeniu práva ešte nedošlo. V danom prípade žalobca tvrdí, že jeho právo porušené bolo, preto samotné vyslovenie neplatnosti uznesenia (č. 79/8/2010) by jeho právne postavenie nezmenilo. Možno hovoriť už iba o reparácii prípadných škodlivých právnych následkov. V prípade možnosti domáhať sa plnenia, naliehavý právny záujem na určení neplatnosti nie je daný, keďže na určovacie žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. spravidla platilo, že takáto žaloba nie je opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p.. S uvedeným právnym záverom sa stotožnil aj v obdobnej veci (o určenie neplatnosti uznesenia predstavenstva) Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí vo veci sp. zn. 15Cob/180/2013. Pokiaľ ide o uznesenie, ktorým bol za predsedu zvolený J.. Q. M. (č. 80/8/2010) toto sa netýkalo osoby žalobcu. Súd naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti obidvoch uvedených uznesení nezistil, resp. dospel k záveru, že žalobca naliehavý právny záujem v konaní nepreukázal. Súd v tejto časti nepovažoval návrh za dôvodný, a preto ho v tejto časti zamietol (výrok I. rozsudku).
9. Odhliadnuc od uvedeného dôvodu pre zamietnutie návrhu podľa bodu 51.4 rozsudku, súd považoval za potrebné posúdiť, a to ako predbežnú otázku (v súvislosti s návrhom žalobcu na vyslovenie neplatnosti uznesenia ZD, ktorým bol odvolaný z funkcie člena Predstavenstva) platnosť odvolania žalobcu z funkcie predsedu družstva (Predstavenstva). Súd vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že rokovanie Predstavenstva konaného 26. 08. 2010 bolo riadne zvolané, a to samotným žalobcom a zúčastnilo sa ho všetkých 7 členov. K bodu odvolávania žalobcu sa rozprava uskutočnila. Odzneli výhrady voči výkonu jeho funkcie tak predsedu Predstavenstva (netransparentné prerokovávanie vecí, ktoré sa týkali jeho mzdových a iných finančných náležitostí) ako aj predsedu družstva (prideľovanie si odmien bez schválenia Predstavenstvom, resp. nad rámec ich schválenia). Súd považoval za preukázané, že žalobca o výhradách voči výkonu svojej funkcie vedel, resp. musel vedieť už z predchádzajúcich rokovaní Predstavenstva a tieto zistila aj kontrolná komisia žalovaného. Svojmu odvolaniu sa snažil predísť a snažil sa využiť vo svoj prospech ustanovenie čl. 33 bod 3. RP a stiahnuť bod týkajúci sa svojho odvolania z funkcie predsedu z rokovania Predstavenstva. O jeho odvolaní sa však riadne hlasovalo a odvolaný bol potrebným počtom hlasov (5 zo 7). Súd dospel k záveru, že žalobca bol z funkcie predsedu družstva (Predstavenstva) dňa 26. 08. 2010 odvolaný platne.
10. Žalobca sa rozšírením žaloby domáhal vyslovenia neplatnosti uznesenia ZD, ktorým bol dňa 09. 11. 2010 odvolaný z funkcie člena Predstavenstva družstva a to podľa § 242 Obch. zák., ktorý zodpovedá čl. 81 Stanov žalovaného. Žalobca námietky proti rozhodnutiu ZD o jeho odvolaní z funkcie člena Predstavenstva doručil Predstavenstvu žalovaného dňa 06. 12. 2010 a návrh na súd podal dňa 29. 12. 2010, teda v zákonnej lehote. Predpokladom pre vyslovenie neplatnosti uznesenia ZD je podľa § 242 Obch. zák. rozpor uznesenia s právnymi predpismi alebo stanovami družstva, a to pokiaľ ide o obsah samotného uznesenia, ale aj formálny postup pri jeho prijímaní. Procesné pochybenie žalovaného súd v konaní nezistil. Žalobca bol odvolaný z funkcie člena Predstavenstva podľa čl. 73 bod 1 a čl. 72 bod 3. Stanov žalovaného. Do funkcie bol zvolený na ZD dňa 09. 12. 2009 na obdobie 5 rokov v súlade so zákonom a stanovami družstva. Podľa Stanov družstva - čl. 72 bod 3 bol žalobca povinný ako člen Predstavenstva túto funkciu vykonávať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami družstva a všetkých jeho členov. Súd v prejednávanom spore považoval za preukázané, že dôvody relevantné pre odvolanie žalobcu existovali už v čase odvolávania žalobcu z postu člena Predstavenstva.
Dokonca existovali už v rokoch 2007, 2008 a 2009, keď si žalobca individuálnou rozhodovacou činnosťou ako predseda družstva prideľoval odmeny sám sebe bez ich schválenia Predstavenstvom. Podľa § 243 ods. 1 Obch. zák. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. Obchodný zákonník nemá ustanovenie o tom, kto rozhoduje o mzdových a ďalších finančných náležitostiach družstva. Súd nezistil ani to, že by tieto skutočnosti boli riešené v Stanovách resp. v inom internom predpise žalovaného. Schválená Smernica sa týkala iba odmeňovania žalobcu ako člena Predstavenstva vo funkcii predsedu Predstavenstva, ale netýkala sa ho ako predsedu družstva, ktorý riadi bežnú činnosť družstva. Žalobca mal na funkciu predsedu družstva uzavretú pracovnú zmluvu a jeho mzdové náležitosti ako zamestnanca sa odvíjali od ustanovenia § 43 ods. 1, písm. d) Zákonníka práce nadväzujúc na jeho § 7. Súd považoval za zistené, že pokiaľ ide o individuálnu mzdu žalobcu ako predsedu družstva, ktorý riadi bežnú činnosť družstva, táto bola aj s jej postupným percentuálnym navyšovaním v tom - ktorom roku schvaľovaná v Predstavenstve (aj keď to nebolo dostatočne transparentným spôsobom). Rovnako to bolo aj s prémiami za stanovené a dosahované prémiové ukazovatele (niekedy nesprávne označované ako odmeny). Okrem toho žalobcovi patrili ako zamestnancovi družstva vo funkcii predsedu na základe pracovnej zmluvy aj odmeny z úspor na mzdových prostriedkoch v zmysle každoročne uzatváranej KZ, a to čo dôvodu a výšky uvedenej v KZ. V KZ uzavretej na rok 2007 a 2008 bol uvedený dôvod a výška, resp. spôsob výpočtu výšky odmeny uvedený. Za tieto roky mu teda finančné prostriedky vo forme odmien neboli pridelené na základe jeho individuálnej rozhodovacej činnosti voči sebe samému. V KZ na rok 2009 dôvod vyplatenia odmeny uvedený síce bol, ale výška určená nebola. Odmena bola žalobcovi vyplatená aj v tomto roku, a to bez schválenia Predstavenstvom. Rovnako tak t. j. bez schválenia Predstavenstvom mu boli vyplatené všetky ostatné odmeny tak, ako sú uvedené v bode 47 tohto rozsudku spolu vo výške 39.376,02 eura. Žalobca menil svoje tvrdenie, pokiaľ ide o odmeny. Najprv tvrdil, že všetky odmeny, ktoré dostal, boli prejednané a schválené Predstavenstvom, potom tvrdil, že schváleniu Predstavenstvom nepodliehajú, keďže mu boli vyplatené ako zamestnancovi vo funkcii predsedu družstva. Tvrdil tiež, že boli schválené v rámci správy o výsledkoch hospodárenia družstva za príslušný rok, resp. tvrdil, že ani audit nezistil žiadne nedostatky v účtovných závierkach za ten - ktorý rok. V konečnom dôsledku tvrdil, že výška odmeny v tom - ktorom prípade bola určená návrhom, ktorý vypracovali jemu podriadená vedúca ekonomického úseku s vedúcou mzdového oddelenia a tieto mu predložili návrh iba na podpis a robilo sa tak aj prv. On nikdy do rozdelenia finančných prostriedkov vo svoj prospech nezasahoval. V konečnom dôsledku nevysvetlil, kto rozhodoval v týchto prípadoch o dôvodoch a výške jeho odmien. Nepreukázal, že by ich bolo schvaľovalo Predstavenstvo, ktoré jedine tak mohlo urobiť. Súd nepovažoval za dostatočné to, že Predstavenstvo schválilo celkový objem mzdových prostriedkov na rozdelenie ani to, že schválilo Správy o výsledku hospodárenia za príslušný rok, ale ani to, že nedostatky neboli zistené auditom. V konečnom dôsledku o tom, že žalobca dostal odmeny mimo schválenia Predstavenstvom zistila aj kontrolná komisia družstva. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca vo funkcii predsedu družstva (Predstavenstva) rozhodoval o sebe samom v súvislosti s prideľovaním odmien bez ich schválenia Predstavenstvom, odmeny aj dostal (opak ani netvrdil), čím porušil zákon. Jednoznačne nekonal v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov. Naopak konal proti ich záujmom, čím porušil povinnosť podľa čl. 72 bod 3 Stanov. Jeho uvedené konanie v žiadnom prípade nemožno považovať za riadne plnenie funkcie člena Predstavenstva, ktorá funkcia mu umožňovala stať predsedom družstva. V prejednávanom spore súd teda považoval za preukázaný relevantný dôvod pre odvolanie žalobcu z postu člena Predstavenstva ZD odporcu konaného dňa 09. 11. 2010. Súd opätovne poukázal na to, že nebol odvolaný pre stratu dôvery, ale strata dôvery bola len dôsledkom jeho správania, ktorým porušil zákon, ale aj Stanovy družstva.
11. Žalobca v konaní trval aj na formálnych nedostatkoch, ktoré sa týkali zvolania samotného ZD konaného dňa 09. 11. 2010. Poukazoval na to, že za Predstavenstvo toto ZD nezvolal on ako predseda riadne zvolený do tejto funkcie 09. 12. 2009. Vzhľadom na to, že súd považoval jeho odvolanie z funkcie predsedu družstva (predstavenstva) za platné, resp. nezistil dôvody pre jeho neplatnosť, považoval preto za platne zvolané ZD konané 09. 11. 2010 a to Predstavenstvom, za ktoré tak urobila oprávnená osoba, t. j. platne zvolený nový predseda Predstavenstva. Rokovania ZD dňa 09. 11. 2010 sa zúčastnila nadpolovičná väčšina pozvaných delegátov, za odvolanie žalobcu hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných delegátov a hlasovanie sa uskutočnilo po tom, ako výhrady voči výkonu funkcie žalobcu boli prednesené v podanej správe, ktorá sa stala súčasťou notárskej zápisnice z predmetného ZD. Na základe všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že návrh ani v tejto časti nebol podaný dôvodne, a preto ho zamietol (výrok II. rozsudku).
12. Súd poukázal na to, resp. zdôraznil skutočnosť, že žalobca ako predseda družstva (predstavenstva) bol zodpovedný za výkon svojej funkcie Predstavenstvu, ktoré ho do tejto funkcie zvolilo a Predstavenstvo ako celok - kolektívny štatutárny orgán zvolený ZD zodpovedalo za svoju činnosť ZD (§ 243 ods. 3 Obch. zák., čo korešponduje s čl. 82 bod 1, posledná veta Stanov družstva). Z uvedeného je zrejmé, že Predstavenstvo zodpovedalo ZD aj za to koho zvolilo za predsedu družstva (predstavenstva) a za to, či ten koná v záujme družstva a jeho členov, resp. či nezneužíva funkciu vo svoj prospech. Podľa zákona člen Predstavenstva (a teda ani predseda, ktorý je členom Predstavenstva) výslovne nesmie uprednostňovať svoje záujmy ani záujmy nikoho iného pred záujmami družstva (§ 243a ods. 1, posledná veta Obch. zák.). Z uvedeného dôvodu je logické, že už pri pochybnostiach o tom, že predseda družstva koná v rozpore s týmto ustanovením zákona, Predstavenstvo, ktoré ho do funkcie zvolilo, nielen môže, ale je povinné predsedu brať na zodpovednosť a aj ho z jeho funkcie odvolať. Nie je nevyhnutné, aby sa dopustil trestného činu, pretože aj konanie v rozpore s dobrými mravmi je konanie proti záujmom družstva. V prejednávanom spore súd považoval jednoznačne za preukázané, že žalobca konal v rozpore so záujmami družstva a jeho členov, v rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so zákonom, a to konkrétne s ustanovením § 43 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, keďže bez schválenia Predstavenstvom ako štatutárnym orgánom žalovaného si dával ako zamestnanec žalovaného vo funkcii predsedu družstva prideľovať odmeny, a to na základe návrhov svojej pracovne podriadenej zamestnankyne, ktoré návrhy svojim podpisom schvaľoval, čím v podstate o nich rozhodol. Je irelevantné, že z pohľadu vyšetrovacieho orgánu nešlo o prípady, že by si odmeny prideľoval sám ako aj to, že Zákonník práce nie je všeobecne záväzným právnym predpisom. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca bol z funkcie člena Predstavenstva žalovaného odvolaný dôvodne, a to z konkrétneho dôvodu, ktorým bolo neoprávnené nakladanie s finančnými prostriedkami družstva vo svoj prospech. Nebolo to teda z neurčitého a nejasného dôvodu vyjadreného iba „stratou dôvery,“ ako to tvrdí žalobca. Z uvedeného dôvodu súd preto návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia ZD, ktorým bol žalobca odvolaný z funkcie člena Predstavenstva zamietol.
13. Pre úplnosť súd poznamenal, že dôvody pre platné odvolanie žalobcu z funkcie člena Predstavenstva považoval za preukázané vyššie uvedenými skutočnosťami postačujúcimi na rozhodnutie veci. Súd preto nepovažoval za potrebné, resp. bolo nadbytočné v tomto konaní riešiť aj ďalšie prípadne možné konanie žalobcu vo funkcii predsedu družstva (predstavenstva) a v konečnom dôsledku aj člena Predstavenstva proti záujmom družstva, ktoré sú popísané v podanom trestnom oznámení zo dňa 16. 08. 2010.
14. Z právneho hľadiska súd vec posúdil s poukazom na príslušné články Stanov žalovaného, rokovacieho poriadku, Obchodného zákonníka a Zákonníka práce.
15. O trovách konania rozhodol súd podľa § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že v konaní plne úspešnému žalovanému ich priznal proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
16. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Voči I. výroku napadnutého rozsudku uviedol, že naliehavý právny záujem je daný tým, že funkcia predsedu družstva je prepojená s funkciou predsedu predstavenstva a otázka predsedu predstavenstva je zásadná pre ďalšie právne nároky žalobcu. Žalobca ako predsedajúci predstavenstvu legitímne využil aplikáciu čl. 33 bod 3 rokovacieho poriadku žalovaného a stiahol z rokovania bod programu o návrhu na jeho odvolanie. Hlasovanie o jeho odvolaní preto žalobca považuje za neplatné. V časti II. výroku napadnutého rozsudku žalobca namieta záver súdu o nezákonnom vyplácaní odmien a nesúhlasí s názorom súdu, že tieto malo v konkrétnej výške pre žalobcu schvaľovať predstavenstvo. Podľa žalobcu dôvody uvedené v uznesení orgánov družstva, na základe ktorých mal byť žalobca z funkcie odvolaný, musia byť dostatočne konkrétne a určité a nemôžu sa v priebehu konania, resp. nad rámec uznesenia predstavenstva, prípadne iného orgánu modifikovať. Žalobca má za to, že všetky jeho odmeny a mzdové nároky boli vyplácané v súlade so zákonom a predpismi družstva. Vyplácanie mzdy a odmien bolo v roku 2007 a v roku 2008 schválené príslušnými uzneseniami. Stanovisko F. pre účely tohto konania rozporuje, pretože táto nebola v postavení znalkyne. Výšku odmeny z výkonu funkcie predsedu predstavenstva sa vyplácala v súlade so Smernicou pre odmeňovanie členov predstavenstva. Žalobca preto žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.
17. Podaním žalobcu zo dňa 27. 08. 2018, doručeným súdu prvej inštancie dňa 28. 08. 2018 žalobca doplnil svoje odvolanie o skutočnosť, že na zhromaždení delegátov dňa 09. 11. 2010 mu nebola daná možnosť vystúpiť a delegátom vysvetliť daný stav. Až dňa 15. 07. 2010 predstavenstvo družstva po prvýkrát prijalo uznesenie č. 50/6/2010 s účinnosťou od 15. 07. 2010 podľa ktorého vyplácanie všetkých mzdových prostriedkov predsedovi družstva musí byť prerokované predstavenstvom družstva vrátane finančných nárokov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy.
18. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17. 09. 2018 uviedol, že v danom prípade absentuje právomoc súdu o odvolaní predsedu predstavenstva rozhodovať. O tomto rozhoduje zhromaždenie delegátov, ktoré vie najlepšie posúdiť, či odvolanie bolo v záujme ďalšej činnosti družstva. Konanie žalobcu podľa čl. 33 bod 3 rokovacieho poriadku nesledovalo záujem vyjadrený v čl. 76 ods. 2, veta druhá stanov družstva. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že zhromaždenie delegátov bolo zvolené protiprávne, lebo ho nezvolal žalobca, a teda aj celé rokovanie a výsledky rokovania sú nulitné a jeho odvolanie z funkcie člena predstavenstva je nezákonné. Vtedajší legitímne zvolený predseda družstva v súlade so stanovami zvolal rokovanie zhromaždenia delegátov. Bolo v jeho výlučnej kompetencii, aby toto zhromaždenie rozhodlo spôsobom, ktorý je väčšine členov blízky a zdá sa byť správny. Žalovaný žiadal potvrdiť napadnutý rozsudok.
19. Žalobca v replike zo dňa 08. 10. 2018 uviedol, že naliehavosť právneho záujmu vysvetlil kumulovaním funkcie predsedu predstavenstva s funkciou predsedu družstva. V ostatnom sa pridržiaval svojich doterajších vyjadrení. Žiadal vyhovieť odvolaciemu petitu.
20. Žalovaný v stanovisku zo dňa 06. 11. 2018 sa stotožňuje s právnym názorom prvoinštančného súdu, čo sa týka zamietnutia žaloby žalobcu vo vzťahu vyslovenia neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov, ktorými bol žalobca odvolaný z funkcie člena predstavenstva. Opätovne žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.
21. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t. j. pred 01. 07. 2016 (konanie v tejto veci začaté dňa 02. 09. 2010).
22. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vopred oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP). Rozsudok bol vyhlásený dňa 19. 11. 2019. 23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 24. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 25. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). 26. K otázke naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti prijatých uznesení odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 51.4, v ktorom súd prvej inštancie jasne, zrozumiteľne a najmä presvedčivo uviedol prečo dospel k záveru, že žalobca naliehavý právny záujem v konaní nepreukázal. Odvolací súd sa s týmto vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, navyše doplneným v bode 51.5 napadnutého rozsudku, stotožňuje. 27. K odvolaniu žalobcu z funkcie člena predstavenstva odvolací súd poukazuje na bod 51.6 - 51.8 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré precizuje dôvody pre odvolanie žalobcu z tejto funkcie, s ktorými odvolací súd súhlasí. 28. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil. 29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému ich priznal voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 30. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).