Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-78-2018.pdf
PDF · 96.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/78/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča, členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu T.. O. K. N. P. C. Q. , K. A. XX, proti žalovanému Centru právnej pomoci, kancelária Prešov, Slovenská 40, Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného číslo spisu : KaPO 4N 14131/2018, ČRZ: 63057/2018 zo dňa 11.05.2018 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci, kancelária Prešov, Slovenská 40, Prešov, číslo spisu: KaPO 4N 14131/2018, ČRZ: 63057/2018 zo dňa 11.05.2018 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalované Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov rozhodnutím zo dňa 11.05.2018 č. sp. KaPO 4N 14131/2018 ako príslušný orgán podľa § 1 ods.1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi“) nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi Ing. Petrovi Berkovi, nar. 05.10.1950 v konaní pred súdom v právnej veci správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1298622/2015 zo dňa 17.08.2015, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 7S/135/2015.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 09.04.2018 mu bola Krajským súdom v Košiciach postúpená žiadosť žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva SR č. 1298622/2015 zo dňa 17.08.2015, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 7S/135/2015. Ďalej konštatoval, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na žalovaného je daná pôsobnosť centra, keďže ide o konanie pred súdom v správnom súdnictve. Žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci (v tomto konaní v procesnom postavení žalobcu) na preukázanie skutkového stavu a opodstatnenosti nároku predložil fotokópie nasledujúcich dokladov:
- rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1298622/2015 zo dňa 17.08.2015;
- informačný spravodaj obce A. z mája 2017;
- žalobu o neplatnosť rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva SR č. 1298622/2015 zo dňa 17.08.2015.
Zo žalobcom predložených dokladov vyplynulo, že dňa 17.08.2015 Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1298622/2015 potvrdilo rozhodnutie obce A. č. 7/2015 zo dňa 18.05.2015, ktorým bol žiadateľovi vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 v sume 47,45,- eur. Označené rozhodnutie žiadateľ podľa ručne dopísanej poznámky v pravom hornom rohu rozhodnutia prevzal dňa 20.08.2015, jeho žaloba o neplatnosť predmetného rozhodnutia bola doručená Krajskému súdu v Košiciach dňa 22.10.2015 a je vedená pod sp.zn.7S/135/2015. V správnej žalobe namietal, že ide o nepreskúmateľné, nezákonné a zmätočné rozhodnutie, ktoré žiada zrušiť. Žalovaný uzavrel, že hodnota sporu, s ktorým sa žiadateľ obrátil na centrum je vo výške 47,45,- eur, ako suma miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015, vyrubeného rozhodnutím obce A. č.7/2015 zo dňa 18.05.2015, proti ktorému sa žiadateľ odvolal a ktoré Finančné riaditeľstvo SR v odvolacom konaní potvrdilo. Hodnota sporu tak neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú Nariadením vlády SR č. 278/2017 Z.z., t.j. sumu 480,- eur, a preto centrum malo za to, že podmienka hodnoty sporu podľa ustanovenia § 6 ods.1 písm. c/ zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi nie je splnená. Ďalej konštatoval, že aj napriek skutočnosti, že žiadateľovi bol v minulosti v obdobných právnych veciach priznávaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, žalovaný pristúpil k zmene svojej rozhodovacej praxe po oboznámení sa s právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2016 sp.zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 27.10.2015, o potvrdení rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelária Hlohovec, ktorá v obdobnej právnej veci týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 eur nepriznala žiadateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu. Žalovaný citoval z odôvodnenia označeného rozsudku krajského súdu, podľa ktorého : „Ak teda v zmysle § 6 ods.1 písm. c/ hodnota sporu nedosahuje hodnotu minimálnej mzdy a vec možno oceniť peniazmi, neposkytnutie právnej pomoci v takom prípade nepredstavuje žiaden významný zásah do života občana. Nestanovenie tohto limitu by mohlo znamenať vážne riziko, že inštitút právnej pomoci by bol zneužívaný osobami, ktoré sa neúmerne často obracajú na súdy. Zmyslom tohto ustanovenia v neposlednom rade je aj to, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu.“ Vzhľadom na skutočnosť, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci, t.j. nutnosť kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, žalovaný sa splnením ďalších zákonných podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc žalobcovi nezaoberalo a keďže žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci, takýto nárok mu preskúmavaným rozhodnutím žalovaný nepriznal.
3. Včas podanou správnou žalobou z 26.06.2018 doručenou Krajskému súdu v Košiciach 29.06.2018 žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného Centra právnej pomoci, kancelária Prešov, zo dňa 11.05.2018 č.: KaPO 4N 14131/2018, ČRZ: 63057/2018, rozhodnutie žalovaného žiadal zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie a priznať mu úplnú náhradu trov konania. Predovšetkým namietal, že odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je nezákonné, účelové a svojvoľné a je v zásadnom rozpore s inými rozhodnutiami a odôvodneniami, ktorými mu v obdobných právnych veciach nárok na poskytovanie právnej pomoci bol priznaný. Poukázal na rozhodnutie žalovaného sp.zn. 1N 12698/16-4216/17.KaPO, ČRZ: 31198/2017 zo dňa 02.05.2017 a sp.zn. 1N 12698/16-KaPO, ČRZ: 84238/2016 zo dňa 28.12.2016, kde k podmienke hodnoty sporu pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalovaný uviedol: „Hodnotu sporu nie je možné v predmetnom prípade vyčísliť, nakoľko ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, čím je podmienka hodnoty sporu splnená !!!“ V zmysle vyššie uvedeného je preto podmienka hodnoty sporu pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci splnená aj v tejto veci a žalobca kumulatívne spĺňa všetky podmienky na poskytnutie právnej pomoci. Nezákonnosť a právnu irelevantnosť preskúmavaného rozhodnutia videl žalobca aj v tom, že v žiadnom prípade nejde o obdobnú právnu vec, ktorou argumentuje centrum. V prípade rozhodnutia centra, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tejto veci ide o ďalšie nezákonné, svojvoľné, šikanózne rozhodnutie a žalovaný, ktorý má poskytovať právnu pomoc zrejme potrebuje právnu pomoc, alebo mu nič nehovorí litispendencia. Žalobca namietal aj tú skutočnosť, že nezákonným rozhodnutím žalovaného v tejto veci bola porušená jedna zo základných zásad právnej istoty a žalovaný rozhodol podľa príslovia: „Čo sa babe chcelo, tak sa jej prisnilo.“ Vyslovil aj názor, že žalovaný už aj v iných prípadoch prezentoval svoju vlastnú právnu normotvorbu, zavádza, nehorázne klame a svojimi vyjadreniami v odôvodneniach rozhodnutí navodzuje dôvodnú pochybnosť, či disponuje schopnosťou
racionálneho rozlíšenia dôsledkov svojho procesného postupu, a či vôbec disponuje žiadúcou mierou právneho vedomia. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia a uzavrel, že ním uplatnené dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného zodpovedajú ustanoveniu § 191 ods.1 písm.c/, d/, e/, f/ a g/ SSP.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 27.12.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na stanovisku, že aj napriek skutočnosti, že žalobcovi bol v minulosti priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v obdobných prípadoch, po oboznámení sa s rozsudkom Najvyššieho súdu SR označeným v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia pristúpil k zmene svojej rozhodovacej praxe, a to z dôvodu, že ako správny orgán je povinný rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu SR. V prípade žalobcom napadnutého rozhodnutia je hodnota sporu daná pevnou sumou, nakoľko ide o miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, čiže hodnotu sporu je možné vyčísliť v peniazoch a predstavuje sumu 47,45 eur ako sumu miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015, vyrubeného rozhodnutím obce A. č. 7/2015 zo dňa 18.05.2015, proti ktorému sa žalobca odvolal a ktoré potvrdilo Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán. Z dôvodu, že hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú Nariadením vlády SR č. 278/2017 Z.z., t.j. sumu 480,- eur, žalovaný mal za to, že podmienka hodnoty sporu splnená nebola. Poukázal zároveň na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/42/2014 z 19.05.2015, podľa ktorého „úlohou centra je filtrovať šikanózne, neopodstatnené a bagateľné návrhy svojich žiadateľov, čím odbremeňuje činnosť súdov. Zároveň však týmto centrum určitým spôsobom aj chráni žiadateľov pred podávaním neúspešných žalôb, či pokračovaní v neúspešnom súdnom konaní (...).“ Žalovaný dal do pozornosti súdu, že žalobca sa obracia na žalovaného s obdobnými prípadmi opakovane viackrát ročne už niekoľko rokov po sebe, pričom úspešnosť jeho sporov je minimálna. V závere poukázal na to, že označeným rozhodnutím nebolo obmedzené právo žalobcu na právnu ochranu, pretože žalobca sa vždy môže obrátiť na advokáta a rozhodnutie žalovaného nie je prekážkou, aby sa dal v označenej veci právne zastúpiť, resp. nie je prekážkou v prístupe k súdu. Realizácia ústavného práva v zmysle článku 46 Ústavy SR podľa názoru žalovaného má určité hranice, čo je vyjadrené aj aj tým, že poskytnutie právnej pomoci prostredníctvom štátom „plateného“ právneho zástupcu v civilnom konaní určuje zákon (v predmetnom prípade zákon o právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi).
5. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, rozhodujúc o všeobecnej správnej žalobe, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj po oboznámení sa s úplným administratívnym spisom správneho orgánu na nariadenom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 20. 11. 2019 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
6. Žalovanému bola dňa 09. 04. 2018 postúpená žiadosť Krajského súdu v Košiciach, ktorou žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu - Finančného riaditeľstva SR č. 1298622/2015 zo dňa 17. 08. 2015, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/135/2015. Finančné riaditeľstvo SR označeným rozhodnutím č. 1298622/2015 potvrdilo rozhodnutie Obce A. č. 7/2015 zo dňa 18. 05. 2015, ktorým bol žiadateľovi vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za obdobie od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2015 v sume 47,45 eur. Konanie o preskúmanie predmetného rozhodnutia na základe žalobcom podanej žaloby na Krajskom súde v Košiciach je vedené pod sp. zn. 7S/135/2015, teda ide o vec, ktorá sa týka konania pred súdom v správnom súdnictve.
7. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia.
8. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 8/2005 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak: a/ jej príjem nepresiahne 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
9. Správny súd uvádza, že v zmysle odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj tam vysloveného právneho názoru žalovaný považoval spor, v ktorom sa žalobca v rámci správneho súdnictva dožadoval zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR za spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch. Tento svoj názor žalovaný odvodzoval z právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29. 11. 2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 27. 10. 2015. Krajský súd v Bratislave týmto rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Hlohovec zo dňa 15. 07. 2014, ktorým žiadateľovi nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody Leopoldov o povinnosti uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 eur. Najvyšší súd hodnotil záver odporcu v konaní vedenom pod sp. zn. 9Sp/67/2014 o tom, že hodnota sporu, s ktorým sa žiadateľ obrátil na centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ako správny.
10. Správny súd v tejto veci však poukazuje na právny názor vyslovený v neskoršom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/70/2016 zo dňa 28. 09. 2017 ( vo veci odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Sp/9/2016 - 92 zo dňa 27.09.2016), podľa ktorého: „Predmetom konania v správnom súdnictve je teda preskúmanie zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov. V rámci tohto typu súdneho konania ide o posúdenie, či postup a napadnuté rozhodnutie vydané správnym orgánom možno považovať za súladné s príslušnými právnymi predpismi, čo samo o sebe je skutočnosťou objektívne peniazmi neoceniteľnou. Správne súdnictvo nie je založené na nachádzaní subjektívnych práv jednotlivca vrátane určovania ich spornej výšky. V praxi síce môže nastať situácia, kedy rozhodnutie správneho orgánu znie na určitú sumu (napr. dorubenie dane), avšak na účely jeho súdneho prieskumu je smerodajný dôvod vydania takéhoto rozhodnutia a určenia tejto výšky, a nie samotná výška, pričom dôvod vydanie takéhoto rozhodnutia a určenia výšky nie je možné ako hodnotu veci určiť.“ Ďalej Najvyšší súd v označenom rozsudku uviedol aj: „Pre úplnosť Najvyšší súd SR považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že v správnom súdnictve sa na účely určenia základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bez výnimky aplikuje § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v rozhodnom znení a nie § 10 vychádzajúci z hodnoty sporu. Rovnako v tejto súvislosti Najvyšší súd SR poukazuje na prílohu I. položky č. 10 sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorej sa súdny poplatok v správnom súdnictve platí pevnou sadzbou a nie vypočítanou z hodnoty predmetu konania.“
11. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd je toho názoru, že hodnota sporu v správnom súdnictve, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu nie je možné oceniť v peniazoch, čím pri svojom rozhodnutí v tejto veci vychádza z vyššie citovaného právneho názoru Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. 8Sžo/70/2016 zo dňa 28. 09. 2017. Uvedený názor je odlišný ako právny názor, na ktorý v preskúmavanom rozhodnutí vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11. 2016 poukazuje žalovaný a pri svojom rozhodovaní z neho aj vychádza. Právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí Najvyššieho súdu však správny súd považuje za ojedinelý a právne záväzný iba v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9Sp/67/2014 a teda nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle § 139 ods. 3 SSP.
12. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti správny súd uzavrel, že žalobca v správnom konaní o priznanie nároku na právnu pomoci preukázal splnenie zákonnej podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a keďže žalovaným tvrdené nesplnenie tejto zákonnej podmienky pre priznanie uplatneného nároku bolo dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu, správny súd správnou žalobou preskúmavané rozhodnutia žalovaného zrušil z dôvodu
uvedeného v § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, pretože rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V závere správny súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v správnej žalobe žalovaný žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného nielen z dôvodu uvedeného v ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, ale aj z ďalších dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a g/ SSP, tieto zákonné dôvody zrušenia preskúmavaného rozhodnutia však skutkovo ani právne nezdôvodnil a preto sa nimi správny súd nemohol zaoberať.
13. Úspešnému žalobcovi súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
14. Senát Krajského súdu v Košiciach vo veci rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.