Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/356/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobkyne: B. N.I., C.. XX. XX. XXXX, S. A. I.-S. XX, zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, proti žalovaným: 1. PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, 2. Emil Krajčík, s.r.o., so sídlom v Senici, Dlhá 1424/47, IČO: 36 246 204, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 20. 08. 2019, č.k. -21 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „sú prvej inštancie“) uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.: XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 23. 10. 2012, do právoplatného skončenia vo veci samej o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.: XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 23. 10. 2012, do právoplatného skončenia vo veci samej o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyni uložil, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala na príslušnom súde proti žalovanému 1. žalobu vo veci samej - o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnila tým, že ako dlžníčka so žalovaným v 1. rade ako veriteľom uzavrela Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 23. 10. 2012 a súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX dňa 23. 10. 2012. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom spoločnosti ANACO s.r.o., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 35 691 816 napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobkyne (žalovaného 2) o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to listom zo dňa 30. 11. 2018. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobkyni povinnosť plniť, by boli vykonávané zrážky zo mzdy a žalobkyňa nemá možnosť ich priamo zastaviť. Žalovaný v 1. rade požadoval od zamestnávateľa žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy na uspokojenie pohľadávky vo výške 2420,09 eur, pričom poskytnutý úver bol vo výške 1284,25 eur (1500 - 215,75 poplatok). Zamestnávateľ žalobkyne tak neustále vykonáva zrážky zo mzdy žalobkyne, čím neustále dochádza k zjavne nezákonným a neprimeraným zásahom do majetku žalobkyne.

3. Súd prvej inštancie s poukazom na , , , , , , , , - 3 dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrhu vyhovel.

4. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalovaný v 1. rade pristúpil k realizácii dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Podľa názoru súdu prvej inštancie z obsahu dohody musí byť zrejmé, aká je výška zabezpečenej pohľadávky, ktorá musí byť presne a úplne konkretizovaná. Inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Predmetná dohoda podľa žalobkyne predstavuje svojím obsahom značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v jej neprospech, preto je podľa nej neplatná. Za takýchto okolností je aj podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočne osvedčená obava žalobkyne, aby nedošlo k neprijateľným a nezákonným zrážkam z jej mzdy, čím je osvedčená aj potreba navrhovanej dočasnej úpravy pomerov strán sporu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to aj za účelom zamedzenia vzniku prípadných ďalších sporov medzi stranami.

5. Súd prvej inštancie tiež dodal, že v danom prípade nariadením neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva strán, keďže nejde o konečné rozhodnutie, ale o dočasnú úpravu obsiahnutú v neodkladnom opatrení a v konečnom rozhodnutí môže súd rozhodnúť aj inak.

6. Súd prvej inštancie uložil žalobkyni podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

7. V súvislosti s výrokom o náhrade trov konania uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí v zmysle

8. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a tiež namietol nezákonnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Z obsahu uznesenia nemožno preukázateľne zistiť, z akých skutočností súd vychádzal pri posudzovaní otázky osvedčenia rozhodujúcich skutočností a bezodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Súd len všeobecne konštatuje osvedčenie rozhodujúcich skutočností, avšak to, o ktoré skutočnosti svoje závery oprel, z napadnutého rozhodnutia nevyplýva. Preto je rozhodnutie nepreskúmateľné. V oblasti záveru súdu o vyhovení návrhu v časti, že predmetná dohoda neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, absentuje bližšie zdôvodnenie vysloveného názoru. Z uznesenia tiež nie je zrejmé, prečo na základe zrážok zo mzdy nemá dôjsť ani k úhrade istiny úveru, ktorú žalobkyňa dodnes neuhradila. Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade splátok úveru. Tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje a zákonodarca s ním výslovne počíta aj pri spotrebiteľských úveroch. Súd v danom prípade ani minimálnym spôsobom nepreveril skutočnosť, aké nároky sa prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy uhrádzajú, teda či ide o istinu pohľadávky, príslušenstvo, atď. Nezdôvodnil, prečo je potrebné pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia a ako sú splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie v rozsahu, ktorý vyplýva z uznesenia. Označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka, ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu je v danom prípade z hľadiska jeho identifikácie dostatočne určitý, pretože pohľadávky sa nezameniteľne identifikujú z hľadiska osoby oprávnenej a povinnej a z hľadiska určenia právneho vzťahu (právneho dôvodu) zabezpečovanej pohľadávky. Exaktné uvedenie výšky pohľadávky nie je ani v zmysle právnej normy a ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu, potrebné. Uvedenie sumy pohľadávky nie je podmienkou platnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť uznesenie ako vecne správne. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa sa stotožnila s názorom súdu prvej inštancie, v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy musí byť z jej obsahu zrejmé, aká je zabezpečená pohľadávka, ktorá musí byť presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa. Predmetná dohoda navyše podľa žalobkyne predstavuje svojím obsahom značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, preto je neplatná. Za takýchto okolností je dostatočne osvedčená obava žalobkyne, aby nedošlo k neprijateľným a nezákonným zrážkam zo mzdy, čím je osvedčená aj potreba navrhovanej dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Nevykonávanie zrážok nemôže ohroziť podnikateľské aktivity žalovaného a vážne zasiahnuť jeho majetkovú sféru. Ďalšou realizáciou zrážok by mohlo dôjsť k neprimeranému zvýhodneniu veriteľa v neprospech spotrebiteľa,

keďže dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá veriteľovi neprináleží. K námietke žalovaného o nevrátení reálne poskytnutých peňažných prostriedkov úveru (istiny) uviedla, že žalovaný sa môže domáhať svojej pohľadávky žalobou na príslušnom všeobecnom súde.

10. Žalovaný v 2. rade uviedol, že z jeho strany neboli v prospech žalovaného v 1. rade realizované žiadne zrážky zo mzdy z dôvodu existencie iných, skorších exekučných titulov. Preto navrhol zrušiť uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Uplatnil náhradu trov konania.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „") v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je opodstatnené.

12. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

15. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Podľa ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

19. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah,

f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať splnenie uvedených predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

21. Súd prvej inštancie správne v danej veci dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa potvrdil ako vecne správne.

22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto v celom rozsahu poukazuje ( ).

23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalovaného v 1. rade odvolací súd uvádza nasledovné:

24. Žalobkyňa podľa názoru odvolacieho súdu osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami a súčasne potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Zároveň sú naplnené aj ostatné zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou a nakoniec aj zo samotných tvrdení žalovaného v 1. rade vyplýva, že strany sporu sú v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o revolvingovom úvere a dohody zo zrážkach zo mzdy, uzavretých dňa 23. 10. 2012. Niet pochýb ani o tom, že žalovaný v 1. rade vyzval zamestnávateľa žalobkyne (žalovaného v 2. rade), aby začal s vykonávaním zrážok zo mzdy listom zo dňa 30. 11. 2018.

26. Žalobkyňa v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu osvedčila aj potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu vyplývajúce z nebezpečenstva ujmy spočívajúcej v zásahu do jej majetku bez súdneho prieskumu dohody o zrážkach zo mzdy, keď tvrdí, že táto dohoda je neplatná, nakoľko neobsahuje zákonom stanovené náležitosti. V spomínanej dohode podľa názoru žalobkyne absentuje označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výška dohodnutých zrážok. V čase uzavretia dohody tak predmetná pohľadávka nebola presne a úplne konkretizovaná, z čoho vyplýva, že žalobkyňa ako dlžníčka nemohla platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.

27. Realizácia zrážok zo mzdy na základe namietanej dohody je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s verejným poriadkom, keďže je značná pravdepodobnosť, že táto je neplatná, resp. vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa názoru odvolacieho súdu napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá. Odvolací súd konštatuje, že prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobkyne bolo dostatočne osvedčené, že spomínaná dohoda o zrážkach zo mzdy má formulárovú podobu, pričom slúži na zabezpečenie záväzkov žalobkyne nielen zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ale aj na zabezpečenie ďalších pohľadávok tvorených týmto úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, tvorených príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami a nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok (viď bod 2 - I. Dohody o zrážkach zo mzdy). Takúto dohodu je preto potrebné považovať za neurčitú, nakoľko z jej obsahu nevyplýva, akú konkrétnu pohľadávku má zabezpečovať. Žalobkyňa tak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodne spochybnila určitosť tohto dojednania, pričom dôvodnými sa javia aj ďalšie námietky žalobkyne týkajúce sa neurčitosti dojednania o výške splátky, tak ako vyplýva z bodu 2

- II. spomínanej dohody, ktorá umožňuje zvýšiť dojednanú výšku splátky zo strany veriteľa.

28. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia vzhľadom na krátkosť času, ktorý má súd na rozhodnutie o návrhu, nie je možné vykonať náležitú súdnu kontrolu napadnutej zmluvy a súvisiacich zmluvných dokumentov. Komplexnú kontrolu zmluvných dojednaní, vrátane okolností uzavretia zmluvy

za účelom určenia reálnej výšky dlhu dlžníka a vyporiadania sa s námietkami strán sporu, prináleží súdu posudzovať v konaní o veci samej.

29. Odvolací súd tak dospel k záveru, že v tomto štádiu konania pre účely nariadenia neodkladného opatrenia možno konštatovať, že žalobkyňa splnila všetky podmienky pre jeho nariadenie, ktoré bude účinné do rozhodnutia súdu o veci samej, teda dočasne.

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).