Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5CoP-53-2019.pdf
PDF · 102.55 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/53/2019
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T. Y., nar. XX.X.XXXX, U. Y., nar. XX.XX.XXXX, Z. Y., nar. XX.X.XXXX a F. Y., nar. X.XX.XXXX, všetky bytom Q. X/X, R., všetky v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, deti rodičov: matky G. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. X/X, R. a otca F. Y., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX/X (u pani B.), I., Q. republika, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku B. súdu Prievidza č.k. 11P/7/2019-91 zo dňa 22. augusta 2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 1.júna 2012 č. k. 4P 4/2012 v časti, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca na maloletú F., maloletého Z., maloletého T. a maloletú U. vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé dieťa mení tak, že toto výživné zvyšuje na maloletú F. a Z. vo výške 50 eur mesačne na každé dieťa a maloletú U. a T. vo výške 60 eur mesačne na každé dieťa s účinnosťou od 1.marca 2019, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky /výrok I. rozsudku/, zameškané výživné od 1.3.2019 do 31.7.2019 na maloletú F. v sume 109,60 eur, maloletého Z. v sume 109,60 eur, maloletú U. v sume 159,60 eur a maloletého T. v sume 159,60 eur, celkom v sume 538,40 eur, povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur nasledujúci mesiac po právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do 15- teho dňa v mesiaci spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok, pri nezaplatení dvoch splátok po sebe je splatný celý dlh /výrok II./, návrh otca na zníženie výživného zamietol /výrok III. rozsudku/ a nakoniec rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania /výrok IV. rozsudku/.
2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že matka svojím návrhom na začatie konania žiadala o zvýšenie výživného na maloleté deti T., U., Z. a F. na každé dieťa po 30 eur od podania návrhu. Otec maloletých detí v priebehu konania požiadal o zníženie výživného na maloleté deti. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že naposledy bola určená otcovi vyživovacia povinnosť na maloleté deti rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 4P/4/2012 zo dňa 1.júna 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.7.2012. Týmto rozsudkom okresný súd maloleté deti T., U., Z. a F. zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi určil povinnosť platiť na ich výživu mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené plnoleté dieťa od 1.1.2012, ktoré bol otec povinný platiť k rukám matky, najneskôr do 15-teho dňa v mesiaci, mesačne vždy vopred. Súd rozhodol aj o zameškanom výživnom od 1.1.2012 do 31.5.2012 v sume 130 eur, ktoré mu povolil splácať v mesačných splátkach po 10 eur. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že v čase tejto úpravy výživného rodičia maloletých detí nežili v spoločnej domácnosti. Otec odišiel do Českej republiky a matka zostala s deťmi bývať v Handlovej. Jej
príjmom boli rodinné prídavky vo výške 90,16 eur mesačne a rodičovský príspevok 190,10 eur mesačne. Otec podľa potvrdenia Úradu práce v Ústí nad Labem bol vedený ako uchádzač o zamestnanie od 16.11.2011 a podpora v nezamestnanosti mu vyplácaná nebola. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že otec maloletých detí mal ďalšie tri deti a nemal žiaden majetok. Privyrábal si brigádnicky, ale odmena za prácu uvedená v spise nebola. Z výsluchu matky súd zistil, že táto stále je evidovaná na úrade práce. Doposiaľ nebola zamestnaná, ale teraz si podľa jej vyjadrenia hľadá prácu. Má základné vzdelanie. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 134 eur a pracuje na aktivačných prácach, kde má odmenu 64 eur mesačne. Naposledy si hľadala prácu ako upratovačka v Chemike v Handlovej, kde ju do pracovného pomeru nevzali pre plný stav zamestnancov. Matka platí mesačne poplatok za byt 90 eur. Vykurovanie v byte má drevom. Otec si vôbec neplní vyživovaciu povinnosť a najmladšia dcéra F. otca vôbec nepozná. O deti sa nezaujíma a matka s ním nemá žiaden kontakt. Otec vie, kde býva. Deti sa na otca nepýtajú. Finančne jej pomáhajú rodičia. Podala na otca detí trestné oznámenie za neplnenie si vyživovacej povinnosti. Matka býva s deťmi sama. Deti majú dobrý zdravotný stav. Nevenujú sa žiadnym aktivitám, ktoré by boli spoplatnené. Matka má priateľa, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Poberá náhradné výživné sedem, resp. osem rokov. V apríli 2019 vyhorela svojím zavinením, nelegálnym odberom elektrickej energie a musela si obnoviť celú domácnosť, s čím mala spojené náklady. Toto zrealizovala z finančnej pomoci mestského úradu, išlo o pomoc z humanitárnej inštitúcie. Matka doposiaľ obýva s deťmi 1-izbový byt, pozostávajúci z kuchyne a jednej izby. Z výsluchu otca maloletých detí, ktorý bol vykonaný na Okresnom súde v Moste dňa 27.júna 2019 vyplynulo, že otec býva v Moste v Českej republike. S návrhom matky nesúhlasil, lebo je evidovaný na úrade práce a je po operácii ruky. Žije s družkou D. B. a majú vyplácané dávky. Otec má ďalšie dieťa, maloletého S. Y. z družského vzťahu s D. B., ktorý podľa jeho vyjadrenia ide v septembri 2019 do 1.triedy ZŠ. Uviedol, že má ďalšie deti, ktoré boli zverené do starostlivosti jeho otca F. Y., Y. Y., ktorý je už dospelý. G. Y. podľa jeho vyjadrenia doposiaľ študuje. Na dcéru prispieva, keď príde na návštevu rôzne finančné čiastky, alebo jej kúpi to, čo potrebuje. Od 14.6.2018 do 6.11.2018 bol zamestnaný v spoločnosti Local Work, kde bol na pozícii skladníka a jeho príjem činil od 10.000 Kč do 15.000 Kč. Uviedol, že z tejto sumy mu malo byť zrážané výživné, ďalšie pohľadávky a poistné. Po ukončení pracovného pomeru, keď sa zaevidoval na úrad práce zistil, že zamestnávateľ mu nehradil zdravotné poistenie a ani výživné na deti. V čase od 6.11.2018 do 28.5.2019 bol evidovaný na úrade práce v Moste. Dňa 29.5.2019 sa zamestnal na Technických službách v Moste, kde bol prepustený v skúšobnej dobe, lebo musel ísť na operáciu ruky. Rodina poberala 12 mesiacov dávky SSP a HN do životného minima. Presnú výšku dávku nevedel uviesť, lebo tieto preberala družka. Potvrdil, že sa s deťmi nestýka a naposledy ich videl pred 8-imi rokmi. V čase evidencie na úrade práce výživné matke neposielal. Nevie, kde matka býva, kde by mal posielať výživné. Náklady na nájomné uviedol vo výške 6.200 Kč, elektrina a plyn 1.000 Kč, škôlka 650 Kč. So zdravotným stavom otec nemá zvýšené náklady, po operácii ruky užíva antibiotiká hradené poisťovňou a inak je zdravý. Otec žiadal o zníženie výživného na každé dieťa, celkom na sumu 500 Kč pre všetky deti. Kolízny opatrovník uviedol, že matka v apríli 2019 vyhorela. Je pravda, že svojím zavinením, nelegálnym odberom elektrickej energie vyhorela a musela si obnovovať opäť domácnosť, s čím mala spojené náklady. Nad všetkými deťmi bol nariadený dohľad v konaní sp.zn. 14P/34/2016. Boli problémy hlavne s maloletým T., škola signalizovala nedostatočnú prípravu na vyučovanie, ale mohlo to byť spôsobené aj tým, že matka mala s týmto vyhorením veľa práce v domácnosti a nestíhala si plniť všetky povinnosti. Z výpovede matky je zrejmé, že jej príjem je naozaj nízky, pričom naposledy bola určená povinnosť otcovi na výživu v roku 2012. Otec si zjavne neplní vyživovaciu povinnosť, pričom je zdravý, mohol by si nájsť prácu. Predtým pracoval ako skladník a jeho príjem predstavoval od 10.000 Kč do 15.000 Kč mesačne. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť na žiadne dieťa. Preto navrhol zvýšiť výživné na staršie dve deti - maloletých T. a U. na sumu 60 eur a na maloletých Z. a F. na sumu 50 eur. Súd ďalej vykonaným dokazovaním zistil, že matka maloletých detí má evidovaný trvalý pobyt v R., Ul. Q., č. s. XXXX/X od 7.1.2013. Na tejto adrese majú evidovaný pobyt aj jej maloleté deti. Otec maloletých detí má evidovaný pobyt podľa lustrácie v registri obyvateľov v Českej republike, ktorý nie je špecifikovaný od 27.1.2011. Matka nie je poberateľkou dávok vyplácaných sociálnou poisťovňou. Podľa oznámenia úradu práce, matka poberá prídavok na dieťa spolu na štyri maloleté deti celkom v sume 97,36 eur mesačne a dávku v hmotnej núdzi od 1.1.2013 v sume 197,60 eur, naposledy za mesiac január 2019. Poberá aj náhradné výživné na každé dieťa v sume 28,08 eur. Iné sociálne dávky nepoberá a je vedená ako uchádzačka o zamestnanie od 13.1.2014. Pred zaradením do evidencie nebola v pracovnom pomere. Podľa zistení ORPZ SR Prievidza nie je držiteľkou ani vlastníčkou motorového vozidla. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Poberá náhradné výživné na maloletú F. v sume 28,08 eur, Z. v sume 28,08 eur, U. v sume 28,08 eur a T. v sume 28,08 eur; prídavok na dieťa celkom 97,36 eur na všetky štyri deti a dávku v hmotnej núdzi 162,90 eur. Podľa potvrdenia o prevedení lustrácie z Centrálnej evidencie obyvateľov
Českej republiky, otec maloletých detí je slobodný, jeho pobyt je od 25.4.2014 evidovaný na adrese I., R. 1. Z potvrdenia Úradu práce, kontaktné pracovisko Most, krajská pobočka v Ústí nad Labem vyplýva, že otec maloletých detí je od 27.11.2017 do 13.6.2018 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a podpora v nezamestnanosti mu nebola poskytnutá a nebola mu poskytnutá podpora ani pri rekvalifikácii. V mesiaci december 2018 mal vyplatenú podporu v nezamestnanosti pri rekvalifikácii v sume 6.964 Kč, január až apríl 2019 každý mesiac mal vyplácanú podporu v sume 8.357 Kč a v máji 2019 1.393 Kč. Od 14.6.2019 je vedený ako uchádzač o zamestnanie.
3. Uvedené zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 62 ods.1 až 5, § 75 ods.1, § 78 ods.1 a 3 Zákona o rodine a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že došlo k zásadnej zmene pomerov a to na strane maloletých detí. Tieto sú o sedem rokov staršie a ich potreby na výživu sa zvýšili. Už časový faktor svedčí v prospech detí, že došlo k zmene pomerov a sedem rokov nebolo zvýšené výživné. Ide predovšetkým o zvýšenie nákladov na oblečenie, obuv, stravu a nákup školských potrieb a iných vecí súvisiacich s výživou detí. Deti sa nevenujú mimoškolskej činnosti, s ktorou by boli zvýšené náklady na ich výživu. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá teraz poberá náhradné výživné na každé dieťa v sume 28,08 eur, t. j. 112,32 eur a poberá aj dávku v hmotnej núdzi vo výške 134 eur, kde je započítaná suma na aktivačných prácach 64 eur. Matka celkom má príjem 246,32 eur. V čase skoršieho rozhodnutia bol jej príjem rodinné prídavky na štyri deti v sume 90,16 eur a rodičovský príspevok v sume 190,10 eur, teda celkom 280,26 eur. Matka je teda na tom ekonomicky horšie ako pri skoršom rozhodnutí, lebo má nižší mesačný príjem vyplácaný štátom. Čo sa týka pomerov na strane otca, z obsahu spisu pri skoršom rozhodnutí nevyplynulo, aký mal otec mesačný príjem, len zo zápisnice nie je zrejmé, aký mal otec mesačný príjem pri brigádnickej činnosti. Aktuálne je otec maloletých detí od 14.6.2019 evidovaný na úrade práce, ale bez podpory v nezamestnanosti. Predtým podporu poberal pri rekvalifikácii, kde naposledy bola vyplatená v sume 8.357 Kč. Keď otec pracoval ako skladník, jeho mesačný príjem bol 10.000 až 15.000 Kč. Z výpovede na Okresnom súde Most dňa 27.júna 2019 vyplynulo, že otec je zdravý. Zo zápisnice ale nevyplynulo, akú výšku výživného má platiť na ďalšie deti, či vôbec bolo výživné určené súdom. Pri porovnaní okolnosti na zvýšenie výživného, ktoré sú dôležité pri zvýšení výživného a teda zmenu rozhodnutia súd zobral do úvahy, že otec aktuálne je zdravý, vedený na úrade práce, teda môže si nájsť prácu vhodnú vzhľadom na jeho vek, kvalifikáciu a zdravotný stav a mohol by dosiahnuť minimálne mesačnú mzdu od 10.000 až po 15.000 Kč tak, ako to bolo naposledy, keď pracoval ako skladník. Otec musí vyvinúť maximálne úsilie, aby si prácou mohol zabezpečiť mesačný príjem a mohol platiť výživné určené mu súdom. V konaní nebolo sporné, že si otec neplnil vyživovaciu povinnosť, ktorá je zákonná vyživovacia povinnosť a minimálne vo výške 30 % zo sumy životného minima. Otca neospravedlňuje ani to, že nevie, kde matka býva, nemá posledné rozhodnutie o určení výživného a nevie akú výšku výživného má matke platiť a kde. Vzhľadom na postoj otca, ktorý si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť na maloleté deti neplatil, si vybavila náhradné výživné, ktoré jej vypláca úrad práce na každé dieťa vo výške 28,08 eur, čo je najnižšie výživné, ktoré otec môže vôbec platiť. Súd nezistil na strane otca žiadne podstatné skutočnosti brániace mu zamestnať sa, ani zdravotný dôvod a ani iný dôvod otec vo svojej výpovedi neuviedol. Súd vychádzal z potenciálneho zárobku otca, t. j. zo mzdy 10.000 až 15.000 Kč, ktorú predtým otec zarobil, keď pracoval. Návrh matky na zvýšenie výživného je teda opodstatnený, lebo došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú staršie o sedem rokov a náklady na ich výživu sa zvýšili, preto súd zvýšil výživné na maloletú Zdenku a maloletého Z. na sumu 50 eur mesačne na každé dieťa a na staršie maloleté deti U. a T. v sume 60 eur mesačne s účinnosťou od 1.marca 2019. Súd určil účinnosť zmeny výšky výživného od 1.marca 2019, teda v súlade s návrhom matky. Od 1.marca 2019 do 31.júla 2019 je zameškané výživné na maloletú F. v sume 109,60 eur, maloletého Z. v sume 109,60 eur, maloletú U. v sume 159,60 eur a maloletého T. v sume 159,60 eur. Celkom dlh otca na výživnom predstavuje za uvedené obdobie 538,40 eur, ktoré mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok v zmysle § 232 ods.3 a 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/. Návrh otca na zníženie výživného súd zamietol, lebo dôvody, ktoré otec uviedol vo výpovedi na Okresnom súde Most, nie sú dôvody odôvodňujúce zníženie výživného, ktoré otec doposiaľ ani neplatil. To znamená, že to, že otec nepracuje, je evidovaný na úrade práce a má ďalšie deti, na ktoré neuviedol pred súdom, či bolo určené výživné a v akej výške, nie sú dôvody na zníženie výživného. Z týchto dôvodov jeho návrh zamietol ako nedôvodný. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 52 zákona č. 161/2016 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len CMP/.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletých detí. Uviedol, že jeho súčasné finančné pomery mu neumožňujú platiť výživné v rozhodnutej výške. Žije v spoločnej domácnosti s D. B. a ich spoločným maloletým synom S. Y.. Od 12.08.2019 je zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti do 30.11.2019 s priemerným zárobkom 6.675,- Kč mesačne v hrubom. Hľadá si aj zamestnanie na plný pracovný úväzok, ale s ohľadom na svoju nízku kvalifikáciu, nedostatok pracovných skúseností a zhoršenému zdravotnému stavu /psychiatrická choroba/ nemôže pracovať na zmeny, kde by bol lepšie finančne ohodnotený. Preto žiada o zníženie výživného na 10 eur na každé z maloletých detí a po tom, čo si nájde zamestnanie na plný pracovný úväzok by mohol platiť na maloleté deti F. a Z. po 30 eur mesačne a na maloleté deti U. a T. po 40 eur mesačne. Rovnako žiada o zníženie splátky zameškaného výživného z 50 eur mesačne na 15 eur mesačne, ktorá splátka by sa mohla po tom, čo získa zamestnanie na plný pracovný úväzok zvýšiť na 30 eur mesačne.
5. K odvolaniu otca maloletých detí sa vyjadril ich kolízny opatrovník. Podľa neho súd prvej inštancie pri zvýšení výživného na maloleté deti prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na schopnosti a možnosti oboch rodičov. Určenú výšku výživného považuje kolízny opatrovník za primeranú a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
6. Matka maloletých detí sa k odvolaniu ich otca nevyjadrila. 7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/ a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam otca maloletých detí dodáva nasledovné:
9. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
11. Tak ako uviedol už v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie, rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletého dieťaťa, a to najmä v dôsledku pribúdajúceho veku a s tým súvisiacim nárastom jeho odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to napríklad zvýšením alebo znížením príjmu, pribudnutím alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností.
12. Súd prvej inštancie správne v súlade s citovaným zákonným ustanovením zameral vykonávanie dokazovania k tomu, či na strane maloletých detí T., U., Z. a F. alebo na strane povinných výživným voči nim - ich rodičov došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola dôvodom na zvýšenie výživného otca ako navrhovala matka maloletých detí alebo na zníženie výživného otca ako navrhoval otec maloletých detí.
13. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že k určeniu výživného otca na maloleté deti došlo pred viac ako 7 rokmi. Od tej doby k žiadnej zmene určenej vyživovacej povinnosti nedošlo. V
čase ostatného rozhodovania o výživnom otca na maloleté deti bola matka maloletých na rodičovskej dovolenke a poberala 190,- eur mesačne rodičovský príspevok a prídavky na deti. V súčasnosti je matka maloletých detí nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, poberá dávku v hmotnej núdzi 134 eur mesačne a odmenu za aktivačné práce 64 eur mesačne. Na druhej strane otec maloletých detí v čase ostatného rozhodovania o výživnom na maloleté deti bol nezamestnaný, vedený ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, bez vyplácanej podpory v nezamestnanosti, mal tri ďalšie deti a nemal žiaden majetok. V súčasnosti je otec maloletých detí podľa svojho odvolania zamestnaný na dohodu od 12.08.2019 s priemerným zárobkom 6.675,- Kč mesačne v hrubom. Predtým bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce v období od 27.11.2017 do 13.06.2018. Od 14.06.2018 do 06.11.2018 bol zamestnaný ako skladník so zárobkom od 10.000,- Kč do 15.000,- Kč. Neuviedol ako tento pracovný pomer skončil. Od 12/2018 do 5/2019 bol evidovaný ako nezamestnaný a bola mu vyplácaná podpora v nezamestnanosti v sumách 6.964,- Kč, 4 x 8.357,- Kč a 5/2019 v sume 1.393,- Kč/. V máji 2019 nastúpil do pracovného pomeru v technických službách mesta Most, kde bol prepustený v skúšobnej dobe, podľa svojho tvrdenia kvôli tomu, že potreboval ísť na operáciu ruky. Vo výpovedi pred dožiadaným súdom uviedol, že išlo o odstránenie bulky pred lakťom ruky. Následne bol od 14.06.2019 opäť evidovaný ako nezamestnaný. Žije v spoločnej domácnosti s pani D. B., s ktorou má maloletého syna S., ktorý nastúpil v septembri 2019 do 1. triedy základnej školy. Má aj ďalšie tri plnoleté deti, ktoré boli zverené do starostlivosti jeho otca, z ktorých detí Sofia ešte študuje. I. deti T., U., Z. a F. otec nevidel posledných 8 rokov, vyživovaciu povinnosť určenú súdom si neplní.
14. Správne potom súd prvej inštancie vyhodnotil dokazovaním zistený skutkový stav tak, že na strane maloletých detí došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného otca na maloleté deti. Maloleté deti sú teda dnes o 7 rokov staršie ako pri ostatnom určení výživného otca súdom, a nevyhnutne tak vzrástli náklady na uspokojovanie ich odôvodnených potrieb. Tieto zvýšené náklady na výživu maloletých detí nemôže pokryť matka maloletých detí. Sama je nezamestnaná, pracuje len na aktivačných prácach, takže od ostatného rozhodovania o výživnom otca na maloleté deti nedošlo k zvýšeniu jej príjmov, z ktorých by mohla uspokojovať nevyhnutné potreby svojich maloletých detí. Na druhej strane otec maloletých detí už nie je v súčasnosti nezamestnaný, pracuje na dohodu a má z takéto zamestnania príjem 6.675,- Kč mesačne v hrubom. V rozhodnom období, ktorého sa týka zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti na maloleté deti /od 01. marca 2019 doposiaľ/ bol síce nezamestnaný, ale 3, 4 a 5/2019 poberal podporu v nezamestnanosti. Okrem toho je potrebné vychádzať pri rozhodovaní v danej veci aj zo zistenej skutočnosti, že otec maloletých detí bol od 14.06.2018 do 06.11.2018 zamestnaný ako skladník so zárobkom od 10.000,- Kč do 15.000,- Kč a neuviedol dôvod skončenia tohto pracovného pomeru. Súd prvej inštancie preto správne usúdil, že schopnosti a možnosti otca sú také, že tomuto umožňujú získať zamestnanie, z ktorého zárobku je schopný plniť svojim maloletým deťom vyššie výživné ako doposiaľ a uspokojovať tak ich odôvodnené potreby, ktoré sa od ostatného rozhodovania súdu o výživnom otca pred 7 rokmi zvýšili.
15. Podľa odvolacieho súdu je nemysliteľné, aby otec maloletých detí, ktorý je zdravým mužom vo veku 38 rokov nedokázal získať v Českej alebo Slovenskej republike, ktoré prechádzajú hospodárskou konjuktúrou a vykazujú za ostatné roky minimálnu mieru nezamestnanosti, zamestnanie, z ktorého by dokázal hradiť výživné na maloleté deti vo výške ako o nej rozhodol v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie, t.j. 220,- eur mesačne na 4 maloleté deti spolu. Tvrdenia otca o nízkom vzdelaní, malej pracovnej skúsenosti či psychiatrickom ochorení /ktoré inak ani nepreukázal/ považuje súd za účelové. Otec mohol doposiaľ, počas predchádzajúceho dlhého obdobia svojej nezamestnanosti využiť možnosť rekvalifikácie, prípadne doplnenia svojho vzdelania. Okrem toho preukázateľne pracoval ako skladník, takže určité pracovné skúsenosti má a to v obore, kde pracovné ponuky sú.
16. Posúdením všetkých uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že zvýšenie výživného otca na maloleté deti T., U., Z. a F. zo strany súdu prvej inštancie bolo dôvodné a zodpovedalo zákonným kritériám určovania výživného stanovenými v Zákone o rodine a z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).