Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-415-2017.pdf
PDF · 145.41 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/415/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcov: 1/ H. R., nar. X.XX.XXXX, bývajúci v Q. U. č. XXX, 2/ E. R., rodená R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca v F., T. č.XX, 3/ P. R., nar. X.X.XXXX, bývajúci v P., T. č. XXXX/X a 4/ P. G., rodená R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca v W. č. XXX/ XX, všetci žalobcovia 1/ až 4/ zastúpení JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom so sídlom v Bratislave, Podjavorinskej 7, proti žalovanému O.. H. U., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v A. č. XX, zastúpenému AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 27, IČO: 36 867 306, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Ivan Dlhopolec, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom D. R., zomr. XXXX,, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/ 22/2016-178 zo dňa 11. 09. 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne okresný súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom č. k. 5C/22/2016-178 zo dňa 11. 09. 2017 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“) rozhodol tak, že určil, že do dedičstva po nebohom D. R., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom H. XXX patria nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Q. U., t. č. vedené Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok s parcelným č. C-KN XXXX - ostatné plochy o výmere 2.000 m2 v spoluvlastníckom podiele 367/2000 z celku a pozemok s parcelným číslom C-KN XXXX - ostatné plochy o výmere 2.607 m2 v spoluvlastníckom podiele 478/2607 z celku. Ďalej okresný súd predmetným rozsudkom priznal svedkyni L. J. a svedkovi D. U. voči žalovanému nárok na svedočné v rozsahu 100 % a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcom 1/ až 4/ priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobcovia sa žalobou podanou proti žalovanému domáhali určenia, že nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby patria do dedičstva po nebohom D. R., narodenom dňa XXW. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Žalobu odôvodnili tým, že nebohý R. v čase svojej smrti okrem iných nehnuteľností vlastnil aj nehnuteľnosť zapísanú na LV č. Q., k. ú. U. ako E-KN parc. čXXX/X - trvalé trávnaté porasty o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/168, čomu zodpovedala výmera 893 m2. Na základe rozhodnutia bývalého Obvodného pozemkového úradu v Žiari nad Hronom zo dňa 14. 08. 2005 č. 2005/00450 boli v katastrálnom území Q. U. nariadené pozemkové úpravy v zmysle zákona č. 330/1991 o pozemkových úpravách. Počas pozemkových úprav L. J. na základe Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní N 85/2007, Nz 51699/2007 zo dňa 04. 12. 2007, spísaného notárkou Mgr. Máriou Kuteničovou, so sídlom Notárskeho úradu v Žiari
nad Hronom nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, a to bez vedomia a súhlasu žalobcov, Slovenského pozemkového fondu a obce Q. U.. Osvedčenie o vydržaní bolo vydané na žiadosť L. J. bez toho, aby predložila doklady vyžadované § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Právny zástupca žalobcov poukázal v konaní pred súdom prvej inštancie na to, že L. J. nemohla predmetné nehnuteľnosti nadobudnúť, nakoľko ich nikdy v držbe nemala, pričom skutočnosti uvedené v Osvedčení vyhlásenia o vydržaní nie sú pravdivé. Následne L. J. previedla uvedené nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 30. 09. 2008 na D. U.. Bývalá Správa katastra nehnuteľností Žiar nad Hronom vklad tejto zmluvy povolila pod V XXXX/XXXX. Na základe vyššie uvedených úkonov - Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní a následnej kúpnej zmluvy, správny orgán vykonávajúci pozemkové úpravy, aktualizoval register pôvodného stavu tak, že predmetnú nehnuteľnosť už podľa aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností viedol ako vlastníctvo D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. R. XX, a to ako C-KN parc. č. XXXX a CKN parc. č. XXXX, ktoré boli zapísané na D. U. na LV č. XXXX, k. ú. Q. U.. Následne došlo k prevodu týchto pozemkov kúpnou zmluvou zo dňa 21. 03. 2014 na žalovaného, čím je daná jeho pasívna legitimácia. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom D. R., okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovia v žalobe uviedli, že aktuálny stav právnej neistoty medzi žalobcami a žalovaným je evidentný v tom, že žalobcovia napriek tomu, že sú dedičmi po vlastníkovi predmetných nehnuteľností, na základe nepravdivého vyhlásenia o vydržaní a následných prevodov, zápis vlastníckeho práva na ich právneho predchodcu stratili, t. j. v súčasnosti nemôžu byť predmetné pozemky prejednané v dodatočnom dedičskom konaní, nakoľko zápis vlastníckeho práva je vedený na žalovaného. Jedine takto podanou žalobou sa ako žalobcovia môžu domôcť toho, že rozsudok vydaný v tomto konaní sa stane podkladom pre dedičské konanie o novoobjavenom majetku. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť, pričom argumentoval tým, že pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností bol dobromyseľný.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie a na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že z predloženého Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 18D 11/2013, Dnot 163/2013, vydaného JUDr. Štefanom Kuteničom, notárom ako súdnym komisárom dňa 26. 07. 2013 zistil, že D. R. dňa XX. XX. XXXX zomrel. Pôvodné dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. 10D 1234/93. Ako dedičia zo zákona boli zistený I. R., manželka nebohého, H. R., syn nebohého, E. R., rod. R., dcéra nebohého, P. R., syn nebohého a P. Z., rod. R., dcéra nebohého. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 08. 2013. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné. Ďalej okresný súd z výpisu z LV č. XXX, k. ú. Q. U. zo dňa 30. 10. 2004 zistil, že E - KN parc. č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 55013 m2 bol evidovaný na D. R. v podiele 3/168. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu tiež neboli sporné.V priebehu sporu pôvodne v žalobe označená žalobkyňa 1/, manželka nebohého D. R., dňa XX. XX. XXXX zomrela, ktorá skutočnosť je zrejmá a z údajov uvedených v Registri obyvateľov. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov, dedičmi I. R. sú jej deti, pôvodne označené ako žalobcovia 2/ až 5/. Uznesením sp. zn. 5C/22/2016 zo dňa 28. 11. 2016 okresný súd rozhodol tak, že v konaní pokračuje s dedičmi po nebohej I. R. (teraz žalovaní 1/ až 4/).
1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že notárka Mgr. Mária Kuteničová spísala dňa 04. 12. 2007 v zmysle zákona č. 323/1992 Zb. notársku zápisnicu N 85/2007, Nz 51699/2007, predmetom ktorej bolo Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uvedenej v predmetnej notárskej zápisnici, z obsahu ktorej okresný súd zistil, že L. J. vyhlásila, že na základe vydržania nadobudla okrem iného vlastnícke právo „k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností pre obec Q. U. na LV č. XXX ako E-KN parc. č. XXX/X, trvalé trávnaté porasty o výmere 50013 m2 v podiele 1/14 pod B9, v podiele 3/168 pod B 19“. V predmetnej notárskej zápisnici je ďalej uvedené, že „Majetkovo právne vysporiadanie týchto nehnuteľností previedli v dávnej minulosti právni predchodcovia „účastníčky“, dohody o prevode nehnuteľností sa nezachovali v písomnej, preto táto zmena vlastníctva nebola vyznačená v evidencii pozemkovej knihy a následne v katastri nehnuteľností, vzhľadom na uvedené skutočnosti splnila účastníčka podmienky vydržania vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. K uvedeným nehnuteľnostiam došlo k vydržaniu vlastníckeho práva na základe nerušenej, nepretržitej, dlhodobej a dobromyseľnej držby, spĺňajúcej zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka“. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 30. 09. 2008, zavkladovanej pod V XXXX/XX, okresný súd ďalej zistil, že L. J. predala D. U., okrem iného, „nehnuteľnosť zapísanú na LV XXX parc. E-KN č. XXX/X - trvalé
trávnaté porasty o výmere 50013 m2 pod B 15/168, čo predstavuje výmeru 4465 m2“. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 21. 03. 2014, zavkladovanej pod V XXX/XX okresný súd zistil, že D. U. predal O.. H. U., okrem iného, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a to ako C-KN parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere 2000 m2 a C-KN parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere 2607 m2.
1.4 K jednotlivým vykonaným dôkazom okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že: z oznámenia Slovenského pozemkového fondu so sídlom v Bratislave zo dňa 17. 03. 2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 23. 03. 2017 zistil, že v čase spísania predmetného osvedčenia vyhlásenia o vydržaní nebolo zo strany fondu vydané kladné vyjadrenie v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v prospech L. J. s tým, že fond neeviduje vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam ani žiadne podanie, resp. žiadosť.
1.5 Z oznámenia obce Q. U. zo dňa 27. 03. 2017, doručeného okresnému súdu dňa 28. 03.2017 okresný súd zistil, že obec Q. U. preverila v registratúrnych záznamoch obce za rok 2007 vydanie potvrdenia pre pani L. J., pričom bolo zistené, že záznam o udelení súhlasu obce s vydržaním vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti sa v registratúrnych záznamoch obce nenachádza.
1.6 Z Rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Žiar nad Hronom číslo: 2005/00450 zo dňa 14. 08. 2005 okresný súd zistil, že boli nariadené pozemkové úpravy k pozemkom v k. ú. Q. U.. Z Oznámenia Okresného úradu Žiar nad Hronom, pozemkový a lesný odbor zo dňa 05. 11. 2015 okresný súd zistil, že výmera spoluvlastníckych podielov vlastníka D. R. z parcely podľa registra pôvodného stavu bola po zohľadnení príspevku „na spoločné zariadenia a opatrenia“ premietnutá do parciel registra nového stavu nasledovne: číslo parcely pôvodného stavu XXX/X, výmera spoluvlastníckeho podielu 893 m2, číslo parcely nového stavu XXXX, podiel spoluvlastníka na výmere uvedenej parcely nového stavu XXX/ XXXX, číslo parcely nového stavu XXXX, podiel spoluvlastníka na výmere uvedenej parcely nového stavu XXX/XXXX. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že touto skutočnosťou došlo k identifikácii parciel ako aj ich výmer pripadajúcich na právneho predchodcu žalobcov, čomu korešponduje výrok rozhodnutia súdu.
1.7 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na návrh právneho zástupcu žalobcov vykonal dôkaz oboznámením sa s časťou Zápisnice z pojednávania zo dňa 11. 05. 2016 zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 22C/43/2016. Z výpovede žalovaného v danom konaní vyplynulo, že E. L. je jeho blízkou priateľkou a od nej sa dozvedel, že predmetné pozemky sú na predaj. Právny zástupca žalobcov navrhol vykonať tiež dôkaz oboznámením sa s výpoveďou notárky Mgr. Márii Kuteničovej v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 19C/22/2016, s čím súhlasil aj právny zástupca žalovaného, preto sa strany sporu zhodli na tom, že jej výsluch na pojednávaní v tomto konaní nežiadajú. Z obsahu výpovede svedkyne Mgr. Márie Kuteničovej v uvedenom súdnom konaní vyplynulo, že pokiaľ ide o notársku zápisnicu N 85/2007, Nz 51699 zo dňa 04. 12. 2007 pamätá si o akú zápisnicu ide. Pokiaľ ide o vydržateľku L. J., svedkyňa Mgr. Mária Kuteničová uviedla, že túto osobne nepozná, daná zápisnicu spísala na jej požiadanie. Konštatovala, že podstatné náležitosti k vydržaniu jej vždy predkladajú účastníci a je na nich aké doklady notárovi predložia. V uvedenej súvislosti Mgr. Mária Kuteničová uviedla, že súčasťou dokladov od pani J. bolo aj vyjadrenie obce Q. U., v ktorom bolo napísané, že obec nemá k vydržaniu daných pozemkov námietky. Predloženie potrebných dokladov je povinnosťou účastníka, nie notára. Notár nepreveruje pravdivosť vyhlásenia účastníka. Notár len pasívne zapisuje do notárskej zápisnice vyhlásenie účastníka s tým, že do tohto vyhlásenia nezasahuje. Ku konkrétnym okolnostiam spisovania notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva L. J. sa Mgr. Mária Kuteničová vzhľadom na väčší časový odstup nevedela vyjadriť
- uviedla, že predmetné osvedčenie vyhlásenia o vydržaní spolu spísali a následne ho L. J. podpísala. Ďalej uviedla, že L. J. osvedčovala v septembri 2008 podpis na nejakej listine, predtým osvedčovala vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva zo septembra 2008 a v októbri 2008 spisovala darovaciu zmluvu. Pokiaľ ide o osobu D. U., vie kto to je, avšak bližšie ho nepozná. Následne na položené otázky uviedla, že v minulosti bol manželom jej nevlastnej sestry E. L., avšak neudržiava s nimi žiadne vzťahy, ani v minulosti sa s nimi nestretávala a vzťahy neudržiavala.
1.8 Okresný súd vypočul v konaní ako svedkyňu L. J., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že vedome nič nenadobudla ani nepredala. Pána U. videla prvýkrát na chodbe súdu pred pojednávaním, on jej žiadne finančné prostriedky nevyplácal. Ona a ani jej predchodcovia nikdy neužívali pozemky „na Ladne“. Žiadne dohody s R. neuzatvárala, pozemky neužívala. V súvislosti s predmetným osvedčením
vyhlásenia o vydržaní uviedla, že ona nepredkladala žiadne doklady, myslí si, že bol na nej spáchaný podvod. Nevie ani za čo sa pozemky predali. V období posledných 10 rokov ona žiadne pozemky v katastri Q. K. nepredávala a nezobrala v tejto súvislosti za predaj ani žiadne peňažné prostriedky. Uviedla, že v predmetnom osvedčení vyhlásenia o vydržaní sa nachádzajú jej identifikačné údaje a aj podpis na zmluve je jej, nemá však dôkazy, aby mohla „toho pána“ obviniť. Svedkyňa ďalej uviedla, že aj ona si riešila urbár po otcovi - bolo to asi pre 10-11 rokmi.
1.9 V konaní okresný súd ako svedka vypočul aj D. U., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že po rozvode mal finančnú hotovosť, a preto mal záujem investovať do pozemkov. Na autobusovej zastávke našiel inzerát, na ktorý zareagoval. Komunikoval s pani J., stretol sa s ňou osobne, spravili zmluvu, ktorú ona podpísala v jeho prítomnosti v reštaurácii, kde jej za predaj nehnuteľností vyplatil peniaze. Svedok ďalej uviedol, že žil so sestrou notárky Mgr. Kuteničovej, boli manželia. Pani Kuteničová im bola na svadbe za svedka. Jeho bývalá manžela sa volala E. L. a pracovala u svojej sestry, notárky Mgr. Kuteničovej. Potom stretol pána U., ktorému pozemok následne predal.
1.10 Okresný súd v konaní vypočul ako svedka aj E. T., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že po revolúcii sa vytvoril urbár Ladno a keďže boli určité nejasnosti rozhodol sa vytvoriť rodostrom. Nikdy sa v tejto súvislosti nestretol s menom J. alebo W., ktorí boli jej rodičia. Nikdy sa v zápisoch nestretol ani s menami starých rodičov pani J.. Nikdy nebolo zistené, že by predmetné pozemky užívala či už pani J. alebo jej rodina, nikdy ich ani neobrábali. Zároveň poukázal na to, že predmetná parcela (E-KN parcela č. XXX/X) bola spoločná a pokiaľ by jej časť chcela pani J. užívať, tak by potrebovala súhlas ostatných spoluvlastníkov. Svedok vo svojej svedeckej výpovedi ďalej uviedol, že pokiaľ ide o pôvodnú PK vložku č. XXX, tak tam bolo vedených 14 osôb a jednou z nich bol aj pán D. R.. V danej lokalite Ladno pani J. nič nemala a ani nevlastnila. V listinách sa nevyskytovalo ani meno jej rodičov; otec bol D. W. a matka prišla z dolniakov. Svedok na vysvetlenie uviedol, že v lokalite Q. U. sú 4 urbáre, pričom Ladno je jedným z týchto urbárov.
1.11 Okrem uvedených svedeckých výpovedí vykonal okresný súd aj dôkaz navrhnutý právnym zástupcom žalobcov a to oboznámením sa s LV č. XXX, k. ú. C. Q., s LV č. XXXX, k. ú. U. Q., s LV č. XXXX, k. ú. C. W. a s LV č. XXXX, k. ú. U. W.. Z uvedených listín okresný súd zistil, že žalovaný nadobúdal aj v týchto katastrálnych územiach nehnuteľnosti s tým, že najprv tieto nehnuteľnosti nadobudla na základe Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva zo dňa 27. 01. 2011 E. P., ktorá ich dňa 30. 03. 2011 predala C. L., ktorá je podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov dcérou E. L., ktorú skutočnosť žalovaný nerozporoval, pričom C. L. následne tieto nehnuteľnosti previedla na žalovaného kúpnou zmluvou zo dňa 31. 07. 2014.
1.12 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré žalobcovia žiadajú určiť do dedičstva po nebohom D. R. nadobudla do vlastníctva L. J. na základe Osvedčenia vyhlásenia o ich vydržaní, spísaného vo forme notárskej zápisnice N 85/2007, Nz 51699/2007 notárkou Mgr. Máriou Kuteničovou dňa 04. 12. 2007 so sídlom Notárskeho úradu v Žiari nad Hronom, pričom okrem iných nehnuteľností nadobudla L. J. aj nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX ako E-KN parc. č. XXX/X v podiele 3/168, k. ú. Q. U.. Uvedenú notársku zápisnicu vyhodnotil okresný súd tak, že neobsahuje všetky formálne náležitosti, ktoré v tom čase vyžadoval zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom k 4.12.2007. Uvedená notárska zápisnica neobsahovala konkrétne vyjadrenia osôb, ktorým svedčil posledný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností alebo súhlas ich právnych nástupcov, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva vydržaním výhrady a to v zmysle § 63 písm. a/, bod 1. zákona č. 323/1992 Zb.. Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. Q. U. okresný súd zistil, že je nepochybné, že pod B 19 bol evidovaný ako podielový spoluvlastník D. R. v podiele 3/168. D. R. bol na LV č. XXX evidovaný ako osoba neznáma. V takomto prípade zákon č. 323/1992 Zb. vyžadoval (a stále vyžaduje) vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu (Slovenský pozemkový fond - ďalej aj „SPF“), preto bolo potrebné k predmetnému Osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní pripojiť aj stanovisko SPF. Aj keď bol D. R. na LV č. XXX evidovaný ako neznámy vlastník (označený ako J.R.) bolo možné pripojiť aj stanoviská jeho právnych nástupcov, pokiaľ boli známi. V pripojenom notárskom spise sa však nenachádzalo žiadne vyhlásenie či už SPF alebo vyhlásenie právnych nástupcov X.XX V R..
1.13 V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že poukazuje na to, že v čase spísania predmetného Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní D. R. už nežil
(zomrel dňa XX. XX. XXXX). V konaní bolo dotazom na SPF preukázané, že Slovenský pozemkový fond neeviduje vo vzťahu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam žiadne podanie ani žiadosť, pričom zo strany SPF nebolo vydané kladné vyjadrenie v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb.. V pripojenom notárskom spise sa nachádzalo len oznámenie obce Q. U. - bez uvedenia dátumu - že nemá výhrady proti vzniku vlastníckeho práva vydržaním a proti vydaniu Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam podľa zákona č. 323/92 Zb., nachádzajúcim sa v k. ú. Q. U., hoci podľa stanoviska obce Q. U. zo dňa 27. 03. 2017, doručeného okresnému súdu dňa 28.3.2017, obec Q. U. po preverení v registratúrnych záznamoch obce za rok 2007 zistila, že záznam o udelení súhlasu s vydržaním vlastníckeho práva dotknutých nehnuteľností sa v registratúrnych záznamoch obce nenachádza. Ustanovenie § 63 písm. a/, bod 2 zákona č. 323/1992 Zb., pritom vyžaduje súhlas obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva vydržaním alebo k vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, výhrady. Z výpovede svedkyne, ktorá mala dotknutú nehnuteľnosť vydržať - L. J., okresný súd zistil, že táto predmetnú nehnuteľnosť vedome nenadobudla, nikdy ju neužívala, rovnako ako ju neužívali ani jej právni predchodcovia. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že zo zistených skutočností možno jednoznačne vyvodiť, že predmetná notárska zápisnica nespĺňa ani základné formálne náležitosti, ktoré sa vyžadujú pre jej platnosť. Konštatoval, že okrem formálnych náležitostí neboli splnené ani hmotnoprávne podmienky potrebné na to, aby bolo možné konštatovať vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam svedkyňou L. J., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by predmetné nehnuteľnosti previedla na D. U., pričom poprela, že by jej bol D. U. titulom kúpnej ceny vyplatil akúkoľvek peňažnú sumu. Zdôraznila, že D. U. nepoznala, prvýkrát ho videla na súde. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v konaní bol ako svedok vypočutý aj D. U.. Konštatoval, že jeho tvrdenia vyzneli nevierohodne a to z nasledovných dôvodov: tvrdil, že kúpnu zmluvu, ktorú uzavrel s L. J. podpísala L. J. v reštaurácii, pričom z predloženej kúpnej zmluvy je nepochybné, že ju L. J. podpisovala na notárskom úrade v Žiari nad Hronom pred notárkou Mgr. Máriou Kuteničovou; ďalej tvrdil, že kúpnu cenu L. J. vyplatil v reštaurácii a to vo výške 10.000,-Sk, pričom zo znenia kúpnej zmluvy, ktorú sám pripravil ( po stiahnutí z internetu) vyplýva, že jej mal kúpnu cenu vyplatiť pred podpísaním zmluvy, pričom z výpovede svedkyne L. J. súd zistil, že sa s D. U. sa prvýkrát stretla na súde pred pojednávaním a jednoznačne poprela, že by jej vyplatil sumu 10.000,-Sk.
1.14 Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd posúdil notársku zápisnicu N 85/2007, Nz 51699/2007, predmetom ktorej bolo Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní za neplatný právny úkon, pretože nespĺňa tak formálne ako aj materiálne náležitosti potrebné pre jeho platnosť. Konštatoval, že vzhľadom na to, že L. J. sa nemohla stať oprávnenou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, pričom nebola ako nevlastníčka oprávnená na ich ďalší prevod, posúdil okresný súd aj nasledujúce právne úkony (kúpnu zmluvu zo dňa 30. 09. 2008, uzatvorenú medzi L. J. a D. U. a kúpnu zmluvu zo dňa 21. 03. 2014, uzatvorenú medzi D. U. a D. U.) za absolútne neplatné právne úkony. Pokiaľ sa žalovaný v spore bránil tvrdením, že nehnuteľnosti odkúpil dobromyseľne, na základe kúpnej zmluvy, a tiež tým, že pri nadobúdaní týchto nehnuteľností postupoval obozretne, opatrne, presvedčil sa, že osoba od ktorej nehnuteľnosti nadobúda, čiže pán U., je zapísaná ako vlastník v katastri nehnuteľností, považoval okresný za potrebné poukázať na to, že v danom prípade je opodstatnené rešpektovať základnú zásadu rímskeho práva pri nadobúdaní vlastníckeho práva, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám. Ani zásada hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností nemôže popierať túto základnú zásadu, nakoľko ide o právnu domnienku, ktorá je vyvrátiteľná, to znamená, že údaje uvedené v katastri nehnuteľností prestanú byť hodnovernými a záväznými pokiaľ sa preukáže opak (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/223/2016 zo dňa 26. 01. 2017). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, okresný súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že žiada, aby odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a aby podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej uviedol, že odvolanie odôvodňuje tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, že b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a c) tiež tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o danosti
nároku žalobcov odôvodnil tým, že notárska zápisnica spísaná Mgr. Máriou Kuteničovou, ktorou bolo osvedčené splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k pôvodným nehnuteľnostiam vydržaním v prospech L. J., trpí nedostatkami. Tieto sú podľa názoru súdu prvej inštancie tak formálne (vzhľadom na absenciu niektorých listín predpokladaných ustanovením § 63 Notárskeho poriadku) ako aj materiálne (vzhľadom na neplnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním). L. J. podľa názoru súdu prvej inštancie nenadobudla vlastnícke právo k pôvodným nehnuteľnostiam vydržaním, preto ho od nej nemohol nadobudnúť D. U. a preto ho nemohol nadobudnúť ani žalovaný od D. U.. Súd prvej inštancie zároveň spochybnil dobromyseľné nadobudnutie predmetných nehnuteľností žalovaným - odvolateľom. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že poukazuje tak na absenciu procesných podmienok ako aj na čiastočnú nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorého nedostatky mu neumožňujú reagovať na nedostatky rozhodnutia súdu prvej inštancie, argumentovať, prípadne namietať všetky jeho skutkové a právne závery. Zdôraznil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere, titulom pre ich nadobudnutie bola kúpna zmluva, ktorú uzatvoril s predchádzajúcim vlastníkom D. U.. Pred uzavretím kúpnej zmluvy postupoval s opatrnosťou aká sa v obdobných prípadoch od osôb v postavení kupujúcich vyžaduje. Z evidencie katastra nehnuteľností zistil, že D. U. bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností a jeho vlastnícke právo podľa datovaného právneho titulu, ktorým sporné nehnuteľnosti nadobudol, nikto 6 rokov nespochybnil. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že pokiaľ ide o evidenciu nehnuteľností v katastri nehnuteľností platí právna domnienka, že pokiaľ sa nepreukáže opak, údaje zapísané v katastri nehnuteľností sa považujú za platné. Zdôraznil, že sa cíti byť vlastníkom nehnuteľností, ktoré nadobudol od D. U.. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na princíp, podľa ktorého nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má, žalovaný v odvolaní uviedol, že vo svojich písomných vyjadreniach opakovane poukazoval na rozhodovaciu prax Ústavného súdu, keď napr. v náleze zo dňa 16. 03. 2016 sp. zn. I. ÚS 549/2005 ústavný súd uviedol, že z hľadiska poskytnutia ústavno-právnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti/tiam novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty, princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že žalovaný nadobudnutie predmetných nehnuteľností v dobrej viere nepreukázal, resp., že takéto nadobudnutie predmetných nehnuteľností bolo vykonaným dokazovaním vyvrátené, tak s takýmto záverom súdu prvej inštancie sa nestotožňuje. Zdôraznil, že sa nevie vyjadriť k okolnostiam spísania notárskej zápisnice, ktorou bolo osvedčené splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k pôvodným nehnuteľnostiam vydržaním v prospech L. J., nevie sa vyjadriť ani k nedostatkom predmetnej notárskej zápisnice, na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal súd prvej inštancie. Nepozná L. J., nikdy ju nestretol, rovnako nepozná notárku Mgr. Máriu Kuteničovú, pričom opak z vykonaného dokazovania nevyplynul. V závere odvolania žalovaný uviedol, že názor súdu prvej inštancie, že dobromyseľné nadobudnutie predmetných nehnuteľností bolo vykonaným dokazovaním vyvrátené, je vzhľadom ku skutočnostiam uvedeným v odvolaní neudržateľný, pričom ani nevyplýva z konkrétnych skutočností. Ďalej uviedol, že nesúhlasí tiež s rozhodnutím súdu prvej inštancie, v časti ktorá sa týka náhrady trov konania. Je presvedčený, že zákonné a spravodlivé by bolo žalobcom náhradu trov konania nepriznať, pretože nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva nadobudol od pôvodného vlastníka, začatie konania nezavinil, nebolo možné ho predvídať, vyhnúť sa mu, ani so žalobcami urovnať spor napr. formou zmieru. Za týchto okolností nie je podľa žalovaného spravodlivé, aby bol nútený žalobcom nahradiť trovy konania. Pokiaľ aj žalobcovia dosiahli v konaní úspech, bolo by spravodlivé, aby im súd náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal.
3. K obsahu odvolania žalovaného sa žalobcovia písomne, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyjadrili a vo vyjadrení uviedli, že pokiaľ žalovaný namieta absenciu procesných podmienok (konania), tieto v odvolaní žiadnym spôsobom nekonkretizuje. Podľa názoru žalobcov všetky procesné podmienky pre dané konanie boli splnené a súčasne všetky negatívne vymedzené procesné podmienky neboli dané (prekážka začatého konania a prekážka právoplatne rozsúdenej veci). Je teda zrejmé, že pre konanie pred súdom prvej inštancie boli riadne splnené všetky procesné podmienky a odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a) CSP je žalovaným vytýkaný neopodstatnene. Pokiaľ ide o druhý odvolací dôvod - nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie znemožnil strane (žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie jednoznačne a jasne vyplýva odpoveď na všetky podstatné otázky konania: na otázku vecnej legitimácie strán sporu (bod 5 odôvodnenia rozsudku), na otázku existencie naliehavého právneho záujmu na takejto určovacej žalobe (bod 20 odôvodnenia rozsudku), na otázku nenaplnenia materiálnych podmienok ani formálnych podmienok pre spísanie osvedčenia o vydržaní predmetných nehnuteľností notárkou Mgr. Máriou Kuteničovou (bod 21 a 22 odôvodnenia rozsudku), pričom súd prvej inštancie venoval osobitnú pozornosť obrane žalovaného ohľadne ním tvrdenej dobrej viery pri nadobúdaní sporných nehnuteľností (bod 23 odôvodnenia rozsudku). Skutkové zistenia a ne nadväzujúce právne posúdenie veci sú zo strany súdu prvej inštancie prehľadné, logicky nadväzujúce, majúce vzájomný súvis a najmä sú riadne odôvodnené. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nie je vynechaná jediná pre rozhodnutie podstatná skutočnosť, pričom odôvodnenie rozsudku je veľmi výstižné. Súd prvej inštancie sa starostlivo venoval procesnej obrane žalovaného, pričom na všetky ním uvádzané skutočnosti poskytuje odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku adekvátnu odpoveď. Nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie je preto súdu prvej inštancie vyčítaná žalovaným v odvolaní neopodstatnene. Pokiaľ ide o tretí odvolací dôvod - nesprávne práve posúdenie, ktoré žalovaný zrejme vidí v tom, že súd prvej inštancie nepoužil závery žalovaným konštantne opakovaného nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015, žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že žalovaný prehliada to, že právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej súd podriaďuje skutkový stav pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Podkladom pre právne posúdenie veci, je správne zistenie skutkového stavu. Pokiaľ v dokazovaní vykonanom súdom prvej inštancie vyšli najavo skutočnosti, ktoré jasne odporujú tvrdeniu žalovaného o jeho dobrej viere, (nadobúdanie rozsiahlych pozemkov žalovaným v k. ú. U. Q., v k. ú. U. W., v k. ú C. W. a v k. ú. C. Q. rovnakým spôsobom ako v tomto prípade, prostredníctvom netere notárky, závažné rozpory vo výpovediach svedka D. U. a žalovaného o okolnostiach kúpy a pod.), tak je podľa žalobcov nadovšetko zrejmé, že práve takto zistený skutkový stav odporoval právnemu posúdeniu veci, podľa ktorého je možné poskytnúť právnu ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi. Práve súdom prvej inštancie ustálený skutkový stav odporuje podľa žalobcov takému právnemu posúdeniu veci, akého sa dovoláva žalovaný. V uvedenej súvislosti dali žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného súdu prvej inštancie do pozornosti, že napriek výhradám k právnemu posúdeniu veci si žalovaný v odvolaní neuplatnil odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. žalovaný nenamieta skutkové zistenia súdom prvej inštancie. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní nenamietal, nepoprel prepojenie na notárku a na jej neter, ani okolnosti ohľadne nadobúdania iných nehnuteľností, vedených na neho v okrese Žiar nad Hronom rovnako prostredníctvom notárskych zápisníc spísaných notárkou Mgr. Kuteničovou, predmetom ktorých bolo osvedčenie vyhlásenia o vydržaní (bod 19 odôvodnenia rozsudku). K týmto skutočnostiam sa žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nevyjadril a ani ich nespochybnil. V uvedenej súvislosti žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že samotné zistenie skutkového stavu veci vylučovalo právne posúdenie v súlade s argumentmi žalovaného o jeho dobrej viere (dobromyseľnosti pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností), preto súd prvej inštancie správne vec posúdil po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav neaplikoval právne posúdenie v súlade s predstavami žalovaného. Súd prvej inštancie správne nepovažoval žalovaného za osobu, ktorá nadobudla sporné pozemky v dobrej viere a súčasne súd prvej inštancie vysvetlil, prečo danú argumentáciu žalovaného nebolo možné akceptovať po právnej stránke, a to s poukazom na závery NS SR vyjadrené v rozhodnutí zo dňa 26. 01. 2017, sp. zn. 3Cdo/223/2016, na ktorých NS SR zotrval aj v neskorších rozhodnutiach (napr. v rozhodnutí zo dňa 28. 06. 2017, sp. zn. 3 Cdo/115/2016), podľa ktorých samotná existencia dobrej viery nadobúdateľa nie je spôsobilá zhojiť (nahradiť) neexistenciu vlastníckeho práva prevodcu v súlade s rokmi uznávanou zásadou nemo plus iuris. Z uvedeného je podľa žalobcov zrejmé, že ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nie je daný. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázali na ustanovenie § 257 CSP, podľa znenia ktorého by súd mohol rozhodnúť o trovách konania podľa predstavy žalovaného len v to prípade, ak by boli dané výnimočné okolnosti a súčasne dôvody osobitného zreteľa. Uviedli, že súd môže pri aplikácii § 257 CSP prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých správ sporu, ako aj na povahu a okolnosti sporu. Je zrejmé, že majetkový aspekt použitia § 257 CSP nie je pri žalovanom relevantný. Pokiaľ žalovaný poukazuje na okolnosti tohto sporu, tak ani z nich nevyplýva, že by mal súd na rozhodnutie o trovách konania aplikovať § 257 CSP, pretože žalobcovia nezadali príčinu pre vznik tohto sporu, sporných pozemkov sa nikdy nevzdali. V závere vyjadrenia k
odvolaniu žalovaného žalobcovia navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zároveň priznal žalobcom voči žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 378 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Predmetnom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobcu, ktorý súdu prvej inštancie v odvolaní vytýkal, že a) neboli splnené procesné podmienky, že b) súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a c) tiež to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. Po prejednaní odvolania žalovaného z hľadiska uvedených odvolacích námietok, odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd sa v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je aj jasné, zrozumiteľné a presvedčivé - súd prvej inštancie sa v ňom logickým spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami podstatnými pre správne rozhodnutie v danej veci.
7. Na zdôraznenie správnosti záverov odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP uvádza, že z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že žalovaný si uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a h) CSP, keď namietal, že neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o odvolací dôvod uplatnený žalovaným v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP, a to že neboli splnené procesné podmienky, tak žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom nekonkretizoval a nešpecifikoval (okrem citácie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP), ktoré procesné podmienky konania neboli splnené. Odvolací súd k tomuto odvolaciemu dôvodu uvádza, že procesné podmienky (podmienky konania) definuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 161 ods. 1 ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť, pričom teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky konania, podmienky konania na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), procesné podmienky konania na strane účastníkov a tzv. negatívne procesné podmienky konania (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia nezistil, že by v súdenej veci neboli splnené procesné podmienky konania, pričom dospel k záveru, že tento odvolací dôvod uplatnený žalovaným v odvolaní nie je dôvodný.
9. K odvolacej námietke žalovaného uplatnenej v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd uvádza, že s prihliadnutím na obsah podaného odvolania možno usúdiť, že žalovaný vidí opodstatnenosť tejto odvolacej námietky v ním tvrdenej nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď tvrdí, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva odpovede na všetky podstatné otázky konania, čo mu znemožňuje primerane reagovať a viesť polemiku o správnosti, resp. nesprávnosti hodnotenia rozhodujúcich skutočností súdom prvej inštancie s poukazom na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalovaného o kolízii dvoch ústavných hodnôt a to princípu ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa s princípom ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka s poukazom na to, že vyššiu mieru rizika má niesť nedbalý vlastník a nie nadobúdateľ vlastníckeho práva v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom katastrálnom konaní. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú. Preskúmaním odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k názoru, že súd prvej
inštancie pri odôvodnení rozhodnutia postupoval v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle tohto ustanovenia. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, ako vec právne posúdil, pričom zároveň odkázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri odôvodnení rozsudku dbal aj na to, aby jeho odôvodnenie bolo presvedčivé. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že notárska zápisnica spísaná notárkou Mgr. Máriou Kuteničovou neobsahovala všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 323/1992 Zb. v ustanovení § 63. Navyše výsluchom svedkyneJ. - ktorá údajne vydržala sporné pozemky mal súd prvej inštancie nepochybne za preukázané, že táto osoba a ani jej právni predchodcovia neboli nikdy držiteľmi daných pozemkov, dané pozemky neužívali, nejestvoval žiadny právny titul ich nadobudnutia v prospech J. a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v súdenej veci neboli splnené hmotnoprávne podmienky potrebné pre vydržanie vlastníckeho práva J.. Navyše L. (podľa obsahu jej svedeckej výpovede) kupujúceho U. až do momentu, keď sa s ním stretla na súde prvej inštancie v súvislosti s pojednávaním nepoznala, pričom akýkoľvek prevod predmetných nehnuteľností z jej osoby na U.vylúčila. Práve na základe zisteného skutkového stavu týkajúceho sa následných prevodov predmetných nehnuteľností a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi L. J. a D. U. a následnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi Jozefom Hoghom a žalovaným, súd prvej inštancie správne poukázal na rozpory a okolnosti týkajúce sa uzatvárania uvedených kúpnych zmlúv a na základe takto zisteného skutkového stavu potom súd prvej inštancie správne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že za daných okolností nemohol prihliadnuť na argumentáciu žalovaného, že predmetné nehnuteľnosti kupoval v dobrej viere. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16. 06. 2016, odvolací súd uvádza, že predmetné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je možné v súdenej veci vzhľadom na zistený skutkový stav aplikovať a poskytnúť tak právnu ochranu práve žalovanému, ktorého dobromyseľnosť pri nadobúdaní sporných nehnuteľností nebola v konaní vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preukázaná. Okrem uvedeného poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 50/2010-11 zo dňa 10. 02. 2010, kde ústavný súd vyslovil právny názor, že ak aj bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatného právneho úkonu, nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. V tomto súdnom spore však nebola navyše ani dobrá viera žalovaného pri nadobúdaní predmetných nehnuteľnosti kúpnou zmluvou od D. U. preukázaná, a to práve s prihliadnutím na zistený skutkový stav, ktorý súd prvej inštancie náležite popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako tak nie je možné za uvedeného zisteného skutkového stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/223/2016 zo dňa 26. 01. 2017, kde najvyšší súd zaujal právny názor, že treba vychádzať zo zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, pričom podľa názoru Najvyššieho súdu SR k zmene takejto zásady by nemalo dochádzať bez primeraného legislatívneho vyjadrenia v budúcej právnej úprave z hľadiska predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, preto je potrebné odmietnuť možnosť nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj v iných prípadoch ako tých, ktoré Občiansky zákonník výslovne upravuje. Zdôraznil, že pre povýšenie dobrej viery (dobromyseľnosti) nadobúdateľa nad zásadu „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, t. j. „nikto nemôže previesť na iného viac práv než sám má,“ súčasná právna úprava nedáva žiadne opodstatnenie. Konštatoval, že práve so zreteľom na princíp právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania súdov by k zmene náhľadu na tak významnú zásadu súkromného práva nemalo dôjsť bez primeraného legislatívneho vyjadrenia.
10. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného uplatnenej v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd uvádza, že ani táto odvolacia námietka žalovaného nie je opodstatnená. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu, vec správne právne posúdil, keď žalobe žalobcov vyhovel s poukazom na to, že mal za preukázané, že žalovaného s prihliadnutím na už vyššie uvedené skutočnosti nemožno považovať za vlastníka predmetných nehnuteľností. KeďžeJ. nevydržala vlastníctvo sporných nehnuteľností platne, potom nemohla previesť vlastnícke právo kúpnou zmluvou na D. a ten nemohol platne previesť vlastnícke právo sporných nehnuteľností na žalovaného, pričom odvolací súd v tomto
smere poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti, ktoré viedli súd prvej inštancie k správnemu právnemu posúdeniu veci.
11. Rovnako považuje odvolací súd za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania (výrok II.). Žalobcovia boli nepochybne úspešnou stranou sporu v konaní pred súdom prvej inštancie, preto v zmysle § 255 ods. 1 CSP majú nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému, ktorý bol neúspešnou stranou sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP tak, ako sa toho v odvolaní dovoláva žalovaný. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že rozhodovanie o náhrade trov konania vychádza zo zásady úspechu v konaní, pričom ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od tejto zásady. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo vo vzťahu k určitej procesnej situácii, nejde o automatické pravidlo. Priamo z textu zákonného ustanovenia § 257 CSP vyplýva, že súd toto ustanovenie môže aplikovať iba vo výnimočných prípadoch, pričom v danom prípade takéto dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcom neexistujú a to ani vo vzťahu k osobitným okolnostiam sporu a ani vo vzťahu k majetkovým, sociálnym, osobným a zárobkovým pomerom strán sporu, preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti trov konania za vecne správne.
12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, tak že žalobcom priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).