Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34P-200-2019.pdf
PDF · 81.38 KB
No categories available
34P/200/2019
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B. : F. nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., pracovisko I., deti rodičov : matky M. B., rod. D., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom U. XXX a otca F. B., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom U. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej sa matka maloletých detí domáhala, aby súd rozhodol neodkladným opatrením o ponechaní maloletého F. a maloletého L. v jej osobnej starostlivosti ako matky detí a otca zaviazal prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 100,-Eur mesačne a styk otca s deťmi neupravil. Matka uviedla, že manželstvo s otcom detí uzavreli 15.10.2011, spočiatku bolo všetko v poriadku, postupom času začal otec detí popíjať alkohol a užívať tabletky na spanie a ukľudnenie, na ktorých je už závislý. V kombinácii tabletiek a alkoholu sa už nevie ovládať, vyskakuje z okna, rozbíja nábytok, uráža ju, nadáva jej, vyhadzuje ju z domu a kričí po deťoch. Niekoľkokrát volala aj policajtov a išla bývať k matke. Vyhráža sa jej, že ak sa nevrátia, zavolá na ňu políciu, že zobrala deti. Preto chce, aby deti boli zverené do jej starostlivosti, pretože sa o ne bojí a nemôže žiť s deťmi v neustálom strachu. Matka uviedla, že otec nemá s deťmi žiaden vzťah, nestará sa o ne a deti sa ho boja. Poukázala na to, že otec detí bol hospitalizovaný na psychiatrii kvôli závislosti na alkohole a tabletkách, podpísal reverz a doma sa vrátil k alkoholu a tabletkám. Ona je na materskej dovolenke, on jej nedáva žiadne peniaze. Preto žiada o výživné, lebo po odsťahovaní sa k matke jej bude musieť prispievať na domácnosť. Nechce, aby sa otec s deťmi stretával, lebo je závislý na alkohole a ona sa o deti bojí, nie je schopný sa postarať ani o seba a nie ešte o deti. Uviedla, že sa stalo, že otec detí sa niekoľko dní nevrátil domov a ona nemala o ňom žiadne informácie, liečiť sa odmieta a nemá záujem o nápravu. Doplnila, že otec si staršieho syna kupuje hračkami a s mladším 2-ročným synom nemá žiaden vzťah. Preto žiada o vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia. Návrhom vo veci samej matka žiadala rozhodnúť totožne ako navrhovaným neodkladným opatrením, teda žiadala zveriť obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti ako matky detí, otca zaviazať výživným v sume po 100,- Eur mesačne na každé dieťa a styk otca s deťmi neupraviť.
2. Otec detí uviedol, že on robil nákupy do domácnosti, čo preukazoval výpismi z bankového účtu o nákupoch v obchodoch. Poukázal na to, že on platí náklady bývania, rodinnú životnú poistku, splátku debetnej karty, splátku zakúpených spotrebičov, splátku hypotéky, paušál, poistky a pod. a len tieto pravidelné mesačné výdavky predstavujú 641,-Eur mesačne. Otec ďalej uviedol, že spočiatku bolo v ich manželstve všetko v poriadku, ale matka detí mala kedysi románik s jeho kamarátom, čo vtedy prestal psychicky zvládať a začal piť. Priznal, že bol aj na protialkoholickom liečení a potom po 3 mesiacoch abstinovania to porušil, tri dni ho to držalo a potom si povedal, že to už nikdy nesmie skúšať. Otec uviedol, že matke detí vadí aj to, že berie tabletky na nespavosť, hoci mu ich predpisuje lekár, pretože
trpí nespavosťou. Poprel, že by vyskakoval z okna, po balkóne zliezal len z dôvodu, že zostal vymknutý vonku bez mobilu. Poprel, že by matku detí vyhadzoval z domu. Priznal, že niekedy matke detí vulgárne povie, ale to až v krajnom prípade, keď ona ziape bez príčiny. Otec chce, aby žili ďalej spolu ako rodina. Uviedol, že nikdy deťom neublížil a tvrdenia matky detí nie sú pravdivé. Otec poukázal na výdavky rodiny, ktoré znáša on a matka detí chce ešte 200,-Eur, ktoré je ochotný jej dávať, ak zostanú žiť v jednej domácnosti, len nech je s deťmi, ktoré má veľmi rád a deti sú na ich domácnosť zvyknuté a doma majú všetko, čo potrebujú.
3. Kolízny opatrovník prešetril pomery a v závere správy uviedol, že z uskutočneného sociálneho zisťovania vyplynulo, že vzťahy medzi rodičmi mal. detí boli narušené. Od doby, kedy bol otcovi detí doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, obaja rodičia potvrdili, že sa situácia v rodine zlepšila, otec už nepožíva alkoholické nápoje a venuje sa viac deťom. Rodičia naďalej spolu žijú v domácnosti. Z toho dôvodu kolízny opatrovník odporúča súdu návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Matka detí im uviedla, že otec detí nie je agresívny, fyzicky ju nenapáda a po podaní jej návrhu sa správanie otca detí zmenilo, už nepije, dal si predpísať lieky. Matka verí, že tento krát sa otec detí naozaj poučil, ale nemôže si byť istá, preto žiada o zverenie detí do jej starostlivosti pre prípad, že by sa situácia v rodine zhoršila a musela by s deťmi opustiť domácnosť.
4. Súd sa oboznámil s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadrením otca, správou KO, obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav :
5. Maloleté deti F. a L. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktoré manželstvo trvá a rodičia detí aj žijú spolu s deťmi v spoločnej domácnosti. Medzi rodičmi boli narušené vzťahy z dôvodu požívania alkoholických nápojov otcom detí, čo narúšalo harmonické prostredie domácnosti. Matka preto uvažovala, že by sa aj s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti a preto si preventívne podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Z prešetrenia pomerov v domácnosti bolo zistené, že rodičia detí stále žijú spolu, otec detí po podaní návrhu zmenil správanie k lepšiemu, prestal požívať alkoholické nápoje a začal sa viac venovať deťom. Matka detí potvrdila zlepšenie správania otca detí, preto aktuálne nemieni odísť zo spoločnej domácnosti, napriek tomu na podanom návrhu na neodkladné opatrenie trvá, ale len z preventívnych dôvodov, keby sa situácia v rodine opäť zhoršila. Otec detí chce zachovať rodinu. Otec detí preukázal, že robí pravidelne nákupy do spoločnej domácnosti, platí spoločné rodinné záväzky a náklady bývania, ktoré náklady na domácnosť matka ani nepozná. Z uvedeného možno konštatovať, že rodičia detí spoločne hospodária ako bežná rodina, obaja rodičia si takto plnia vyživovaciu povinnosť k deťom.
6. Podľa § 2 ods.1, 2 CMP ( z.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 324 ods.1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods.1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 360 ods.1, 2 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
11. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
12. Podľa 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
13. Podľa § 36 ods.1 veta prvá a druhá Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
14. V danej veci sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP), pri ktorom sa aplikuje všeobecná subsidiarita Civilného sporového poriadku (CSP) spočívajúca v koncepcii, že CSP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu. Teda tam, kde takéto odlišnosti CMP nestanovuje, uplatní sa CSP ako generálny procesný kódex. Aj z nadpisu tretej časti CMP Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu, je zrejmé, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení pre mimosporové konania s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikoval príslušné ustanovenia § 324 a nasl. CSP a § 360 a nasl. CMP.
15. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby výchovného operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov.
16. V danej veci mal súd za to, návrh matky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby bezodkladného okamžitého zásahu súdu vo forme okamžitej súdnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom neodkladným opatrením. Matka detí tiež neosvedčila súdu dôvodnosť samotného uplatňovaného nároku, pretože súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu prichádza do úvahy len za splnenia hmotnoprávnej podmienky, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu ( § 36 ods.1 Zákona o rodine). V danej veci však matka súdu ničím neosvedčila túto podmienku. V návrhu síce uviedla, že uvažuje o odsťahovaní sa aj s deťmi zo spoločnej domácnosti, ale prešetrením pomerov bolo zistené, že doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti a dokonca sa od podania návrhu vzťahy v rodine zlepšili, otec prestal požívať alkoholické nápoje, zodpovedne pristupuje k svojej liečbe, viac sa venuje deťom a matka aktuálne neuvažuje o odsťahovaní sa a na podanom návrhu na neodkladné opatrenie trvá len z preventívnych dôvodov, keby sa situácia v rodine niekedy v budúcnosti zhoršila. Pokiaľ matka maloletých detí len uvažovala o opustení spoločnej domácnosti v budúcnosti a tento návrh si podala a trvá na ňom len preventívne, k tomu súd uvádza, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a v súčasnosti rodičia maloletých detí žijú spolu, preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nie je zo svojej podstaty dôvodná. Okrem toho nie je osvedčené, že aj pri prerušení spolužitia by bola splnená podmienka potreby neodkladnej úpravy pomerov a okamžitého zásahu súdu, teda či by vzťahy medzi účastníkmi dočasne nemohli fungovať na základe ich dohody alebo akceptácie faktického stavu, teda bez potreby okamžitého zasahovania súdu formou neodkladného opatrenia. Uvedené platí ako o návrhu matky v časti zverenia, tak i ohľadom vyživovacej povinnosti. Teda bolo zistené, že rodičia bývajú v spoločnej domácnosti, otec detí preukázal, že robí pravidelne nákupy do spoločnej domácnosti, platí spoločné rodinné záväzky a náklady bývania, ktoré náklady na domácnosť matka ani nepozná. Z uvedeného možno vyvodiť, že rodičia detí spoločne hospodária ako bežná rodina, obaja rodičia sa takto podieľajú aj na výžive maloletých detí. Okrem toho matkou požadované výživné prekračuje požiadavku prispievania na výživu dieťaťa v nevyhnutnej miere v zmysle § 366 CMP. Taktiež nie je dôvodné neodkladným opatrením rozhodovať, že styk otca s deťmi
sa neupravuje, pretože taký výrok by bol úplne mimo účelu samotného inštitútu neodkladného opatrenia, ktorý má vzťahy okamžite upravovať a nie neupravovať.
17. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).