Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-118-2019.pdf
PDF · 66.63 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/118/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci ods. N. U. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 20. novembra 2019, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno sp. zn. 4Nt/20/2019 zo dňa 28.10.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného N. U. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Uznesením sp. zn. 4Nt/20/2019 zo dňa 28.10.2019 senát Okresného súdu Brezno podľa § 446 ods. 1/ Tr. por. zamietol návrh ods. N. U., nar. XX.XX.XXXX, na zmenu ochranného protialkoholického liečenia z ústavnej formy na formu ambulantnú.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 28.10.2019 sťažnosť, ktorú písomne zdôvodnil podaním doručeným krajskému súdu dňa 20.11.2019. V sťažnosti uviedol, že by chcel byť vo výkone trestu preradený na otvorené oddelenie, aby mohol aspoň raz za tri mesiace navštevovať svoju rodinu. To však nie je možné, pokiaľ neabsolvuje uloženú ústavnú liečbu. Vo výkone trestu je už dva a pol roka, a doposiaľ ho 2. krát navštívila len jeho manželka. Táto je na invalidnom dôchodku, za posledný rok za jej zdravotný stav zhoršil. Mama ho navštíviť nemôže, pretože je B. a na V., deti už majú svoje rodiny a bývajú samostatne. Odsúdený má vyše XX rokov, nikdy predtým nemal problém s alkoholom a nebol na protialkoholickom liečení. Spáchaný skutok ľutuje. Z uvedených dôvodov požiadal, aby krajský súd jeho návrhu vyhovel.
Podľa § 192 ods. 1/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná, pretože zo spisového materiálu nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by u neho odôvodňovali zmenu spôsobu výkonu uloženého ochranného liečenia.
Odsúdený N. U. bol rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/117/2017 zo dňa 22.01.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/47/2018 zo dňa 25.04.2018 právoplatne uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou.
Podaním zo dňa 29.05.2019, postúpeným Okresnému súdu Breznu Okresným súdom Prešov dňa 15.08.2019, odsúdený požiadal o zmenu spôsobu uloženého ochranného liečenia z ústavnej formy na formu ambulantnú.
Podľa § 74 ods. 1/ Tr. por., ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení.
Ochranné liečenie je jedným z druhov ochranných opatrení, ktoré podľa § 2 Tr. zák. patria medzi prostriedky slúžiace na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Jeho účelom je rovnako ako pri treste, zaistiť ochranu spoločnosti, ale špecifickým spôsobom. Pri zisťovaní, či je pobyt páchateľa činu inak trestného na slobode nebezpečný, musí súd zhodnotiť všetky dôkazy prichádzajúce do úvahy, a to najmä znalecký dôkaz vykonaný vyšetrením duševného stavu.
Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že v prípade odsúdeného Jána Tajboša neboli splnené podmienky pre zmenu spôsobu výkonu uloženého ochranného liečenia. Výrok o zamietnutí jeho návrhu tak zodpovedá stavu veci a zákonu, pričom aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, a keďže prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil dostatočne a presvedčivo, krajský súd na odôvodnenie napadnutého uznesenia na strane 3 a 4 odkazuje, keďže opakovať správne a podrobné dôvody zákonného rozhodnutia by bolo nadbytočné.
Treba len zdôrazniť, že v pôvodnom konaní bol zdravotný stav odsúdeného skúmaný znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá dospela k jednoznačnému záveru o tom, že u odsúdeného je potrebné realizovať odvykaciu protialkoholickú liečbu ústavnou formou. Odsúdený trpí diagnózou Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu, jedná sa o IV., a teda finálne vývinové štádium podľa predošlej- Jellinekovej klasifikácie. Pokiaľ ide o prognózu prevýchovy odsúdeného, konštatovala, že v prípade jeho návratu do pôvodného prostredia a k dovtedajšiemu životnému štýlu je predpoklad, že sa podobnej trestnej činnosti bude v budúcnosti dopúšťať opakovane.
Znalecký posudok bol vypracovaný 07.07.2017, pričom odsúdený doposiaľ uložené ochranné liečenie pre nedostatok kapacitných miest nezačal vykonávať. Abstinencia od užívania alkoholu je preto v jeho prípade len vynútená, v dôsledku výkonu uloženého trestu odňatia slobody. Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania tak jeho argument na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia na ambulantnú formu, a to že chce byť preložený do iného ústavu na výkon trestu, bližšie k jeho bydlisku a rodine, jednoznačne pre súd nie je relevantný. Zjavný je aj jeho nekritický postoj k užívaniu alkoholu, keď v sťažnostných dôvodoch argumentoval tým, že v minulosti nikdy nemal problém s alkoholom, keďže už znalkyňa konštatovala, že je v tomto smere nekritický, svoje pitie bagatelizuje. Problémové pitie sa u neho vyskytlo už v mladosti, posledných desať rokov pil takmer denne a pitie alkoholu u neho dokonca viedlo k poškodeniu mozgu a pečene a degradácii osobnosti. Okresný súd preto postupoval správne, keď jeho návrh zamietol.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na uvedené skutočnosti senát krajského súdu sťažnosť odsúdeného v súlade s citovaným ustanovením zamietol ako nedôvodnú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.