Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-213-2018.pdf
PDF · 113.57 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/213/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanému E. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, T. T., o zaplatenie 5399,63 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 20Csp/173/2017-111 zo dňa 17. 04. 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu v časti úroku z úveru vo výške 19 % p. a. zo sumy 5 399,63 € od 01. 06. 2017 do zaplatenia zamietol, p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5 399,63 €, úroky z úveru a úroky z omeškania vo výške 1 001,90 € odo dňa 19. 09. 2014, ďalej úrok z omeškania vo výške 5,25 % p. a. zo sumy 5 399,63 € od 20. 09. 2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V časti úroku z úveru vo výške 19 % p. a. zo sumy 5 399,63 € od 01. 06. do zaplatenia, okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že „žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške“.
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 5399,63 € spolu s úrokom špecifikovaným v petite žaloby a trovami konania, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku titulom Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 7 000 €. Konštatoval, že predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade s § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka. V dobe od uzatvorenia zmluvy do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil záväzok vyplývajúci zo zmluvy len čiastočne, čím porušil zmluvné povinnosti, preto právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 19. 09. 2014. Po zosplatnení úveru nedošlo zo strany žalovaného ani len k čiastočnej úhrade dlžnej sumy, preto mu v zmysle Obchodných podmienok pre úver (ďalej aj „OP“), vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky, ktorých úroková sadzba bola dojednaná vo výške 19 % ročne a je špecifikovaná v listine „Aktuálny stav úveru zo dňa 07. 06. 2017“. Žalovaný do dňa podania žaloby celkovo uhradil sumu 4808,03 € s tým, že suma 39,28 € bola v zmysle článku 5 bod 5.6 OP započítaná na poplatky, suma 3168,38 € na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 1600,37 € na istinu.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na úrok z omeškania a aj nárok na úrok z úveru po zosplatnení úveru. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 16. 02. 2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX „Dostupná pôžička“, pričom výška úveru predstavovala sumu 7 000 €, výška mesačnej splátky úveru sumu 167 €, celková výška nákladov sumu 4 577,61 €, dátum konečnej splatnosti bol dojednaný na 16. 12. 2016, dátum prvej platby do 16. 03. 2011, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19 % p. a., dátum každej ďalšej platby k 16. dňu mesiaca, počet mesačných splátok 70, priemerná RPMN 11,64 %, RPMN banky 20,74 %. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný v konaní nerozporoval, že potom čo sa dostal do finančných problémov prestal vykonávať pravidelné mesačné splátky úveru. Potvrdil, že suma úveru 7 000 € mu bola jednorazovo poskytnutá a teda úver čerpal.
1.3 Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie a na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu žalobe v časti o zaplatenie istiny vo výške 5399,63 € spolu s úrokom z úveru a úrokmi z omeškania vo výške 1001,90 € odo dňa 19. 09. 2014, t. j. odo dňa, kedy došlo k zosplatneniu úveru vyhovel. Ďalej priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % p. a. z priznanej sumy od 20. 09. 2014 až do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru ako sankciu za neplnenie povinnosti žalovaného plniť riadne a včas; v časti o zaplatenie úroku z úveru vo výške 19 % p. a. zo sumy 5 399,63 € od 01. 06. 2017 do zaplatenia, okresný súd žalobu zamietol.
1.4 Pokiaľ ide o nárok na úroky z úveru uplatňované po zosplatnení úveru vo výške 19 % p. a. zo sumy 5 399,63 € od 01. 06. 2017 do zaplatenia, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa a bol to práve veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným, adresovaným právnym úkonom - zosplatnením úveru. Konštatoval, že predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že počas stavu výhody splátok veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť veriteľovi celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa postupne vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny „obetovanej príležitosti veriteľa“, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi úrok splácaný spolu so splátkou úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od pamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. V tomto prípade veriteľ zosplatnením úveru navodil stav, v ktorom má právo okamžite získať späť celú sumu požičaných peňazí, v dôsledku čoho odpadá na jeho strane obmedzenie práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva podľa súdu prvej inštancie ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa a nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov. Ak tento stav nastal, veriteľ nemá právo inkasovať úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomfortný stav, keď by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktoré mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Išlo by teda o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky zosplatnenia úveru a veriteľ by inkasoval úroky ako keby k zosplatneniu úveru nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy o úvere pred zosplatnením úveru. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že za takéhoto stavu patria žalobcovi len sankcie s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. . Ak sa žalobca podanou žalobou domáha úroku z úveru aj po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešiel by takýto nárok testom príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, a to najmä s poukazom na ustanovenie 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka.
1.5 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že dohoda o platení úrokov z úveru aj po zosplatnení úveru spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti
navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov veriteľa spotrebiteľom za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej splatnosti úveru spochybňuje sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania alebo ďalších sankciách platiť po splatnosti úveru aj úroky za poskytnutie úveru do jeho splatenia spôsobuje značnú nerovnováhu v právnom vzťahu spotrebiteľa a dodávateľa v neprospech spotrebiteľa, preto predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa, pričom je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne s dodávateľom vyjednal. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že neexistuje kogentná právna úprava o súbežnom uplatňovaní úrokov a úrokov z omeškania, a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od právnej úpravy a naviac sa takáto dohoda dostáva do rozporu s ustanovením § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. - takáto dohoda je neplatná pre rozpor so zákonom s poukazom na § 39, § 52 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
2. Proti predmetnému rozsudku súdu okresného súdu sa žalobca do výroku, ktorým okresný súd žalobu v časti úroku z úveru vo výške 19 % p. a. zo sumy 5 399,63 € od 01. 06. 2017 do zaplatenia zamietol, odvolal a v odvolaní uviedol, že v uvedenom rozsahu podáva odvolanie podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g) a h) CSP, pretože má za to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, arbitrárne a z obsahu jeho odôvodnenia nie je zrejmé z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď dospel k záveru, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nemá žalobca nárok na dojednané zmluvné úroky. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní poukázal na ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tiež na rozhodovaciu prax súdov SR v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru a uviedol, že podľa jeho názoru ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy, čo znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa (žalobcu) za poskytnutie peňažných prostriedkov - úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaný si bol tohto nároku vedomý a svojim podpisom Zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazal uhrádzať. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku zdôraznil, že úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, pričom predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho vrátenia poskytnutého úveru. V zmysle vyššie uvedeného a s ohľadom na bod 6.4 Obchodných podmienok pre úver, kde je uvedené: „v prípade, ak sa stane úver predčasne splatným, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči banke“ je podľa žalobcu nepochybné, že úročenie úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia bolo úmyslom žalobcu a žalovanému musel byť tento zámer žalobcu vzhľadom na formuláciu bodu 6.4 Obchodných podmienok pre úver, jasný. Rovnaký záver konštatoval vo svojom rozsudku sp. zn. 32 Cdo 3830/2014 aj Najvyšší súd ČR, podľa ktorého „jazykové vyjadrenie právneho úkonu musí byť posudzované z hľadiska gramatického (jazykového), logického a systematického výkladu, pričom súd na základe vykonaného dokazovania okrem uvedeného posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v okamihu uzatvárania zmluvy a či táto vôľa nebola v rozpore s uvedenými výkladmi. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo, nedošlo podľa žalobcu ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky.
2.1 Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že v prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovaného do dňa podania žaloby nedošlo, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený aj na zaplatenie tejto položky. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde veriteľa, keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovaného. Dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Najvýraznejšie tieto odlišnosti demonštruje skutočnosť, že aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať úroky dohodnuté v zmluve, na druhej strane úroky z omeškania môže
požadovať pri omeškaní dlžníka aj v prípade bezodplatnej pôžičky. Obidva úroky môže teda veriteľ žiadať popri sebe, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah.
2.2 V závere odvolania žalobca uviedol, že žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17. 04. 2018 č. k. 20Csp/173/2017-111 v odvolaním napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe v tejto časti vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Žalovaný sa písomne k obsahu odvolania žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti úroku z úveru vo výške 19 % p. a. zo sumy 5 399,63 € od 01. 06. 2017 do zaplatenia zamietol, ako vecne správny podľa ustanovenia § 378 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobcu a v rozsahu ním podaného odvolania.
6. Žalobca si v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g) a h) CSP, predovšetkým však, tak ako to vyplýva z obsahu jeho odvolania, namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti (v časti úroku z úveru po zosplatnení úveru) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súdu prvej inštancie vytkol, že odôvodnenie jeho rozsudku je v tejto časti arbitrárne, nepreskúmateľné, a že z jeho obsahu nevyplýva na základe akých ustanovení zákona súd prvej inštancie rozhodol, keď dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na úrok z úveru po zosplatnení úveru, pričom dostatočným spôsobom neprihliadol na to, že úrok z úveru a úrok z omeškania sú dva samostatné, od seba nezávislé právne inštitúty.
7. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, vychádzajúc z dôvodov a rozsahu odvolania (§ 379 a 380 CSP), po preskúmaní rozsudku prvoinštančného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu pokiaľ ide o úrok z úveru vo výške 19 % p. a. zo sumy 5 399,63 € od 01. 06. 2017 do zaplatenia zamietol konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvoinštančný súd rozhodol. Žalobca v odvolaní spochybnil právny názor súdu prvej inštancie na podklade, ktorého súd prvej inštancie žalobu v časti úroku po zosplatnení úveru zamietol.
8. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobcu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne v odôvodnení rozsudku uviedol, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX je zmluva spotrebiteľská zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okresný súd správne poukázal tiež na to, že okrem tejto všeobecnej právnej normy na daný zmluvný vzťah dopadá aj právna úprava lex specialis a to zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Táto skutočnosť v odvolacom konaní sporná ani nebola. Predmetom a rámcom odvolacieho konania však bolo zodpovedanie otázky, či má žalobca nárok na uplatnený úrok z poskytnutého aj po zosplatnení úveru.
9. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa citovaného ustanovenia, odseku 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
10. Relevantné z hľadiska posúdenia správnosti úvahy prvoinštančného súdu je zodpovedanie otázky, či bol správny záver súdu, že veriteľ si po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ktorý bol dlžník v zmysle zmluvných dojednaní povinný dovtedy uhrádzať v splátkach a po vyhlásení predčasnej splatnosti úverovej zmluvy (ako sa to stalo v konkrétnom prípade) môže voči dlžníkovi uplatňovať popri istine
súčasne úroky, ako aj úroky z omeškania, nakoľko sa dlžník preukázateľne dostal do omeškania so splnením svojho dlhu (v dôsledku čoho aj veriteľ pristúpil k svojmu jednostrannému právnemu úkonu). V konaní nebolo sporné, že pôvodný žalobca, ako veriteľ listom zo dňa 30.07.2015 vyhlásil pohľadávku z úveru za splatnú a žalovanú vyzval na zaplatenie zostatku dlhu po predchádzajúcom upozornení na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti zo dňa 14.07.2015 a to v dôsledku nesplácania poskytnutého úveru dlžníkom riadne a včas a márnym uplynutím aj dodatočnej lehoty na plnenie sa dlžník dostal do omeškania. V nadväznosti na uvedené je potom následne nutné vychádzať z citovaného ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý pre prípad omeškania dlžníka plniť peňažný záväzok riadne a včas, poskytuje veriteľovi právo od zmluvy odstúpiť, pričom z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že dochádza aj k modifikácii peňažného nároku veriteľa, pretože zákon ustanovuje, že pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení už len úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Odvolací súd poznamenáva, že z ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že po vyhlásení predčasnej splatnosti celého úveru, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka popri plnení (pričom plnenie je nutné chápať do momentu zosplatnenia celého dlhu ako súhrnnú sumu zosplatneného peňažného dlhu dlžníka, ktorý obsahuje jednak istinu, prípadné poplatky za poskytnutie peňažných prostriedkov, ako aj úrok za poskytnutie peňažných prostriedkov), len zákonné sankčné mechanizmy za omeškanie dlžníka a to úrok z omeškania, pokiaľ nie je podľa Občianskeho zákonníka oprávnený požadovať od dlžníka poplatok z omeškania, pričom výška uvedených sankčných mechanizmov je vykonávacím predpisom limitovaná a nezávisí tak od svojvôle veriteľa a dokonca ani od dohody s dlžníkom. Z dikcie uvedeného zákonného ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka tak nevyplýva, že by bol veriteľ oprávnený po zosplatnení celého dlhu (vrátane istiny, poplatkov a dovtedajších úrokov zosplatneného dlhu) požadovať okrem zákonom prípustných sankčných prostriedkov z omeškania dlžníka aj úroky z dlžnej sumy. Súd prvej inštancie tak vecne správne výrokom II. rozsudku zamietol zvyšnú časť žaloby, a to čo do nároku uplatneného žalobcom v časti o zaplatenie úroku z úveru po zosplatnení úveru vo výške 19 % p. a. zo sumy 5 399,63 € od 01. 06. 2017 do zaplatenia, a to z dôvodu, že v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru prináleží veriteľovi od doby zosplatnenia úveru len úrok z omeškania a nie aj samotný úrok z úveru, pretože dlžník sa dostal do omeškania a nastupuje tak režim platenia úrokov z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Takýto záver je logický, pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré poskytol veriteľ dlžníkovi do doby splatnosti dlhu. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo ku dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru a jednak úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi a to v neprospech spotrebiteľa. Nie je pritom rozhodujúce, či splatnosť pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo skôr, ak veriteľ využil právo požadovať splatenie celého dlhu podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Po splatnosti pohľadávky zodpovedajúcej dlžnej sume úveru možno požadovať len úroky z omeškania. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej má veriteľ právo na zmluvné úroky aj počas doby, v ktorej je dlžník v omeškaní s vrátením úveru, po splatnosti úveru, s tvrdením, že aj počas tejto doby veriteľ nemá možnosť so svojimi peňažnými prostriedkami nakladať a dlžník by to mal mať povinnosť kompenzovať veriteľovi za celý čas, počas ktorého dlžník istinu skutočne užíval, až do jej faktického vrátenia veriteľovi. Sankciou za omeškanie dlžníka a jeho motiváciou čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale aj kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa dlžník dostane do omeškania, úroky z omeškania. Zo zákona (§ 565 Občianskeho zákonníka) spotrebiteľovi vzniká voči veriteľovi nová povinnosť - povinnosť zaplatiť celú pohľadávku naraz, teda povinnosť zaplatiť veriteľovi nesplatenú istinu a splatné úroky, výška ktorých sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa zafixuje. Zákon pritom otázku splatnosti zvyšku pohľadávky po strate výhody splátok osobitne nerieši. Je preto nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka a pohľadávku zodpovedajúcu nevrátenému úveru považovať za jednorazovo splatnú ako celok odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, pokiaľ sa účastníci zmluvy nedohodnú inak. Nakoľko pôvodný zmluvný vzťah - a tým aj vzájomné práva a povinnosti z neho vyplývajúce - sa zásadným spôsobom menia momentom vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru, práve týmto okamihom nastupuje nová povinnosť spotrebiteľa a práve v tomto okamihu sa zastavuje zmluvne dohodnutá povinnosť spotrebiteľa platiť riadne dohodnuté úroky a spotrebiteľ je povinný vrátiť veriteľovi popri nesplatenej istine len tie úroky, ktoré boli splatné ku momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - zmena v obsahu záväzku). Zmena v obsahu záväzku potom aj spôsobuje novú povinnosť dlžníka - od momentu
omeškania s vrátením celej istiny vrátane kapitalizovaného úroku k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého dlhu - platiť z takejto sumy kapitalizovaného dlhu aj úroky z omeškania v zákonnej výške. Je to povinnosť dlžníka vyplývajúca ex lege - z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak by veriteľ popri riadnych úrokoch (ako ceny peňazí) od dlžníka požadoval aj úroky z istiny nesplatenej časti úveru, vlastne by sa istina úveru veriteľovi zhodnocovala duplicitne. Jedenkrát vo forme riadnych úrokov, ktoré by ako cenu peňazí požadoval veriteľ za to, že dlžník nevrátil celú istinu včas, druhýkrát vo forme úrokov z omeškania, ktoré by veriteľ požadoval z toho istého titulu, teda, že spotrebiteľ nevrátil celú istinu včas. Takejto požiadavke by súd musel odoprieť ochranu okrem vyššie uvedených dôvodov aj z titulu rozporu s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), prípadne vzhľadom na zjavné zneužitiu práva (článok 5 Civilného sporového poriadku). Odvolací súd s poukazom na argumentáciu uvedenú vyššie konštatuje, že niet zákonného ustanovenia, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky z úveru po zosplatnení úveru popri úrokoch z omeškania.
12. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní argumentuje tým, že úroky dojednané v zmluve o spotrebiteľských úveroch sú vyjadrením ceny peňazí, odvolací súd poznamenáva, že tento názor nijako nespochybňuje, avšak poznamenáva, že banka, ako pôvodný veriteľ, počas procesu kontraktácie určuje svoje úverové podmienky, v rámci ktorých stanovuje aj odplatu za poskytnutie úveru za isté dohodnuté úverové obdobie, pričom od každého veriteľa konajúceho s odbornou starostlivosťou sa očakáva, že cenu za úver si stanovuje za dané ohraničené úverové obdobie, na ktoré sa úverový vzťah uzatvára, do splatnosti pohľadávky. Preto práve cena za úver za úverové obdobie do splatnosti úveru vyjadruje cenu úveru a je teda pojmovo jednoznačne odlíšiteľná od sankcií za omeškanie s plnením dlhu veriteľa. Pokiaľ sa žalobca dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav, že veriteľ a spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve, odvolací súd poznamenáva, že bol to práve veriteľ, ktorý svojim jednostranným právnym úkonom spôsobil zmenu zmluvne dojednaných podmienok a zmenu záväzku, ktorá bola vyvolaná omeškaním spotrebiteľa a viedla k predčasnému zosplatneniu úveru zo strany veriteľa. K predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo teda výlučne konaním veriteľa. Bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou v obsahu záväzku určil aj nový režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresným právnym úkonom. Predčasné zosplatnenie úveru je sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Podstatný rozdiel medzi výhodou splátok a stavom jednorazového zosplatenia úveru spočíva v tom, že veriteľ pri režime splátok nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy - istiny, ktorá sa iba postupne v pravidelných anuitných splátkach vracia a tento stav nedostatku je vykompenzovaný nárokom veriteľa na úrok z požičanej istiny. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto voľne nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu s istinou v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Pri vyvolaní stavu predčasnosti splatenia úveru tak vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných podľa splatenia úveru. Týmto právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, ktorým má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov a v dôsledku toho odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s požičanými peniazmi, ktoré dlžník nemá právo ďalej zadržiavať a stratil režim výhody splátok. Pokiaľ teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul zadržiavať peňažné prostriedky u seba a tieto naďalej legitímne užívať, nie je potom ani dôvod na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby peňažných prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, keď by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti plnenia a veriteľ by ďalej inkasoval úrok zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by boli upierané práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd by pripustením takéhoto stavu toleroval založenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami dodávateľa voči spotrebiteľovi a pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na proporcionalitu práv a povinností dlžníka a veriteľa, odvolací súd poznamenáva, že tolerovaním takéhoto stavu by podporoval nielen hrubú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami v neprospech spotrebiteľa, ale aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potencionálnej činnosti, respektíve až zneužívať stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Odobrením takéhoto stavu a to priznaním nároku veriteľa po vyvolanej zmene obsahu záväzku požadovať od dlžníka úroky popri
úrokoch z omeškania, by sa poprel celý zmysel ochrany spotrebiteľa pred nekonečným nabaľovaním istiny o ďalšie a ďalšie úroky a úroky z omeškania. Pokiaľ je spotrebiteľ s plnením záväzku vrátiť veriteľovi nesplatenú časť úveru patria veriteľovi len sankcie vymedzené v ustanovení § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 a § 3a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z..
13. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie úroku z úveru vo výške 19 % p. a. zo sumy 5 399,63 € od 01. 06. 2017 do zaplatenia zamietol, boli vecne správne. Odvolací súd preto, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkých vyššie uvedených relevantných skutočností, rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom II. výroku ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
15. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).