Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9Csp-26-2019.pdf
PDF · 101.05 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36432105, proti žalovanej: H. H., narodená XX.X.XXXX, bytom E. 7, F., zastúpená advokátskou kanceláriou: FALIS & Partners, s.r.o., so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, IČO: 51769654, o zaplatenie 3000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť mu istinu 3000 eur, úroky 11,90 ročne z 3000 eur od 17.7.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5,50 ročne z 3000 eur od 17.7.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že 17.9.2010 bola medzi jeho právnym predchodcom ako veriteľom Poštová banka a.s. a žalovanou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere číslo 2135538389, ktorej súčasťou sú Obchodné podmienky pre úver, Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý z jeho strany úver vo výške 7000 eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť mu poskytnuté prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy. Žalovaná si splnila svoj záväzok len čiastočne, tak ako vyplýva z aktuálneho stavu úveru alebo zoznamu platieb. Podľa Obchodných podmienok, ak sa žalovaná dostala do omeškania s platením splátok úveru, vznikol veriteľovi nárok požadovať od nej predčasné splatenie úveru. Toto právo si aj uplatnil na základe výzvy na úhradu adresovanej žalovanej a preto sa celý úver stal splatným. Žalovaná napriek predchádzajúcej výzve veriteľa nezaplatila dlžnú pohľadávku. Pohľadávka voči žalovanej so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok z 4.12.2015 uzavretou medzi veriteľom ako postupcom a ním ako postupníkom a preto je aktívne legitimovaný v konaní. Pohľadávka proti žalovanej bola už uplatňovaná na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe rozsudkom zo dňa 10.10.2014, sp. zn. IA- A/0614/0126 právoplatným 5.12.2014, vykonateľným 9.12.2014, na základe ktorého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, ale žiadosť o vydanie poverenia bola právoplatne zamietnutá, ale z uvedeného dôvodu mu nie je možné odoprieť právo uplatňovať si tento nárok v tomto súdnom konaní. K žalobe pripojil zmluvu o úvere, obchodné podmienky pre úver, všeobecné obchodné podmienky, výzvu na úhradu dlžnej sumy s doručenkou aktuálny stav úveru, rozhodcovský rozsudok, výzvu na úhradu a zmluvu o postúpení pohľadávky.
2. Žalobca na výzvu upomínacieho súdu uviedol, že súhlasí s tým, aby upomínací súd vydal platobný rozkaz v nespornej časti o zaplatenie 3000 eur úroku z omeškania 5,50 ročne z 3000 eur od 17.7.2012 do zaplatenia a preto upomínací súd vydal platobný rozkaz. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu včas odpor s odôvodnením, v ktorom namietala premlčanie nároku. Svoju námietku odôvodnila tým, že veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru 13.11.2012 a tak premlčacia doba začala plynúť
13.11.2012 a uplynula 13.11.2015 a keďže bola žaloba podaná na súde 4.12.2018 bola podaná po uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaná nemôže byť postihnutá za to, že žalobca si uplatnil svoje právo na nepríslušnom rozhodcovskom súde. Namietal, že zmluva je neplatná pre nedostatok písomnej formy, pretože veriteľ neprijal návrh žalovanej bez výhrad a zmien a podstatné náležitosti zmluvy o úvere bolo do zmluvy vpísané až potom ako žalovaná zmluvu podpísala. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že po zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia bolo exekučné konanie právoplatne zamietnuté a tak v dôsledku legislatívnych zmien v rozhodcovskom konaní sa dostal do situácie, že sú popreté jeho legitímne očakávania, že exekučný titul bude vykonaný, čo je v rozpore s princípom právnej istoty. Úver sa stal predčasne splatný 13.12.2012 a žaloba na rozhodcovský súd bola podaná 25.6.2014 a preto bola žaloba podaná v trojročnej premlčacej dobe. Podaním žaloby prišlo k prerušeniu plynutia doby, ktorá spočívala počas rozhodcovského konania a následne aj exekučného konania, v ktorom z dôvodu posúdenia neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky rozhodcovským súdom prišlo k právoplatnému zastaveniu konania. Návrh na začatie exekučného konania bol podaný 30.3.2015 a rozhodnutie o zastavení bolo vydané 28.8.2017. Žaloba v tomto konaní bola na súd podaná 16.12.2018. Premlčacia doba mu preto neuplynula. Poukázal pritom na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline z 29.3.2016 č.k. 11Co/92/2016-88. Účinky zastavenia konania na podklade rozhodcovského rozsudku treba prirovnať k zrušeniu rozhodcovského rozsudku a preto nemôže žalovaný namietať ani prekážku res iudicata. Opäť poukázal na rozhodnutia súdov.
4. Na pojednávaní právny zástupca žalobca na podanej žalobe trval, pretože medzi stranami bola uzavretá platná zmluva o úvere, súčasťou ktorej bola rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol uplatňovaný nárok v rozhodcovskom konaní, v ktorom mu bol priznaný a preto mu začala plynúť 10 ročná premlčacia doba. Úver bol zosplatnený pre omeškanie so zaplatením splátky splatnej 25.7.2012. Právny zástupca žalovanej nenamietal to, že úver bol zosplatnený pre splátku splatnú 25.7.2012, ale nevedel sa vyjadriť k tomu, či bola pred zosplatnením upozornená na túto možnosť. Trval na tom, že nárok je premlčaný, pretože rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a ani zmluva nebola platne uzavretá, pretože nemá písomnú formu.
5. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a žalovanej a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom sa so zmluvou o úvere a z pripojeného spisu sp. zn. 19Er/925/2015 s rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na súde prvej inštancie a odvolacom súde a za preukázané a nepreukázané považoval nasledovné skutočnosti:
6. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná ako dlžníčka požiadala písomne právneho predchodcu žalobcu Poštovú banku a.s. ako veriteľa 13.9.2010 o poskytnutie úveru 10 000 eur, ktorý mal byť splatný v dobe 10 rokov, v splátkach splatných k 15. dňu v mesiaci so základným súborom poistenia. Veriteľ jej žiadosť písomne schválil 17.9.2010. V schválení uviedol, že žalovanej poskytne úver 7000 eur, žalovaná mu úver vráti spolu s úrokom 11,90 % ročne, bude platiť poistenie za základný súbor poistenia v 120. mesačných splátkach 108,27 eur a poplatok za správu a vedenie úverového účtu 1,66 eur mesačne spolu 109,93 eur. Prvá splátka bola splatná 15.10.2010, každá ďalšia 15. dňa v mesiaci a konečná splatnosť úveru je 15.9.2020. V zmluve boli uvedené náklady žalovanej 5335,20 eur, RPMN 13,60 % a priemerná RPMN 13,63 %. V zmluve nebola uvedená číselne celková čiastka, ktorú mala žalovaná veriteľovi zaplatiť, pričom podľa časti pod tabuľkou predstavovala celková čiastka súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom. Podľa žalobcu tým mali zmluvné strany uzavrieť zmluvu o úvere, ktorej súčasťou mali byť obchodné podmienky pre úver a všeobecné obchodné podmienky. V konaní nebolo sporné a aj bolo z aktuálneho výpisu s úveru preukázané, že veriteľ žalovanej 20.9.2010 poskytol úver vo výške 7000 eur a aj to, že žalovaná si prestala plniť svoje zákonné a aj zmluvné povinnosti, pretože sa dostala s platením splátok úveru do omeškania a to so splátkou splatnou 25.7.2012 do omeškania trvajúceho 3 mesiace. Žalobca nepredložil súdu listinný dôkaz o tom, že by veriteľ žalovanú upozornil na možnosť požadovať predčasné vrátenie celého úveru, ktorú skutočnosť však žalovaná nenamietala. Z výzvy z 13.11.2012 vyplýva, že veriteľ oznámil žalovanej, že celý dlh je k 13.11.2012 predčasne splatný. Z časti 4.9 zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú rozhodnuté v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10 II. časti všeobecných obchodných podmienok. Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. z 10.10.2014 sp. zn. IA-
A/06140/0126 vyplýva, že rozhodcovský súd rozsudkom rozhodol, že žalovaná spolu so žalovanými Ivanom T. a M. T., ktorí boli označení v zmluve ako vlastníci nehnuteľností sú povinní zaplatiť žalobcovi veriteľovi 6337,72 eur s príslušenstvom, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 5.12.2014. Veriteľ podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie na podklade predmetného rozsudku 30.3.2015. Žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia pre exekútora na základe tohto rozsudku bola uznesením Okresného súdu Nitra z 8.10.2015 č.k.19Er/925/2015-54 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre z 30.11.2016 č.k.26CoE/932/2016-93 zamietnutá. Konanie bolo uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.11.2017 zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.3.2017. Predmetná pohľadávka mala byť na základe zmluvy o postúpení z 4.12.2015 postúpená z veriteľa na žalobcu. Medzi stranami nebolo sporné, že toto konanie začalo 16.12.2018.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
10. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
11. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
15. Podľa § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
16. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
17. V konaní nebolo sporné, že veriteľ a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere podľa 497 Obchodného zákonník a ani to, že veriteľ pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti t.j. ako dodávateľ a žalovaná, ktorá je fyzickou osobou tak nekonala a preto je spotrebiteľkou a uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. V konaní však bolo sporné, či je uzavretá zmluva o úvere platná, pretože žalovaná to namietala s tvrdením, že veriteľ jej návrh na poskytnutie úveru 10 000 eur bez výhrad neprijal, pretože jej schválil iba úver vo výške 7000 eur. Pretože zo zmluvy o úvere bolo preukázané, že návrh žalovanej na uzavretie zmluvy o úvere z 13.9.2010 bol veriteľom prijatý 17.9.2010 s výhradou ide podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka o nový návrh na uzavretie zmluvy. Pretože v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná takýto návrh písomne prijala, nebola písomná zmluva o úvere medzi zmluvnými stranami uzavretá a pretože v zmluve absentuje aj uvedenie celkovej čiastky podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorú mala žalovaná veriteľovi zaplatiť, je tento úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Tým, že dohoda o podstatnej náležitosti zmluvy o úvere a to výške úveru nebola jasne, určito a zrozumiteľne vyjadrená, nie je táto dohoda platná ani podľa § 37 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka. Pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu je takéto jednostranné určenie výšky úroku zo strany veriteľa aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho neplatná. Takéto zmluvné dojednanie je v nerovnováhe v právach a povinnostiach v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky a nebolo v konaní preukázané, že by bolo so žalovanou individuálne dojednané. Veriteľ by mal preto proti žalovanej iba nárok na vydanie nevráteného úveru bez úrokov a poplatkov a to titulom bezdôvodného obohatenia. V konaní nebolo sporné, že vrátenie plnenia bolo dohodnuté v splátkach, so zaplatením, ktorých sa žalovaná dostala do omeškania a ani to, že veriteľ si oprávnene uplatnil svoje právo na vrátenie celého úveru podľa § § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej 25.7.2012. Podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka tak veriteľovi začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva na vrátenie celého dlhu odo dňa zročnosti tejto splátky. Žalobca si preto toto právo mohol žalobou na súde prvý krát uplatniť 26.7.2012 a pretože v danom prípade má žalobca iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia toto právo sa mu premlčalo podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v subjektívnej lehote 2 rokov t.j. 26.7.2014 a objektívnej lehote 3 rokov t.j. 26.7.2016 a nie 10 rokov, pretože v konaní nebolo preukázané, že by k bezdôvodnému obohateniu prišlo úmyselne. Žaloba bola v danom prípade podaná na súde nesporne 16.12.2018. Žaloba tak bola na súd podaná po uplynutí subjektívnej a aj objektívnej premlčacej doby podľa § 107 Občianskeho zákonníka a aj v prípade, ak by k bezdôvodnému obohateniu neprišlo tak bola podaná po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Pretože žalovaný namietol premlčanie podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd nemohol žalobcovi premlčané právo v tomto súdnom konaní priznať.
18. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
19. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade prišlo k spočívaniu premlčacej doby uplatnením práva na rozhodcovskom súde a následne na exekučnom súde podľa § 112 Občianskeho zákonníka. Súd nerozporuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia premlčacia doba neplynie, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo inom príslušnom orgáne, ktorým môže byť aj rozhodcovský súd a ak v začatom konaní riadne pokračuje. Z predmetnej zmluvy o úvere však vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ich prípadné vzájomné spory vzniknuté z tohto právneho vzťahu sa budú prednostne rozhodovať v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu. Takáto rozhodcovská doložka znemožňuje žalovanej ako spotrebiteľke dosiahnuť
rozhodovanie sporu všeobecným súdom, čím spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre veriteľa ako dodávateľa, pretože výber rozhodcovského súdu bol súčasťou zmluvy, ktorá je ním vopred pripravená, a žalovaná nemala možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohla ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. Z uvedeného dôvodu preto toto dojedanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať a zabezpečiť, aby takouto neprijateľnou podmienkou nebola žalovaná viazaná, pretože je neplatná. Takáto zmluvná podmienka tak nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. V dôsledku toho podaním návrhu na začatie konania na tento orgán, pokračovaním v začatom konaní a ani podaním návrhu na vykonanie exekúcie tak nemohlo dôjsť k neplynutiu premlčacej lehoty podľa uvedeného zákonného ustanovenia, ktorý záver plne korešponduje s konštantnou rozhodovacou praxou všeobecných súdov napr. rozsudok Okresného súdu Galanta z 23.62015 č.k. 17C/196/2015-78 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 4.5.2016 č.k. 25Co/538/3015, pričom ako vyplýva z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20.9.2017 III ÚS 572/2017-19 nebolo v tomto konaní zistené, že by týmto rozhodnutím Krajského súdu v Trnave bolo porušené práva veriteľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože podľa uvedeného uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky účinky spočívania premlčacej doby v prípade uplatnenia práva veriteľa z rozhodcovskej doložky, ktorá bola vyhlásená za neprijateľnú podmienku a preto neplatnú nenastanú, pretože neexistuje procesný postup pre ďalší postup vo veci, a to už formou postúpenia veci inému príslušnému orgánu na ďalšie konanie, alebo formou klauzuly obdobnej § 19 zákona o rozhodcovskom konaní a premlčacia doba v takomto prípade plynie ďalej po celý čas rozhodcovského a aj exekučného konania a veriteľ musí niesť následky jej plynutia. Súd zo všetkých uvedených dôvodov preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
20. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o náhrade trov konania. Žalovaná bola v konaní úplne úspešná a preto súd podľa § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že má proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.