Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-30-2019.pdf
PDF · 91.04 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/30/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, vo veci navrhovateľky: Z. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, N. E., proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná prispievať na výživu rozvedenej manželky: A. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, N. E., (t. č. záhradkárska oblasť E. S., bez adresy na doručovanie), o návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2Pc/28/2018-75 zo dňa 22. 03. 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh navrhovateľky na priznanie výživného na rozvedenú manželku zamietol (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 08. 10. 2018 domáhala určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky v sume 300 Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom podania návrhu k jej rukám. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené ku dňu 24. 09. 2018. Uviedla, že zdravotný stav jej nedovoľuje pracovať popri dôchodku, nakoľko v roku 2016 a v septembri 2018 podstúpila spolu tri operácie srdca. Jej príjem predstavuje starobný dôchodok vo výške 399,20 Eur mesačne. Poukázala na skutočnosť, že povinná osoba je taktiež starobný dôchodca, ale je aj zamestnaný v spoločnosti Charvat - tech, s. r. o., kde do 30. 04. 2018 mal ako živnostník mesačný príjem približne 1.300 Eur. Od 01. 05. 2018 pracuje naďalej u tohto zamestnávateľa, buď na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu. Výdavky navrhovateľky predstavujú 174 Eur inkaso spojené s užívaním bytu, televízia, internet a telefón 30,40 Eur, poistenie na pohreb 21,44 Eur mesačne, čistiace prostriedky 15 Eur, lieky približne 30 Eur, vitamíny 30 Eur, strava 180 Eur, drogéria 30 Eur, pričom na oblečenie a kultúru navrhovateľke nezostáva. Okrem toho podstupuje každý rok kúpeľnú liečbu, ktorá stojí približne 400 Eur.
2.1 Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vec právne posúdil podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len ,,Zákon o rodine“), podľa ktorého rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia je nevyhnutným prvoradým predpokladom priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela
skutočnosť, že rozvodom nastane taká situácia medzi manželmi, že jeden z nich nie je schopný sám sa živiť. Táto neschopnosť môže spočívať jednak v subjektívnych, jednak v objektívnych príčinách, ktorými môžu byť napr. starostlivosť o maloleté dieťa alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce fyzickým a duševným schopnostiam. Prihliada sa nielen na skutočné pomery oprávneného manžela, ale aj na jeho potenciálne schopnosti samostatne sa živiť. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, tento je odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti medzi manželmi za trvania manželstva v zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého má byť životná úroveň manželov v zásade rovnaká. V prípade výživy rozvedeného manžela, má ísť iba o nevyhnutý príspevok na primeranú výživu, to znamená, že toto výživné nemá pokryť všetky výdavky na odôvodnené potreby oprávneného manžela alebo dorovnať jeho životnú úroveň na úroveň druhého manžela, ale zabezpečiť mu len primeranú výživu spočívajúcu v stravovaní, bývaní, ošatení a podobne.
2.2 Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že schopnosti obidvoch manželov samostatne sa živiť sú v predmetnej veci v podstate rovnaké. Obaja bývalí manželia vedú samostatné domácnosti, sú starobní dôchodcovia v dôchodkovom veku, pričom obaja poberajú starobný dôchodok približne v rovnakej výške (navrhovateľka 410 Eur a povinná osoba 446,60 plus 38,96 Eur od dôchodkovej spoločnosti AXA). Obidvaja manželia majú zo starobného dôchodku zabezpečený stály príjem, ktorý sa navyše u navrhovateľky k 01. 01. 2019 valorizoval. O výživu účastníkov je tak primárne postarané zo sociálneho zabezpečenia daného štátom - starobným dôchodkom. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnej veci rozvodom manželstva nenastala taká situácia, že by jeden z manželov nebol schopný sám sa živiť, a preto nie je splnená primárna zákonná podmienka na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky.
2.3 K uvedenému súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku dodal, že na tomto závere súdu nič nemení ani tá skutočnosť, že okrem dôchodku má povinná osoba aj príjem z dohody o pracovnej činnosti. Rozdielna výška príjmov účastníkov v minimálnom rozsahu nemôže byť dôvodom na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky, tým by bola len absolútna nemožnosť jedného z manželov samostatne sa živiť - to znamená, že za danej situácie by musela byť navrhovateľka bez akéhokoľvek príjmu - starobného dôchodku.. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na to, že dosahovaný príjem povinnej osoby je minimálny, pohybujúci sa v priemere na úrovni mierne prevyšujúcej sumu 100 Eur mesačne brutto. Navrhovateľka namietala, že povinná osoba by určite nepracovala za tak nízku mzdu, ako vychádza z lustrácie v Sociálnej poisťovni a mala za to, že časť jeho skutočnej mzdy je vyplácaná „na ruku“. V súvislosti s týmito tvrdeniami však nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, ani súdu takéto skutočnosti nevyplynuli z ostatných vykonaných dôkazov. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku zdôraznil, že súd môže rozhodovať len na základe zisteného skutkového stavu a na podklade vykonaných dôkazov a nie na základe dohadov alebo domnienok. Súdu prvej inštancie sa nejavilo ako nepravdepodobné, že by povinná osoba mohla mať len takýto nízky príjem, nakoľko ide o osobu v dôchodkovom veku, ktorej obživa je primárne zabezpečená starobným dôchodkom a jej zamestnanecký pomer je vedený len na základe dohody o vykonaní práce, teda nejde o plný pracovný úväzok, ale len o prácu v obmedzenom rozsahu. Pre dôchodkový vek povinnej osoby - bývalého manžela navrhovateľky, nie je v súčasnosti ani možné od neho požadovať, aby bol naďalej zamestnaný na plný úväzok.
2.4 V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pri posudzovaní príjmov povinnej osoby (bývalého manžela navrhovateľky) nemohol prihliadať na skutočnosti tvrdené navrhovateľkou, že príjem povinnej osoby na základe uzavretej zmluvy o dielo predstavoval do 30. 04. 2018 ešte aj sumu 1.300 Eur mesačne, pretože ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode účastníkov konania (24. 09. 2018) už bývalý manžel navrhovateľky takéto zárobkové možnosti nemal, nakoľko došlo k dohode o zrušení zmluvy o dielo a k ukončeniu jeho živnostenského podnikania, na základe ktorého mal zmluvu o dielo uzatvorenú, pričom súd prvej inštancie rovnako ako v predchádzajúcom odseku zdôraznil, že pre dôchodkový vek povinnej osoby- bývalého manžela navrhovateľky, nemožno od neho požadovať, aby ďalej podnikal ako živnostník.
2.5 Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie ustálil, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky navrhovateľke v zmysle § 72 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko vzhľadom na dôchodkový vek účastníkov a ich príjmy zo starobného dôchodku nie je možné konštatovať, že v dôsledku rozvodu manželstva sa navrhovateľka ocitla v takej situácii, že nie je schopná sama sa živiť, preto súd prvej inštancie návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.
3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len ,,CMP“), podľa ktorého v mimosporových konaniach nemá žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nárok.
4. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote navrhovateľka odvolanie. V odvolaní poukázala na svoje výdavky vo výške 510,84 Eur mesačne a na tú skutočnosť, že od roku 2008, keď jej bolo zistené srdcové a cievne ochorenie, po dvoch operáciách srdca a embólii, ročne absolvuje kúpeľnú liečbu; správy z kúpeľov priložila k odvolaniu ako prílohy.
4.1 Navrhovateľka v odvolaní ďalej uviedla, že výdavky na drogériu a čistiace prostriedky nepovažuje za prehnané, pričom zvýšené výdavky jej vznikli aj po podaní návrhu v dôsledku zmeny liekov a pribudol jej aj mobilný internet.
4.2 Navrhovateľka v odvolaní ďalej poukázala na tú skutočnosť, že k dôchodku povinnej osoby - jej bývalého manžela vo výške 446,60 Eur nie je započítaný dôchodok, ktorý poberá od dôchodkovej spoločnosti AXA v sume 38,96 Eur mesačne. Ďalej súd prvej inštancie podľa navrhovateľky nezohľadnil, že povinná osoba - jej bývalý manžel mal príjem aj zo živnosti za 4 mesiace roku 2018 od firmy Charvát - tech, s.r.o.. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže bývalého manžela navrhovateľky platiť navrhovateľke príspevok na výživu podľa jeho možností, pričom preverí všetky jeho skutočné príjmy a výdavky.
5. K obsahu odvolania navrhovateľky sa písomne vyjadrila povinná osoba - bývalý manžel navrhovateľky, pričom poukázal na odsek 5 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a uviedol, že ak navrhovateľka pri výsluchu pred súdom prvej inštancie uviedla ako svoj príjem sumu necelých 410 Eur mesačne, tak má za to, že klamala. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Navrhovateľka sa k vyjadreniu bývalého manžela vyjadrila tak, že spochybnila jeho argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu, pokiaľ ide o výšku jej starobného dôchodku, pričom súdu prvej inštancie v prílohe vyjadrenia zaslala rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške jej starobného dôchodku, ktorý od 1.1.2019 poberá v sume 409,60 Eur (zaokrúhlene vo výške 410 Eur) a zdôraznila, že pri výsluchu pred súdom prvej inštancie neklamala, tak ako to tvrdí jej bývalý manžel, naopak podľa jej názoru, klame práve on.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, ďalej v texte len ,,CSP“) prejednal odvolanie navrhovateľky v rozsahu a z dôvodov daných ustanovením § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
8. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
8.1 Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8.2 Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8.3 Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8.4 Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
9. Po prejednaní odvolania navrhovateľky odvolací súd uvádza, že nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodujúcich skutočností, dostatočne zistil skutkový stav, pričom mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Rozhodol vecne správne, keď návrh navrhovateľky zamietol, pričom svoje rozhodnutie aj adekvátne a dostatočným spôsobom odôvodnil.
10. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie premietnutých do zamietnutia návrhu navrhovateľky odvolací súd uvádza, že príspevok na výživu rozvedeného manžela predstavuje prenesenie solidarity ako charakteristického znaku manželských vzťahov v obmedzenej podobe aj do času po zániku manželstva za podmienok určených v § 72 Zákona o rodine. V prípade príspevku na výživu rozvedeného manžela je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, pretože bývalý manžel má právo už len na zabezpečenie primeranej výživy, nie rovnakej životnej úrovne ako v prípade manželov, pričom sa vyžaduje kvalifikovaná miera odkázanosti, teda splnenie podmienky neschopnosti rozvedeného manžela samostatne sa živiť. Neschopnosť sám sa živiť podľa konkrétnych okolností prípadu znamená, že rozvedený manžel/lka z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku, dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Skôr ako súd pristúpi ku skúmaniu neschopnosti živiť sa, je potrebné vychádzať z dikcie Zákona o rodine, podľa ktorej rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 72 ods. l Zákona o rodine).
11. Odvolacie námietky navrhovateľky z hľadiska vyššie uvedených kritérií odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Predmetom konania je príspevok na výživu rozvedeného manžela (v tomto prípade príspevok na výživu rozvedenej manželky), ktorého účelom je zabezpečenie primeranej výživy pre toho manžela, ktorý po rozvode manželstva z nejakých konkrétnych dôvodov nie je schopný sám sa živiť. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na dôchodkový vek účastníkov konania a ich príjmy zo starobného dôchodku nie je možné konštatovať, že v dôsledku rozvodu manželstva sa navrhovateľka ocitla v takej situácii, že nie je schopná sama sa živiť a že pri posudzovaní príjmov povinnej osoby - bývalého manžela navrhovateľky nemohol prihliadať na príjmy vo výške cca 1300 Eur mesačne od spoločnosti Charvat - tech, s. r. o., 9. mája č. 18, Nemšová, pretože už ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode účastníkov konania (24. 09. 2018) a ani v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu navrhovateľky na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky, bývalý manžel navrhovateľky takéto zárobkové možnosti nemal, nakoľko došlo k dohode o zrušení zmluvy o dielo a k ukončeniu jeho živnostenského podnikania (k 30. 04. 2018).
12. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v danom prípade sú vzhľadom na dôchodkový vek obidvoch manželov schopnosti obidvoch manželov samostatne sa živiť skoro totožné. Obaja sú na starobnom dôchodku, pričom poberajú starobný dôchodok približne v rovnakej výške (navrhovateľka vo výške 409,60 Eur mesačne a jej bývalý manžel vo výške 446, 60 Eur mesačne, čo je spolu s dôchodkom z III. dôchodkového piliera od spoločnosti AXA vo výške 38,96 Eur mesačne, suma 485,56 Eur mesačne). Navrhovateľka v odvolacom konaní nepreukázala, že nie je schopná sama sa živiť a že nemá žiadny príjem, resp. príjem podstatne nižší ako jej bývalý manžel, (ktorý žije v záhradnej chatke, kde má sťažené podmienky na bývanie), čo znamená, že nebola splnená primárna zákonná podmienka na priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Na uvedenom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že okrem dôchodku má bývalý manžel navrhovateľky príjem z dohody o pracovnej činnosti (neprevyšujúci sumu 100 Eur mesačne brutto), nakoľko rozdielna výška príjmov účastníkov konania (keď rozdiel je minimálny a obidvaja sú starobní dôchodcovia), nie je dôvodom na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela (v tomto prípade príspevku na výživu rozvedenej manželky).
13. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že v odvolaní navrhovateľky nie sú uvádzané žiadne také skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal, preto po prejednaní odvolania navrhovateľky odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 378 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
15. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).