Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/19/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci žalobkyne: U. X., nar. XX.XX.XXXX, adresa pobytu V., P. XXXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 7158/5, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -61 zo dňa 17.09.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.106,10 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom rozhodol o tom, že žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli dňa 02.03.2015 zmluvu o revolvingovom úvere. Súd prvej inštancie uviedol, že táto zmluva bola spotrebiteľskou zmluvou. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.500 eur bez odrátania inkasného poplatku 150 eur a na základe tejto zmluvy žalobkyňa žalovanému uhradila 2.456,10 eur. Zmluva o úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, týkajúcu sa konečnej splatnosti úveru. Oznámenie o schválení úveru nie je zmluvou, ale jednostranným vyhlásením žalovaného ako dodávateľa. Súd ďalej uviedol, že v zmluve je nesprávne uvedená úroková sadzba, ktorá je tam vyjadrená hodnotou 17,68 %, avšak toto nepredstavuje reálne úročenie poskytnutej sumy, nakoľko suma úveru bola navyšovaná o poplatok za službu, čo skresľuje výšku preplatenej sumy. Žalobkyňa žiada okrem splátok úveru aj platby vyplývajúce z dohody o poskytnutí služby. Dohoda o poskytnutí služby je len umelo vytvorená žalovaným ako samostatná zmluva. V skutočnosti je to súčasť úverovej zmluvy. Dohodu možno považovať za rozpornú s dobrými mravmi, pretože žalobkyňa mala platiť za túto službu odmenu vo výške predstavujúcu takmer toľko ako predstavovala skutočne poskytnutý úver. Výška danej odmeny sa teda odvíja od výšky úveru a vedie to k záveru, že žalovaný sa takýmto spôsobom snažil vyvolať dojem prijateľnej úrokovej sadzby. Ak by skutočne malo ísť o odmenu za výber splátok, tá by mala byť rovnaká v každej jednej veci a je nelogické, aby mala závisieť od výšky úveru. Súd teda túto dohodu považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Dohoda o poskytnutí služby je neplatnou dohodou, zmluva neobsahuje ani správny údaj o RPMN, a preto je

úver bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda žalovaný žalobkyni poskytol úver v sume 1.350 eur a žalobkyňa uhradila celkovo 2.456,10 eur, nárok žalovaného bol splnený s navýšením o 1.106,10 eur. Uvedená suma predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, a preto ho súd zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd uviedol, že žalobkyňa úspešne uplatnila nárok z titulu porušenia jej práva ustanoveného osobitným predpisom. Bolo preukázané, že žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď predložil žalobkyni na podpis zmluvu neobsahujúcu zákonom predpísané náležitosti a následne od žalobkyne prijal plnenie s tým, že toto prijal klamaním spotrebiteľa. S ohľadom na uvedené je naplnený zákonný predpoklad uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie, a to že boli porušené práva žalobkyni ako spotrebiteľa, vyplývajúce z osobitných právnych noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľa. Súd pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia zohľadňuje intenzitu, časové trvanie závadového konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu. Súd v danom prípade považoval za primeranú sumu 400 eur, táto suma je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného. Je určitou satisfakciou za stav, kedy musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúceho žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. .

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal skutočnosť, že súd na jednej strane vyhodnotil dohodu o poskytovaní služieb za neplatný právny úkon a na druhej strane odplatu podľa uvedenej dohody považuje za súčasť úroku a z toho vyvodzuje neplatnosť úrokovej sadzby v úverovej zmluve. Postup a závery súdu si vzájomne odporujú. Súd v otázke platnosti úroku odkazoval na rozhodnutia súdov, ktoré sú pre právnu úpravu platnú a účinnú od 01.06.2014, resp. od 01.09.2014 neaktuálne a vecne sa na ňu nevzťahujú. Žalovaný neporušil ustanovenia a , a . Žalovaný napadol aj záver súdu o nesprávnej hodnote RPMN. Tento záver súd vyvodzuje na základe rovnakých skutočností ako v prípade ustanovenia o úroku. Preto žalovaný poukazuje na rovnaké dôvody ako uviedol vyššie. Žalovaný poukázal na to, že doplnkové služby súvisiace so zmluvou sa zahŕňajú do RPMN a do celkových nákladov spotrebiteľa vtedy, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby. Z článku I. ods. 1, 2 o poskytovaní služieb vyplýva, že dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné. Nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a zákazníkom. Žalovaný napadol rozsudok aj v časti priznávajúcej primerané finančné zadosťučinenie v prvom rade preto, že ide o predčasné rozhodnutie. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nebolo preukázané žiadnym právoplatným rozhodnutím, že došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva spotrebiteľa. Ak by zákonodarca mienil porušenie akéhokoľvek predpisu ako zákonnú podmienku pre úspešné uplatnenie uvedeného nároku, uviedol by to v texte zákonného ustanovenia. On ale v zákone jasne vymedzil toto porušenie a nepoužil spomínanú všeobecnú formuláciu. Odôvodnenie rozsudku neobsahuje žiadne konkrétne závery o tom, aké právo na ochranu spotrebiteľa bolo porušené a v nadväznosti na ktoré porušenie sa priznáva finančné zadosťučinenie. Z napadaného rozsudku nevyplývajú ani žiadne preukázané skutočnosti, z ktorých súd vychádzal pri určení výšky zadosťučinenia. Výška primeraného finančného zadosťučinenia je vecou úvahy súdu, táto úvaha nemôže byť svojvoľná a ani nepreskúmateľná. V danom prípade súd takéto zdôvodnenie neuvádza. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie.

3. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne o veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. V danom prípade súd prvej inštancie zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj požadovaný zákonom, teda konečnú splatnosť úveru. Žalovaný v podanom odvolaní túto skutočnosť ani nespochybňuje. Táto skutočnosť má za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový. Záver súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia teda s ohľadom na tento záver obstojí. Odvolací súd sa nestotožňuje s tým, že v danom prípade bola nesprávne uvedená úroková sadzba. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že dohoda o poskytnutí služby je v rozpore s dobrými mravmi, a teda je neplatná. Výšku odplaty teda nemožno pripočítavať k úroku, pretože sa jedná o odplatu vyplývajúcu z neplatnej zmluvy. Z rovnakého dôvodu sa odvolací súd nestotožňuje ani so záverom o nesprávne uvedenej RPMN, pretože do RPMN nie je možné započítať poplatky z dohody o poskytnutí služby, pretože táto dohoda je neplatná.

5. Odvolací súd poukazuje na to, že konečná splatnosť poslednej splátky úveru 03.09.2018 vyplýva z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, teda z listiny, ktorá nebola dlžníkom prijatá a podpísaná, teda nemôže sa jednať o súčasť zmluvy. Zo zmluvy samotnej údaj o konečnej splatnosti úveru nevyplýva. Iba s ohľadom na túto skutočnosť obstojí záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Správny je preto aj záver o tom, aké bezdôvodné obohatenie má žalovaný žalobkyni vydať, keď súd od zaplatených platieb žalobkyne odpočítal len skutočne poskytnutú výšku úveru.

6. V danom prípade boli splnené aj podmienky aj na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa názoru odvolacieho súdu ust. zákona je možné vykladať tak, že súd môže primerané finančné zadosťučinenie priznať aj vtedy, pokiaľ rozsudok konštatujúci porušenie práv a povinností ustanovených zákonom je len vydaný a nie je ešte právoplatný. Možnosť priznania primeraného finančného zadosťučinenia bez právoplatného rozhodnutia o neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyplýva aj z ustanovenia . Takýto postup je efektívnejší, pretože nevyvoláva potrebu vedenia ďalších konaní. Súd prvej inštancie správne odôvodnil základ nároku aj jeho výšku. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že v danom prípade boli porušené ustanovenia o tom, že spotrebiteľ má právo byť chránený pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a pred absenciou zmluvných dojednaní, ktoré majú byť súčasťou spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade bolo preukázané, že súčasťou spotrebiteľskej zmluvy nebol údaj vyžadovaný zákonom, a teda žalovaný (ako strana pripravujúca zmluvu) pri uzatváraní zmluvy porušil ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa.

7. Zákon nestanovuje kritériá ani spôsob výpočtu primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa názoru odvolacieho súdu zákonnej požiadavke primeranosti zodpovedá zohľadnenie charakteru porušenia práva dodávateľom, správania sa dodávateľa pred a po podaní žaloby, následkov porušenia práva na spotrebiteľa. Ak spotrebiteľovi hrozila pre porušenie jeho práv majetková ujma, potom výška primeraného finančného zadosťučinenia môže dosiahnuť až výšku hroziacej majetkovej ujmy. Preto odvolací súd s prihliadnutím na sankčnú a odradzujúcu funkciu tohto ustanovenia za primeranú sumu považuje sumu 400,- eur (majetková ujma žalobcu je tvorená úrokmi a poplatkami zo zmluvy o úvere na sumu 1.500,-eur, ktorú žalobkyňa preplatila o 1.106,10 eur). Vecne správny je aj výrok o trovách konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu podľa .

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a . V odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, žalovaný v celom rozsahu neúspešný, a preto odvolací súd rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).