Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_B5-29Cb-169-2021.pdf
PDF · 131.39 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-29Cb/169/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: OBS Slovakia s. r. o., so sídlom Pribinova 13, 071 01 Michalovce, IČO: 50 670 841, zastúpeného advokátskou kanceláriou HAVRILLA & Co. s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 364 606, proti žalovanému: VODOHOSPODÁRSKE STAVBY a.s., so sídlom R?ntgenova 26, 851 01 Bratislava, IČO: 31 322 301, zastúpenému advokátkou JUDr. Michaelou Szabó Kovačicovou, so sídlom Miletičova 5237/60, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 1.800,-- eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 3.000,-- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu žalobcu zamieta.
II. Vzájomnú žalobu žalovaného zamieta.
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcu vo výške 100 %.
IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.800,-- eur s príslušenstvom.
2. Žalobný návrh odôvodnil tým, že voči žalovanému eviduje pohľadávku vo výške 1.800,-- eur na základe vystavenej faktúry č. XXXXXX, ktorú žalovaný ani čiastočne neuhradil. 2.1. K žalobe žalobca pripojil faktúru č. 200904 a predžalobnú výzvu 13. novembra 2020.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 26. mája 2021, sp. zn. 20Up/553/2021 navrhol žalobu zamietnuť.
4. Žalovaný uviedol, že si u žalobcu objednal vytvorenie web stránky za cenu 5.000,-- eur bez DPH s dohodnutými platobnými podmienkami, v zmysle ktorých 50 % z dohodnutej ceny diela uhradil žalovaný ako zálohu a zvyšnú časť ceny diela (druhých 50 %) mal uhradiť po odovzdaní diela. Keďže od objednávky ubehlo viac ako 6 mesiacov a žalobca nevykonal ani časť diela, pričom svoju prácu podmieňoval zaplatením ďalšej sumy za údajné práce naviac, ktoré neboli vykonané a žalovaným ani neodsúhlasené, či objednané, žalovaný dňa 16. septembra 2020 odstúpil od zmluvy. Do času odstúpenia od zmluvy žalobca neodovzdal žalovanému ani len časť diela. Na predžalobnú výzvu žalobcu žalovaný odpovedal listom z 23. novembra 2020, v ktorom uviedol, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, pričom
zo strany žalobcu nedošlo k odovzdaniu diela a ani jeho časti. Zároveň žalovaný v predmetnom liste požiadal žalobcu o vrátenie zaplatenej zálohy. 4.1. Žalovaný k odporu pripojil zálohovú faktúru č. B objednávku č. 80019078 z 22. októbra 2019 na analýzu a vytvorenie štruktúry pre web stránku, objednávku č. 80020012 z 10. marca 2020 na vytvorenie web stránky, list žalovaného z 18. septembra 2020, e-mailovú komunikáciu medzi stranami a list žalovaného z 23. novembra 2020.
5. Žalobca v replike z 21. septembra 2021 uviedol, že z jeho strany boli preukázateľne uskutočnené práce na web stránke, a to vloženie textov, programovanie responzívneho dizajnu, projektový manažment, rozpracovaný administračný systém a rozpracované webové riešenie. Žalobca pristúpil k odovzdaniu diela v štádiu rozpracovanosti prostredníctvom protokolu z 15. decembra 2020. 5.1. K replike žalobca pripojil protokol o odovzdaní rozpracovaného diela.
6. Žalovaný v duplike z 11. januára 2022 uviedol, že žalobca vykonanie tvrdených prác nepodložil žiadnym dôkazom. Žalovaný odmietol dňa 18. decembra 2020 rozpracované dielo prevziať, keďže odstúpil od zmluvy. V dôsledku odstúpenia od zmluvy vzniklo žalovanému právo na vrátenie zálohovej platby v sume 3.000,-- eur, ktorú si voči žalobcovi uplatnil vo forme vzájomnej žaloby. 6.1. K duplike žalovaný predložil e-mailovú komunikáciu medzi stranami a analýzu a návrh riešenia webového sídla.
7. Žalobca vo vyjadrení k vzájomnej žalobe žalovaného z 11. júla 2022 poukázal na to, že odstúpenie žalovaného od zmluvy nebolo uskutočnené v súlade s jednotlivými ustanoveniami Obchodného zákonníka, navyše bolo vykonané iba prostredníctvom e-mailovej komunikácie a p. LU. ktorá nebola oprávnená konať v mene žalovaného. Následne žalobca uviedol, že z obavy o nevyplatenie plnej sumy podmieňoval odovzdanie rozpracovanej časti diela zaplatením vystavenej faktúry a až po zaplatení sumy 1.800,-- eur plánoval žalovanému odovzdať rozpracovanú časť diela. Žalovaným zaplatenú zálohu nemožno považovať za plnenie, ktoré by bolo bez právneho dôvodu, naopak vrátenie zálohovej platby žalovanému by znamenalo jeho bezdôvodné obohatenie. Prijatie zálohovej platby totiž predstavuje započítanie pohľadávky žalobcu vo výške ním vynaložených nákladov na realizáciu diela. Tieto prostriedky boli skonzumované.
8. Žalovaný vo vyjadrení z 11. januára 2023 opätovne poukázal na to, že žalobca sa snažil odovzdať žalovanému časť diela až takmer tri mesiace po odstúpení od zmluvy. Žalobca relevantne nevysvetlil, prečo sa snažil rozpracované dielo odovzdať až o 3 mesiace od odstúpenia od zmluvy a nie v primeranej lehote po odstúpení, a preto je žalovaný toho názoru, že žalobca začal dielo reálne vykonávať až po odstúpení od zmluvy, aby sa vyhol povinnosti vrátiť zaplatenú zálohovú platbu za dielo.
9. Žalobca v ďalšom vyjadrení z 18. decembra 2023 poukázal na jeho list zo 17. septembra 2020, v ktorom navrhoval odovzdanie rozpracovanej časti diela, pokiaľ si od neho žalovaný nebude nárokovať údajnú pohľadávku v sume 800,-- eur, a poskytne mu referenciu v slovenskom a anglickom jazyku. Žalobca uviedol, že na diele pracoval v rozsahu spolu 151 hodín 23 minút a 57 sekúnd. Žalobca časť diela odovzdal spoločne s vystavením a doručením faktúry č. 200904.
10. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na termín dňa 8. februára 2024 o 12:30 hod., ktorého sa zúčastnili žalobca a právni zástupcovia strán sporu.
11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam: 11.1. Objednávkou č. XXXXXXXX z 22. októbra 2019 si žalovaný objednal u žalobcu analýzu a vytvorenie štruktúry pre web stránku žalovaného za cenu 500,-- eur. V rámci analýzy žalobca vypracoval dve varianty (B, A) spolu s ich nacenením a dobou trvania prác s prácami analýza a návrh riešenia, responzívny dizajn (mobil, desktop), responzívny dizajn (katalóg tablet), programovanie, napojenie CMS systému, SEO optimalizácia, efekty, projektový manažment a testovanie. Následne si žalovaný objednávkou č. 80020012 z 10. marca 2020 objednal u žalobcu vytvorenie web stránky v sume 5.000,-- eur bez DPH s dohodnutými platobnými podmienkami 50 % záloha a 50 % pri odovzdaní diela. Žalovaný na základe zálohovej faktúry B uhradil žalobcovi 50 % zálohu v sume 3.000,-- eur s DPH. 11.2. Žalobca v rámci e-mailu z 15. septembra 2020 navrhol žalovanému dokončiť web v plnej verzii, ako bolo dohodnuté, dať žalobcovi referenciu v anglickom a slovenskom jazyku s tým, že žalovaný uhradí zvyšnú faktúru v sume 2.500,-- eur, a žalovaný môže dobrovoľne uhradiť za dodatočné práce niečo od 0
po 2.500,-- eur bez DPH. V reakcii na to, žalovaný (prostredníctvom p. Z. G.) dňa 16. septembra 2020 e- mailom odstúpil od zmluvy o dielo s tým, že žalovaný už nechce so žalobcom spolupracovať. Žalovaný požadoval od žalobcu dodanie vytvorených návrhov v zdrojovom súbore, či adobe XD alebo adobe photoshop a vrátenie zvyšnej sumy zálohovej platby (800,-- eur), a dá žalobcovi pozitívnu referenciu. 11.3. Žalobca v liste zo 17. septembra 2020 popísal priebeh zmluvného vzťahu a priebeh stretnutia z konca augusta 2020, na ktorom žalovaný prezentoval, že cena sa z pôvodných 5.000,-- eur bez DPH nenavýši, pričom žalobca navrhol splátkový kalendár a prípadné navýšenie mesačného servisu, čo bolo zo strany žalovaného zamietnuté. Žalovaný v liste z 18. septembra 2020 poukázal na to, že žalobca nezačal s programovaním, čo malo podľa analýzy zabrať 70 dní, a to ešte na ďalších položkách nezačal pracovať. Jediné vykonané úkony boli analýza v hodnote 500,-- eur a responzívny dizajn v hodnote 1.400,-- eur. Žalovaný podotkol, že s každým jedným úkonom, doplnením textov, či záložiek chcel žalobca navýšiť cenu, čo považoval žalovaný za neakceptovateľné. 11.4. Žalobca dňa 25. septembra 2020 vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX s fakturovanou sumou 1.800,-- eur po zohľadnení uhradenej zálohy, keď vykonané práce po dobu odstúpenia 16. septembra 2020 mali byť zrealizované v rozsahu 80 % projektu. 11.5. Predžalobnou výzvou z 13. novembra 2020 doručenou žalovanému dňa 18. novembra 2020 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 1.800,-- eur. Žalovaný v odpovedi z 23. novembra 2020 označil nárok žalobcu za neopodstatnený a zároveň vyzval žalobcu na vrátenie zálohovej platby v sume 3.000,-- eur. 11.6. Na základe návrhu protokolu o odovzdaní rozpracovaného diela z 15. decembra 2020 sa žalobca snažil žalovanému odovzdať časť diela v štádiu rozpracovanosti 80 %. Žalovaný e-mailom z 18. decembra 2020 oznámil žalobcovi, že rozpracované dielo neprevezme, keďže odstúpil od zmluvy a dal najavo, že o dielo nemá záujem. 11.7. Svedkyňa H.. Z. G., H. (zamestnankyňa žalovaného) v rámci výsluchu na pojednávaní uskutočnenom dňa 8. februára 2024 neuviedla k sporu nič podstatné. Uviedla, že išlo obdobie covidu, tak komunikácia bola realizovaná predovšetkým e-mailom, na kontrolu dostával žalovaný screenshoty, resp. odkaz na adobe XD, kde boli obrázky, na ktoré sa dalo preklikať, avšak nešlo o samotnú stránku. K programovaniu webovej stránky zo strany žalobcu ani len nedošlo, žalobca sa dostal po položku responzívny dizajn. Žalovaný si musel objednať nanovo zhotovenie webovej stránky u inej spoločnosti. Žalobca ako práce naviac označoval špecifikáciu už vykonaných prác. Svedkyňa uviedla, že žalobcu žiadala o to, že chce vidieť rozhranie stránky, k čomu nedošlo. Žalobca chcel niektoré veci zahrnúť do servisu stránky, o ktorý však žalovaný nemal záujem, žalovaný mal záujem o web, ktorý si bude následne sám spravovať a sám bude naň dávať dokumenty. Súčasná webová stránka nie je totožná s tým, čo vytváral žalobca, ak je žalobca toho názoru, že sa súčasná stránka s tým zhoduje, je to jeho subjektívny názor. Pri vytváraní stránky sa muselo všetko nanovo vytvárať.
12. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 12.1. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti (ods. 2). 12.2. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia (ods. 3). 12.3. Podľa ustanovenia § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. 12.4. Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. 12.5. Podľa ustanovenia § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. 12.6. Podľa ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
12.7. Podľa ustanovenia § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. 12.8. Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné (ods. 2). 12.9. Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty (ods. 3). 12.10. Podľa ustanovenia § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. 12.11. Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím (ods. 2). 12.12. Podľa ustanovenia § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. 12.13. Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy (ods. 2). 12.14. Podľa ustanovenia § 350 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie neprimeraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy po jej uplynutí, alebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez poskytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú účinky odstúpenia až po márnom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytnúť na plnenie povinností. 12.15. Pri poskytnutí dodatočnej lehoty môže oprávnená strana druhej strane vyhlásiť, že odstupuje od zmluvy, ak druhá strana nesplní svoju povinnosť v tejto lehote. V tomto prípade nastávajú účinky odstúpenia márnym uplynutím tejto lehoty, ak je primeraná, alebo uplynutím primeranej lehoty, ak určená lehota nebola primeraná (ods. 2). 12.16. Podľa ustanovenia § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. 12.17. Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených (ods. 2).
13. V rámci rozhodovania vo veci (či už o podanej žalobe žalobcu alebo o vzájomnej žalobe žalovaného) bolo nevyhnutné, aby sa súd - pre určenie správneho právneho režimu jednotlivých nárokov - prednostne vysporiadal s otázkou platnosti odstúpenia od zmluvy o dielo uskutočneného žalovaným dňa 16. septembra 2020, osobitne v situácii, keď žalobca platnosť predmetného odstúpenia namietal. Žalobca konkrétne spochybňoval existenciu zákonom predpokladaného dôvodu odstúpenia, dodržanie formy a aj konanie p. Z.13.1. Súd v rámci predmetného skúmania dospel k záveru, že odstúpenie žalovaného od zmluvy predstavuje neplatný právny úkon, k čomu v podrobnostiach uvádza nasledovné:
14. Vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016, v ktorom dovolací súd vyslovil nasledovné právne závery: Odstúpenie od zmluvy predstavuje jeden zo spôsobov zániku nesplneného záväzku. Odstúpenie od zmluvy je adresovaným jednostranným právnym úkonom. Zmluvná strana môže od zmluvy odstúpiť iba z dôvodov predpokladaných v zmluve a ak sa v zmluve nedohodli na možnosti odstúpenia, tak jedine z dôvodov vymedzených v Obchodnom zákonníku, prípadne v osobitnom zákone. Odstúpenie
od zmluvy podľa Obchodného zákonníka má až na výnimky (napr. § 356, § 547, § 552) sankčný charakter ako následok porušenia zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou. Odstúpenie od zmluvy sa uskutočňuje vo všetkých zákonom alebo zmluvou stanovených prípadoch jednostranným, druhému účastníkovi adresovaným právnym úkonom, prejavujúcim vôľu zrušiť zmluvu týmto spôsobom na základe uznaného dôvodu. Je nevyhnutné, aby zmluvná strana, ktorá chce prejaviť vôľu smerujúcu k zániku záväzku odstúpením, jednoznačne vymedzila dôvod, pre ktorý od zmluvy odstupuje s vymedzením konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá bola druhou stranou určitým konaním alebo nekonaním porušená. Iba ak sú splnené tieto požiadavky, nastanú predpokladané účinky odstúpenia od zmluvy v podobe zániku zmluvného záväzku. S ohľadom na sankčný charakter inštitútu odstúpenia je nevyhnutné, aby druhej zmluvnej strane bol známy dôvod odstúpenia. Pre určitosť vymedzenia dôvodu odstúpenia od zmluvy nepostačuje, ak zmluvná strana všeobecne odkáže na zmluvné povinnosti, avšak neuvedie, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť druhá zmluvná strana porušila. Ak nie je v odstúpení od zmluvy ako v jednostrannom právnom úkone vymedzený dôvod odstúpenia (jednoznačné vymedzenie porušenia zmluvnej povinnosti druhou zmluvnou stranou), nie je možné chýbajúci obsah odstúpenia ako právneho úkonu doplniť výkladovými pravidlami uvedenými v ustanoveniach § 266 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka. 14.1. Z citovaných právnych záverov súd vychádzal pri posúdení otázky platnosti odstúpenia od zmluvy zo 16. septembra 2020. Pritom súd dáva do pozornosti, že pre rozhodnutie vo veci relevantné sú len tie dôvody, ktoré uviedol žalovaný vo svojom e-mailovom odstúpení od zmluvy. Na uskutočnenom pojednávaní síce právna zástupkyňa žalovaného argumentovala tým, že odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi poslané poštou a toto bolo podpísané štatutárom žalovaného, avšak takéto odstúpenie od zmluvy žalovaný v konaní nepredložil, keďže list žalovaného z 18. septembra 2020 nie je úkonom žalovaného smerujúcim k jednostrannému predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu, navyše tento list žalovaného bol koncipovaný ako návrh riešenia (návrh odstúpenia).
15. Ako nedôvodné považuje súd námietky žalobcu týkajúce sa formy odstúpenia s odkazom na e- mailovú správu zo 16. septembra 2020, keďže písomnú formu odstúpenia od zmluvy spĺňa aj e-mailová správa, z ktorej je zjavné, kto ju žalobcovi odoslal (p. LU. G.), a v mene koho ju odoslal (v mene žalovaného), pričom odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi odoslané z e-mailovej adresy, ktorá bola žalobcovi známa, a na ktorú sám odosielal správy týkajúce sa zmluvného vzťahu so žalovaným. XX.X. Neopodstatnené je aj tvrdenie žalobcu, že p. Z. G. nebola oprávnená konať v mene žalovaného. Z predloženej e-mailovej komunikácie a aj z listu žalobcu zo 17. septembra 2020 je zrejmé, že v mene žalovaného komunikovala v zmluvnom vzťahu so žalobcom zamestnankyňa p. Z. G., z čoho je nepochybné, že bola oprávnená v zmluvnom vzťahu so žalobcom vystupovať v mene žalovaného, či už s odkazom na znenie ustanovenia § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, alebo s odkazom na znenie ustanovenia § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem už preukázaného oprávnenia p. Z. G. konať v mene žalovaného súd poukazuje aj na plnomocenstvo z 12. januára 2016 udelené žalovaným na uzatváranie zmlúv a ich ukončenie v mene žalovaného.
16. Naopak relevantná je podľa názoru súdu námietka žalobcu týkajúca sa toho, že nebol daný predpokladaný dôvod pre odstúpenie od zmluvy. Ako vyplýva už z ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť jedine v prípadoch predpokladaných zmluvou alebo zákonom. Pre platné odstúpenie od zmluvy a pre vyvolanie relevantných právnych následkov (pre predčasné ukončenie zmluvného vzťahu) sa vyžaduje, aby bol naplnený zmluvou alebo zákonom predpokladaný dôvod odstúpenia od zmluvy, a aby zároveň (v súlade s vyššie citovaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016) tento dôvod odstúpenia bol v odstúpení od zmluvy jednoznačne vymedzený. Ak tieto podmienky nie sú splnené, odstúpenie od zmluvy predstavuje neplatný právny úkon, čo znamená, že napriek uskutočnenému odstúpeniu od zmluvy nedošlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu. Zároveň platí, že ak dôvod odstúpenia nie je v odstúpení od zmluvy vymedzený, nemôže následne „odstupujúca“ strana v súdnom konaní s úspechom argumentovať, že dôvody pre odstúpenie od zmluvy v rozhodnom čase reálne existovali, keďže nie je možné ex post dopĺňať tento neurčitý jednostranný právny úkon. 16.1. V predmetnej veci písomná objednávka č. 80020012 neobsahuje žiadne (zmluvné) dôvody pre odstúpenie od zmluvy a rovnako tak nebolo stranami tvrdené ústne dojednanie o jednotlivých dôvodoch odstúpenia od zmluvy, preto mohol žalovaný odstúpiť od zmluvy o dielo jedine z dôvodov predpokladaných zákonom, či už v rámci všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o odstúpení od zmluvy (§ 344 až § 352 Obchodného zákonníka), resp. v rámci osobitných ustanovení Obchodného
zákonníka vzťahujúcich sa na zmluvu o dielo (§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka). Z obsahu e- mailovej správy žalovaného zo 16. septembra 2020 vyplýva, že dôvodom odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalovaného bolo prijatie rozhodnutia, že so žalobcom ďalej nechce a nebude spolupracovať. Takto vymedzený dôvod odstúpenia predstavuje rozhodnutie žalovaného, resp. jeho zamestnankyne, prijaté zjavne pod vplyvom emócií, keď práce na objednanom diele neprebiehali podľa predstáv, avšak takéto „s horúcou hlavou“ prijaté rozhodnutie nemá právny (zákonný alebo zmluvný) podklad. Keďže dôvod pre odstúpenie od zmluvy vymedzený žalovaným v jeho e-mailovej správe zo 16. septembra 2020 nebol predpokladaný zmluvou o dielo a ani Obchodným zákonníkom, nedošlo k zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným pre neplatnosť odstúpenia od zmluvy. Záver o neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy zo 16. septembra 2020 tak znamená, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeného zmluvou o dielo z 10. marca 2020 nedošlo. 16.2. Ak žalovaný v priebehu konania argumentoval tým, že žalobca akceptoval odstúpenie žalovaného od zmluvy, tak s týmto tvrdením sa súd nestotožňuje, keďže obsah súdneho spisu tomu nenasvedčuje. Už v rámci e-mailovej komunikácie zo 16. septembra 2020 medzi konateľom žalobcu H. V. a zamestnankyňou žalovaného Z. G. je zjavné, že žalobca sa domáhal stretnutia s generálnym riaditeľom spoločnosti žalovaného a navrhnutia termínu stretnutia, z čoho je zjavné, že žalobca sa s odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného nechcel zmieriť. Tomuto záveru nasvedčuje aj list žalobcu zo 17. septembra 2020, v rámci ktorého sa domáhal nájdenia spoločného riešenia a ukončenia spolupráce „v dobrom“, pričom nevidel absolútne zmysel pre riešenie záležitosti jednostranným vypovedaním objednávky. Aj zo žalovaným predložených e-mailov právnej zástupkyne žalovaného z 3. decembra 2020 a z 25. januára 2021 adresovaných právnemu zástupcovi žalobcu (hoci žalovaný nepredložil e-maily právneho zástupcu žalobcu - pozn. súdu) je zrejmé, že žalovaný mal hneď v úvode jednotlivých e-mailov opakovane trvať na ukončení zmluvného vzťahu odstúpením, a teda je zjavné, že žalobca (jeho právny zástupca) ukončenie zmluvného vzťahu na základe odstúpenia od zmluvy spochybňoval. Akceptáciu odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu nemožno vidieť ani v tom, že žalobca vystavil dňa 25. septembra 2020 faktúru na časť prác, ktoré mal žalobca vykonať do 16. septembra 2020. Vystavenie predmetnej faktúry možno vnímať tak, že žalobca ňou vyčíslil práce na diele do 16. septembra 2020, na preplatenie ktorých mal podľa svojho subjektívneho presvedčenia nárok (či tento nárok bol alebo nebol daný, je pritom nepodstatné - pozn. súdu), keď vychádzal z predpokladu, že žalovaný mu za tvrdenú vykonanú činnosť nezaplatí.
17. V nadväznosti na vyššie vyslovený právny záver o neplatnosti odstúpenia od zmluvy súd uvádza, že tento je významný pre posúdenie dôvodnosti nároku žalovaného na zaplatenie sumy 3.000,-- eur uplatneného vzájomnou žalobou. Žalovaný si predmetný nárok uplatnil s odkazom na znenie ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Tu súd poukazuje na to, že vyporiadavací nárok po odstúpení od obchodnoprávnej zmluvy podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale jedná sa o zmluvný nárok [k tomu v podrobnostiach viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2020, sp. zn. 3Obdo/80/2019 (publikované ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020 pod R 63/2019)]. 17.1. S poukazom na znenie ustanovenia § 351 Obchodného zákonníka súd konštatuje, že odstúpením od zmluvy dochádza k zmene zmluvného záväzku spôsobom, že niektoré zmluvné dojednania (vrátane práv a povinností) ostávajú zachované - ako to vyplýva zo znenia druhej vety odseku 1 predmetného zákonného ustanovenia - a iné, predovšetkým tie, ktoré smerovali k splneniu záväzku, sa menia tak, že smerujú k vzájomnému vyporiadaniu podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Po odstúpení od zmluvy je každá strana povinná vrátiť druhej strane prijaté plnenie, ak medzi stranami nebolo dohodnuté inak. Právny režim obsiahnutý podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka dopadá aj na prípady, kedy pred odstúpením od zmluvy jedna strana svoj zmluvný záväzok splnila, a druhá strana svoj záväzok nesplnila, prípadne ho splnila len čiastočne. Účinným odstúpením od zmluvy tak zaniká právo veriteľa domáhať sa voči dlžníkovi splnenia pôvodnej (zmluvou stanovenej) povinnosti a vzniká mu nový nárok voči dlžníkovi, a to nárok na vrátenie poskytnutého plnenia. Skutočnosť, že pôvodný zmluvný nárok veriteľa odstúpením od zmluvy zaniká a vzniká nový nárok na vrátenie poskytnutého plnenia (ako reštitučný nárok), vyplýva aj z odbornej literatúry, v zmysle ktorej „právo na vrátenie plnenia sa premlčuje vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil alebo od momentu, keď nastali účinky odstúpenia“ (k tomu viď aj ĎURICA, M. In: PATAKYOVÁ, M. a kol. Obchodný zákonník. 4. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 1188).
17.2. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvný nárok na vrátenie poskytnutého plnenia podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka vzniká „platným“ odstúpením od zmluvy. Existencia platného odstúpenia od zmluvy je tak nevyhnutným predpokladom pre vznik nároku na vrátenie plnenia podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ak odstúpenie od zmluvy nie je platným právnym úkonom, nárok na vrátenie plnenia podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka nevznikol. 17.3. V nadväznosti na vyslovené závery súd dopĺňa, že nárok žalovaného vrátenie plnenia v sume 3.000,-- eur podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka z právneho hľadiska pre neplatnosť jeho odstúpenia zo 16. septembra 2020 od zmluvy o dielo (z dôvodov uvedených v bode 16.1. odôvodnenia rozsudku vyššie) neexistuje. Nárok žalovaného na zaplatenie sumy 3.000,-- eur, ktorý si uplatnil vzájomnou žalobou z 11. januára 2022, preto nie je daný, čo zakladá nedôvodnosť jeho vzájomnej žaloby.
18. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 1.800,-- eur, ktorá má predstavovať časť ceny diela v rozsahu 80 % realizovaného diela (4.800,-- eur - záloha 3.000-eur). 18.1. Aj v časti rozhodnutia o nároku žalobcu je dôležitý záver súdu o neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného, keďže podľa neho zmluva o dielo predčasne nezanikla a práva a povinnosti vyplývajúce stranám zo zmluvy o dielo existovali aj po 16. septembri 2020.
19. V rámci rozhodovania o žalobe žalobcu súd zvýrazňuje, že predmetom záväzku žalobcu bolo zhotovenie diela, webovej stránky žalovaného, za dohodnutú cenu diela 5.000,-- eur bez DPH (6.000,-- eur s DPH). Cena diela bola zmluvne dohodnutá ako pevná cena diela 5.000,-- eur, ako to vyplýva z objednávky č. 80020012 z 10. marca 2020. Medzi stranami bolo dohodnuté, že 50 % ceny diela zaplatí žalovaný vopred, pričom zálohová platba v sume 3.000,-- eur s DPH bola žalovaným uhradená, čo sporné nebolo. Zostávajúcu časť ceny diela (2.500,-- eur bez DPH, resp. 3.000,-- eur s DPH) mal podľa zmluvného dojednania (a rovnako tak v súlade s dispozitívnym ustanovením § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka) žalovaný žalobcovi uhradiť až po vykonaní celého diela (t. j. po zhotovení celej webovej stránky) a po jeho odovzdaní žalovanému. 19.1. Z predmetného zmluvného dojednania je nepochybné, že na začiatku zmluvného vzťahu mal žalovaný zaplatiť žalobcovi zálohu 3.000,-- eur s DPH, následne mal žalobca vytvoriť celú webovú stránku, túto stránku odovzdať žalovanému a potom mal žalovaný doplatiť zvyšok pevnej ceny diela v sume 3.000,-- eur s DPH, nárok na zaplatenie ktorého vzniká až samotným dokončením a odovzdaním celej webovej stránky žalovanému. Uvedené konštatovanie platí bez ohľadu na rozsah realizovaných prác a nákladov s tým spojených na nedokončenej časti diela. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti žalobcovi ustanovenie § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že zhotoviteľ vykonáva dielo na vlastné náklady a na vlastné nebezpečenstvo, čo znamená, že všetky práce na vykonanom a nedokončenom diele vykonával žalobca na svoje náklady a nebezpečenstvo a vynaložené náklady nie je možné stotožňovať s cenou diela, ak nenastali zmluvne dohodnuté podmienky pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela. Z uvedeného je vylúčené, aby žalobca ako zhotoviteľ podmieňoval pokračovanie prác na diele a jeho dokončenie čiastočnými platbami zo strany žalovaného ako objednávateľa v rozpore so zmluvou nad rámec dohodnutej a žalovaným uhradenej zálohy. 19.2. V konaní nebolo sporné, že žalobca žalovaným objednané dielo v celom rozsahu nezhotovil (t. j. nevytvoril celú webovú stránku podľa objednávky žalovaného), keďže toto bolo (a doteraz je) zhotovené len čiastočne (podľa tvrdenia žalobcu v rozsahu 80 % a podľa tvrdenia žalovaného v rozsahu 50 %). Ak bolo dielo realizované žalobcom zhotovené len čiastočne, nevzniklo mu s poukazom na vyslovené právne závery právo na zaplatenie ceny diela, resp. jej pomernej časti v rozsahu zhotoviteľom uskutočnených prác. Nárok na zaplatenie ceny diela mohol žalobcovi vzniknúť jedine vtedy, ak by webovú stránku zhotovil v rozsahu 100 % a odovzdal ju žalovanému, k čomu však preukázateľne nedošlo. Žalobca pre nezrealizovanie diela v celom rozsahu nemá nárok na doplatenie dohodnutej časti ceny diela v sume 3.000,-- eur s DPH, resp. jej pomernej časti v žalobou uplatnenej sume 1.800,-- eur s DPH. Ak žalobca prerušil práce na vykonávanom diele (na webovej stránke) z dôvodu neuhradenia časti realizovaných prác, tak súd konštatuje, že takýto postup žalobcu bol svojvoľný a v rozpore s uzatvorenou zmluvou o dielo, a rovnako tak žalobca faktúrou č. 200904 fakturoval žalovanému v tom čase neexistujúci nárok na zaplatenie sumy 1.800,-- eur. 19.3. Na vyššie vyslovených záveroch nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný nemal podľa tvrdenia žalobcu žalobcovi poskytnúť súčinnosť potrebnú na dokončenie webovej stránky, keďže v prípade neposkytnutia súčinnosti zo strany objednávateľa a jeho omeškania má zhotoviteľ osobitné nároky (podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka), ktoré si však žalobca v rozhodovanom spore neuplatňoval a pre ich uplatnenie neboli naplnené ani zákonné predpoklady.
20. Zároveň súd považuje za potrebné reagovať na tvrdenie žalobcu o možnosti aplikácie ustanovenia § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka. Predmetné zákonné ustanovenie nie je možné na rozhodovaný spor aplikovať, keďže v konaní nebola preukázaná existencia dohody medzi žalobcom a žalovaným o obmedzení rozsahu diela a naopak takáto dohoda podľa názoru súdu ani neexistuje. Pre to, aby súd mohol konštatovať existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným o zmene rozsahu diela, musel by existovať zhodný prejav vôle žalobcu a žalovaného, ktorý by smeroval k predpokladanému výsledku, čo naplnené nebolo. 20.1. Žalovaný neprejavil záujem o zúženie rozsahu diela v podobe zhotovenia časti webovej stránky. Existenciu údajnej dohody nemožno podľa názoru súdu vyvodiť z výziev žalovaného realizovaných v septembri 2020 bezprostredne po (hoci neplatnom) odstúpení od zmluvy. Predmetné výzvy nemožno vnímať tak, že žalovaný mal záujem o časť diela v nadväznosti na zaplatenie sumy 1.800,-- eur žalobcovi, ale aj v kontexte odstúpenia od zmluvy a požiadavky o vrátenie časti zálohy ich možno vnímať ako snahu dosiahnuť vrátenie vzájomne poskytnutých plnení podľa ustanovenia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka. V tomto smere je právne irelevantné, že odstúpenie od zmluvy je neplatné a vyporiadavacie nároky na vrátenie poskytnutých plnení podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka z právneho hľadiska neexistujú. Taktiež je bezvýznamné, že žalobca vystavil 25. septembra 2020 faktúru na sumu 1.800,-- eur, ktorá má predstavovať cenu dovtedy údajne zrealizovaných prác. Prejav vôle žalobcu na zaplatenie časti ceny diela a prejav vôle žalovaného na vrátenie plnení po odstúpení od zmluvy síce môžu vyvolávať dojem, že idú popri sebe (a žalobca si ich môže subjektívne spájať dokopy), avšak tieto prejavy vôle sa nepretli zhodne ani v jednom konkrétnom bode a nimi sledovaný výsledok bol odlišný v prípade žalobcu a aj v prípade žalovaného, a žalobca a ani žalovaný v rozhodnom čase (v septembri 2020) nimi nesledovali ani len návrh dohody na zúžení rozsahu diela a už vôbec nie uzatvorenie samotnej dohody. 20.2. Navyše existenciu údajnej dohody o zúžení rozsahu diela podľa názoru súdu vylučuje aj správanie samotného žalobcu, keďže ak by takáto dohoda existovala, odovzdal by časť diela už v rozhodnom čase, v mesiaci september 2020. Z predloženého protokolu o prevzatí časti zhotoveného diela a z obsahu repliky žalobcu z 21. septembra 2021 je zrejmé, že žalobca sa časť diela snažil odovzdať až takmer o tri mesiace neskôr, 15. decembra 2020, čo vylučuje túto argumentáciu žalobcu. Síce v neskoršom štádiu konania (v písomných vyjadreniach z 11. júla 2022 a z 18. decembra 2023, ako aj na pojednávaní 8. februára 2024) žalobca tvrdil, že časť diela odovzdal žalovanému spolu faktúrou č. 200904, avšak toto zmenené skutkové tvrdenie bolo zo strany uskutočnené v rozpore s ustanovením § 186 ods. 2 druhá veta C.s.p., v zmysle ktorého nemôže prihliadať na zmenu v skutkových tvrdeniach, na ktorých sa strany zhodli. Pritom žalobca nepredložil na preukázanie tohto tvrdenia žiadne dôkazy, a naopak ho súd hodnotí výslovne ako klamlivé a uskutočnené v priamom rozpore so samotnými žalobcom predloženými listinnými dôkazmi zjavne s cieľom uviesť súd do omylu a získať v spore neoprávnenú výhodu na úkor žalovaného. 20.3. Pre úplnosť považuje súd za potrebné uviesť, že pri súčasnej neexistencii dohody o zúžení rozsahu diela, nebol žalovaný povinný prevziať v decembri 2020 časť diela, a bol ho oprávnený odmietnuť, čo žalovaný uskutočnil dňa 18. decembra 2020, a rovnako tak nemožno neprevzatie časti diela žalovaným považovať za neposkytnutie súčinnosti pri prevzatí diela (žalovaný bol povinný prevziať len celé dielo a nie jeho časť - pozn. súdu), čo vedie taktiež k záveru o neexistencii nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.800,-- eur.
21. Záverom ako poznámku súd uvádza, že do úvahy neprichádzalo posúdenie nároku žalobcu ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže na strane žalovaného nemožno pri nezaplatení za časť prác realizovaných žalobcom hovoriť v danom prípade o bezdôvodnom obohatení sa na úkor žalobcu, keďže medzi žalobcom a žalovaným existuje zmluvný vzťah a odmena za realizované práce na webovej stránke môže byť posúdená výlučne ako zmluvný nárok, pre ktorého priznanie však neboli splnené zmluvne dohodnuté a ani zákonom predpokladané podmienky. Navyše žalovaný výslovne odmietol časť diela e-mailom z 18. decembra 2020 oprávnene prevziať a touto časťou diela disponuje žalobca a nie žalovaný.
22. Na základe uvedeného súd žalobu žalobcu o zaplatenie 1.800,-- eur ako nedôvodnú zamietol (výrok I.).
23. Ako nedôvodnú zamietol súd aj vzájomnú žalobu žalovaného o zaplatenie 3.000,-- eur (výrok II.).
24. O trovách konania súd rozhodol v podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný v konaní o žalobe žalobcu, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o žalobe žalobcu vo výške 100 % (výrok III.). 24.1. Naopak v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného bol plne úspešný žalobca, a preto súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaného výške 100 % (výrok IV.). 24.2. O výške náhrady trov konania žalobcu (v rámci konania o vzájomnej žalobe žalovaného) a žalovaného (v rámci konania o žalobe žalobcu) rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).