Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/277/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX U. T., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o vymoženie pohľadávky 526,-- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 1105/15, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -35 zo dňa 16. novembra 2018, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -35 zo dňa 16. novembra 2018 v napadnutej I. výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie povinnej proti II. výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -35 zo dňa 16. novembra 2018 o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením č.k. -35 zo dňa 16. novembra 2018 prvou výrokovou vetou návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a druhou výrokovou vetou návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povinná podala návrh na odklad exekúcie a podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie a jej vyhlásenie za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g), resp. písm. l) Exekučného poriadku. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnila tým, že exekučný titul bol vydaný na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky a výkonom exekučného titulu by došlo k priznaniu plnenia predstavujúceho odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

3. Súd prvej inštancie zistil, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp.zn. SR 03347/14 zo dňa 03.09.2014. Podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku bola rozhodcovská zmluva č. 601600070 zo dňa 23.01.2012. Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinnou súd prvej inštancie posúdila ako spotrebiteľskú zmluvu podľa a nasl. .

4. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ bola povinnej na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu štyroch článkov v rámci ktorých jej bolo vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom obsahuje tiež poučenie, ako je možné sa brániť proti vydanému rozhodcovského rozsudku, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť

v primeranej lehote, že uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať na individuálne dojednanú. Už z textu rozhodcovskej zmluvy bolo podľa názoru exekučného súdu zrejmé, že povinná pred podpisom rozhodcovskej zmluvy mohla získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy.

5. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinnej, že svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, poučenie o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, znenie rozhodcovskej zmluvy a možnosť dlžníka - povinnej odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. zákona o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. , a teda neplatnú podľa . S ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd dospel k záveru, že povinná ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavila vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

6. Konštatoval, že výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom ako dôvod zastavenia exekúcie je formulovaný značne široko. Obyčajne sa rozpor s ordre public chápe ako "poistka" pred núteným výkonom cudzích exekučných titulov v prípadoch, keď povaha tribunálu, priebeh konania alebo uložená povinnosť sú v rozpore s verejným poriadkom štátu výkonu. Podľa dôvodovej správy k o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorým bol tento dôvod zastavenia exekúcie do Exekučného poriadku doplnený, "tento dôvod bude integrovať všetky podstatné prípady presadenia hodnôt dobrých mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú hodnotové zázemie spoločnosti a ústavného a právneho poriadku SR. Uviedol, že dôvod zastavenia je koncipovaný bez bližšej špecifikácie zložiek exekučného titulu, ktoré môžu zakladať rozpor s verejným poriadkom. Pojem verejný poriadok sa nachádza vo vnútroštátnej úprave vo viacerých právnych predpisoch a to tak hmotnoprávnych, ako aj procesných, no jeho legálnu definíciu však spravidla neobsahujú. Vymedzenie uvedeného pojmu vo vnútroštátnej úprave je možné nájsť v ustanovení o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý pod názvom Verejný poriadok uvádza, cit.: „Právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať.“ Z uvedeného mal súd prvej inštancie za zrejmé, že univerzálnu definíciu pojmu verejný poriadok nie je možné uviesť. Jedná sa totiž o neurčitý právny pojem podliehajúci zmenám v čase, v priestore a v konkrétnej situácii. Pojem verejný poriadok obsahuje tie základné zásady medzinárodného, európskeho a vnútroštátneho práva, ktorých zachovávanie a dodržiavanie je v danom čase, na danom mieste a v konkrétnej situácii nevyhnutné pre napĺňanie obsahu pojmu právny štát a demokratické zriadenie a ktorých dodržiavanie zabezpečuje pre spoločnosť pokoj, verejnú bezpečnosť a mier.

7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že musí zvažovať aj skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť uloženú mu exekučným titulom. Oprávnený má legitímne právo očakávať nútený výkon exekučného titulu. Pokiaľ by exekučný súd zastavil exekúciu pre rozpor exekučného titulu s verejným poriadkom, znemožnil by oprávnenému výkon takéhoto rozhodnutia a tým by zasiahol do práva oprávneného na spravodlivý súdny proces. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie je potrebné zamietnuť, nakoľko nezistil rozpor exekučného titulu so zákonom ani s verejným poriadkom.

8. Vzhľadom k tomu, že predmetnú exekúciu nezastavil a povinná neuviedla a zároveň nepreukázala žiadne ďalšie dôvody na povolenie odkladu exekúcie, súd prvej inštancie návrh povinnej na povolenie odkladu podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol, ako nedôvodný.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k neprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnila sa so závermi súdu prvej inštancie o tom, že rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou a neplatnou.

Uviedla, že uzavretím rozhodcovskej zmluvy došlo v prejednávanom prípade k jednoznačnému zhoršeniu jej postavenia ako spotrebiteľa. Zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom videla najmä v tom, že prostredníctvom tejto rozhodcovskej zmluvy si samotný dodávateľ priamo vo vopred predformulovanej rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku sporu zo zmluvy o úvere možnosť výberu či prípadný spor predloží stálemu rozhodcovskému súdu alebo príslušnému všeobecnému súdu Slovenskej republiky. V konečnom dôsledku tak spotrebiteľ aj napriek na prvý pohľad alternatívne dojednanej rozhodcovskej zmluvy nemá reálnu možnosť rozhodnúť o tom, ktorý súd spor prejedná, čím dochádza k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu. Dojednaná rozhodcovská zmluva nenapĺňa znaky alternatívne dojednanej rozhodcovskej doložky, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázala na to, že bez uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy by sa konanie uskutočnilo v mieste jej bydliska, a to podľa príslušných ustanovení procesných predpisov upravujúcich civilný proces a s garanciou ústavných práv, ktorých znenie je pre spotrebiteľa omnoho priaznivejšie než vnútorný štatút rozhodcovského súdu. Ďalej namietala, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná tak, ako to predpokladá v . Predmetnú rozhodcovskú zmluvu nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť, nakoľko táto bola vopred predformulovaná, pričom zo strany dodávateľa pri jej uzatváraní nedošlo k nijakému poučeniu spotrebiteľa o právnych dôsledkoch, ktoré preňho plynú z uzatvorenia tejto zmluvy. Na podporu svojich tvrdení poukázala na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Nesúhlasila ani so zamietnutím jej návrhu na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie z dôvodu, že v danom prípade neexistuje rozpor exekučného titulu s verejným poriadkom. Podľa jej názoru pod pojem rozor s verejným poriadkom je potrebné subsumovať najmä rozpor výkonu exekučného titulu s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní dostatočne nezaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku z hľadiska hmotného práva. Z obsahu samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že táto neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, t.j. v zmluve absentoval údaj o dobe trvania zmluvy, o termíne konečnej splatnosti, o členení splátok na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, o priemernej RPMN a pod. Taktiež považovala exekučným titulom priznanú odplatu za poskytnutie úveru za odplatu v rozpore s dobrými mravmi, ktorej výška hraničí s úžerou. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadsnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a priznal jej nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému v rozsahu 100 %.

10. K odvolaniu povinnej vyjadrenie podané nebolo.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa (ďalej len „“) prejednal odvolanie povinnej v rozsahu danom ustanovením rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ) a dospel k záveru, že odvolanie povinnej proti I. výrokovej vete nie je dôvodné, a preto podľa uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej I. výrokovej vete ako vecne správne potvrdil. Ďalej dospel k záveru, že odvolanie povinnej smeruje aj proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a preto podľa ust. odmietol odvolanie povinnej proti napadnutej II. výrokovej vete, ktorou návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol.

12. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 21.01.2015 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 08.10.2015 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp.zn. SR 03347/14 zo dňa 03.09.2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 23.01.2012. Rozhodcovským rozsudkom bola žalovanej (povinnej) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 606,-- Eur s príslušenstvom. Právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania si rozhodcovský súd odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou. Podaním zo dňa 06.06.2016 povinná podala návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) a l) Exekučného poriadku a návrh na odklad exekúcie. Návrh odôvodnila tým, že rozhodcovská zmluva je neplatná z dôvodu, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná a z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok ju zaväzuje na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), t.j. neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto zákona, čo robí zmluvu bezúročnou a bez poplatkov. Ročnú úrokovú sadbu za poskytnutý úver, ktorá predstavuje 95,99 % považovala za úrokovú sadzbu v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom. Rozpor s verejným poriadkom videla rozpor výkonu exekučného titulu s princípom dobrých mravov. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol.

13. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná dňa 23.01.2012 uzatvorili Zmluvu o úvere č. 601600070, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej finančné prostriedky. K zmluve o úvere oprávnený priložil aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých v bode 13 si zmluvné strany dohodli mediačnú doložku. Súčasne v ten istý deň, t.j. 23.01.2012, zmluvné strany uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava podľa procesných ustanovení Rokovacieho poriadku, Štatútu a ostatných predpisov rozhodcovského súdu, platných a účinných v čase začatia rozhodcovského konania. (čl. I. Rozhodcovskej zmluvy). V čl. II. je upravený predmet Rozhodcovskej zmluvy tak, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov alebo pred všeobecným súdom, podľa toho, kde podá žalujúca strana žalobu. V bode 2 toho istého článku je upravená rozväzovacia podmienky rozhodcovskej zmluvy, ktorá je viazaná na podanie žaloby na všeobecnom súde vynímajúc konanie vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. V bode 3 toho istého článku si zmluvné strany dohodli možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Článok III. obsahuje poučenie o rozhodcovskom konaní. V článku IV. bod 5 zmluvné strany vyhlásili, že sú spôsobilé na právne úkony, túto zmluvu uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam rozumejú a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpisujú. Dlžník - povinná vyhlásila, že s uzatvorením tejto zmluvy súhlasí a že bola pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. Od tejto rozhodcovskej zmluvy odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.

14. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

15. Preskúmaním rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky odvolací súd zistil, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinnou dňa 23.01.2012 tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu a ktorú povinná podpísala. Rozhodcovská zmluva tiež obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinnej, že súhlasí s uzatvorením tejto zmluvy a vyhlásenie o tom, že bola pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a možnosť odstúpenia od tejto zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle ust. § 3 a zákona o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. , a teda neplatnú podľa . S ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že povinná ako spotrebiteľka kvalifikovaným spôsobom prejavila vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd preto považoval námietku povinnej, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi ňou a oprávneným je neplatná z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku za nedôvodnú.

16. Pokiaľ povinná v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v odvolaní namietala, že rozhodcovský súd vo svojom rozhodnutí neprihliadol na neprijateľné podmienky v zmluve o úvere, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo zákon sankcionuje tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov a že priemerná RPMN v zmluve o úvere je neprimerane

vysoká, odvolací súd uvádza, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základnom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní. Vzhľadom na to, že povinná v základnom konaní nenamietala uvedené skutočnosti, pričom nevyužila ani možnosť v zákonom stanovenej lehote žalobou podanou na príslušnom súde domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku v súlade s ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní a exekučný súd vo vykonávacom konaní už nie je oprávnený skúmať skutočný obsah hmotnoprávneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou a rozhodovať tak meritórne vo veci, odvolací súd túto námietku povinnej považoval za nedôvodnú.

17. Podľa ust. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

18. Odvolací súd uvádza, že pre exekučné konanie bolo zákonodarcom zakotvené pravidlo (zásada), podľa ktorého odvolanie proti uzneseniu v tomto druhu konania o nútenom výkone súdnych rozhodnutí a iných rozhodnutí nie je prípustné, a že výnimka z tohto pravidla sa uplatní len tam, kde osobitný zákon (Exekučný poriadok) výslovne odvolanie pripúšťa. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu, ktorým súd zamietol návrh povinnej na odklad exekúcie osobitný zákon (Exekučný poriadok) nepripúšťa.

19. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety podľa ako vecne správne potvrdil a odvolanie povinnej proti napadnutej II. výrokovej vete, ktorou súd prvej inštancie návrh povinnej na odklad exekúcie zamietol podľa ust. odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

20. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).