Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/119/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobkýň: 1. D. právne zastúpená advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, 2. J. proti žalovaným: 1. I. právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Anton Hencovský a spol., so sídlom Františkánska 3, Košice, 2. J. 3. G. v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že pozemok parc. č. XXX, záhrada o výmere 414 m2, zapísaný na LV č. XXX, okres Košice I, obec Košice - Kavečany, kat. územie Y. patrí do dedičstva po I. zomretom dňa XX.X.XXXX, ženatého s Z. zomretou dňa XX.XX.XXXX, otcovi I. zomretej XX.X.XXXX naposledy bytom Y. II. Vo vzťahu žalobkyne v 1. rade a žalovaného v 1. rade p r i z n á v a žalobkyni v 1. rade právo na náhradu trov konania proti žalovanému v 1. rade vo výške 100 %.

III. Vo vzťahu žalobkyne v 1. rade a žalovaných v 2. a 3. rade stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Vo vzťahu žalobkyne v 2. rade a žalovaných v 1. až 3. rade stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Pôvodná žalobkyňa R. vo svojej žalobe žiadala, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemku parcelné číslo XXX - záhrada vo výmere 414 m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXX, okres Y. obec Y. v podiele 1/2-ici a spoluvlastnícky podiel 1/2-ice k pozemku parcelné číslo XXX záhrada vo výmere 414 m2 zapísaného na LV č. XXX, okres Y., obec Y., katastrálne územie Y. sa určuje do dedičstva po N. nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že podľa súčasného výpisu z listu vlastníctva č. XXX je v časti „B“ predmetného výpisu uvedený ako vlastník žalovaný, pričom žalovaný sa však nikdy vlastníkom uvedenej parcely nestal. Predmetná parcela č. XXX bola a aj je vo vlastníctve žalobkyne a jej manžela, zomrelého dňa 22.10.1998.

3. Žalobkyňa poukázala na to, že predmetnú parcelu pôvodne nadobudli starí rodičia jej zomrelého manžela a to I. a Z. Titulom nadobudnutia tejto parcely bola zámenná zmluva, ktorú starí rodiča nebohého manžela žalobkyne uzavreli s právnym predchodcom žalovaného a to s jeho pradedom N. a predmetom, ktorej bola zámena tejto parcely za iné parcely v obci Kavečany. Zámenná zmluva, ktorá bola uzavretá v písomnej forme sa nezachovala. Od uzavretia zámennej zmluvy bola parcela č. XXX užívaná starými rodičmi nebohého manžela žalobkyne spolu s parcelou č. XXX, pričom v teréne tieto parcely neboli oddelené.

4. Pôvodná žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že ešte počas svojho života darovali starí rodičia jej manžela parcelu č. XXX svojej dcére I. ktorá rovnako užívala obidve parcely (parc. č. XXX a XXX) po celú dobu ich užívania nerušene spolu s manželom D. Manžel žalobkyne N. bol synom I. a D. Počas svojho života, niekedy v roku 1952 I. darovala parcely č. XXX a XXX rovným dielom pôvodnej žalobkyni a jej manželovi. Na základe rozhodnutia odboru pre výstavbu, rady Okresného národného výboru v Košiciach zo dňa 20.7.1956 bolo žiadateľovi - manželovi pôvodnej žalobkyne- N. povolené na parc. č. XXX postaviť rodinný dom. Následne žalobkyňa a jej nebohý manžel užívali parcelu č. XXX spolu s parcelou č. XXX po celý čas dobromyseľne a nepretržite bez toho, aby ich niekto v tom rušil či vznášal akékoľvek vlastnícke nároky. K vyrušeniu ich dobrovoľnej držby došlo až 30.3.2010 kedy žalovaný parcelu dal geodetom vykolíkovať s tvrdením, že je jeho vlastníctvom titulom dedenia a následným vyporiadaním podielového spoluvlastníctva so svojimi súrodencami. Od uzavretia zámennej zmluvy predkami nebohého manžela žalobkyne nebola žalobkyňa ani jej právni predchodcovia nikdy rušení pri výkone svojho vlastníckeho práva, o ktorom boli presvedčení a teda bola ich držba oprávnená a nepretržitá.

5. Pôvodná žalobkyňa poukazovala na to, že predmetnú parcelu vydržala v zmysle Stredného , Vlastnícke právo pôvodnej žalobkyne a jej nebohého manžela nebolo zapísané v katastri nehnuteľnosti kde naďalej ako vlastník parcely č. XXX uvedený žalovaný, preto pôvodná žalobkyňa mala naliehavý právny záujem na deklarovaní svojho vydržania súdom v záujme umožnenia dispozície s predmetnými nehnuteľnosťami spôsobom vyplývajúcim z obsahu vlastníckeho práva. 6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 7.7.2010 žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov právneho zastúpenia. Poukázal na to, že nielen on ale aj jeho právni predchodcovia považovali predmetný pozemok za svoj vlastný, nakoľko ani on ani jeho právni predchodcovia nemali žiadnu vedomosť o údajnej zámennej zmluve. Žalovaný trval na tom, že parcely č. 133 a 134 boli oddelené súvislým radom nízkokmenných ovocných krov, ktoré vytvárali živý plot medzi jednotlivými pozemkami a tým ohraničovali tieto pozemky. Podľa žalovaného pôvodná žalobkyňa objektívne nekonala v dobrej viere a bola niekoľkokrát upozorňovaná rodinou I. a to konkrétne nebohou matkou žalovaného a nebohým bratom žalovaného, že užíva ich pozemok neoprávnene. Z toho vyplýva, že pôvodná žalobkyňa nesplnila jednu zo základných podmienok vydržania a to dobromyseľnosť žalobkyne. Preto mal žalovaný za to, že v prípade stretu práva a povinností pravého vlastníka veci a oprávneného držiteľa veci má jednoznačne prednosť vlastník ako nositeľ silnejšieho práva k veci, ktoré je navyše chránené SR.

7. Tunajší súd rozsudkom č.k. -132 zo dňa 30.5.2012 žalobu zamietol a priznal žalovanému v 1. rade právo na náhradu trov konania voči pôvodnej žalobkyni. Po vyhlásení rozsudku pôvodná žalobkyňa R. zomrela dňa XX.X.XXXX a jej právnymi nástupcami sa stali žalobkyňa v 1. rade D. žalobkyňa v 2. rade J. žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade.

8. Voči vyššie citovanému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa v 1. rade. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -174 zo dňa 13.5.2014 tak, že zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

9. Odvolací súd uviedol, že po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa nastala objektívna skutočnosť

- smrť pôvodnej žalobkyne, ktorá mala za následok, že účastníkmi konania zo zákona v dôsledku univerzálnej sukcesie sa stali dedičia po neb. pôvodnej žalobkyni R. ktorí sú zároveň jedinými univerzálnymi právnymi nástupcami aj po neb. N.. V dôsledku toho vecne legitimovanými účastníkmi konania v dobe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sú dedičia po pôvodnej žalobkyni a po jej nebohom manželovi súčasní žalobcovia.

10. Odvolací súd poukázal na to, že v podanom odvolaní žalobkyne podali návrh na zmenu petitu a úlohou súdu prvého stupňa bude posudzovať otázku (ne) dôvodnosti uplatneného nároku vzhľadom na to, že účastníkmi konania sú všetci tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

11. Právnymi nástupcami po pôvodnej žalobkyni R. sa tak stali žalobkyňa v 1. rade D. žalobkyňa v 2. rade J., žalobkyňa v 3. rade G. a žalobca v 4. rade J. 12. Na pojednávaní dňa 18.3.2015 žalobcovia v 3. a v 4. rade zobrali svoju žalobu späť.

13. Na základe uvedeného súd konanie o žalobe žalobcov v 3. a 4. rade zastavil uznesením č.k. -196 zo dňa 4.5.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.5.2015.

14. Po právoplatnosti vyššie citovaného uznesenia podala žalobkyňa v 1. rade návrh na pristúpenie ďalších účastníkov na strane žalovaných a to J. a G. pretože v zmysle ustálenej judikatúry účastníkmi konania o určenie veci do dedičstva majú byť všetci dedičia osoby, po ktorej sa má vec určiť.

15. Uznesením č.k. -206 zo dňa 4.8.2015 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaných ako ďalší účastníci pristúpili J. ako žalovaný v 2. rade a G. ako žalovaná v 3. rade.

16. Písomným podaním zo dňa 29.3.2017 žalobkyne požiadali súd o zmenu žaloby a navrhli, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, aby súd určil, že pozemok parcela č. XXX záhrada o výmere 414 m2, zapísaný na LV č. XXX, okres Košice I, obec Košice - Kavečany, kat. územie Y. sa určil do dedičstva po I. zomretom dňa XX.X.XXXX, ženatom s Z. zomrelom dňa XX.XX.XXXX, otcovi I. nar. X.XX.XXXX, zomretej dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom Y. Zároveň žiadali priznať žalobkyne náhradu trov konania.

17. Súd na pojednávaní dňa 19.5.2017 pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení.

18. Tunajší súd rozsudkom č.k. -371 zo dňa 14.7.2017 žalobu zamietol, vo vzťahu žalobkýň v 1. a 2. rade a žalovaného v 1. rade priznal žalovanému v 1. rade právo na náhradu trov konania voči žalobkyniam vo výške 100 % a vo vzťahu žalovaných v 2. a 3. rade a žalobkýň v 1. a 2. rade žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

19. Voči tomuto rozsudku podala žalobkyňa v 1. rade odvolanie dňa 27.7.2017. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -401 zo dňa 29.4.2019 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa a čiastočne je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

20. Krajský súd v Košiciach uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil ak vychádzal zo záveru, že bolo povinnosťou žalobkýň preukázať a) statočnosť (oprávnenosť) držby ich právnych predchodcov, b) preukázať, že ich právni predchodcovia vlastnili iný pozemok mimo obce, ktorý mali zameniť s právnymi predchodcami žalovaného v 1. rade, c) preukázať dátum, kedy malo dôjsť k uzavretiu zámennej zmluvy medzi právnymi predchodcami strán sporu, preto nemohol zisťovať kedy začala plynúť podľa uhorského obyčajového práva 32 ročná vydržiavacia lehota t.j., že neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva.

21. V prejednávanom spore žalobkyne tvrdili, že ich právny predchodca I. nar. XX.X.XXXX., zomrelý XX.X.XXXX predmetnú parcelu nadobudol vydržaním v dôsledku pokojnej a nerušenej držby počas doby 32 rokov, najneskôr od roku 1900 do roku 1932. Bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa pre posúdenie splnenia predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku vydržaním v prvom rade aplikovať uhorské obyčajové právo platné na Slovensku do 31.12.1950, prípadne ak na to budú splnené podmienky otázku vydržacej doby posúdiť podľa , ().

22. V danom prípade súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dôsledne nevychádzal z uhorského obyčajového práva, vec nesprávne právne posúdil pokiaľ konštatoval, že bolo na žalobkyniach preukázať oprávnenosť držby, dobromyseľnosť držby, že žalobkyne boli povinné preukázať, že ich právni predchodcovia vlastnili iný pozemok, ktorý mali zameniť s právnymi predchodcami žalovaného v 1. rade a v dôsledku toho neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok vydržania. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vzhľadom na nespornú skutočnosť, že právny predchodca žalobkýň sa ujal skutočnej - reálnej držby pozemku, držba bola „po práve a poctivá“, preto pokiaľ žalovaný v 1. rade tieto skutočnosti namietal, bolo jeho povinnosťou preukázať opak, na ňom je dôkazné bremeno. Ďalej mal odvolací súd za to že v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov pri posudzovaní (ne) dôvodnosti žaloby bolo potrebné vysporiadať sa aj so skutočnosťou, že od doby

tvrdenej zámeny pozemkov do doby kedy si žalovaný v 1. rade uplatnil nárok na predmetnú parcelu (30.3.2010) malo uplynúť viac ako 100 rokov, preto vzhľadom na dĺžku uvedenej doby objektívne nie je možné deň zámeny identifikovať, keďže svedkovia, ktorí by mohli túto skutočnosť potvrdiť, už nežijú. Súd však bol povinný prihliadať na všetko, čo za konania vyšlo najavo, nielen trvať na presnom zistení dátumu zámeny, ale zohľadniť skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli ohľadne užívania predmetnej parcely a posúdiť, či zistené okolnosti nasvedčujú záveru, že išlo o užívanie oprávnené po dobu vyžadovanú zákonom pri vydržaní.

23. Súd vykonal dokazovanie, doplnil ho v zmysle záverov Krajského súdu a zistil tento skutkový stav:

24. Žalobkyne poslednú zmenu žaloby, ktorá bola pripustená súdom odôvodňovali tým, že ich právna predchodkyňa R. uvádzala okrem iných aj skutkové tvrdenia, podľa ktorých spornú nehnuteľnosť nadobudli I. a Z. právni predchodcovia - starí rodičia jej manžela N. otca žalobkyne v 1. a 2. rade, ktorý bol synom I. ktorá bola dcérou I. a Z.

25. I. spornú nehnuteľnosť nadobudli zámenou od prastarých rodičov žalovaného v 1. rade N. nar. XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX. a Z. nar. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX. Právne nástupníctvo žalobkýň po I. a Z. preukazovali žalobkyne rodným listom N., nar. XX.X.XXXX otca žalobkýň, z ktorého vyplýva, že jeho rodičmi boli D. - starí rodičia žalobkýň, rodným listom a úmrtným listom I. (.) nar. X.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX. babky žalobkýň, ktorej rodičmi boli I. - prastarí rodičia žalobkýň, výpisom z matriky, z ktorých vyplýva, že rodičia I. I. sa narodil XX.X.XXXX. a Z. sa narodila XX.X.XXXX, úmrtnými listami I. z ktorých vyplýva, že Z. zomrela XX.XX.XXXX a I. zomrel XX.X.XXXX.

26. Na preukázanie právneho nástupníctva žalobkyne ďalej predložili vyjadrenie Ministerstva vnútra SR, štátneho archívu v Košiciach, z ktorého vyplýva, že I. (babka žalobkýň) ako jediná z detí sa dožila dospelosti, teda bola jedinou dedičkou po zomrelom I. ďalej predložili rozhodnutie bývalého štátneho notárstva Košice - mesto spis. zn. D 1827/91, z ktorého vyplýva, že N. - otec žalobkýň bol jediným dedičom po I. nar. X.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX.

27. Žalobkyne poukázali na to, že z týchto vyššie uvedených časových údajov okrem iného vyplýva, že prastarí rodičia žalobkýň I. a Z. žili v podstate v rovnakom čase ako prastarí rodičia žalovaného v 1. rade N. nar. XX.X.XXXX, zomrelý XX.X.XXXX . a Z. nar. XX.X.XXXX, zomrelá XX.X.XXXX, s ktorými bola uskutočnená výmena spornej parcely č. XXX.

28. Žalobkyne v zmenenej žalobe poukázali na to, že podľa ustálenej judikatúry vydržanie za platnosti obyčajového uhorského práva (platného do účinnosti tzv. Stredný t.j. do 31.12.1950) umožňovalo nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti mimo pozemkovej knihy, a to aj proti jej vlastníkovi, ktorý bol v pozemkovej knihe zapísaný. Podľa tejto právnej úpravy nadobudol vlastnícke právo bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju pokojne v držbe, vo svojom mene. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je po práve a poctivá, opak sa musel dokázať. Podobné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval aj z roku 1950.

29. Z citovanej judikatúry vyplýva, že nárok na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti možno opierať aj o obsah stratenej zmluvy, ktorá bola uzavretá písomne, ale sa stratila a nebola v pozemkovej knihe realizovaná. Ak bola stratená zmluva uzavretá na Slovensku za platnosti bývalého uhorského práva, ale prevod k nej nebol zapísaný na nadobúdateľa v pozemkovej knihe, nemohlo len na základe tejto zmluvy prejsť na nadobúdateľa vlastnícke právo k nehnuteľnosti, takto uzavretá zmluva však mohla byť skutočnosťou, ktoré dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti a byť tak základom jeho dobromyseľnosti v držbe nehnuteľnosti ako jednej z podmienok vydržania.

30. Zo sobášneho listu predloženého pôvodnou žalobkyňou súd zistil, že pôvodná žalobkyňa a jej nebohý manžel uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Miestneho národného výboru v Y., vo zväzku V. na strane X, pod poradovým č. XX, ročník XXXX.

31. Z predloženého osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou JUDr. Katarínou Pravotiakovou spis. zn. , zo dňa 8.3.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.3.2000 bolo súdu

preukázané, že manžel pôvodnej žalobkyne N. zomrel dňa XX.XX.XXXX pričom jeho dedičmi boli pozostalá manželka (pôvodná žalobkyňa), dcéra D. dcéra J. a namiesto zomrelého syna poručiteľa M. jeho deti G.. Z tohto osvedčenia súd zistil, že predmetom dedičstva nebolo prejednanie vlastníckeho práva k parcele č. XXX v kat. území Y. 32. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre okres Y., obec Y. kat. územie Y. súd zistil, že vlastníkom parcely č. XXX - záhrady o výmere 414 m2 je vedený žalovaný na základe Rozhodnutia o povolení vkladu Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva V XXXX/XXXX zo dňa 4.11.2009.

33. Z rozhodnutia odboru pre výstavby rady Okresného národného výboru v Košiciach č. D. zo dňa 20.7.1956 súd zistil, že manželovi pôvodnej žalobkyne bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu v kat. území Y. na pozemku parc. č. XX. Z identifikácie parciel zaslanej súdu Správou katastra v Košiciach súd zistil, že parcela č. XX je v súčasnosti pozemok parc. č. XXX - zastavaná plocha vo výmere 599 m2.

34. Z uznesenia Okresného súdu Košice I v dedičskej veci po poručiteľke R. (pôvodnej žalobkyni) č.k. -18, zo dňa 28.8.2012 súd zistil, že dedičské konanie bolo zastavené podľa , pretože poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2012.

35. Pôvodná žalobkyňa R. uviedla, že starí rodičia jej nebohého manžela si vymenili s právnymi predchodcami rodiny I. pozemky asi pred 60 rokmi. Ona sama prišla do obce Y. dňa 20.5.1950 po uzavretí manželstva s N. Po uzavretí manželstva bývali v starom rodinnom dome, ktorý neskôr zbúrali a postavili si nový rodinný dom na parc. č. XXX, ktorú im darovala matka jej manžela. Z informácii od svokry mala vedomosť o tom, že jej právni predchodcovia vymenili pozemok s inou roľou, z toho dôvodu, že parc. č. XXX je prístupovým pozemkom k ich rodinnému domu.

36. Z výpovede žalovaného v 1. rade súd zistil, že z obce Y. sa odsťahoval v roku 1974. Potvrdil, že záhradu parc. č. XXX užíval N.. Medzi parcelami č. XXX a XXX. bola iba drevená brána a drevený plot. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že jeho matka Z. upozorňovala N. že užíva cudzí pozemok, a že tento pozemok patrí rodine I.. On osobne nikdy pôvodnú žalobkyňu ani jej manžela neupozorňoval na to, že pozemok parc. č. XXX užívajú bez právneho dôvodu.

37. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že jeho brat D. upozorňoval pôvodnú žalobkyňu a jej manžela v čase keď ohradzovali tento pozemok, aby tento pozemok neohradzovali, pretože je jeho vlastníctvom.

38. Ďalej uviedol, že právni predchodcovia žalobkýň nikdy nemohli uzavrieť zámennú zmluvu, pretože žiadne role, ale ani žiadne nehnuteľnosti v obci Y. nevlastnili. Z uvedeného dôvodu preto nemohli uzavrieť s jeho právnymi predchodcami zámennú zmluvu.

39. Žalovaný v 1. rade predložil súdu právny titul nadobudnutia parcely č. XXX do svojho výlučného vlastníctva a to Dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 29.10.2009, ktorú uzavrel s ďalším podielovým spoluvlastníkom N. 40. Pôvodná žalobkyňa na preukázanie skutočnosti, že rodičia a prarodičia jej manžela N. užívali dlhodobo a nerušene parcelu č. XXX predložila súdu čestné prehlásenia Q. 41. Zo znenia týchto čestných prehlásení bolo súdu preukázané, že parcelu č.XXX a parc. č.XXX užíval ako jeden celok nebohý N. s manželkou R. rodičia N. s manželom D. Tieto parcely užívali nerušene, bolo to všeobecne známe a až donedávna si nikto na parcelu č.XXX nerobil vlastnícky nárok.

42. V čestnom vyhlásení I. vyhlásila, že od narodenia žije v obci Y. a potvrdila, že parcely č. XXX a XXX nerušene užívali ako celok N. s manželkou R. Potvrdila, že už v dávnej minulosti bola parcela č. XXX vymenená s rodinou I. za iný pozemok v obci, údajne kvôli malej výmere parcely č. XXX, pričom rodina I. mala záujem o roľu vo vlastníctve predkov N. 43. V čestnom vyhlásení I. vyhlásila, že pozemky XXX a XXX nerušene užívali a majú ich ohradené ako celok rodina F., pričom potvrdila, že parcela č. XXX bola v minulosti predkami N. vymenená s rodinou I. za inú parcelu v obci.

44. V čestnom vyhlásení Q. vyhlásil, že od narodenia žije v obci Y.. Jeho pozemok a dom susedí s pozemkom parc. č. XXX a potvrdil, že predmetnú parcelu nerušene užívali a mali ohradené ako jeden celok N. a manželka R. Uviedol, že jeho stará matka Z. mu za jej života hovorila, že keď sa v roku 1906 vydala a prišla bývať do Kavečian, už v tomto čase parcelu č. XXX užívali prarodičia a rodičia N. údajne na základe výmeny za inú parcelu - roľu v katastri obce Y.. Donedávna si nikto nerobil nárok na vlastníctvo parcely č. XXX. a celá obec uznávala vlastníctvo F. 45. V konaní bol na návrh žalovaného v 1. rade vypočutý svedok N., ktorý uviedol, že od svojho otca mal vedomosť o tom, že parcela č. XXX bola vo vlastníctve rodiny I.

46. Žalovaný v 1. rade predložil súdu čestné prehlásenia I. ktorí potvrdili, že sa rozhodli svoj podiel z parcely XXX darovať N. pričom parcelu užívali I. a Z., na ktorých je postavený rodinný dom a príslušné hospodárske budovy.

47. Právny zástupca žalobkýň predložil súdu výpis z pozemkovej knihy pre kat. územie Y. vložku č. XXX,. z ktorej je bezpochyby zrejmé, že Z. bola vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. území Y. nakoľko svoj spoluvlastnícky podiel previedla na I. (správne F.) rod. H.. Z uvedeného je bezpochyby zrejmé, že informácia katastrálneho úradu, ktorá bola poskytnutá súdu nemá hodnoverný charakter a zo strany katastrálneho úradu, Správy katastra Košice došlo pri lustrácii pozemkových kníh pre kat. územie Y. k evidentnému pochybeniu.

48. Katastrálny úrad v Košiciach dňa 14.5.2012 oznámil, že I. nie sú vedení ako pozemnoknižní vlastníci v kat. území Y. 49. Z výpovede žalobkyne v 1. rade súd zistil, že jej rodičmi boli pôvodná žalobkyňa R. a otcom bol N. ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Rodičia si postavili v 50-tych rokoch rodinný dom na parcele č. XXX,. pričom odjakživa užívali aj parcelu č. XXX. Túto parcelu vymenili jej prastarí rodičia za pole mimo obec. Počas života jej babka ukazovala doklady ohľadom výmeny pozemkov, tieto sa však znehodnotili pri zrútení starého rodinného domu. O výmene pozemkov medzi jej právnymi predchodcami a právnymi predchodcami rodiny I. o výmene jej hovorili viacerí svedkovia v dedine a takisto jej potvrdili túto výmenu.

50. Z výpovede žalobkyne v 2. rade súd zistil, že jej rodičmi boli R. ktorí užívali parcelu č. XXX. Na túto parcelu im chodila pomáhať aj so svojim synom C. Uviedla, že po výmene pozemkov medzi jej prastarými rodičmi a právnymi predchodcami rodiny I. bola parcela č. XXX nehodnotný pozemok, sama skala, ktorý museli upraviť na záhradu. Jej otec na nej vysadil ovocné stromy.

51. Žalovaní v 2. a 3. rade zhodne uviedli, že k veci sa nevedia vyjadriť, nakoľko ich otec M. zomrel v roku XXXX, pričom za jeho života chodievali raz za dva týždne do tejto obce.

52. V konaní boli vypočuté aj svedkyne: I. 53. Svedkyňa I. potvrdila vo svojej výpovedi, že spornú parcelu XXX užívala rodina F., ktorá na nej sadila, pestovala zeleninu a kvety. Nikto rodinu F. v ich užívaní tejto záhrady nerušil.

54. Svedok N. vypovedal, že jeho manželka Z. a jej matka Z. chodili kosiť trávu a žihľavu na pozemok parc. č. XXX. Podľa neho rodina F. ohradila pozemok XXX. neoprávnene. Jeho švagor D. mal spor s otcom žalobkýň N. že užíva tento pozemok patriaci rodine I. 55. Svedok V. tvrdil, že predmetný pozemok nikto z rodiny F. neužíval.

56. Z výpovede svedkyne R. bolo súdu preukázané, že predmetnú parcelu XXX užívala rodina F. ktorá tam sadila a udržiavala tento pozemok, pričom rodina I. ju nikdy neupozorňovala na neoprávnené užívanie tejto záhrady a nebol ani žiadny spor ohľadom vlastníctva k tejto parcele.

57. Svedkyňa I. uviedla, že ako 7 ročná prišla bývať ku svojej tete Z. kde ako dieťa počula, že rodina F. mala nejakú zem a túto vymenila s rodinou I. Menovaná svedkyňa tiež potvrdila, že parcelu č. XXX, ktorá sa nachádza pri rodinnom dome F. obrábala a udržiavala rodina F. ktorá tam sadila zemiaky a mala tam posadené aj ovocné stromy. Uviedla, že nevie o žiadnom spore ani konflikte medzi rodinou F. a I. ohľadom sporného vlastníckeho práva k parcele č. XXX.

58. Svedkyňa H., manželka žalovaného v 1. rade sa nevedela vyjadriť k užívaniu parcely č. XXX. Informácie o tejto parcele mala len z počutia.

59. Svedkyňa Z. vypovedala, že parcelu č. XXX . si bez súhlasu rodiny I. ohradila rodina F. a vtedy došlo k sporu medzi týmito rodinami ohľadom vlastníctva k parcele č. XXX. Potvrdila však, že parcelu XXX užívala rodina F. ktorá tam mala posadené ovocné stromy a sadila tam aj zeleninu.

60. Aj svedkyňa I. potvrdila, že parcelu č. XXX. skutočne užívala rodina F. a potvrdila tiež, že neboli žiadne spory ohľadom vlastníctva k tejto parcele.

61. Z výpovede ďalšej svedkyne N. súd zistil, že v obci Y. býva 65 rokov, teda od svojho narodenia. Jej babka jej rozprávala, že záhrada vedľa rodinného domu F. patrí rodine F. Vedela o tom už od roku 1906 keď prišla bývať do Y. bola to dlhoročná záležitosť. Predmetnú záhradu parc. č. XXX užívala vždy rodina F. Menovaná svedkyňa nevedela potvrdiť dôvod užívania tejto parcely zo strany rodiny F., či to bolo darované za prácu, ktorú vykonávali pre rodinu I. alebo či išlo o nejakú výmenu pozemkov medzi týmito rodinami. Jej otec C. jej hovoril, že si nemajú robiť nárok na tento pozemok, pretože pozemok dal pradedo N. spolu s manželkou Z. rodine F.. Menovaná svedkyňa ďalej uviedla, že nikdy rodina I. neupozorňovala rodinu F., že užívajú predmetnú záhradu neoprávnene.

62. Z výpovede svedka N. súd zistil, že jeho svokor a svokrova mama mu hovorili, že mali len jeden pozemok (rodina F.) lebo boli chudobní. Nemali ho ako obrábať a preto tento pozemok vymenili za záhradu s rodinou I. ktorí boli bohatí gazdovia. Menovaný svedok potvrdil užívanie záhrady rodinou F. 63. Z dokladov predložených súdu súd zistil, že N. sa narodil XX.X.XXXX, zomrel XX.X.XXXX. Jeho manželka Z. sa narodila XX.X.XXXX a zomrela XX.X.XXXX.

64. Žalovaný v 1. rade navrhol vypočuť svedka N. ktorý je jeho bratrancom a ktorý vypovedal, že záhradu parc. č. XXX užíval D. ktorý ju kosil. N. nevidel obrábať túto záhradu, teda tam sadiť alebo niečo obrábať.

65. Z výpovede I. súd zistil, že parcelu XXX odjakživa užívala rodina F. a nevie o žiadnych vlastníckych sporoch tejto parcely medzi rodinou I. a rodinou F. 66. V konaní vypočutá svedkyňa I. sa nevedela vyjadriť k otázke užívania predmetnej parcely č. XXX.

67. Ďalší svedok vypočutý v konaní N. potvrdil, že predmetný pozemok parc. č. XXX dlhodobo užívala rodina F. a nevedel o žiadnych sporoch ohľadom vlastníctva k tejto parcele.

68. Predmetom konania je tvrdenie žalobkýň, že ich právny predchodca I. zomrelý XX.X.XXXX predmetnú parcelu č.XXX nadobudol vydržaním v dôsledku pokojnej a nerušenej držby počas doby 32 rokov najneskôr od roku 1900 do roku 1932.

69. Z uvedeného je zrejmé, že na posúdenie splnenia predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva k spornému pozemku vydržaním je potrebné aplikovať uhorské obyčajové právo platné na Slovensku do 31.12.1950.

70. Vydržanie za platnosti uhorského obyčajového práva platného na Slovensku umožňovalo nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti mimo pozemkovej knihy, a to aj proti vlastníkovi, ktorý bol zapísaný v pozemkovej knihe.

71. Podľa uhorského obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju pokojne v držbe. Musel ju teda užívať vo svojom mene a nie v mene iného, ani nie ako nájomník (podľa vtedy platných predpisov), prípadne ako požívateľ alebo ako jej užívateľ. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemohol vydržať, kto nebol dobromyseľný, teda kto už na začiatku svojej držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, prípadne, že sa jej zmocnil bez právneho dôvodu alebo vedel, že patrí inému no nevrátil ju. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je po práve a poctivá; opak sa musel dokázať.

72. Uhorské obyčajové právo platné na Slovensku do 31.12.1950 vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, kým podľa tzv. stredného bola potrebná počas celého priebehu vydržacej doby. V čase platnosti uhorského obyčajového práva na Slovensku platila zásada, že vlastníkom nehnuteľnosti bol (okrem výnimiek) ten, kto bol ako jej vlastník zapísaný v pozemkovej

knihe; zápis v pozemkovej knihe mal teda nielen registračný ale aj hmotnoprávny charakter; vlastnícke právo k nehnuteľnej veci zapísanej v pozemkovej knihe sa neprevádzalo už uzavretím zmluvy, ale až zápisom prevodu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy (tzv. konštitutívny charakter zápisov do pozemkovej knihy); výnimku z tohto pravidla tvorilo iba nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti na základe vydržania alebo dedenie. 73. Podľa platnej judikatúry súdov platí, že ak bola stratená zmluva uzavretá na Slovensku za platnosti uhorského obyčajového práva, ale prevod vlastníctva podľa nej nebol zapísaný na nadobúdateľa v pozemkovej knihe, nemohlo len na základe tejto zmluvy prejsť na nadobúdateľa vlastnícke právo k nehnuteľnosti; takto uzavretá zmluva však mohla byť skutočnosťou, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti a byť tak základom jeho dobromyseľnosti v držbe nehnuteľnosti ako jednej z podmienok vydržania.

74. Pri posúdení splnenia podmienok vydržania podľa uhorského obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950 je potrebné vychádzať aj z dobovej judikatúry, podľa ktorej „k vydržaniu sa nežiada právny titul, len preukázaná malá fides prekáža vydržaniu“ (Kúria č. 1121/1889); „k vydržaniu sa nevyžaduje iustus titulus“ (Kúria č. 11.365/1895); „uplynutím lehoty 32 rokov nastáva vydržanie aj vtedy, jestli držba sa nezakladá na právnom titulu“ (Kúria č. 6352/1897); „vydržiteľ nemusí dokazovať iustum titulum; iniustus titulus musí byť dokázaný“ (Kúria č. 1122/1889); „vydržaniu nemusí prekážať okolnosť, že držiteľ sa veci zmocnil násilím“ (Kúria č. 2568/1902; „nepoctivosť bráni vydržaniu iba vtedy, jestli vydržiteľ si držbu nadobudol nepoctivým spôsobom“ (Kúria č. 3780/1889); „pri skutočnej držbe sa predpokladá, že je po práve a poctivá; opak sa musí dokázať“ (Kúria č. 2186/1903); „strana, ktorá tvrdí, že vydržanie nenastalo, lebo držiteľ si nadobudol držbu spôsobom, ktorý zákon zakazuje je povinný dokázať to, čo tvrdí“ (Kúria č. 5248/1897).

75. Je potrebné prihliadnuť aj na dobovú judikatúru, ktorá pri skutočnej držbe predpokladala dobromyseľnosť a vyžadovala konkrétny dôkaz nedobromyseľnej držby zo strany odporcu vydržania. Aj keď predmetná zámenná zmluva v tomto konaní nebola súdu predložená z dôvodu jej straty, na preukázanie existencie zmluvy však nie je nevyhnutné predloženie jej originálu alebo kópie, ale je možné ju preukázať aj nepriamymi dôkazmi, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými je možné zistiť stav veci napr. výsluch svedkov, fyzických a právnických osôb a listín.

76. Podľa uhorského obyčajového práva pre vydržanie mimo pozemkovej knihy sa vyžadovalo splnenie štyroch podmienok: a) držba (držiteľ, ktorý vec drží ako svoju vlastnú), b) uplynutie času (všeobecná vydržacia lehota 32 rokov), c) držba musí byť pokojná (nesmie byť prerušená), d) držba musí byť statočná.

77. V danom prípade aj keď zámenná zmluva uzavretá medzi právnymi predchodcami žalobkýň I. a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade N. s manželkou sa nezachovala, nebola súdu predložená, jej existenciu možno dôvodiť výpoveďami svedkov I. , ktorí mali vedomosť o zámene pozemkov medzi právnymi predchodcami navrhovateliek a právnymi predchodcami žalovaného v 1. rade. Svedkovia potvrdili tiež pokojnosť a statočnosť tejto držby právnym predchodcom navrhovateliek I. 78. Čo sa týka dĺžky vydržacej doby 32 rokov, súd vychádzal z výpovede svedkyne N. ktorá uviedla , že jej babka sa prisťahovala do Y. v roku 1906 a už v tomto čase dlhodobo užíval pozemok parc. č. XXX I. spolu s manželkou. Uvádzala, že táto záhrada patrí rodine F., pretože jej otec C. jej hovoril, že pradedo N. dal tento pozemok rodine F. a preto si nemajú robiť nárok na tento pozemok.

79. Keďže od uvedenej tvrdenej zámeny pozemkov uplynulo viac ako 100 rokov, vzhľadom na dĺžku uvedenej doby objektívne nie je možné deň zámeny identifikovať, keďže svedkovia, ktorí by mohli takúto skutočnosť potvrdiť už nežijú.

80. Z dokazovania vyplynulo, že zistené skutočnosti nasvedčujú záveru, že zo strany právneho predchodcu žalobkýň - I. išlo o oprávnenú , pokojnú a statočnú držbu pozemku parcelné číslo XXX, po dobu vyžadovanú zákonom- 32 rokov, a preto boli splnené zákonom požadované náležitosti pre vydržanie tohto pozemku I..

81. Súd prihliadol aj na to, že táto doba mohla začať plynúť od 1.1.1900 a skončila 31.12.1932, keďže I. zomrel až XX.X.XXXX.

82. Vzhľadom aj na dátumy úmrtia N., s ktorými mala byť uzavretá zámenná zmluva, ktorý zomrel XX.X.XXXX súd má za to, že najneskôr 31.12.1932 uplynula táto vydržacia doba I. ktorý podľa názoru súdu splnil všetky podmienky vydržania v zmysle uhorského obyčajového práva.

83. Súd mal za to, že ak aj zámenná zmluva nebola predložená súdu, táto zámenná zmluva mohla byť skutočnosťou, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi predmetného pozemku I. vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti a byť tak základom jeho dobromyseľnosti v držbe nehnuteľnosti ako z jednej z podmienok vydržania.

84. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel a určil, že pozemok parc. č. XXX - záhrada o výmere 414 m2 zapísaná na LV č. XXX pre okres Y. obec Y. kat. územie Y. patrí do dedičstva po neb. I. zomretom dňa XX.X.XXXX, ženatom s Z., zomretou dňa XX.XX.XXXX, otcovi I. zomretej XX.X.XXXX,. naposledy bytom Y. 85. O trovách konania vo vzťahu žalobkyne v 1. rade a žalovaného v 1. rade súd rozhodol podľa ust. , ods. 1 . Podľa tohto ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

86. V danom prípade žalobkyňa v 1. rade bola plne úspešná, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v 1. rade vo výške 100 %.

87. O trovách konania vo vzťahu žalobkyne v 1. rade a žalovanými v 2. a 3. rade súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

88. V danom prípade žalovaní v 2. a 3. rade boli stranou sporu na strane žalovaných len z dôvodu, že boli dedičmi po svojej neb. babke R. - pôvodnej žalobkyni a do konania ich navrhla pribrať žalobkyňa v 1. rade.

89. O trovách konania vo vzťahu žalobkyne v 2. rade a žalovaných v 1. a 3. rade súd rozhodol podľa ust. , ods. 1 , žalobkyňa v 2. rade bola plne úspešná, trovy konania jej však preukázateľne nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.