Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoEk-2-2023.pdf
PDF · 95.99 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoEk/2/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša, v exekučnej veci oprávneného: 1./A. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX, 2./D. B., nar. X.X.XXXX, C. XX, proti povinnému E. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30 Bratislava, nástupcom JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. (ktorý bol nástupcom pôvodného súdneho exekútora JUDr. Bartolomeja Jakubčáka) pod sp. zn: EX 244/18, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 1.659,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.7.2021 č.k. 21Er/89/2009-102 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnené podali pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Bartolomejovi Jakubčákovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie 1.659,70 eur s príslušenstvom. Povinnosť povinného zaplatiť túto sumu preukázali rozsudkom Okresného súdu Michalovce, sp.zn. 5P/5/2008 zo dňa 20. októbra 2008. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdŕžal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh na vykonanie exekúcie spĺňa zákonné predpoklady § 44 ods. 2 Exekučného poriadku poveril súdneho exekútora vykonaním tejto exekúcie. V priebehu exekúcie podal povinný návrh na zastavenie exekúcie, a to podaním zo dňa 17.5.2018, ktorý zdôvodnil tým, že je v zlej finančnej situácií a po zrážkach z dôchodku mu ostáva len 134,36 Eur. Súd dožiadal, súdneho exekútora o preukázanie nemajetnosti povinného, ktorý však jeho nemajetnosť nijako neozrejmil. Povinný následne podaním doručeným súdu dňa 20.11.2019 doplnil svoj návrh na zastavenie exekúcie o dôvody nepriaznivého zdravotného stavu. Súd následne dožiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aby súdu preukázal, či si povinný plní svoju vyživovaciu povinnosť, stanovenú rozsudkom sp. zn. 15P/183/2017 zo dňa 14. februára 2018, na čo však ten nereagoval. Podaním doručeným súdu dňa 14.7.2021 súdny exekútor ozrejmil stav vymáhanej pohľadávky v tom zmysle, že dlžná suma povinného predstavuje sumu vo výške 4.638,80 Eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods.1, §58 ods.1, §57 ods.1 Exekučného poriadku, § 62 ods. 1,3, §65 ods.3 Zákona o rodine a skonštatoval, že zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone. Povinný v podanom návrhu poukázal v podstate na sociálny dôvod zastavenia exekúcie. Zastaviť exekúciu z dôvodu, že povinný je nemajetný, je oprávnený výlučne príslušný súd, a to až na základe správy súdneho exekútora o šetrení majetkových pomerov povinného. Súd prvej
inštancie podotkol, že exekúcia je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorého obsahom je platenie výživného. Súd ďalej skonštatoval, že pokiaľ nedošlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti a súdny exekútor vykonáva zrážky zákonným spôsobom a nebola preukázaná nemajetnosť povinného, súd nevidí dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
3. Súdu prvej inštancie bolo dňa 2.8.2021 doručené podanie povinného označené ako odvolanie proti uzneseniu súdu. Obsahom uvedeného podania bolo len čestné prehlásenie povinného, že jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok, že nemá žiaden iný príjem, nevlastní žiaden hnuteľný, či nehnuteľný majetok, preto súdu oznámil, že požiadal súdneho exekútora o preverenie jeho nemajetnosti. Súd prvej inštancie uvedené podanie spolu so spisom predložil Krajskému súdu v Košiciach ako odvolaciemu súdu, ktorý vrátil vec súdu prvej inštancie ako predčasne predloženú za účelom postupu podľa § 373 ods. 1 CSP v spojení s §127 ods.2 CSP.
4. Povinný svoje odvolanie doplnil, pričom uviedol, že odvolanie podáva proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie. Povinný má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Povinný tvrdí, že súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho nemajetnosťou. V odôvodnení rozhodnutia len uviedol, že žiadal exekútora o preukázanie nemajetnosti povinného, ktorý však nemajetnosť povinného nijako neozrejmil. Teda napriek tomu, že exekútor nepodal informácie o jeho majetkových pomeroch súd rozhodol v jeho neprospech. Rovnako aj v prípade dožiadania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, či povinný plní vyživovaciu povinnosť, podľa konštatovania súdu odpoveď nedostal. Súdny exekútor následne ozrejmil stav vymáhanej pohľadávky v tom zmysle, že dlžná suma predstavuje sumu vo výške 4.638,80 Eur. Exekútor sa teda vyjadril k výške pohľadávky, nie k spôsobu vymáhania. Aj napriek tomuto nedostatočne zistenému skutkovému stavu súd pristúpil k vydaniu uznesenia, ktorým jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Rozhodnutie považuje povinný za predčasné a nesprávne. Povinný zdôraznil, že nevlastní žiadny hnuteľný či nehnuteľný majetok. To čo mu zostane z invalidného dôchodku po zrážkach a uhradení výživného nepostačuje ani na pokrytie jeho základných životných potrieb. Je nemajetný, má zlý zdravotný stav (prekonal mozgovo cievnu príhodu, po ktorej má obmedzenú a čiastočne postihnutú jemnú a hrubú motoriku a koordináciu a je odkázaný na pomoc inej osoby, býva u sestry, ktorá sa o neho denne stará. Jeho príjmom je len invalidný dôchodok vo výške 292,60 Eur a z toho sú mu vykonávané zrážky v sume 129,42 Eur mesačne. Ostáva mu 163,18 Eur, z čoho hradí ešte riadne výživné na dcéru Dianu 33 Eur mesačne. Iný príjem nemá. Vzhľadom na tieto ním uvádzané skutočnosti žiada uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
5. Vyjadrenia k odvolaniu povinného podané neboli.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal povinný v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. Uznesenie je vo výroku, ktorým súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Exekučné konanie v posudzovanom prípade začalo dňa 25.2.2009, kedy bol doručený návrh oprávnených na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti), ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvá veta zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie začalo na návrh oprávnených doručený súdnemu exekútorovi dňa 25.2.2009 o vymoženie ich pohľadávky na základe exekučného titulu-
právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 5P/5/2008-29 zo dňa 20.10.2008, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť povinného voči oprávneným. Súdny exekútor bol vykonaním predmetnej exekúcie poverený poverením zo dňa 23.3.2009. Po začatí exekúcie povinný podal návrh na jej zastavenie z dôvodu jeho nemajetnosti. Tento návrh povinného na zastavenie exekúcie súd prvej inštancie zamietol, proti ktorému rozhodnutiu podal povinný odvolanie. Z písomného podania súdneho exekútora zo dňa 7.7.2021 vyplynulo, že predmetná exekúcia je vedená na zameškané výživné, ktorého výška predstavuje sumu 8.789,08 Eur. V časti bežného výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené dieťa bola povinnému uložená povinnosť prispievať v prospech účtu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len úrad) na základe rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 15P/183/2017-14 zo dňa 14.2.2018. Podľa správy súdneho exekútora úrad nepodal návrh na vykonanie exekúcie v uvedenej časti, nakoľko v zmysle uvedeného rozhodnutia povinný si svoju povinnosť plní. Ku dňu podania správy súdny exekútor evidoval úhrady v celkovej výške 5.839,57 Eur vo forme zrážok z dôchodku povinného. Dlžná suma predstavovala k danému dňu sumu vo výške 4.638,80 Eur, z toho pohľadávka oprávneného 2.949,51 Eur a trovy exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. sumu vo výške 1.689,29 Eur, a tie neboli uhradené ani čiastočne.
10. Súdu prvej inštancie bolo zároveň doručené podanie JUDr. Milana Okajčeka, správcu majetku dlžníka E. B., bytom C. XX označené ako oznámenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a podnet na zastavenie exekúcie. Správca v podaní uviedol, že na základe informácií, ktoré zistil pri svojej správcovskej činnosti sú na majetok povinného vedené exekučné konania pod sp.zn: Ex 7299/1, Ex 1118/2009, Ex 244/2018. Správca majetku poukázal na ustanovenie §57 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd môže zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení osobitného predpisu, ktorým v tomto prípade je ustanovenie § 167 f zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vyhlásenie konkurzu je dôvodom, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania. Exekútor je povinný predložiť vec bezodkladne po tom, ako zistí, že existujú dôvody na zastavenie exekúcie. Z uvedených dôvodov podľa správcu majetku dlžníka nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na zastavenie exekučných konaní, v ktorých je dlžník povinným.
11. Odvolací súd z údajov z Obchodného vestníka č.129/2022 s dňom zverejnenia 6.7.2022 zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn.: 26OdK/185/2022 zo dňa 29.6.2022 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: E. B., nar. XX.XX.XXXX. Dlžník bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Milan Okajček, zn. správcu S859.
12. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
15. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
16. Podľa § 166c zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním
vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz Uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn.: 26OdK/185/2022 z 29.6.2022, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov po vyhlásení konkurzu sa zastavujú exekučné konania, avšak netýka sa to automaticky všetkých exekučných konaní, ale týka sa to len tých exekučných konaní, v ktorých sa vymáha pohľadávka, ktorá sa môže uspokojiť len v konkurze alebo sa v dôsledku vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu stáva nevymáhateľnou. Zákon o konkurze však nespája s vyhlásením konkurzu zastavenie exekúcie v prípade, ak sa ňou vymáha pohľadávka, ktorá je nedotknutým dlhom dlžníka (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 4.2.2021 sp.zn: III.ÚS 372/2020). V zmysle § 166c ods. 1 písm. e) zákona o konkurze oddlžením je nedotknutá pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky. Teda zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s §167f ods.2 zákona o konkurze v posudzovanom prípade neprichádza do úvahy.
18. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že exekučné konanie nie je považované za štandardné sporové konanie. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu, pričom exekučný súd meritórne nerozhoduje a nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným, naopak je viazaný exekučným titulom, skutkovým a právnym posúdením tohto vzťahu orgánom, ktorý exekučný titul vydal. Právoplatné rozhodnutie môže účastník napadnúť len mimoriadnymi opravnými prostriedkami, a to návrhom na obnovu konania, dovolaním alebo mimoriadnym dovolaním. V exekučnom konaní sa správnosť tohto rozhodnutia predpokladá, pokiaľ nenastanú skutočnosti predpokladané Exekučným poriadkom, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie vedenej na základe tohto rozhodnutia. V zmysle Exekučného poriadku ide o okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (nie pred jeho vydaním) a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú dané iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 50 Exekučného poriadku).
19. Exekučný poriadok v ustanovení § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Dôvodom pre zastavenie exekúcie však môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti exekučného titulu.
20. V zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
21. Odvolací súd po preskúmaní odvolania povinného, uznesenia súdu prvej inštancie odvolaním napadnutého, ako aj celého obsahu exekučného spisu dospel k názoru, že povinný nepreukázal, že v posudzovanom exekučnom konaní boli dané dôvody na jeho zastavenie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 57 Exekučného poriadku. Z odvolania povinného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, resp.
dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Povinným tvrdená nemajetnosť nebola v tomto konaní preukázaná. Exekúcia je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie súdu upravujúce vyživovacia povinnosť povinného (rodiča) k deťom. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom v zmysle § 62 zákona o rodine je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť a každý rodič bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný túto povinnosť plniť. Pokiaľ bola vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu určená rozhodnutím súdu, o zrušenie vyživovacej povinnosti je potrebné požiadať súd (avšak mimo exekučného konania). Rodič, ktorý sa domnieva, že dieťa je schopné samo sa živiť, môže podať návrh na súd na zrušenie vyživovacej povinnosti. Avšak takto zrušená vyživovacia povinnosť sa bude týkať bežného výživného a nie dlžného výživného na vymoženie ktorého je táto exekúcia vedená. V danom prípade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že u povinného nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.
22. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil tým, aby pri rozhodovaní starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo doposiaľ uviedli účastníci konania, ako aj tým, aby z odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýval vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Výsledkom toho je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktoré je riadnym spôsobom odôvodnené. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne v zmysle § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, nakoľko z odôvodnenia je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 387 ods. 1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
24. Odvolací súd dospel k záveru, že povinný nesplnil povinnosť uloženú exekučným titulom a nepreukázal v posudzovanom exekučnom konaní existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie tak, ako to predpokladá § 57 Exekučného poriadku, pričom ten určuje dôvody pre zastavenie exekúcie taxatívne a tieto dôvody nemožno rozširovať. V danej exekučnej veci ani odvolací súd nezistil existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v zmysle § 387 ods. 2 CSP, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
25. Odvolací súd zároveň upriamuje pozornosť na záhlavie rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde zrejmou chybou v písaní došlo k uvedeniu nesprávneho dátumu narodenia oprávnenej v 1. rade, konkrétne bol uvedený dátum 12.6.2000, namiesto správneho dátumu 11.6.2000, ktorý je zrejmý z exekučného titulu, ako aj z udeleného poverenia na vykonanie exekúcie. Preto bude úlohou súdu prvej inštancie v zmysle § 224 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP, uvedenú chybu v písaní opraviť.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože povinný nebol v odvolacom konaní úspešný a oprávneným trovy odvolacieho konania preukázateľné nevznikli a ani si trovy konania neuplatnili.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 CSP dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 CSP dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).