Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoKR/29/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Borisa Tótha, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jarmila Zahradníková, Štefanovičova 14, 811 04 Bratislava, správca úpadcu: DUOSAT, spol. s r.o., so sídlom Záhorácka 2, 811 04 Bratislava, IČO: 00 643 831, zast.: AK Šimko Legal, s.r.o., so sídlom Kukučínova 985/6, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Z.. H. X.N., Q.. XX.XX.XXXX, U. Y. T. XXXX/XXX, XXX XX U., štátny občan SR, zast. Mgr. Richardom Trusinom, advokátom so sídlom Hálkova 1, 831 03 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -123 zo dňa 25.01.2016, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -123 zo dňa 25.01.2016 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie A) vyhovel odporovacej žalobe správcu a určil, že napadnuté právne úkony úpadcu - úhrady titulom vrátenia pôžičiek žalovanému, sú voči konkurzným veriteľom úpadcu neúčinné, B) žalovanému uložil povinnosť vrátiť do všeobecnej podstaty sumu 15.500,- Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, C) žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 19.04.2012 domáhal, aby súd určil neúčinnosť právnych úkonov úpadcu voči konkurzným veriteľom, ktoré spočívali v úhrade peňažných plnení žalovanému titulom vrátenia pôžičky od spoločníka, a ktoré úpadca vykonal v nasledovných dňoch a výške: dňa 09.06.2011 v sume 4.500,- Eur, dňa 25.08.2011 v sume 390,- Eur, dňa 31.08.2011 v sume 10.000,- Eur, dňa 02.09.2011 v sume 300,- Eur a dňa 06.10.2011 v sume 310,- Eur. Žalobca zároveň žiadal, aby súd žalovaného zaviazal vrátiť do všeobecnej podstaty sumu 11.000,- Eur a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Na návrh žalobcu na opravu zrejmej nesprávnosti petitu (chyba v súčte výšky náhrady požadovanej do všeobecnej podstaty) prvoinštančný súd uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa 25.09.2015 pripustil zmenu petitu, ktorou bola chyba vo výške náhrady požadovanej do všeobecnej podstaty odstránená, a to uvedením správnej sumy 15.500,- Eur, zodpovedajúcej súčtu v petite označených odporovaných úkonov. 1.1. Súd prvej inštancie poukázal na to, že na majetok úpadcu DUOSAT, spol. s r.o., bol uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 14.10.2010, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 203/2011 dňa 21.10. 2011, vyhlásený konkurz pre úpadok z dôvodu platobnej neschopnosti a do funkcie správcu úpadcu bol ustanovený žalobca. Z účtovnej závierky úpadcu k 31.12.2010 (ďalej aj „Súvaha“), tvoriacej prílohu k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyplýva, že úpadca mal za uvedené účtovné obdobie neuhradené záväzky v sume 130.927,- Eur. Vlastné imanie úpadcu ku dňu 31.12.2010 bolo záporné,

vo výške -76.473,- Eur, teda úpadca bol v predĺžení. Z návrhu na vyhlásenie konkurzu vyplýva, že v lehote 30 dní pred podaním návrhu, teda začiatkom júla 2011, mal úpadca neuhradené záväzky vo výške 110.571,88 Eur. Už účtovná závierka za rok 2010, ako podklad k vypracovaniu daňového priznania úpadcu za rok 2010, zakladá dôvodnosť záveru o vedomosti žalovaného, ako štatutárneho zástupcu úpadcu, o úpadku. V čase podania návrhu, ako aj v čase vyhlásenia konkurzu, bol žalovaný spolu s ďalšími osobami, H. X. G. H. X., spoločníkom a štatutárnym zástupcom úpadcu. Tieto osoby sú uvedené aj v Zozname spriaznených osôb zo dňa 05.08.2011, tvoriacom prílohu k návrhu na vyhlásenie konkurzu. 1.2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný ako fyzická osoba, majúca postavenie spriaznenej osoby úpadcu, poskytoval úpadcovi pôžičky, účtovne evidované ako „krátkodobá finančná výpomoc“, ktoré mu úpadca splatil v čase úpadku. Výsluchom svedkyne Z.. X. X., účtovníčky úpadcu, ako aj výpismi z účtu úpadcu v UniCredit Bank a príjmovým pokladničným dokladom, mal súd prvej inštancie preukázané, že úhrady úpadcu žalovanému boli identifikované ako vrátenie krátkodobej finančnej výpomoci (pôžička od spoločníka). Žalobca, ako správca úpadcu, listom zo dňa 30.12.2011 uplatnil voči žalovanému nároky z odporovateľných úkonov, ktoré sú predmetom žaloby. Žalovaný písomne existenciu predmetných úkonov úpadcu a tituly plnení potvrdil, neuznal však ich oprávnenosť a odmietol poskytnúť plnenie do všeobecnej podstaty. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie ďalej preukázané, že na bankovom účte správy sa ku dňu 30.03.2012 nachádzali peňažné prostriedky vo výške 11.475,14 Eur a v majetku všeobecnej podstaty sú hnuteľné veci v predpokladanej predajnej hodnote maximálne cca 15.000,- Eur. Doposiaľ uplatnené a neuhradené pohľadávky proti všeobecnej podstate sú v sume 19.527,10 Eur; v konkurze na majetok úpadcu si konkurzní veritelia uplatnili pohľadávky v celkovej sume 120.793,10 Eur, z toho boli zistené pohľadávky v celkovej sume 97.459,41 Eur. V danom čase najvyššou uplatnenou pohľadávkou proti všeobecnej podstate bola pohľadávka Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, ktorá si voči všeobecnej podstate uplatnila sumu dávok garančného poistenia, vyplatenú zamestnancom úpadcu, teda pohľadávka vzniknutá z dôvodu nevyplatenia mzdových nárokov zamestnancov úpadcu v čase jeho úpadku. 1.3. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že všetky žalobcom odporované právne úkony úpadcu boli vrátením pôžičky, ktorú poskytol úpadcovi žalovaný, v postavení spriaznenej osoby. Plnenia úpadcu v prospech žalovaného boli vykonané v čase úpadku. Úpadca vrátením pôžičky spoločníkovi (žalovanému) ukrátil veriteľov na uspokojení sa z jeho majetku. Ide o ukracujúce právne úkony podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“). Žalovaný, ako spriaznená osoba úpadcu ( ), bol zvýhodnený na úkor ostatných veriteľov, a teda ide aj o zvýhodňujúci právny úkon podľa . Žalobe v celom rozsahu vyhovel. Úspešnému žalobcovi, s poukazom na ust. (ďalej len „“), nepriznal uplatnený nárok na náhradu trov konania, keď mal za to, že žalujúci správca má postavenie advokáta. Disponuje dostatočnými odbornými, ekonomickými, aj právnymi vedomosťami a schopnosťami na riadny výkon správcovskej činnosti, za ktorý mu patrí odmena, a teda aj na konanie pred súdom. Poukázal na ust. vylučujúce trovy incidenčných konaní z uspokojenia v konkurze, čo rovnako podporuje záver pre nepriznanie nároku žalobcu na ich náhradu. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie, prostredníctvom právneho zástupcu, napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa , . V odvolacej argumentácii uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne posúdil skutkový stav veci a odôvodnil svoje rozhodnutie na základe nesprávne vyhodnotených dôkazov. Konajúci súd nesprávne vyhodnotil poskytnuté peňažné prostriedky ako pôžičku, čo by zakladalo domnienku, že tieto finančné prostriedky sa okamihom odovzdania stali majetkom dlžníka/úpadcu. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu a nijakým spôsobom neskúmal, na základe akého právneho úkonu sa finančné prostriedky dostali na účet úpadcu. Podľa odvolateľa poskytnuté finančné prostriedky neprešli do majetku úpadcu. Nie je ich možné posúdiť ako pôžičku podľa na nasl. a v účtovníctve úpadcu nikdy neboli účtované ako pôžička. Z účtovného hľadiska sa jednalo o „krátkodobú finančnú výpomoc“, neboli zaúčtované ako majetok úpadcu a podstatu takto poskytnutých finančných prostriedkov je v súlade s ustanovením a nasl. potrebné posudzovať ako výpožičku. Pri výpožičke nedochádza k zmene vlastníka. Konštatovanie právneho zástupcu žalobcu, že pri výpožičke je potrebné vrátiť konkrétnu vec, v tomto prípade „tie isté peniaze“ podľa odvolateľa neobstojí. Odvolateľ poukázal na to, že v dnešných časoch bezhotovostného platobného styku, fyzicky neprichádza ku kontaktu s peniazmi požičiavateľ a ani vypožičiavateľ. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že ak sa jednalo o výpožičku, bol úpadca povinný vydať „tú istú vec“. Odvolateľ mal za to, že nedošlo k naplneniu podmienky odporovateľnosti podľa , podľa ktorej možno odporovať len úkony týkajúce sa majetku dlžníka, keďže finančné prostriedky, ktoré sú predmetom konania, majetkom úpadcu nikdy

neboli. Rovnako nebola splnená základná podmienka odporovateľnosti podľa , a síce zákonná domnienka vedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. V danom prípade mali dostať možnosť vyvrátiť túto domnienku jednak osoba dlžníka (úpadcu) a jednak aj osoba, v ktorej prospech bol takýto úkon urobený. Počas konania však súdom bola dopytovaná, resp. vypočutá iba osoba, ktorá mala mať prospech z takéhoto ukracujúceho právneho úkonu, a síce žalovaný - Z.. H. X.. Odvolateľ mal za to, že dostatočne preukázal fakt, že odporovaný úkon nebol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľov. Absentuje vykonanie dôkazu, resp. neposkytnutia práva úpadcovi/dlžníkovi vyvrátiť domnienku úmyselnosti tohto úkonu. Nakoľko, ak zákon vyžaduje, resp. predpokladá úmysel nielen dlžníka, ale aj druhej osoby, mala by byť obom poskytnutá možnosť túto domnienku vyvrátiť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia žalovaného o nedostatočnom posúdení skutkového stavu veci súdom prvej inštancie a odôvodnení rozhodnutia na základe nesprávne vyhodnotených dôkazov, označil za rozpornú so skutkovým a právnym stavom, ako bol v konaní zistený. Nestotožnil sa s argumentáciou odvolateľa, že súd prvej inštancie úpadcovi poskytnuté peňažné prostriedky nesprávne právne posúdil ako pôžičku, čo by zakladalo domnienku, že sa tieto stali majetkom úpadcu. Nestotožnil sa ani s argumentáciou odvolateľa, že peňažné prostriedky spoločnosť úpadcu účtovne evidovala ako „krátkodobú finančnú výpomoc" a majú byť posudzované ako výpožička, ktorej predmet sa nestáva majetkom dlžníka (úpadcu). Žalobca poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého vyplýva, že spoločnosť úpadcu predmetné úhrady žalovanému účtovala na účte 365, pričom podľa ustanovení Opatrenia MF SR zo 16. decembra 2002 č. -92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva: „Na účte 365 - Ostatné záväzky voči spoločníkom a členom sa účtujú krátkodobé záväzky, napríklad z pôžičiek od spoločníkov obchodnej spoločnosti, ... (znenie účinné do 31.12.2014)“. Poukázal na ust. : „Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu“, na rozdiel od ustanovení : „Vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby za požičania“. V konaní bolo preukázané, že spoločnosť úpadcu dotknuté záväzky voči spoločníkovi (žalovanému) účtovne viedla ako záväzky „z pôžičiek od spoločníka“. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že predmetom výpožičky je konkrétne určená vec, zatiaľ čo predmetom pôžičky je vec určená podľa druhu (najmä peniaze). K odvolacej argumentácii žalovaného o absencii vykonania dôkazu, ktorým by úpadca mohol vyvrátiť zákonnú domnienku úmyslu ukrátenia konkurzných veriteľov odporovanými právnymi úkonmi, žalobca s poukazom na ust. a uviedol, že žalovaný, ako subjekt ktorého konanie je podľa platnej právnej úpravy konaním za právnickú osobu úpadcu, mal v konaní pred súdom prvej inštancie možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli predmetom konania, vrátane zákonnej prezumpcie úmyslu pri ukrátení veriteľov a navrhnúť vykonanie k tomu príslušných dôkazov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( v spojení s ), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z riadne a úplne zisteného skutkového stavu veci, plne rešpektuje požiadavky zákona a odvolací súd sa so správnosťou dôvodov rozhodnutia v plnom rozsahu stotožňuje. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné.

8. Predmetom odporovacej žaloby podanej správcom úpadcu DUOSAT, spol. s r.o., sú právne úkony úpadcu, ktorými došlo k peňažným plneniam v prospech žalovaného, a to k vráteniu sumy v celkovej výške 15.500,- Eur. Odporované právne úkony súd prvej inštancie právne posúdil ako vrátenie pôžičky, ktorú úpadcovi poskytol žalovaný.

9. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že dňa 08.08.2011 bol Okresnému súdu Bratislava I (ďalej aj „konkurzný súd“) doručený návrh dlžníka DUOSAT, spol. s r.o., na vyhlásenie konkurzu z dôvodu platobnej neschopnosti. Návrh datovaný dňom 05.08.2011 za dlžníka podal žalovaný ako štatutárny zástupca. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 23.08.2011, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 167/2011 zo dňa 30.08.2011 súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi DUOSAT, spol. s.r.o., so sídlom Záhorácka 2, 811 04 Bratislava, IČO: 00 643 831.

10. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením č. k. zo dňa 14.10.2011, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 203/2011 zo dňa 21.10.2011.

11. Pre právne posúdenie žaloby je rozhodné znenie o konkurze a reštrukturalizácii („ZKR“) účinného do 31.12.2011, ktoré je podľa prechodných a záverečných ustanovení potrebné v prejednánavej veci aplikovať.

12. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že správca úpadcu si výzvou zo dňa 30.12.2011 (v šesťmesačnej lehote stanovenej v cit. znení), uplatnil u žalovaného, ako povinnej osoby, nároky z odporovaných právnych úkonov (č. l. 42/43 spisu). Žalovaný na výzvu žalobcovi písomne oznámil (č. l. 44), že ako jeden z konateľov úpadcu poskytol v januári 2011 úpadcovi krátkodobú finančnú výpomoc v sume 17.000,- Eur, vložením do banky. K poskytnutiu tohto obnosu jeho súkromných finančných prostriedkov pristúpil po zvážení prevádzkových potrieb spoločnosti DUOSAT, spol. s r.o. a po dohode so spoločníkmi formou výpožičky s tým, že zapožičané finančné prostriedky budú až do vrátenia výlučne osobným majetkom zapožičiavateľa. Uplatnenie nárokov správcu preto neuznáva. Žalobca právo voči žalovanému následne uplatnil na súde žalobou doručenou súdu dňa 20.04.2012.

13. Medzi stranami spornou a pre posúdenie dôvodnosti žaloby podstatnou otázkou, ktorou sa odvolací súd zaoberal, bol právny základ odporovaných úkonov úpadcu, t. j. či tieto majú pôvod v pôžičke, ako uvádza žalobca, alebo vo výpožičke, ako uvádza žalovaný.

14. Žalovaný tvrdil, že finančné zdroje účtované v účtovníctve úpadcu ako krátkodobá finančná výpomoc, boli úpadcovi poskytnuté formou výpožičky, preto sa nikdy nestali majetkom úpadcu a ich vrátením žalovanému nemohlo dôjsť k naplneniu zákonných podmienok ukracujúceho, ani zvýhodňujúceho, právneho úkonu podľa a .

15. Podľa , v znení účinnom k 31.01.2011 (v čase poskytnutia peňažného plnenia úpadcovi), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Podľa v cit. znení, zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne užívať.

17. Podľa v cit. znení, vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby zapožičania.

18. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva medzi stranami nesporné tvrdenie, že žalovaný úpadcovi v januári 2011 poskytol sumu 17.000,- Eur.

19. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie ďalej vyplýva, že táto suma bola v účtovníctve úpadcu účtovaná na účte 3651 ostatné záväzky voči spoločníkom, kde je s dátumom 14.01.2011 ako záväzok voči spol. Z.. X. zaúčtovaný príjem 17.000,- Eur (č. l.108). Tento výpis z účtovníctva je priložený aj k prihláške žalovaného, ktorou si titulom pôžičky sám voči úpadcovi uplatnil sumu 6.000,- Eur ako nevrátenú pôžičku. Rovnako z výpovede svedkyne Z.. X. X. - účtovníčky úpadcu, vyplynulo, že suma

17.000,- Eur bola krátkodobou pôžičkou poskytnutou úpadcovi na 3 mesiace. Účtovaná bola na účte 365, niečo z nej bolo vrátené a znovu bola požičaná suma 4.500,- Eur.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie v tom, že odporované úkony úpadcu majú právny základ v pôžičke. Došlo nimi k vráteniu pôžičky (ako v konaní argumentoval aj správca) a nie k vráteniu výpožičky (ako tvrdil žalovaný). Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ohľadne obsahu právneho úkonu úpadcovi poskytnutej sumy 17.000,- Eur vyvodil správne skutkové závery a na ich základe dospel k aj správnemu právnemu záveru, že peňažná suma poskytnutá úpadcovi mala povahu pôžičky.

21. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že peniaze, ktoré boli úpadcovi poskytnuté v nematerializovanej forme (t. j. bezhotovostný prevod ani vklad na účet), navyše ani nemôžu byť právne spôsobilým predmetom výpožičky.

22. Podstatou výpožičky, ako v priebehu konania správne argumentoval aj žalobca, je vypožičanie individuálne určenej (t. j. nezastupiteľnej) veci, ktorá musí byť vypožičiavateľovi vrátená. Vypožičiavateľ je vždy povinný vrátiť tú istú (rovnakú) vec, čo v prejednávanej veci nesporne splnené nebolo.

23. Naopak, predmetom pôžičky je vec určená podľa druhu (t. j. vec zastupiteľná) a povinnosťou dlžníka nie je vrátiť rovnakú vec (ako pri výpožičke), ale vec rovnakého druhu, čo v prejednávanej veci znamená povinnosť vrátiť peniaze ako druhovo rovnakú vec a nie tú istú vec (nie tie isté bankovky, ktoré boli požičané).

24. Peniaze sú zastupiteľná vec (vec určená podľa druhu). Už z ich povahy vyplýva, že pri nakladaní s nimi v úverových vzťahoch alebo pôžičkách nedochádza k vráteniu tej istej veci (tých istých bankoviek alebo mincí), ktoré boli dlžníkovi požičané, ale k vráteniu veci toho istého druhu (peňazí vo výške požičanej istiny, prípadne úroku).

25. Niet tak dôvodu, ani priestoru, na prijatie iného právneho záveru ako toho, že peňažné prostriedky poskytnuté úpadcovi boli pôžičkou.

26. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie aj v tom, že napadnuté právne úkony úpadcu boli vykonané v prospech žalovaného, v čase úpadku dlžníka (spoločnosti DUOSAT, spol. s r.o.) a bezprostredne pred vyhlásením konkurzu na jej majetok, pričom žalovaný bol v danom čase spriaznenou osobou dlžníka. Plnenia (splátky) realizované úpadcom v dňoch 31.08.2011, 02.09.2011 a 06.10.2011 boli navyše vykonané po začatí konkurzného konania, teda v čase, keď mal dlžník (úpadca) bezprostrednú a nespornú vedomosť o účinkoch začatia konkurzného konania ( v znení do 31.12.2011). Odporované právne úkony úpadcu za daných okolností (skutkového stavu) nemožno hodnotiť inak, ako záujem a úmysel dlžníka realizovať plnenie vo výlučný prospech konkrétnej osoby, na úkor ostatných konkurzných veriteľov. Napadnutými právnymi úkonmi úpadca ukrátil konkurzných veriteľov a súčasne nedôvodne zvýhodnil svojho veriteľa (žalovaného) oproti iným svojim veriteľom.

27. Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o naplnení zákonného dôvodu úspešnosti žaloby podľa a , v cit. znení. Liberačný dôvod v prospech žalovaného podľa (nevedomosť o úmysle ukrátiť veriteľov) preukázaný nebol.

28. Právo odporovať právnemu úkonu bolo uplatnené u povinnej osoby a následne na súde v zákonnej lehote podľa . Predmetom žaloby sú právne úkony úpadcu vykonané v hmotnoprávnej lehote podľa a v cit. znení.

29. Námietku žalovaného o absencii vykonania dôkazu, resp. neposkytnutia práva úpadcovi/dlžníkovi vyvrátiť domnienku úmyselnosti odporovaných úkonov, odvolací súd hodnotí ako účelovú a právne nedôvodnú. Odvolací súd v procesnom postupe súdu prvej inštancie nevzhliadol vadu konania, ktorá by mala za následok nespravodlivý súdny proces alebo porušenie zásady rovnosti strán sporu.

30. Odvolací súd uvádza, že hoci vykonanie dôkazov (teda úvaha, ktoré z dôkazov súd vykoná) je vecou hodnotenia súdu, návrh na vykonanie dôkazov (dôkazná povinnosť) je vecou strany sporu.

Právny zástupca žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhol vykonanie dôkazu výsluchom štatutárneho zástupcu úpadcu (ktorým je žalovaný), ani iného z bývalých štatutárnych zástupcov úpadcu, za účelom skúmania úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov, alebo zvýhodniť žalovaného odporovanými právnymi úkonmi. Právnemu zástupcovi žalovaného bola zrejmá povinnosť vyplývajúca z (účinného v priebehu konania pred súdom prvej inštancie), a to označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie ani v čase účinnosti (ktorým sa riadilo konanie pred súdom prvej inštancie) potrebu vykonania tohto dôkazu z úradnej moci súdu nezakladal. Rovnako skutkový stav vyplývajúci z vykonaných listinných dôkazov nezakladal dôvodnosť potreby výsluchu konateľa úpadcu. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie nevzhliadol danosť okolnosti, pre ktorý by prvoinštančný súd na úplnosť zistenia skutkového stavu mal vykonať dôkaz výsluchom konateľa úpadcu, ktorým bol žalovaný, alebo niektorého z bývalých konateľov úpadcu. V odvolacom konaní vykonanie tohto dôkazu, ktorý pred súdom prvej inštancie nebol navrhnutý, nemá oporu v ust. .

31. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ustanovenia zákona, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, dospel k záveru, že neboli porušené procesné práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a dôvody odvolania uvádzané žalovaným nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ani správnosť podstatných úvah, na ktorých rozhodnutie spočíva. Odvolací súd preto v zmysle , napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

32. Trovy konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok rozsudku) neboli odvolaním dotknuté. Výrok o trovách konania nie je v neprospech odvolateľa a vzhľadom na potvrdenie rozsudku nebol daný žiadny zákonný dôvod, aby odvolací súd tento, inak závislý výrok, podriadil vecnému prieskumu v odvolacom konaní.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu trov, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie je toho právneho názoru, že incidenčné spory sa ohľadne nároku na náhradu trov konania spravujú rovnakým princípom ako iné sporové konania. Procesný nárok na náhradu trov konania je nárokom osobitým, vyplývajúcim z ustanovení a je založený na princípe úspechu v spore. Pokiaľ teda , ani ako osobitný predpis, nevylučuje právo správcu byť v incidenčnom spore zastúpený advokátom, niet dôvodu na nepriznanie nároku úspešnej strany sporu na trovy konania. Otázka ich následného uspokojenia z konkurznej podstaty nemá na danosť právneho nároku na trovy sporového konania žiadny vplyv. Navyše, v prejednávanej veci náhrada trov odvolacieho konania ani nesmeruje voči konkurznej podstate.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).