Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-49-2019.pdf
PDF · 100.59 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/49/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného R. práce, sociálnych vecí a rodiny F., dieťa rodičov: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., T. G. P. XX, byt č. XX, a U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., A.. M. XX/ XX, o zvýšenie výživného, na odvolania matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 10. apríla 2019 č. k. 2P/9/2019-148, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14P/29/2014-19 zo 14.10.2014 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému P. zo sumy 125,- eur mesačne na sumu 230,- eur mesačne s tým, že toto výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 23.08.2018. Súčasne uložil otcovi dieťaťa povinnosť zaplatiť zročné zvýšené výživné k maloletému P. v sume 663,23 eur za obdobie od 23.08.2018 do 30.04.2019 do troch mesiacov od právoplatnosti tohto výroku rozsudku. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že matka maloletého navrhla zvýšiť výživné na maloletého P. s odôvodnením, že od októbra 2018 bude poberať len rodičovský príspevok vzhľadom k narodeniu jej druhého syna U.. Z pôvodného návrhu matky nevyplývala žiadna konkrétna výška navrhovaného výživného. Na pojednávaní dňa 10.4.2019 matka navrhla zvýšenie výživného na sumu 250,- eur mesačne s účinnosťou od 30.01.2016. Otec maloletého uviedol, že jeho majetkové pomery umožňujú zvýšenie výživného, avšak nie tak, ako navrhuje matka, pritom navrhol poukazovať časť výživného na tvorbu úspor dieťaťa. Tiež uviedol, že synovi na výživu platí od jesene 2017 sumu 150,- eur mesačne a na Vianoce 2018 mu poslal sumu 50,- eur, ktorú syn neprijal.
1.2 Súd prvej inštancie konštatoval, že manželstvo rodičov mal. P. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14P/29/2014-19 zo 14.10.2014, právoplatným dňa 29.10.2014, pričom maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke a bola určená vyživovacia povinnosť otca k maloletému vo výške 125,- eur mesačne. Otec mal v čase poslednej úpravy výživného príjem 1.000,- eur, matka 800,- eur mesačne. V súčasnosti je otec maloletého zamestnaný v N. spoločnosti X. a.s. a jeho priemerný čistý príjem za obdobie 02/2018-01/2019 bol 1 376,80 eur. Matka maloletého je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke s druhým dieťaťom (U., nar. XX.XX.XXXX) a poberá rodinné prídavky na dve deti spolu 48,68 eur mesačne a rodičovský príspevok 220,70 eur. Matka maloletého žije s druhom F. L.. Presťahovali sa do I. do jednej z dvoch nehnuteľností, ktorú vlastní druh matky. Ten hradí aj väčšiu časť nákladov spojených s bývaním. Mesačné náklady na bývanie sú: elektrická energia 150,- eur, plyn 180,- eur, vodné 10,- eur, žumpa 60,- eur, internet 10,- eur, TV 20,- eur, komunálny odpad 3,- eur, školské potreby 25,- eur, stužková 5,- eur, kredit na mobilný telefón dieťaťa 2,50 eur, kaderník 4,- eur, kozmetika 7,- eur, doprava dieťaťa 6,40 eur, strava 100,- eur, lekári a lieky 30,- eur, strava v školskej jedálni 33,-
eur, náklady na voľnočasové aktivity dieťaťa 5,- eur, internát 85,- eur, vreckové 40,- eur, časopisy 10,- eur mesačne, životné poistenie syna 20,- eur mesačne. Jednorazovo matka platila lyžiarsky výcvik 200,- eur. Matka vyčíslila pravidelné výdavky na dieťa spolu v sume 392,90 eur. Otec maloletého býva sám v 2-izbovom byte v osobnom vlastníctve, jeho mesačné náklady pozostávajú z nájomného vo výške 120,- eur, elektrickej energie 20,- eur, poistky 5,- eur a splátky hypotekárneho úveru 200,- eur. Maloletý P. bol vo februári 2019 študentom 1. ročníka M. akadémie v F., učí sa výborne. Podľa vyjadrenia matky navštevuje alergologickú ambulanciu, sezónne užíva lieky.
1.3 Právne súd prvej inštancie zdôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 62 ods. 1 až ods. 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynula taká dlhá doba, že výdavky na dieťa vzrástli, ide o stredoškoláka, ubytovaného cez školský rok na internáte. Príjem otca vzrástol asi o 377,- eur, príjem matky poklesol asi o 580,- eur. Pokiaľ príjem matky poklesol v dôsledku tehotenstva a rodičovskej dovolenky, súd prvej inštancie uviedol, že osobou, ktorá by prioritne mala vyrovnávať rozdiel príjmu, je otec novonarodeného dieťaťa, pretože mu jednak vznikla vyživovacia povinnosť k mal. U., a jednak by mal prispievať na výživu nevydatej matke jeho dieťaťa. To je dôvod, prečo otec mal. P. nezodpovedá za pokles životnej úrovne matky mal. P., a teda za výpadok jej príjmu. K tomu súd prvej inštancie dodal, že otec mal. U. sa aj fakticky významne podieľa na životnej úrovni nielen svojho dieťaťa, ale aj matky maloletého.
1.4 Súd prvej inštancie sa nestotožnil s návrhom otca dieťaťa, aby časť výživného bola poukazovaná na tvorbu úspor, pretože výživné nedosahuje takú výšku, že by bolo dôvodné predpokladať, že výživné bude spotrebovávané ľahkovážne na bezdôvodné výdavky. Súd určil zvýšené výživné odo dňa podania návrhu, teda nevyhovel žiadosti matky, aby bolo výživné zvýšené aj za obdobie pred podaním návrhu. K tomu uviedol, že matka až na súdnom pojednávaní navrhla zvýšiť výživné od 30.1.2016. Dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine by mal byť iný dôvod ako obvyklý (obvyklým je nesúlad medzi životnou úrovňou dieťaťa a rodičov). Malo by ísť o vážny dôvod, najmä zavinenie povinného rodiča, konanie znevýhodňujúce dieťa, prípadne ak oprávnený rodič z vážnych dôvodov nemá možnosť domáhať sa zvýšenia výživného skôr. V tomto prípade ale matka mala možnosť iniciovať konanie o zvýšenie výživného už v čase, od ktorého sa v tomto konaní domáha zvýšenia výživného. Otec platil výživné vo výške, ktorú nemožno považovať za neprimerane nízku, nevyhýbal sa plneniu tejto vyživovacej povinnosti. Dôvody uvádzané matkou, že nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr, lebo vychádzala v ústrety otcovi dieťaťa, aby si prispôsobil svoju finančnú situáciu, súd prvej inštancie nepovažoval za vierohodné, keďže z komunikácie rodičov vyplýva, že ich vzťahy boli dlhodobo vážne narušené a nemožno sa stotožniť s tým, že otec maloletého požíval u matky dôveru. Podľa tvrdenia obidvoch rodičov syn odmietol zaslané peniaze od otca na Vianoce 2018. Vzhľadom k veku dieťaťa a jeho rozumovej vyspelosti súd prvej inštancie tento jeho prejav vôle vyhodnotil tak, že pokiaľ odmieta dar, odmieta aj podieľanie sa otca na jeho vyššej životnej úrovni. Dobu splatnosti zročného zvýšeného výživného určil súd prvej inštancie na 3 mesiace z dôvodu, že ide o významnú časť mesačnej mzdy otca a tiež z dôvodu, že ide o výživné popri novo určenej sume 230,- eur, ktorú je otec po zvýšení povinný platiť.
2. Proti uvedenému rozsudku podala matka maloletého P. včas odvolanie, ktoré na výzvu súdu prvej inštancie doplnila podaním, doručeným súdu dňa 10.07.2019. Uviedla, že nepovažuje za správne vyplatenie zvýšeného výživného až od dňa prevzatia jej návrhu na zvýšenie výživného (od 23.08.2019), keďže otec dieťaťa sa odmietal dohodnúť na akomkoľvek zvýšení výživného, a to aj po osobnom stretnutí a jej neskorších dvoch písomných výzvach. Na jej otázku, aké sú jeho možnosti a schopnosti, neodpovedal, zatajoval jej skutočnosť, že oproti prvému súdnemu rozhodnutiu má iný, lepší príjem. Matka maloletého navrhla spätné vyplatenie výživného rozdielom medzi sumami 125 eur a 230 eur od dátumu osobného stretnutia s otcom dieťaťa v kaviarni na stanici v L. dňa 27.04.2017, kde žiadala o vyššie prispievanie na syna, a otec maloletého P. jej povedal, že mu znížili plat a nepožiadal o zníženie výživného. Podľa jej názoru bol naplnený predpoklad, že otec vedome zatajuje svoje skutočné majetkové pomery, lebo ona sa ho písomne pýtala na jeho možnosti a schopnosti platiť vyššie výživné, na čo on vôbec nereagoval, prípadne jej odpovedal, že to, čo doteraz poslal, jej má stačiť, pričom z jej strany bola preukazná dvojnásobná snaha o dohodu na zvýšení výživného (e-mailovými výzvami). Matka maloletého P. doplnila, že otec maloletého zavádzal a klamal o svojom príjme aj tvrdením synovi o znížení platu a robil psychický nátlak na ňu aj na P., že keď podajú podnet na súd, začne aj on všetko riešiť. Matka maloletého ďalej uviedla, že bola dlhodobo PN (rizikové tehotenstvo). Podľa nej by malo byť
spätne zvýšené výživné minimálne od augusta 2017 (začiatok PN), resp. od podania prvej výzvy otcovi maloletého P.. Vyplatenie zvýšeného výživného žiadala matka v čo najkratšom čase, a to vzhľadom na možnosti otca dieťaťa, ktorý nemá závažné dôvody, ktoré by mu bránili vo vyplatení aj v skoršom termíne, keďže žije nadštandardne sám v 2-izbovom byte na hypotekárny úver a na rozdiel od matky má možnosť požiadať o spotrebný alebo iný úver alebo o pomoc rodiny, ako aj z dôvodu, že zvýšené náklady má matka už dlhodobo. Okrem toho matka namietala, že pojednávanie dňa 06.03.2019, na ktorom vypovedal otec maloletého P., bolo bez jej účasti a ani o ňom nevedela. Svoju neprítomnosť chcela hneď po vstupe do súdnej siene (pozn. odvolacieho súdu: pravdepodobne na ďalšom pojednávaní) vysvetliť, ale sudca ju zastavil, bránil jej v práve byť vypočutá, ospravedlniť sa a brániť sa. Chcela vysvetliť, že pracovníčka ÚPSVaR jej po šetrení na ÚPSVaR povedala, že jej zavolá kvôli podpisu, ale nezavolala jej. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že pokiaľ P. odmietol dar, odmieta aj podieľanie sa otca na jeho vyššej životnej úrovni, považuje matka maloletého len za domnienku a za urážku P., ktorého mal súd možnosť na jej návrh vypočuť, ale neurobil tak. Napokon matka v odvolaní zdôraznila, že príjem uvedený v rozsudku súdu prvej inštancie (800 eur mesačne) mala len v tom čase, a to jeden, maximálne dva mesiace; odvtedy až do nástupu na materskú dovolenku mala priemer cca 670 eur, teda jej príjem v súčasnosti neklesol o 580 eur, ale o 449,30 eur. K odvolaniu priložila matka písomné vyjadrenie maloletého P. k dôvodom odmietania kontaktu s biologickým otcom.
3. Otec maloletého P. sa k odvolaniu matky nevyjadril.
4. Opatrovník maloletého k odvolaniu matky písomne uviedol, že odporúča prehodnotiť skutočnosti, ktoré uvádza matka v odvolaní, a na základe toho rozhodnúť.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods.1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).
7. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane dieťaťa, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom jeho odôvodnených potrieb, tak aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím alebo ubudnutím ďalších vyživovacích povinností. 8. Súd prvej inštancie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami správne postupoval, keď zameral svoje dokazovanie na preukázanie toho, či na strane dieťaťa a jeho rodičov došlo k zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného. Z obsahu spisu vyplýva, že takáto zmena pomerov nastala tak na strane maloletého P., ako aj na strane oboch jeho rodičov. Posledná úprava výživného bola vykonaná v roku 2014, keď mal maloletý P. 11 rokov. V súčasnosti má 16 rokov a navštevuje už strednú školu, teda je nepochybné, že pomery na jeho strane sa podstatne zmenili a jeho odôvodnené potreby sa zvýšili. Samotnú potrebu zvýšenia výživného nespochybnil žiaden z účastníkov konania. Matka v konaní pred súdom prvej inštancie požadovala výživné vo výške 250 eur mesačne, avšak z jej odvolania je zrejmé, že v odvolacom konaní nenapáda samotné určenie novej výšky výživného 230 eur (z tejto sumy matka vychádza v odvolaní aj pri výpočte zameškaného výživného), ale len dátum, od ktorého bolo výživné súdom prvej inštancie zvýšené. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že takto určené (zvýšené) výživné zodpovedá aktuálnym odôvodneným potrebám maloletého P. a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch jeho rodičov.
9. K námietke matky, že zvýšené výživné malo byť priznané spätne (skôr než ku dňu podania jej návrhu na zvýšenie výživného na súde) odvolací súd poznamenáva, že z odvolania matky (resp. jeho doplnenia) nebolo zrejmé, aký dátum zvýšenia výživného matka navrhuje - na jednom mieste odvolania
matka uviedla, že výživné malo byť zvýšené od dátumu jej stretnutia s otcom dňa 27.04.2017, kde ho mala požiadať o vyššie výživné, na inom mieste uviedla, že to malo byť od augusta 2017 (začiatok jej práceneschopnosti), prípadne od podania prvej (e-mailovej) výzvy otcovi maloletého P. (bez uvedenia konkrétneho dátumu). Bez ohľadu na tento rozpor vo vyjadreniach matky maloletého odvolací súd preskúmal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý stanovil účinnosť zvýšenia výživného dňom, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného na súde (23.08.2018).
10. Odvolací súd k tomu uvádza, že ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine ako základnú zásadu stanovuje priznávanie výživného (a teda aj zvýšenie výživného) odo dňa začatia súdneho konania. Vo výnimočných prípadoch toto ustanovenie umožňuje priznať (a teda aj zvýšiť) výživné pre maloleté dieťa najviac tri roky spätne pred dňom začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie existenciu či neexistenciu takýchto dôvodov hodných osobitného zreteľa dôsledne preskúmal a svoje rozhodnutie v tejto časti dostatočne zdôvodnil. Matkou uvádzaná okolnosť, že otec sa vyhýbal odpovedi na jej otázku, aké sú jeho možnosti a schopnosti platiť výživné, nepredstavuje takýto dôvod hodný osobitného zreteľa. Je prirodzené, že povinný rodič nie je ochotný pred druhým rodičom a dieťaťom priznať, že by mohol platiť vyššie výživné. Je na zodpovednosti rodiča, ku ktorého rukám sa výživné platí (prípadne samotného dieťaťa, ak je už plnoleté), aby posúdil okolnosti na strane dieťaťa a na strane povinného rodiča (uplynutie dlhšej doby od predchádzajúceho rozhodnutia a aj predpokladanú zmenu príjmov alebo majetkových pomerov povinného rodiča) a ak má indície svedčiace pre zvýšenie výživného, aby sa obrátil na orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ÚPSVaR), prípadne priamo na súd, ktorý tieto okolnosti preskúma.
11. Pokiaľ matka v odvolaní tvrdila, že otec jej aj maloletému P. klamal (zavádzal) o znížení jeho platu, toto tvrdenie nebolo nijako preukázané (rovnako ako tvrdenie o psychickom nátlaku otca), okrem toho zo samotnej formulácie údajného vyjadrenia otca tak, ako ho uviedla matka v odvolaní („Mám tu výplatnú pásku, na ktorej vidieť, že mi znížili plat a nepožiadal som o zníženie výživného“) nie je zrejmé, na ktoré obdobie sa toto zníženie platu malo vzťahovať (k prechodnému zníženiu platu u otca mohlo v minulosti dôjsť, teda takéto tvrdenie by nebolo možné považovať za klamlivé) a z vyjadrenia matky nevyplýva, že by sa bola bližšie zaujímala o to, kedy malo dôjsť k zníženiu platu otca, v akom rozsahu a aký je jeho súčasný plat. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje tvrdenie matky maloletého P., že návrh nepodala skôr, lebo sa snažila vyjsť v ústrety otcovi, za účelové. Z e-mailovej komunikácie, ktorú súdu predložila matka maloletého P., navyše vyplýva, že ona sama si bola vedomá, že otázku zvýšenia výživného bude potrebné riešiť právnou cestou (otcovi maloletého dňa 15.11.2017 písala, že jej partner to bude riešiť s právnym zástupcom), avšak k tomu nepristúpila.
12. Pokiaľ matka argumentovala práceneschopnosťou, ktorá mala trvať od augusta 2017, ani toto tvrdenie nepreukázala listinnými dôkazmi, odvolací súd napriek tomu považuje za potrebné uviesť, že ani prípadná práceneschopnosť sama o sebe nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre spätné zvýšenie výživného podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pokiaľ nie je preukázané, že táto práceneschopnosť bola spojená s nemožnosťou podať návrh na zvýšenie výživného (napr. z dôvodu dlhodobej hospitalizácie).
13. K tvrdeniu matky, že pojednávanie dňa 06.03.2019 sa uskutočnilo bez jej vedomia a že jej (následne) nebolo umožnené ospravedlniť svoju neúčasť, odvolací súd uvádza, že v spise sa nachádza predvolanie na uvedené pojednávanie a aj doručenka, z ktorej vyplýva doručenie tohto predvolania (do elektronickej schránky matky maloletého) fikciou po uplynutí úložnej lehoty. Takéto doručenie je v súlade s procesnými predpismi aj so zákonom o e-governmente. Pokiaľ matka namietala, že pracovníčka ÚPSVaR ju neinformovala o termíne pojednávania, toto nepatrí medzi povinnosti úradu a aj zo samotného vyjadrenia matky v odvolaní vyplýva, že pracovníčka ÚPSVaR ju mala kontaktovať len v súvislosti s podpisom nejakej listiny, nie v súvislosti s inými skutočnosťami. Matka svoju neúčasť na pojednávaní dňa 06.03.2019 dodatočne ospravedlnila e-mailom, ktorý je založený v súdnom spise, teda ústne ospravedlnenie na ďalšom pojednávaní už nebolo potrebné. Napokon matka maloletého P. mala možnosť vyžiadať si zápisnicu z pojednávania zo 06.03.2019 a na ďalšom pojednávaní bola vypočutá, teda nebolo porušené jej právo zúčastniť sa konania a vyjadriť sa k veci.
14. K námietke matky, že súd mal možnosť vypočuť maloletého P. a neurobil tak, odvolací súd uvádza, že vypočutie by bolo iste potrebné, pokiaľ by súd rozhodoval o osobnej starostlivosti o maloletého, prípadne o jej zmene. Pri rozhodovaní o výške výživného za daných skutkových okolností (keď výška príjmov
rodičov ani výška výdavkov na maloletého nebola nikým spochybňovaná) sa javil výsluch maloletého (hoci už je vo veku blížiacom sa dospelosti) ako nadbytočný. Okrem toho však odvolací súd upozorňuje na to, že maloletý P. vyjadril svoj názor počas pohovoru na ÚPSVaR, z ktorého záznam sa v spise nachádza, teda súd prvej inštancie mal vyjadrenie maloletého k dispozícii.
15. Napokon pokiaľ matka v odvolaní žiadala vyplatenie zročného zvýšeného výživného „v čo najkratšom čase“ (bez špecifikácie, aké obdobie má na mysli), odvolací súd uvádza, že vychádzajúc z bežnej praxe súdov možno obdobie troch mesiacov považovať za veľmi krátke, najmä vzhľadom na sumu zročného výživného 663 eur, čo predstavuje každý mesiac 221 eur, ktoré bude otec povinný platiť nad rámec bežného výživného 230 eur. Vzhľadom na jeho príjem 1.376 eur je platenie sumy 451 eur mesačne po dobu troch mesiacov pre otca ešte únosné, avšak vyššia suma (najmä jednorazová úhrada zročného výživného) by mohla presahovať finančné možnosti otca a prípadné pôžičky na tento účel (najmä ak by išlo o spotrebný úver s pomerne vysokým úrokom) by znižovali následný disponibilný príjem otca, čo by nebolo ani v záujme maloletého P..
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
17. Keďže žiaden z účastníkov konania nepodal návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, tento rozsudok v súlade s § 57 CMP neobsahuje výrok o trovách odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.