Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Co-81-2019.pdf
PDF · 95.65 KB
Case nature
Area
Subarea
41Co/81/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: S. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. mieru XXXX/XX, XXX XX O. - sídlisko, o zaplatenie 243,37,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 12Csp/71/2018-108 zo dňa 9. júla 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 12Csp/71/2018-108 zo dňa 9. júla 2019, v napadnutej časti II. výrokovej vety m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo výške 17,90 % ročne zo sumy 243,37,- Eur od 15.11.2018 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 243,37,- Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 15.11.2018 do zaplatenia, druhou výrokovou vetou zamietol žalobu v časti 17,90 % úroku ročne zo sumy 243,37,- Eur od 15.11.2018 do zaplatenia a treťou výrokovou vetou priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd na odôvodnenie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 243,37,- Eur spolu so 17,90 % úrokom ročne z tejto sumy od 15.11.2018 do zaplatenia a s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 15.11.2018 do zaplatenia, a to titulom uzatvorenej zmluvy o bežnom. V žiadosti o uzatvorenie bežného účtu zo dňa 17.12.2015 žalovaná vyhlásila, že bola informovaná o tom, že rámcová zmluva sa bude riadiť všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalovaná na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 9.7.2019 neuznala pohľadávku v rozsahu 17,90 % úroku ročne zo sumy 243,37,- Eur od 15.11.2015 do zaplatenia, vo zvyšku pohľadávku žalobcu uznala. Súd v časti 17,90 % úroku ročne zo sumy 243,37,- Eur od 15.11.2018 do zaplatenia žalobu zamietol s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/98, podľa ktorého dohodnuté úroky, zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Proti II. výrokovej vete rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd nesprávne posúdil uplatnený nárok na úrok, nakoľko úrok vo výške 17,90 % nie je úrokom po zosplatnení, ale ide o zákonný úrok z titulu prekročenia. Žalobca si daný nárok na úrok uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z., pričom samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Uviedol, že samotné prekročenie bolo definované v zmluve v bode 4.3 v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami. Žalobca má súčasne za to, že úroky boli individuálne dojednané, keďže boli uvedené priamo v zmluve a žalobca v konaní predložil dôkaz - rámcovú zmluvu - preukazujúci dojednanie výšky úrokov z prekročenia. Klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojím podpisom na zmluve. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 18 ods. 1. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu a zároveň mu priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.
5. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie podané nebolo.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP. Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť ani zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, preto prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP). Rozsudok v zmysle § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 1 CSP odvolací súd verejne vyhlásil, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil a odvolaniu žalobcu vyhovel.
7. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 16.11.2018 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 243,37,- Eur spolu s úrokom vo výške 17,90 % ročne zo sumy 243,37,- Eur od 15.11.2018 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 243,37,- Eur od 15.11.2018 do zaplatenia. Zo žaloby vyplýva, že žalovaná žiadosťou zo dňa 17.12.2015 požiadala právneho predchodcu žalobcu o uzatvorenie rámcovej zmluvy o bežnom účte, na základe ktorej žalobca a žalovaná toho istého dňa uzatvorili rámcovú zmluvu o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive2. Žalovaná bola povinná na svojom účte udržiavať dostatok finančných prostriedkov na zúčtovanie platobných príkazov, inkás a poplatkov. Žalovaná istina 243,37,- Eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej. Žalobca v žalobe poukázal aj na oprávnenie banky požadovať za prečerpanie účtu úroky, ktoré vyplýva okrem iného aj z ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
8. Žalobca súdu predložil aj žiadosť o otvorenie bežného účtu a uzatvorenie rámcovej zmluvy zo dňa 17.12.2015 ako aj rámcovú zmluvu o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive2 a zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania zo dňa 17.12.2015.
9. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom účte (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.
10. Podľa § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
11. Podľa § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa
pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
12. Podľa § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník“), časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
13. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
14. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
15. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
16. Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
17. Podľa čl. 3 bodu 3.3 písm. m) všeobecných obchodných podmienok, majiteľ účtu je povinný prekročenie vyrovnať bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 kalendárnych dní od jeho vzniku, pokiaľ sa v OP alebo v príslušnej zmluve banka nedohodla s klientom inak; ak majiteľ účtu túto povinnosť nesplní, banka má právo zaťažiť bežný účet úrokom z omeškania zo sumy nezaplateného prekročenia.
18. Podľa čl. 3 bodu 3.3 písm. n) všeobecných obchodných podmienok, majiteľ účtu je povinný banke z čerpaného úverového rámca/alebo z prekročenia platiť úroky za dohodnutých podmienok, podľa pravidiel uvedených v odseku 3.11 tohto článku VOP.
19. V zmysle čl. 3 bodu 3.1 písm. e) všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že majiteľ účtu bude dodržiavať stanovenú výšku minimálneho kreditného zostatku na bežnom účte po celú dobu trvania zmluvného vzťahu.
20. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v druhej výrokovej vete, ktorou zamietol žalobu žalobcu v časti zaplatenia úroku vo výške 17,90 % ročne zo sumy 243,37,-Eur od 15.11.2018 do zaplatenia nie je vecne správne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že zmluva o bežnom účte je vždy zmluvou obchodnou, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Záväzkový vzťah, ktorý na základe takejto zmluvy vznikne je absolútnym záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi v celom rozsahu Obchodným zákonníkom. Predložená zmluva o bežnom účte je však aj zmluvou spotrebiteľskou, keďže ju uzatvárala na jednej strane banka ako podnikateľ a na strane druhej fyzická osoba - nepodnikateľ v pozícii spotrebiteľa. Ide o pomenovaný zmluvný typ, ktorým sa veriteľ v pozícii dodávateľa zaviazal poskytnúť dlžníkovi, ktorý je spotrebiteľom, určitý rozsah služieb vrátane vedenia bežného účtu, na ktorý si žalovaná vkladala svoje peňažné prostriedky s jej voľnou dispozíciou, ale aj s dispozíciou banky, pokiaľ jej dala príkaz na úhradu v prospech tretích osôb a pokiaľ mala na účte dostatok vlastných finančných prostriedkov. Ak však banka zrealizovala jej príkazy a na účte dostatok finančných prostriedkov žalovaná nemala, musela banka použiť vlastné prostriedky a týmto okamihom žalovanej poskytla úver. Tým
istým okamihom došlo aj k nepovolenému prečerpaniu a žalovaná bola povinná prečerpanú sumu vrátiť žalobcovi, čo však neurobila.
22. Bežný účet má obvykle charakter účtu, ktorého majiteľ môže disponovať s čiastkami, ktoré sa na ňom nachádzajú len do ich vyčerpania, pokiaľ nemá s bankou dohodu o tom, že je možné z účtu čerpať finančné prostriedky aj po vyčerpaní peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na účte, čím majiteľ účtu získava možnosť tzv. dovoleného prečerpania finančných prostriedkov vo väčšom rozsahu, než ich v skutočnosti na účet vložil. Tieto prostriedky potom čerpá tak, akoby si vzal úver, avšak bez potreby uzatvárať samostatnú zmluvu o úvere. K čerpaniu úveru teda dôjde konkludentným konaním klienta, preto je aj tento spôsob čerpania úveru podrobne upravený vo všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré majú pre uzatváranie zmlúv o bežnom účte a pre vedenie bežných účtov podstatný význam. Všeobecné obchodné podmienky majú povahu obchodných podmienok podľa § 273 ods.1 Obchodného zákonníka, ktoré musia byť stranám uzatvárajúcim zmluvu o bežnom účte známe, prípadne musia byť pripojené k návrhu zmluvy. Pre platné uzatvorenie Zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Dlh klienta na bežnom účte je teda záväzkom zo Zmluvy o bežnom účte a banka má právo na zúčtovanie vykonaných platieb na ťarchu majiteľa účtu, čomu zodpovedá povinnosť majiteľa účtu uvedený dlh splniť.
23. Z dôvodu, že žalovaná nemala na svojom účte povolené prekročenie, šlo vo vzťahu k zápornému zostatku na jej bežnom účte od začiatku o nepovolený debetný zostatok, ktorý bol splatný ihneď, resp. v zmysle všeobecných obchodných podmienok. K vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu preto zo strany banky nedochádza a žalovaná sa dostáva do omeškania s vrátením, resp. vyrovnaním nepovoleného prečerpania na účte prvým dňom po vzniku nepovoleného prečerpania, čo vyplýva z výpisov k príslušnému účtu.
24. V prejednávanej veci sa majiteľka účtu - žalovaná dostala prečerpaním finančných prostriedkov na svojom účte do stavu mínusu, v dôsledku čoho patria banke z takto poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanej úroky dohodnuté v zmysle bodu 3.3 písm. m) a n) v spojení s bodom 3.11. všeobecných obchodných podmienok s tým, že úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých nad rámec zostatku na účte. Nepovolené prečerpanie je podstatným porušením zmluvy o bežnom účte, ktoré má za následok nielen právo banky požadovať úroky za prečerpanie (s touto povinnosťou počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1), ale má právo aj na zrušenie takéhoto účtu, kedy záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou končí. Z ustanovení všeobecných obchodných podmienok, ktoré obsahujú dojednania o úroku pre prípad nepovoleného prečerpania vyplýva, že tieto kopírujú zákonnú úpravu, pričom úprava nároku na úrok pri prekročení uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach nie je žiadnou špecifickou zmluvnou podmienkou, ale vyplýva z ustanovení Obchodného zákonníka ako aj zo zákona o spotrebiteľských úveroch. Podstatnou skutočnosťou v prejednávanej veci je, že záporný zostatok je úročený dohodnutou úrokovou sadzbou a nárok naň je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré tvoria prekročenie.
25. Odvolací súd zastáva názor, že žalobca má nárok žiadať od žalovanej ako dlžníčky zmluvné úroky v dôsledku vzniku nepovoleného prečerpania na účte žalovanej a nie v dôsledku splatnosti či zosplatnenia, ako mylne uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku z prekročenia za podmienok, na akých sa zmluvné strany dohodli, t.j. vo výške 17,90 % ročne.
26. Na základe uvedeného odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej druhej výrokovej vete tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi aj zmluvný úrok vo výške 17,90 % ročne zo sumy 243,37,- Eur od 15.11.2018 do zaplatenia.
27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).