Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-148-2019.pdf
PDF · 88.05 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/148/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX Q. - T., o zaplatenie 2 716,71 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 09. 09. 2019, č. k. 13Csp/28/2019 - 104, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 716,71 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 716,71 eur od 29.03.2019 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 716,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 716,71 eur od 29.03.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 716,71 eur od 11.08.2016 do 28.03.2019 zamieta. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v celosti, vo výške ako bude vyčíslené osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.“
2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 29.03.2019 sa pôvodný žalobca VÚB Leasing, a.s., IČO: 31318045, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 716,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.08.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
3. V priebehu konania predmetnú pohľadávku pôvodný žalobca postúpil na iný subjekt (§ 524, § 526 Občianskeho zákonníka). Uznesením č. k. 13Csp/28/2019-62 zo dňa 30.05.2019 súd na základe návrhu pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila spoločnosť VÚB Leasing. a.s., a na jej miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava
- § 80 CSP. Aktívna vecná legitimácia žalobcu vyplýva z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Consumer Finance Holding, a.s. a VÚB, a.s. a Intrum Justicia Slovakia, s.r.o. (§ 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným ako kupujúcim a spoločnosťou AUTO DISKONT s.r.o., IČO: 35 899 620,
Pezinok ako predávajúcim, žalovaný kúpil osobné motorové vozidlo zn. OPEL Astra za kúpnu cenu 2 599,- eur. Časť kúpnej ceny vo výške 1 819,30 eur bola uhradená prostredníctvom spotrebiteľského úveru v zmysle zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. IČO: 35 923 130, Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Na základe uvedenej úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver v celkovej výške 2 488,30 eur, za v zmluve dohodnutých podmienok, ktorý bol zabezpečený zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou CFH, a.s., uzatvorenou toho istého dňa ako zmluva o úvere, predmetom zálohu bolo kupované osobné motorové vozidlo.
5. Žalovaný predmetný úver riadne nesplácal, veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a realizoval svoje záložné právo. Výsledkom konečného vyúčtovania bol nedoplatok, k jeho úhrade žalobca márne vyzýval žalovaného, preto žalobca uplatnil nárok na súde.
6. Okresný súd konštatoval, že žalovaný bol v konaní nečinný a súdu nepreukázal úhrady vo väčšom rozsahu, než to deklaruje žalobca predloženým prehľadom splátok. Titulom úverovej zmluvy žalovaný zaplatil sumu 1 149,55 eur, čo pri dojednanej mesačnej splátke 75,65 eur predstavuje uhradené splátky počnúc prvou dňa 28.12.2014 až do splátky splatnej dňa 28.03.2015, ktorá bola uhradená sčasti. Teda právny predchodca žalobcu mohol uvedený úver zosplatniť pre nezaplatenie tejto, resp. ktorejkoľvek po nej nasledujúcej splátke, čo aj oznámením o vyhlásení splatnosti úveru zo dňa 20.04.2016 urobil. Pritom však nedodržal zákonný postup predchádzajúci zosplatneniu úveru (súdu nepreukázal, že by žalovaného bol vyzýval na úhradu splátky s poučením o možnosti vyhlásiť úver v celosti za splatný - § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Preto súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru v celosti, a keďže podľa názoru súdu predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, žalovaný mal povinnosť jednotlivé splátky uhrádzať v lehote ich splatnosti dohodnutej v zmluve. Podľa názoru súdu potom dôvodný nebol ani postup žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu vo vzťahu k uplatneniu si práva odobratia veci a jej realizácie na držbe.
7. Splátky úveru od 28.03.2015 až 28.03.2016 sú splátkami, ktoré sú premlčané, nakoľko žaloba bola podaná na súd dňa 29.03.2019. Avšak splátky od 28.04.2016 do 28.03.2019, t.j. splatné pred podaním žaloby (36 splátok), premlčané nie sú, a keďže sú splatné, predstavuje suma dlžných splátok sumu 2 723,40 eur, čo korešponduje žalobcom uplatnenej istine - táto je nižšia 2 716,71 eur, preto ju súd žalobcovi priznal. (Vzhľadom na vyššie uvedený názor, však ohľadom zostatku dlhu v zmysle pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy má súd zato, že táto skutočnosť nie je dôvodom pre zamietnutie žaloby v uplatnenej časti, a skúmanie ďalších nákladov je vo vzťahu k priznanej sume titulom nezaplatených splátok irelevantné). So žalovanou sumou sa v celosti dostal žalovaný do omeškania až poslednou splátkou, ktorá bola splatná 28.03.2019, teda počnúc dňom 29.03.2019, od tohto dňa preto patrí žalobcovi úrok z omeškania z celej sumy (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.) . Vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný len v nepriznaní časti príslušenstva - úroku z omeškania, preto priznal žalobcovi právo voči žalovanému na plnú náhradu trov konania.
9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zhodnotil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil a nesprávne aplikoval právnu normu. Žalovaný má zato, že v jeho prospech neboli aplikované ustanovenia plynúce zo spotrebiteľskej právnej úpravy, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Na podklade jeho odvolania, aby odvolací súd preskúmal správnosť výrokov, aj konanie, ktoré vyneseniu rozsudku predchádzalo.
10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v napadnutej časti potvrdil.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu so zreteľom na obsah odvolania žalobcu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje a v súlade s týmto ustanovením odvolací súd bližšie svoje rozhodnutie neodôvodňoval, rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne skutkovo a právne posúdil.
14. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie danú vec právne posudzoval podľa právnych noriem platných a účinných ku dňu uzatvorenia zmluvného vzťahu (t.j. k XX.XX.XXXX), pritom aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zohľadniac bezvýhradne, že v prejednávanom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah - o nárok zo spotrebiteľského úveru. Odvolací súd hodnotí žalovaným vznesenú námietku „že v jeho prospech neboli aplikované ustanovenia plynúce zo spotrebiteľskej právnej úpravy, v dôsledku čoho došlo k porušeniu právna na spravodlivý súdny proces“ ako nedôvodnú, keď navyše žalovaný v jeho odvolaní ani bližšie neobjasnil (nevysvetlil), ktoré ustanovenia zákona súd prvej inštancie porušil, a do takej miery, že v dôsledku toho došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Z obsahu odvolania nie sú zrejmé ani žiadne konkrétne skutočnosti, či okolnosti, na základe ktorých dospel žalovaný k presvedčeniu a v čom sa mal prejaviť nesprávny procesný postup súdu, pre ktorý „konanie, ktoré vyneseniu rozsudku predchádzalo“ teda procesný postup súdu je nesprávny.
15. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné. Odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil vo veci samej a aj v závislom výroku o trovách konania.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).