Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, substitučne: Advokátska kancelária Mikáči s.r.o., so sídlom Prievozská 4, Bratislava, IČO: 47 252 871, proti žalovanej: K.. X. I., R.. XX.XX.XXXX, T. D. H. X, D., o zaplatenie 4140,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27. júna 2017 č.k. -107 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti III. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 3.647,43 eur s príslušenstvom a v napadnutej časti IV. o nároku žalobcu na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

Odvolanie žalovanej proti napadnutej časti II. rozsudku súdu prvej inštancie o vrátení súdneho poplatku žalobcovi o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 492,65 eur s príslušenstvom, žalobcovi priznal nárok na vrátenie súdneho poplatku vo výške 22,85 eur, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.647,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 3.647,43 eur od 30.01.2015 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,02%.

2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 4 140,08 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4 140,08 eur od 30.01.2015 do zaplatenia titulom nezaplatenej ceny elektronických komunikačných služieb poskytnutých žalovanej na základe zmlúv č. O., O., O., O., O. O. O. v celkovej výške 3 747,43 eur a vo zvyšku titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť ako rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačných zariadení (ktoré predal žalovanej na základe zmlúv) a ich akciovou cenou.

3. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom, obsahuje neprijateľné podmienky a pri jej uzavretí žalobca použil nekalé praktiky. Uviedla, že žalobcovi nespôsobila žiadnu škodu, keďže zotrvala v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu, t.j. 24 mesiacov. Poukázala na to, že zmluvná pokuta, ktorú si žalobca v predmetnej veci uplatňuje, je ako neprijateľná podmienka neplatná a žalobca ju v zmysle § 53a Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“) nesmie používať. Zároveň vzniesla námietku premlčania. Uviedla tiež, že žalobca žiada zaplatenie služieb, ktoré jej neposkytol, čo označila za neprijateľné.

4. Súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie, žalovanej bolo predvolanie naň doručené náhradným doručením, na pojednávanie sa nedostavila, pričom svoju neúčasť neospravedlnila a nepožiadala ani z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. V zmysle vec prejednal v jej neprítomnosti. Pred začatím pojednávania žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 492,65 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 492,65 eura od 30.01.2015 do zaplatenia, ktorá suma predstavovala náhradu škody vo výške 392,65 eura a hovorné vo výške 100 eur, keďže žalovaná sumu 100 eur zaplatila po podaní žaloby. Vo zvyšnej časti na žalobe zotrval. K obrane žalovanej, že jej neboli poskytnuté žiadne služby, uviedol, že žalovaná nepostupovala v zmysle reklamačného poriadku, vystavené faktúry nereklamovala a svoje tvrdenia ničím nepreukázala. V zmysle ustanovenia konanie v tejto časti zastavil a zároveň žalobcovi vrátil príslušnú časť súdneho poplatku za žalobu krátenú o 6,0 eura v zmysle prvá veta v spojení s prvá veta o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

5. Vo zvyšku o veci rozhodol po ustálení skutkového stavu, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu č. O. zo dňa 23.12.2012 (č.l. 4-6 spisu), zmluvu č. O. zo dňa 12.10.2011 (č.l. 7-8 spisu), zmluvu č. O. zo dňa 14.06.2011 (č.l. 9-10 spisu) s dodatkom zo dňa 03.04.2014 (č.l. 11-15 spisu), zmluvu č. O. zo dňa 19.08.2006 (č.l. 16 spisu) s dodatkom zo dňa 23.12.2012 (č.l. 17-22), zmluvu č. O. zo dňa 26.08.2013 (č.l. 23-25 spisu) s dodatkom zo dňa 26.08.2013 (č.l. 26-29 spisu) a zmluvu č. O. zo dňa 20.09.2013 (č.l. 30-32 spisu) s dodatkom zo dňa 20.09.2013 (č.l. 33-36 spisu), na základe ktorých sa zaviazal poskytnúť žalovanej dohodnuté elektronické komunikačné služby a žalovaná sa zaviazala zaplatiť za ne dohodnutú cenu. Faktúrami č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2014 so splatnosťou 29.08.2014 na sumu 16,99 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2014 so splatnosťou 29.08.2014 na sumu 16,99 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2014 so splatnosťou 29.08.2014 na sumu 23,18 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2014 so splatnosťou 29.08.2014 na sumu 1 760,67 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2014 so splatnosťou 29.09.2014 na sumu 7 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2014 so splatnosťou 29.09.2014 na sumu 14,99 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2014 so splatnosťou 29.09.2014 na sumu 16,99 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2014 so splatnosťou 29.09.2014 na sumu 16,99 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2014 so splatnosťou 29.09.2014 na sumu 23,18 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2014 so splatnosťou 29.09.2014 na sumu 2 090,16 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2014 so splatnosťou 29.10.2014 na sumu 0,94 eura (č.l. 38-49 spisu) žalobca fakturoval žalovanej dohodnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 3 988,08 eur. Výzvou zo dňa 20.01.2015 (č.l. 37 spisu) žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy za poskytnuté elektronické komunikačné služby do 29.01.2015.

6. Vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust a o elektronických komunikáciách, a uvedeného zákona a , v spojení s nariadenia vlády SR č. , keď z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalobca na základe zmlúv č. O., O., O., O., O. O. O. poskytol žalovanej dohodnuté elektronické komunikačné služby, žalovaná však za ne fakturovanú sumu v lehote splatnosti nezaplatila (čím sa zároveň dostala do omeškania), preto podanej žalobe (po čiastočnom späťvzatí žaloby) vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 647,43 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške 5,05% ročne ( prvá veta, O.z. v spojení s nariadenia č. ). Povinnosť platiť žalobcovi úroky z omeškania uložil žalovanej odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému ju žalobca výzvou zo dňa 20.01.2015 vyzval na úhradu dlžnej sumy, keďže mal za to, že v tomto období už žalovaná bola v omeškaní.

7. Obranou žalovanej, že žalobcovi nespôsobila žiadnu škodu, keďže zotrvala v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu, sa nezaoberal, nakoľko žalobca zobral žalobu v tejto časti späť. Nárok žalobcu nemal za premlčaný, nakoľko najskôr splatná faktúra za poskytnuté elektronické komunikačné služby bola dňa 29.08.2014, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 18.10.2016, kedy trojročná premlčacia doba v zmysle ešte neuplynula. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, že v danom prípade ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom, obsahuje neprijateľné podmienky, pri jej uzavretí žalobca použil nekalé praktiky a zmluvná pokuta, ktorú si žalobca v predmetnej veci uplatňuje, je ako neprijateľná podmienka neplatná a žalobca ju v zmysle nesmie používať, súd prvej inštancie

nespochybnil, že uzavreté zmluvy boli spotrebiteľskými zmluvami v zmysle a nasl. , keď však nezistil existenciu žiadnych neprijateľných podmienok, ktoré by mali vplyv na dôvodnosť žalovaného nároku. Pripomenul, že žalobca si v posudzovanej veci neuplatnil žiadnu zmluvnú pokutu. Čo sa týka obrany žalovanej, že žalobca jej neposkytol žiadne služby, uviedol, že v danom prípade išlo iba o popretie skutkových tvrdení žalobcu bez toho, aby žalovaná uviedla vlastné tvrdenia, čo sa považuje za neúčinné popretie ( ), keď žalovaná navyše toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala, avšak žalovaný svoje tvrdenie o poskytnutí dohodnutých elektronických služieb preukázal vystavenými faktúrami.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní podľa ust. v spojení s a . Právne posúdil, že žalobca späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 392, eur s príslušenstvom (náhrada škody) procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo možno pre účely rozhodovania o náhrade trov konania hodnotiť ako jeho neúspech a zároveň úspech žalovanej. Vo zvyšnej časti späťvzatia žaloby o zaplatenie sumy 100 eur s príslušenstvom (elektronické komunikačné služby) zastavenie konania procesne zavinila žalovaná úhradou tejto sumy po začatí konania. Dospel k záveru, že úspech žalobcu tak predstavuje 90,51 % ako rozdiel medzi pôvodne žalobou uplatneným nárokom (suma 4 140,08 eur, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4 140,08 eur od 30.01.2015 do vyhlásenia rozsudku / vyčíslené na sumu 504,06 eur/) a priznaným nárokom vrátane sumy 100 eur s príslušenstvom, ohľadne ktorej zastavenie konania procesne zavinila žalovaná (suma 3 747,43 eur, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3747,43 eur od 30.01.2015 do vyhlásenia rozsudku /vyčíslené na sumu 456,26 eur/). Vypočítal, že žalovaná mala potom úspech v rozsahu 9,49 %. Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,02 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

9. Proti tomuto rozsudku výslovne proti jeho výrokom II,III a IV, t. j. v rozsahu rozhodnutia o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, v rozsahu vyhovujúcej časti o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 3.647,43 eur s príslušenstvom a v rozsahu nároku žalobcu voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 81,02 %, podala včas odvolanie žalovaná a žiadala v týchto častiach rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázala na SR a ust. , keď podľa jej názoru neboli na konanie splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie jej znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva, konanie má vadu s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Napadnuté rozhodnutie označila za nedostatočne odôvodnené a v tomto smere poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR, judikatúru ESĽP a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V súvislosti s SR podľa nej nemožno aplikovať ust. o fikcii doručenia. Mala za to, že súd prvej inštancie porušením jej práv uprednostnil druhú stranu sporu, keď žalobca podľa nej neosvedčil nárok a neuniesol dôkazné bremeno. Tým jej mal odňať možnosť konať na súde, keď pod odňatím práva na súdnu ochranu sa rozumie aj situácia, ak sa niekto (každý) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (). Vytkla súdu prvej inštancie, že rozhodol na základe sporných skutočností a následne ich ani neodôvodnil. Nepreskúmal skutočnosť, že išlo o vyúčtovanie predplatených platieb a vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že nemohla žalobcovi spôsobiť škodu získaním mobilných telefónov, keď 4krát zotrvala v zmluvnom vzťahu po dobu dohodnutú dodatkom k zmluve. Uplynutím zmluvne dohodnutej doby nemohla podľa nej žalobcovi vzniknúť škoda, pričom zrušil zmluvu tým, že ju odpojil z prevádzky a neposkytol jej služby. Zmluva medzi stanmi sporu teda v čase podania žaloby neexistovala. Tvrdila, že žalobca od nej žiada zaplatenie za služby, ktoré neboli poskytnuté. Poukázala tiež n potrebu predvídateľnosti práva a na nález ÚS SR sp. zn. , keď veci žalobcu sa v iných prípadoch zvyknú prejednávať v prítomnosti žalovaných a zmluvné vzťahy sa posudzujú z úradnej povinnosti.

10. Žalobca sa k podanému odolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

11. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej podľa ust. , a bez pojednávania s poukazom na ust. a postupom podľa Predtým,

než sa zaoberal jeho vecnou stránkou, však posudzoval oprávnenosť žalovanej podať odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré odvolaním napadla.

12. Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Podľa ust. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že výrokom súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, nebolo rozhodnuté v neprospech žalovanej, ktorá podala výslovne proti tomuto výroku preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, keď uvedeným výrokom rozsudku bolo priznané žalobcovi právo na vrátenie kráteného súdneho poplatku za podanú žalobu v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby pred začatím pojednávania prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., dospel odvolací súd k záveru, že žalovaná nie je oprávnená na podanie odvolania proti tejto napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu odvolanie žalovanej proti napadnutej časti II. rozsudku súdu prvej inštancie o vrátení súdneho poplatku žalobcovi podľa ust. odmietol.

15. V napadnutej vyhovujúcej časti o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 3.647,43 eur a v súvisiacej časti týkajúcej sa nároku žalobcu na náhradu trov konania dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil pre účely rozhodnutia v tejto časti veci skutkový stav dostatočne, výsledky vykonaného dokazovania v danej veci správne zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( ). Odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za vyčerpávajúce a stotožňuje sa s ním ( ). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 3.647,43 eur s príslušenstvom titulom dlhu žalovanej zo zmlúv uzatvorených so žalobcom. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa len k odvolacím námietkam žalovanej.

16. Predmetom posudzovaného konania v napadnutej časti III rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.647,43 eur, je nárok žalobcu na zaplatenie poskytnutých služieb zo zmlúv uzatvorených so žalobkyňou. Žalobkyňa v rámci svojej procesnej obrany pred súdom prvej inštancie a aj v rámci procesnej obrany použitej v odvolacom konaní argumentovala skutočnosťou, že žalobcovi nespôsobila žiadnu škodu, ktorú právnu argumentáciu odvolací súd nevyhodnocoval vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v tejto časti uplatneného nároku vzal svoju žalobu pred začatím konania späť a konanie o tejto časti pôvodne ním uplatneného nároku bolo zastavené. Vo zvyšku bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.647,43 eur titulom neuhradených služieb. Žalovaná namietala, že jej žalobca neuhradené služby neposkytol, avšak tvrdenie žalobcu o poskytnutých službách žalovanej, navyše doložené aj listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe, v rámci svojho písomného vyjadrenia k žalobe doručeného súdu prvej inštancie dňa 31.01.2017 nepoprela výslovne. V zmysle ust. , podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, nebolo potom povinnosťou súdu prvej inštancie tvrdenia žalobcu o ním poskytnutých žalovanou nezaplatených službách žalovanej dokazovať, keď aplikáciu ust. nevylučujú ani ustanovenia § a nasl. o spotrebiteľských sporoch ako sporoch s ochranou slabšej strany. Uvedenú odvolaciu námietku žalovanej preto odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Ak žalovaná namietala neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmluvách uzatvorených so žalobcom, uvedenú námietku ako prostriedok svojej procesnej obrany uplatnila vo vzťahu k zmluvnej pokute, ktorú si žalobca žalobou neuplatnil, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie správne tento prostriedok jej procesnej obrany nevyhodnocoval a uvedenú odvolaciu námietku i odvolací súd opäť vyhodnotil za nedôvodnú. Žaloba žalobcu bola prejednaná a vo veci bolo rozhodnuté na pojednávaní konanom dňa 27.06.2017 v neprítomnosti žalovanej, keď predvolanie na uvedené pojednávanie bolo žalovanej doručené fikciou doručenia v zmysle ust. , aplikáciu ktorého procesného ustanovenia špeciálne ustanovenia o spotrebiteľských sporoch pripúšťajú. Vo vzťahu ku konfrontácii uvedeného procesného postupu súdu prvej inštancie s SR odvolací súd uvádza, že uvedený článok v ods. 1 garantuje právo na zákonného sudcu a v ods. 2 právo na verejné prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré práva žalovanej neboli správnou a zákonnou aplikáciou procesnej normy súdom prvej inštancie dotknuté. Súd prvej inštancie procesne nepochybil,

ak vec prejednal v neprítomnosti žalovanej postupom podľa ust. , ktorá sa na pojednávanie napriek doručeniu predvolania na toto pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil rozloženie dôkazného bremena strán sporu a aj otázku unesenia dôkazného bremena o svojich tvrdeniach. Napokon neobstojí ani odvolacia námietka žalovanej o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, keď napadnutý rozsudok je podľa odvolacieho súdu dostatočne preskúmateľný a odôvodnený zákonu zodpovedajúcim spôsobom podľa ust. Súd prvej inštancie v ňom podrobne uviedol prednesy oboch procesných strán, ich skutkové tvrdenia a označenie (resp. neoznačenie) dôkazov a prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, taktiež svoje skutkové zistenia a hodnotenie dôkazov a právne úvahy, na základe ktorých vec právne posúdil. Jeho rozhodnutie je dostatočne presvedčivé a zrozumiteľné pre odbornú právnickú i laickú verejnosť.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalovanej za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacej časti o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa ust. ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov konania proti žalovanej preskúmaval odvolací súd len ako s meritórnym rozhodnutím súvisiace, hoci ho žalovaná napadla výslovne, avšak žiadne odvolacie dôvody vo vzťahu k tejto časti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla a na doplnenie odvolacích dôvodov ju v zmysle ust. nebolo potrebné vyzvať.

18. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. , v spojení s ust. vzhľadom na jeho plný úspech v odvolacom konaní, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí ( ).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).