Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/29/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v spore žalobcov: 1. Y.. R. W., W.. XX.XX.XXXX, F. J.. N.. L. XX, L. - L., 2. Y. T.Á., W.. XX.X.XXXX, F. V. XX, V., obaja zastúpení JUDr. Vladimírom Zeleňákom, advokátom so sídlom Letná 47, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Určuje sa, že parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 3031 m2, zapísaná na N. Č.. XXXX, V.. Ú. Ť., I. Ť., V. - Ť., I. V. K., ako parcela registra EKN na žalovaného Mesto Košice v 1/8 z celku, patrí do dedičstva po X. V., C.. V., C.É. Č. XXXXXX/XXX, W. F. Q. XX, XXX XX V..

II. Určuje sa, že spoluvlastníkom parcely č. XXXX, orná pôda, o výmere 3031 m2, zapísaná na N.. Č.. XXXX, V.. Ú. Ť., I. Ť., V. - Ť., I. V. K., ako parcela registra EKN na žalovaného Mesto Košice v 1/8 z celku je Y. T., C.. V., C. Č.L. XXXXXX/XXXX, F. V. Č.. XX, XXX XX V..

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Pôvodné žalobkyne (X. V. A.. XX.X.XXXX E. Y. T.) sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.02.2012 domáhali určenia, že spoluvlastníkom parcely č. XXXX, o výmere 3108 m2 - Orná pôda, zapísanej na N. Č.. XXXX, V.. Ú.. Ť., obec Košice - Ťahanovce, okres Košice I, ako parcely registra E, uvedenej na mape určeného operátu, namiesto žalovaného Mesto Košice sú X. V., C.. V., C.. Č.. XXXXXX/XXX, F. Q. XX, XXX XX V., v 1/8 z celku a Y. T., C.. V., C.. Č.. XXXXXX/XXXX, F. V. XX, XXX XX V., v 1/8 z celku. Domáhali sa voči žalovanému aj náhrady trov konania.

2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaný je zapísaný na N. Č.. XXXX, katastrálne územie Ť., I. V. Ť., okres Košice I, ako výlučný vlastník okrem iného aj parcely č. X. XXXX, o výmere 3108 m2 - orná pôda. Predmetnú nehnuteľnosť mal nadobudnúť právny predchodca žalovaného na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. XXXX/XX/XX-J.. A. X.X.XXXX. Časť predmetnej parcely v podiele 1 z nej bola vyvlastnená neznámym dedičom po Y. V., C. Ž., t.j. matke pôvodných žalobkýň v 1. rade a v 2. rade. Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade zastávajú názor, že vyvlastňovacie rozhodnutie je v tejto časti neplatné, a to z dôvodov, že matka pôvodných žalobkýň bola zapísaná v pozemno-knižnej vložke č. 446 ako spoluvlastníčka parcely č. XXXX Roľa na L. o výmere 924 štvorcových siah, v časti B/ pod poradovým číslom 6, písm. a/ v pomere 1, ktorú nehnuteľnosť nadobudla dedením dňa 17.6.1936. Po smrti Márie Katonovej, rod. Žebešiovej, predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do svojho výlučného vlastníctva T. V., W.. XX.XX.XXXX, syn poručiteľky a brat pôvodných žalobkýň v 1. a 2. rade, ktorý zomrel 4.9.1988. Rozhodnutie D 141/86 Štátneho notárstva Košice - mesto zo dňa 21.7.1986 po poručiteľke Y. V., C.. Ž. nadobudlo právoplatnosť 21.7.1986 a stalo sa vykonateľným. Minimálne od právoplatnosti tohto

rozhodnutia, bol vlastníkom 1 parcely č. XXXX T. V., brat pôvodných žalobkýň v 1. a 2. rade. Po jeho smrti predmetnú nehnuteľnosť zdedili pôvodné žalobkyne v 1. rade a v 2. rade (X. V., C.. V. E. Y.C. T., C.. V.). Z vyššie uvedeného je nepochybné, že v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 3200/88/89- Go z 9.2.1989, ale aj v čase nadobudnutia jeho právoplatnosti, vlastník vyvlastnenej parcely v podiele 1, patriacej pôvodne Y. V., C.. Ž. bol známy, preto vyvlastňovacie rozhodnutie nemohlo smerovať proti neznámym dedičom po Y.C. V., C.. Ž.. Z uvedeného dôvodu vyvlastňovacie rozhodnutie predmetnej nehnuteľnosti nesmerovalo voči skutočnému vlastníkovi, teda s týmto vlastníkom sa nekonalo, ani s do úvahy prichádzajúcimi dedičmi, t.j. žalobcom v 1. rade a žalobcom v 2. rade. Žalobcovia uviedli, že uvedená skutočnosť preto vylučuje aj splnenie zákonných podmienok pre vyvlastnenie predmetnej časti nehnuteľnosti. Po T. V. nehnuteľnosť nachádzajúcu sa k. ú. Ťahanovce, vo vložke 446, ako parcelu č. XXXX, roľa o výmere 924 štvorcových siah, nadobudli pôvodné žalobkyne v 1. rade X. V., C.. V., W.. X.X.XXXX, F. V.Š., Q. XX, sestra poručiteľa a žalobkyňa v 2. rade Y. T., C.. V., W.. XX.X.XXXX, F. V.K., V. Č.. XX, sestra poručiteľa, a to obidve v rovnakom pomere k dedičstvu, na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Košice - mesto dňa 20.2.1989 v znení D 1355/88 z 30.6.2003.

3. Žalobkyne k žalobe doložili výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ťahanovce, časť fotokópie verejnej vyhlášky ONV - odbor výstavby Košice zo dňa 09.02.1989 č. Vyst. XXXX/XX/ XX-J., výpis z pozemnoknižnej vložky pre kat. úz. Ťahanovce č. 446, rozhodnutie Štátneho notárstva Košice- mesto zo dňa 01.07.1986 sp. zn. D 141/86, rozhodnutie Štátneho notárstva Košice- mesto zo dňa20.02.1989 sp. zn. D 1355/88.

4. Žalovaný k žalobe uviedol, že Mesto Košice nadobudlo vlastnícke právo k spornej parcele č. XXXX o výmere 3108 m2, k. ú Ťahanovce na základe ust. o majetku obcí. Keďže mesto Košice nadobudlo vlastnícke právo priamo zo zákona, nemuselo mať vedomosti o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva svojho právneho predchodcu - Československého štátu. Tento prechod vlastníckeho práva na Mesto Košice deklarovala a potvrdila aj Hospodárska zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 1.1.1991, uzavretá medzi odovzdávajúcou organizáciou Stavoinvesta a preberajúcim Mestom Košice. V uvedenej zmluve, v prílohe č. 1 sa ako 1. Pozemok uvádza predmetná parcela mpč. XXXX s vyvlastnenou výmerou 3323 m. Žalovaný ďalej uviedol, že do katastra nehnuteľností bolo vlastnícke právo Mesta Košice zapísané až zápisom rozhodnutia o schválení ROEP v k. ú. Ťahanovce, č. ROEP XX/XXXX-F. zo dňa 2.7.2008 do N. Č.. XXXX U. V.. Ú.. Ť.. Rozhodnutie ObNV Košice I o vyvlastnení č. Výst. 3200/88/89-Go z 9.2.1989 sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 16.3.1989. Dosiahnuť zmenu takéhoto rozhodnutia bolo možno opravnými prostriedkami v lehote 3 rokov. Uplynutím tejto lehoty nie je možné dosiahnuť zmenu, resp. zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Žalovaný uviedol, že v zmysle ust. sa vlastnícke právo, ktoré vzniklo na základe zákona zapisuje do katastra nehnuteľnosti záznamom, pričom záznam nemá právotvorné účinky, ale má iba deklaratórny charakter. Rozhodnutím odboru výstavby, ÚPaA Obvodného národného výboru Košice I, zo dňa 9.2.1989, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.3.1989 sa vlastníkom sporných nehnuteľností stal Československý štát v zastúpení Stavoinvesty Košice. Tretím predpokladom je oprávnenosť držby. Aj v prípade, ak by súd v tomto konaní rozhodol o tom, že rozhodnutie Odboru výstavby, ÚPaA ObNV Košice I, č. výst. 3200/88/89-Go zo dňa 9.2.1989 je neplatné, toto rozhodnutie nesporne zakladá titul, na základe ktorého sa dobromyseľný držiteľ (štát) mohol domnievať, že sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a teda zakladá aj domnienku dobromyseľnosti držiteľa. Neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Štvrtým predpokladom vydržania je nepretržitosť držby po zákonom stanovenú dobu. V tomto prípade začala dňom 1.5.1991, kedy Mesto Košice nadobudlo spornú parcelu na základe o majetku obci a skončila dňa 1.5.2001, kedy Mesto Košice túto parcelu nadobudlo do vlastníctva vydržaním. Počas celej vydržacej doby nedošlo zo strany žalobcov k rušeniu držby spornej nehnuteľnosti. Žalovaný uviedol, že v zmysle ust. uplynula zákonom stanovený doba vydržania dňa 1.5.2001. Okamihom uplynutia vydržacej doby sa oprávnený držiteľ, v danom prípade Mesto Košice priamo zo zákona stalo vlastníkom predmetu držby, a teda nadobudnutie vlastníckeho práva nie je viazané na akékoľvek rozhodnutie štátneho orgánu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR vyvodzuje, že oprávnenú držbu právnickej osoby pred 1.1.1992 je možné započítať do vydržacej doby. Vlastníkom nehnuteľností sa počínajúc dňom 1.1.1992 stane právnická osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, sa stala oprávneným držiteľom pred 1.1.1992, lebo do vydržacej doby treba započítať aj dobu oprávnenej držby, vykonávanej pred týmto dňom. Žalovaný má za to, že nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky na vydržanie vlastníckeho práva, Mesto Košice

dňa 1.5.2001 originálnym spôsobom nadobudlo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej žalovaný uviedol, že keďže žalobkyne namietajú, že vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 3200/88/89-Go zo dňa 9.2.1989 je neplatné, mali si uplatniť reštitučný nárok. Vzhľadom k tomu, že reštitučný nárok si v zákonnej prekluzívnej lehote neuplatnili, ich nárok zanikol.

5. Žalobkyne uviedli, že naliehavý právny záujem na tejto žalobe spočíva v tom, že žalobkyne nadobudli nehnuteľnosť č. parcely X. XXXX od svojich poručiteľov dedením. Vlastnícke právo má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu podľa . Vyvlastňovacie konanie sa neviedlo proti skutočnému vlastníkovi preto je neplatné, nakoľko je v rozopre so zákonom. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom nepožíva právnu ochranu. Žalobkyne poukázali na to, že vyvlastniť je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Žalobkyne považujú vyvlastňovacie rozhodnutie za absolútne neplatný právny úkon, na ktorý je súd povinný prihliada ex offo. Iba rozhodnutím súdu v konaní o určenie, môže byť rozhodnutie súdu odkladom pre zosúladenie evidencie v katastri nehnuteľnosti s právnym stavom. Existencia zápisu nehnuteľnosti v prospech žalovaného vytvára protiprávny stav a je celkom nesúladná. V praktickej rovine sa preto žalobkyne nemôžu účinne domáhať iného ako určenia, že sú vlastníkmi, pričom súd je povinný sa vysporiadať s neplatnosťou vyvlastňovacieho rozhodnutia ako s predbežnou otázkou.

6. Žalobkyne ďalej v konaní vo vzťahu k námietke žalovaného, že vyvlastňovacie rozhodnutie bolo možné zvrátiť opravným prostriedkom. Žalobkyne uviedli, že takéto rozhodnutie im, ani ich právnym predchodcom nebolo doručené, keďže štát v konaní o vyvlastnenie nehnuteľnosti nekonal so skutočným vlastníkom parcely č. XXXX, a preto vo vzťahu k tejto parcele a jej vlastníkom je vyvlastňovacie rozhodnutie neplatné a teda je právne neúčinné, a preto na základe takéhoto právneho titulu nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva v prospech Československého štátu. Z uvedeného dôvodu Mesto Košice nemohlo nadobudnúť vlastnícke právo k parcele č. XXXX od svojho právneho predchodcu, keďže on sa nestal nikdy jej vlastníkom.

7. Žalobkyne poukázali na skutočnosť, že aj keď vyvlastňovacie rozhodnutie malo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť 16.3.1989, vlastnícke právo v prospech Československého štátu neboli nikdy zapísané v príslušnom katastri a k zápisu vlastníckeho práva k parcele č. XXXX, k. ú. Ťahanovce v prospech žalovaného došlo až na základe rozhodnutia o schválení ROEP k. ú. Ťahanovce zo dňa 2.7.2008. Toto rozhodnutie ale nie je titulom na nadobudnutie vlastníckeho práva. Žalobkyne uviedli, že si ani nemohli uplatniť svoj nárok v rámci reštitučného konania na vydanie nehnuteľnosti z dôvodu, že nemali vedomosti, že by sa niekedy bolo voči ním, resp. ich právnym predchodcom viedlo konanie o vyvlastnení nehnuteľnosti, pričom nemali pochybnosti o svojom vlastníctve, nakoľko mali k dispozícii doklady o prechode vlastníckeho práva dedičskými rozhodnutiami z poručiteľa na dedičov. Žalobkyne zastávajú názor, že Československý štát v zastúpení Stavoinvesty i. o. Košice nebol oprávnený bezodplatne previesť právo hospodárenia k parcele č. XXXX, ktorá je predmetom súdneho sporu na Mesto Košice k 1.1.1991, na základe hospodárskej zmluvy z 29.12.1990 podľa zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má on sám. Žalobkyne ďalej uviedli, že žalovaný poukazuje na to, že z jeho strany došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k parcele č 1053, avšak sám so svojom písomnom stanovisku zároveň spochybnil titul na základe čoho mala držba vzniknúť, ale aj časový údaj o tom, kedy mala začať faktická držba z jeho strany. Z vyššie uvedeného preto nemôže vôbec obstáť stanovisko žalovaného, že by bol vstúpil do dobromyseľnej držby. Z hore uvedeného vyplýva, že žalovaný nemohol nemať počas ním označenej vydržacej doby dôvodne pochybnosti o tom, že mu vec patrí, pretože nebol on ani jeho právny predchodca nikdy ani v pozemkovej knihe, ani v príslušnom katastrálnom operáte zapísaný ako vlastník. Po prvý krát bol žalovaný ako vlastník zapísaný do katastra nehnuteľnosti až zápisom rozhodnutia o schválení ROEP, k. ú. Ťahanovce č. ROEP 12008-Baj zo dňa 2.7.2008. Z uvedeného vyplýva, že vlastnícke právo žalobkýň nebolo nikým a ničím rušené, ani obmedzené, preto žiadne uplatnenie ich vlastníckeho práva nebolo potrebné vykonať, ani ho zákon vlastníkovi nepredpisuje. Platí všeobecná zásada, že ten kto je zapísaný v príslušnom katastri ako vlastník, považuje sa za skutočného vlastníka, kým sa nepreukáže opak a takýto vlastník nie je povinný preukazovať či a akým spôsobom s nehnuteľnosťou nakladá, to znamená, že ho má aj vo faktickej držbe (§ 7 v spojení s § 70 Katastrálneho zákona). Ešte predtým, než došlo k zápisu vlastníckeho práva k parcele titulom rozhodnutia o schválení ROEP, žalobkyne svoje spoluvlastnícke podiely k predmetnej nehnuteľnosti odpredali kupujúcemu JJP Slovakia s.r.o.. Nakoľko kupujúci podal návrh na vklad vlastníckeho práva v príslušnom katastri až 6.7.2010, príslušná správa katastra rozhodnutím z 27.7.2010 návrh na vklad zamietla z dôvodu, že zápisom ROEP pod č. konania

Z , v katastrálnom území Ťahanovce prešlo vlastníctvo parcely EKN XXXX - Orná pôda v celosti na Mesto Košice. Až na základe týchto skutočností žalobkyne zistili, že by nemali byť spoluvlastníkmi parcely č. XXXX, V.. Ú.. Ť..

8. Žalobkyne predložili kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti zo dňa 13.05.2008 (č. l. 59), rozhodnutie správy katastra Košice zo dňa 27.07.2010, ktorým návrh na vklad bol zamietnutý (č. l. 61).

9. Žalovaný v konaní namietal (č. l. 78), že podľa platného územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie sa predmetná parcela nachádza na navrhovaných polyfunkčných plochách viacpodlažnej obytnej zástavby a občianskej vybavenosti. V súčasnosti je parcela na západnej hranici čiastočne zastavaná objektmi obytného charakteru, inak je tvorená trávnatými plochami. Južná pätina z predmetnej parcely sa podľa „C“ stavu nachádza na parcele č. XXXX/XXX a slúži ako obytná zeleň vežového bytového domu (parc. č. XXXX/XXX), najjužnejší cíp E parcely č. XXXX zaberajú plochy parkovísk a spevnených prístupových komunikácií. Uvedené žalovaný uviedol vo vzťahu k otázke, akým spôsobom a kedy užíval spornú parcelu. Žalovaný doložil aj fotografické zábery, z ktorých má byť zrejmé, že predmetná parcela bola využívaná ako priľahlá zeleň k postavenej bytovke na Madridskej ulici, v Košiciach. Žalovaný zdôraznil, že predmetná parcela je priľahlým pozemkom k bytovému domu podľa , kde majú vlastníci bytov vlastnícke k časti priľahlého pozemku.

10. Okresný úrad Košice, Katastrálny odbor, vo svojom podaní doručenom súdu dňa 10.09.2014 oznámil, že oznámenie o začatí konania evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v katastrálnom území Ťahanovce bolo vyvesené na obci dňa 24.10.2003. Oznámením správny orgán vyzval nájomcov pozemkov a ďalšie oprávnené osoby, aby poskytli údaje o pozemkoch a ich užívaní a o právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vysporiadania právnych vzťahov k týmto pozemkom. Vlastníkom a ďalším účastníkom konania správny orgán určil predkladať listiny o právnych vzťahoch k pozemkom komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. V rámci spracovania registra bolo spracovateľovi predložené a zapracované okrem iného aj vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 3200/88/89 Go zo dňa 09.02.1989, na základe ktorého bola pozemkovoknižná parcela č. 1053 v katastrálnom území Ťahanovce právne usporiadaná v prospech Československého štátu - Stavoinvesty Košice. Mesto Košice nadobudlo vlastníctvo k pozemku v zmysle o majetku obcí (Hospodárska zmluva č. Z-41-425/91 zo dňa 29.12.1990). Mesto Košice ako vlastník nehnuteľnosti v katastrálnom území Ťahanovce je uvádzané v podieloch na tých parcelách registra EKN, ktoré boli predmetom riešenia registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), kde nebol list vlastníctva uzavretý na podiel 1/1 a v prípadoch, keď v pozemkovoknižných vložkách bol vlastník zapísaný s titulom nadobudnutia pred rokom 1964. V pozemkovoknižných vložkách boli evidovaní známi vlastníci, ale miesto ich trvalého pobytu alebo sídla nebolo známe, a preto správa nehnuteľností by bola prešla na Slovenský pozemkový fond. V ostatných prípadoch v rámci spracovania ROEP boli zapísané právoplatné dedičské rozhodnutia zo zbierky listín archivovanej na katastrálnom odbore a aj dedičských rozhodnutí predložený komisii. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že spracovateľ registra v určitej časti zapracoval v ROEP vyvlastňovacie rozhodnutia a v časti osvedčenia o dedičstve. Dedičské rozhodnutie D 1355/88-27 zo dňa 20.02.1989 bolo do katastra nehnuteľností zapísané záznamovou listinou č. Z 38/2001 zo dňa 10.01.2001 (pol. v. z. 74/01). Prílohou žiadosti o zápis okrem iného bola aj identifikácia parciel č. obj. 106/2000 zo dňa 13.12.2000. V identifikácii parciel sa uvádza, že pozemkovoknižná parcela č. 1053 roľa o výmere 924 štvorcových siah bola majetkoprávne usporiadaná na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia pre sídl. Ťahanovce.

11. Okresný úrad, Katastrálny odbor predložil súdu výpis z vložky č. 446, kat. úz. Ťahanovce, identifikáciou parciel vo vzťahu k parcele č. XXXX, pôvodne zapísanej vo vložke č. 446, grafickú identifikáciu parciel (č. l. 96), kópiu z mapy určeného operátu a rozhodnutie Správy katastra Košice č. ROEP 12/2008-Baj z 02.07.2008, dedičské rozhodnutia D 1355/88 zo dňa 20.02.1989, návrh na záznam doručený Okresnému úradu dňa 10.01.2001. Jednalo sa o žiadosť o zápis nehnuteľnosti do katastra, a to dedičských rozhodnutí D 1455/88 a D 141/86.

12. Žalovaný predložil fotodokumentáciu, na ktorej sú zobrané bytový dom a okolité priestranstvo bytového domu, parkovacie plochy. Žalovaný v konaní ďalej uviedol, že šetrením zistil, že vlastníkom väčšiny bytov predmetného bytového domu je bytové družstvo. Mesto je oslobodené od platenia daní, a teda mesto neplatí daň z nehnuteľností. Žalovaný poukázal, že schválený územný plán sa priebežne plní a tým má za to, že je preukázané uchopenie sa predmetnej nehnuteľnosti a hospodárenia s ňou.

13. Žalobkyne namietali, žeby samotný územný plán mal byť nadobúdacím titulom pre vydržanie, resp. pre uchopenie sa dobromyseľnej držby.

14. Žalovaný tiež v konaní ďalej tvrdil (podanie doručené súdu dňa 27.02.2015, č. l. 126), že po vyvlastnení následne Mesto Košice v zmysle zák. o majetku obcí nadobudlo uvedenú parcelu do majetku, a to ku dňu 01.05.1991. Mesto Košice tvrdí, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudlo vydržaním pri splnení všetkých zákonných podmienok, a to ku dňa 01.05.2001, kedy uplynula vydržacia doba, keďže Mesto Košice nepretržite po dobu 10 rokov nerušene ako oprávnený držiteľ malo v držbe predmetné nehnuteľnosti. Jednou z podmienok vydržania je preukázanie, že Mesto Košice predmetnú nehnuteľnosť reálne využívalo. Spracovaním Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice sa Mesto Košice chopilo držby predmetnej nehnuteľnosti. Predmetná parcela („E“ č. 1053 v k. ú. Ťahanovce) leží na území, ktoré v období po 01.05.1991 bolo po územnoplánovacej stránke usmerňované Územným plánom hospodársko-sídelnej aglomerácie (ÚPN HSA) Košice. K 01.05.1991 platil na predmetnom území Územný plán hospodársko- sídelnej aglomerácie Košice v znení zmien a doplnkov spracovaných v roku 1984 a schválených vládou SSR uznesením č. 54 zo dňa 28.02.1986. V zmysle tohto znenia bolo územie, na ktorom ležia predmetné parcely určené pre funkciu obytné plochy viacpodlažnej zástavby. Funkcia určená ploche územným plánom je v zmysle platnej legislatívy záväzná. Južná časť predmetnej parcely (parc. č. XXXX/XXX C. Z.) je súčasťou pozemku, ktorý bol v súlade s návrhom územného plánu využitý pre výstavbu bytového domu, slúži ako obytná zeleň a spevnené plochy. Zmeny a doplnky ÚPN HSA Košice z roku 1994 schválené Mestským zastupiteľstvom v Košiciach uznesením č. 451 z XXXII. Zasadania v dňoch 2. a 3. júna 1994 určili predmetnej parcele funkciu plochy viacpodlažnej obytnej zástavby (južná časť) a plochy nízkopodlažnej obytnej zástavby (zvyšná severná časť parcely). V roku 1998 Mestské zastupiteľstvo v Košiciach schválilo v zmysle novely stavebného , uznesením č. 868 z 25.06.1998 Všeobecné záväzné nariadenie Mesta Košice č. 39, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť ÚPN HSA Košice. Zmeny a doplnky ÚPN HSA Košice z roku 1999 schválené Mestským zastupiteľstvom v Košiciach uznesením č. 293 z pokračovania IX. zasadania zo dňa 28.02.2000 určili severnej časti predmetnej parcely funkciu polyfunkčné plochy, pozostávajúce z viacpodlažnej obytnej zástavby a mestskej a nadmestskej občianskej vybavenosti, táto funkcia je podľa ÚPN HSA Košice v platnosti aj v súčasnosti. Na úrovni podrobnejšieho riešenia v stupni územnoplánovacej dokumentácie zóna bola severná časť parcely riešená Územným plánom zóny Košice - Ťahanovce, schváleného Mestským zastupiteľstvom v Košiciach uznesením č. 4449 z XXXII. zasadnutia v dňoch 2. a 3. júna 1994 pre funkciu nízkopodlažnej obytnej zástavby. V súčasnosti prebieha proces schvaľovania zmien a doplnkov územného plánu zóny pre funkciu polyfunkčné plochy pozostávajúce z viacpodlažnej obytnej zástavby a mestskej a nadmestskej vybavenosti s riešením nadradenej dokumentácie ÚPN HSA Košice. Mesto Košice poukazuje na záväznosť územného plánu ( Stavebného zákona) a skutočnosť, že územný plán sa priebežne plní.

15. Žalovaný doložil ako prílohu k vyjadreniu - výrez z komplexného návrhu ÚPN HSA Košice schváleného v roku 1986, výrez z výkresu komplexného návrhu ÚPN HSA Košice schváleného v roku 1994, výrez z výkresu komplexného návrhu ÚPN HSA Košice schváleného v roku 2000 a výrez z výkresu komplexného návrhu ÚPN HSA Košice schváleného v roku 1994, výrez z výkresu komplexného návrhu ÚPN HSA Košice - Ťahanovce v procese schvaľovania, identifikáciu parciel na orto-foto mape, Všeobecné záväzné nariadenie Mesta Košice č. 39, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu hospodárskej - sídelnej aglomerácie Košice, Všeobecné záväzné nariadenie Mesta Košice č. 58 o záväznej časti regulačného plánu IV. stavby obytného súboru Košice - Ťahanovce, Doplnok sídelnej aglomerácie Košice, Smernice pre realizáciu navrhovaného riešenie smerného územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice z roku 1973, Územný plán hospodársko-sídelnej aglomerácie

- Doplnok z roku 1994. (129 c.l. )

16. Žalobkyne uviedli, že rovnako, ako územný plán hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice, ani ďalšie dôkazy označené žalovaným v jeho podaní z 26.02.2015, nepreukazujú podľa názoru žalobkýň, ani právny titul nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti, ani vznik držby a vydržania nehnuteľnosti a už vôbec nie dobromyseľnosť, teda oprávnenosť držby, na strane žalovaného.

17. Okresný súd Košice I rozsudkom vyhláseným dňa 09.03.2015 rozhodol vo veci a to tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

18. Okresný súd Košice I v odôvodnení uviedol, že kde súd skonštatoval, že nadobúdacím titulom vlastníckeho práva v posudzovanom prípade bolo podľa súdu plynutie času a uplynutie zákonnej držby po stanovenú zákonnú dobu. Žalovaný prevzal vec a túto držal dobromyseľne počas plynutia vydržacej lehoty. Sám bol celý čas dobromyseľný. To, že vec štátu nepatrila sa v podstate dozvedel po uplynutí svojej vydržacej lehoty z tohto súdneho konania, pričom štát porušil zákon pri vyvlastňovacom konaní. Plynutím vydržacej lehoty nebolo prerušené konaním žalobkýň a z týchto právnych dôvodov sa súd prikláňa k argumentácii žalovaného a zamietol rozsudok.

19. O odvolaní žalobkýň rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č. k. -177 zo dňa 27.10.2016 tak, že rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. Odvolací súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z (teraz ). Odvolací súd v odôvodnení ďalej uviedol, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní ( ) podrobne uvedie najmä: - z akého dôvodu, nevzal do úvahy tvrdenie žalovaného vo vyjadrení z 12.6.2012, že vlastnícke právo k parc. č.XXXX nadobudol na základe zák.č.138/91 Zb. o majetku obcí, resp. z akého dôvodu považoval za právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva hospodársku zmluvu o prevode nehnuteľnosti z 1.1.1991 a nie titul, ktorým obhajoval nadobudnutie svojho vlastníctva žalovaný,

- na základe čoho sa stal Čsl. štát vlastníkom nehnuteľností, ak prehlásil vyvlastňovacie rozhodnutie za neplatné (aby Čsl. štát mohol previesť vlastníctvo na žalovaného zmluvou z 29.12.1990) a - na základe čoho považoval za právne relevantný titul nadobudnutia vlastníckeho práva hospodársku zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti č.Z-41-425/91 z 29.12.1990, ak vyhodnotil vyvlastňovacie rozhodnutie vo vzťahu k žalobkyniam ako právne neúčinné (žalobkyne tvrdia, že Čsl. štát nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti a nebol jej vlastníkom, preto nemohol previesť hospodárskou zmluvou č.A.-XX-XXX/XX A. XX.XX.XXXX vlastnícke právo k nehnuteľnosti, podľa zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám, že z uvedeného dôvodu považujú aj hospodársku zmluvu č.A.-XX-XXX/XX A. XX.XX.XXXX vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva k parc.č.1053 v prospech žalovaného za neplatnú a, že žalovaný sa nemohol domnievať, že nehnuteľnosť nadobudol od vlastníka, nakoľko Čsl. štát nebol zapísaný, ako vlastník v príslušnej EN v čase uzatvorenia hospodárskej zmluvy). Ďalej sa prvostupňový súd podrobne vysporiada so žalobkyňami tvrdenou skutočnosťou, že - žalovaný nemohol nehnuteľnosť nadobudnúť, ani s odkazom na § 2 ods.5 zák.č.138/91 Zb., nakoľko ani k 1.5.1991 nebola sporná parc. vo vlastníctve Čsl. štátu, pretože štát ju mal nadobudnúť na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktoré súd vo vzťahu k parc. č.XXXX označil za neplatné,

- že vydržacia lehota na vydržanie nehnuteľnosti zo strany žalovaného, mohla začať plynúť najskôr od 23.7.2008, kedy bol zapísaný v EN, ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, avšak pre tento prípad vydržacia lehota doposiaľ neuplynula, nakoľko by skončila až 23.7.2018, - že žalovaný nemohol byť oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, keďže nenakladal s vecou ako s vlastnou a so zreteľom na všetky okolnosti nemohol byť dobromyseľný, že mu vec patrí a nehnuteľnosť nikdy neslúžila na účel, pre ktorý bola vyvlastnená, - že žalovaný mal mať pochybnosti, či mu vec patrí, nakoľko ani jeho predchodca, ani on sám neboli až do r.2008 zapísaní, ako vlastníci nehnuteľnosti, pričom ak tvrdí, že nadobudol nehnuteľnosť zo zák., bol povinný podľa § 14 ods.4) zák.č.138/91 Zb. do 1 roka od jeho účinnosti, t.j. do 1.5.1992, dať zapísať vlastnícke právo k parc.č.1053, do príslušnej EN, čo však neurobil. Odvolací súd konštatoval, že skutkové zistenia, na ktoré žalobkyne poukazujú v odvolaní a na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, nie sú správne a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Prvostupňový súd bude povinný zabezpečiť výpis z pozemnoknižnej vl.č.446, grafickú a písomnú identifikáciu parc. s rozhodnutím z 2.7.2008 o schválení ROEP č.12/2008-Baj a vyhodnotiť ich a tiež opätovne vyhodnotiť tzv. územno-plánovaciu dokumentáciu, na základe ktorej vyvodil dobromyseľnosť držby žalovaného, so zreteľom na námietky žalobkýň. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov ( ).

21. Dňa 02.12.2015 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Okresného súdu Košice I JUDr. Mgr. Monike Dubjel z dôvodu dočasného pridelenia pôvodného zákonného sudcu na iný súd.

22. Počas súdneho konania, dňa 12.09.2016, zomrela pôvodná žalobkyňa v 1. rade X. V..

23. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. , súd zistil že, podľa uznesenia vydaného JUDr. Danielou Kováčovou, notárkou ako súdnou komisárkou na základe poverenia Okresného súdu Košice II v dedičskej veci vedenej pod sp.zn. , po poručiteľke X.N. V., C.. V., W.. XX.XX.XXXX, A. H. XX.XX.XXXX, nadobudol dedičstvo po poručiteľke v celosti závetný dedič poz. Vnuk Y.. R. W., W.. XX.XX.XXXX.

24. Tunajší súd uznesením zo dňa 28.05.2018 č.k. - 216 rozhodol o pokračovaní v konaní s procesným nástupcom pôvodnej žalobkyne v 1. rade neb. X.N. V. E. M. L. Y.. R. W., W.. XX.XX.XXXX.

25. Súd na návrh žalobcov prednesený na pojednávaní konanom dňa 12.10.2018, pripustil zmenu žalobného petitu, a to v znení: Určuje sa, že parcela XXXX - orná pôda, o výmere 3031 m2, zapísaná na N. Č.. XXXX V.. Ú.. Ť., I. Ť., V.

- Ť.E., I. V. K., ako parcela registra EKN, na žalovaného Mesto Košice v 1/8 z celku, patrí do dedičstva po X. V., C.. V.R., C. Č. XXXXXX/XXX, W. F. Q. XX, XXX XX V.. Určuje sa, že spoluvlastníkom parcely XXXX - orná pôda, o výmere 30,31 m2, zapísaná na N. Č.. XXXX V.. Ú.. Ť., I. Ť., V. - Ť., I. V. K., ako parcela registra EKN, na žalovaného Mesto Košice v 1/8 z celku, je Y. T., C.. V., C. Č.L. XXXXXX/XXXX, F. V. Č.. XX, XXX XX V. a zároveň súd priznáva žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

26. V zmysle pokynu odvolacieho súdu, súd vyžiadal z Okresného úradu Košice, katastrálny odbor výpis z pozemnoknižnej vložky č. 446 kat. úz. Ťahanovce, grafickú a písomnú identifikáciu parcely č. 1053 pôvodne vedenej v pozemnoknižnej vložke č. 446 kat. úz. Ťahanovce, a rozhodnutie o schvalení ROEP zo dňa 02.07.2008 č. 12/2008-Baj.

27. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhmi a s vyjadreniami žalobcov, s vyjadreniami žalovaného, a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

28. Z kópie výpisu z pozemnoknižnej vložky č. 446, k.ú. Ťahanovce vyplýva, že na predmetnej vložke bola vedená v časti Majetková podstata okrem iných nehnuteľností, pod poradovým číslom 6. Roľa na L. parcelné číslo XXXX vo výmere 924 siah. V časti B. Vlastníctvo pod bodom 6. je uvedené, že na 1 pôvodného vlastníka T. Ž. podľa uznesenia o odovzdaní pozostalosti tohto súdu zo dňa 11.04.1936 č. d. 780/35 vkladá sa vlastnícke právo pre: a) malolet. Y. Ž. v 1 b) malolet. T. Ž.Š. v 1

29. Z dedičského rozhodnutia (č.l. 10) sp. zn. D141/86 vydaného Štátnym notárstvom Košice - mesto zo dňa 1.7.1986 po poručiteľke Y. V., C.. Ž., naposledy bytom Ť. XX, A. H. XX.XX.XXXX súd zistil, že v tomto dedičskom konaní bola prejednaná v rámci dedičstva po poručiteľke aj nehnuteľnosť - a to parcela č. 1053 - roľa o výmere 924 štvorcových siah, ako nehnuteľnosť v katastrálnom území Ťahanovce, zapísaná vo vložke č. XXX, vedená na meno poručiteľky pod B 6/s v 1 -ine a podľa KN parcely v užívaní soc. organizácie a zlúčené v hone. Uvedené nehnuteľnosti po poručiteľke nadobudol T. V., W.. XX.XX.XXXX, syn poručiteľky, a to v celosti s povinnosťou vyplatiť Y. T., C.. V. E. X. V.V., C.. V. z domového majetku tam uvedenú sumu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 21.07.1986.

30. Z dedičského rozhodnutia sp. zn. D 1355/88 zo dňa 20.02.1989 vydaného Štátnym notárstvom Košice - mesto po poručiteľovi T. V., naposledy bytom Ť. Č.. XX, A. H.E. XX.XX.XXXX súd zistil, že v tomto dedičskom konaní boli po poručiteľovi prejednané aj nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXX, V.. Ú.A.. Ť. a medzi inými taktiež parcela č. XXXX vo výmere 924 štvorcových siah, ktorá bola vedená na meno poručiteľa podľa právoplatného rozhodnutia Štátneho notárstva Košice - mesto č. D 141/86 v 1 - ine, pričom uvedený majetok po poručiteľovi dedičstvo nadobudli dedičky, a to X.N. V., C.. V. - sestra a Y. T., C.. V. - sestra, a to obidve v rovnakom pomere k dedičstvu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 20.02.1989.

31. Obvodný národný výbor - odbor výstavby Košice I rozhodnutím - verejnou vyhláškou zo dňa 09.02.1989 číslo: Výst. -90 na základe návrhu Stavoinvesta II na vyvlastnenie nehnuteľností okrem iných aj parc. č. XXXX, (a aj parc. č. XXXX) kat. úz. Ť. pre realizáciu stavby: „XI SO Ťahanovce

- III. Okrsok“ vyvlastnil pre čsl. Štát v zastúpení Stavoinvestu IIO, Košice, nehnuteľnosti od vlastníkov uvedených v rozhodnutí; pod bodom 1: od vlastníka zdržujúceho sa na n. m. Y. V. Ž. v 1 číslo vložky

446, parc. č. XXXX vo výmere 3323. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.1989 (fotokópiu časti vyhlášky predložili žalobcovia na č.l. 6 ako aj oÚ, katastrálny odbor na č.l. 339,)

32. Žalovaný v podaní doručenom súdu 11.06.2014 (č. l. 78) namietal, že náhrada za pozemok týkajúci sa podielových spoluvlastníkov zdržujúcich sa na neznámom mieste ako neznámych dedičov bola zložená do depozitu Štátneho notárstva Košice mesto na prechodný účet, pričom žalovaný doložil aj fotokópiu platobné poukazu č. 34-1905/89 spoločnosti Stavoinvesta Košice, investičná učtáreň, kde ako príjemca je uvedený T. Ž., Ť. XX, V. Ť. a spol., platobný poukaz znie na sumu 3.303,20 Kčs, pričom má ísť o vyvlastňovaciu náhradu za vyvlastňovaný pozemok dľa právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia OV ÚPaD ObNV Košice I, č. Výst. 3200/88/89-Go zo dňa 09.02.1989. Na druhej strane je uvedené, že náhradu je potrebné poukázať takto: a to na voľný účet SŠTSP Košice - mesto v prospech T. Ž., Ť. XX, V. sumu 825,80 Kčs a na prechodný účet SŠTSP Košice - mesto pre Štátne notárstvo Košice - mesto v prospech Y. V., C.. Ž.X. na neznámom mieste sumu 825,80 Kčs.

33. Vo vzťahu k archivácii spisu - vyvlastňovacieho rozhodnutia Obvodného národného výboru - odbor výstavby Košice I zo dňa 09.02.1989 číslo: Výst. -90, na výzvu súdu oznámilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Štátny archív v Košiciach, že nearchivuje dokumenty pochádzajúce z činnosti ObNV Košice I, odbor výstavby, ObNV Košice II, odbor výstavby. Obvodný úrad Košice, odbor organizačný oznámil súdu, že v registratúre právnych predchodcov Obvodného úradu Košice sa spis č. 3200/88/89-GEO nenachádza. Archív Mesta Košice oznámil súdu, že vo fonde Obvodný národný výbor Košice I, odbor výstavby, sa žiadne rozhodnutie č. výstavby 3200/88/89-Go nenachádza (č. l. 74).

34. Podľa Hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva majetku podľa § 349 Hospodárskeho zákonníka zo dňa 29.12.1990 Československý štát - Stavoinvesta, i.o. Košice, ako odovzdávajúca organizácia previedla vlastníctvo na preberajúcu organizáciu, a to Magistrát mesta Košice k majetku, a to dľa GP č. 243-3601-164-84-87 zo dňa 12.12.1987, k.ú. Ťahanovce, pričom sa prevádzala: vysporiadaná výmera 211267 m2, 1 m - a za 0,40 Kčs, 84.506,80 Kčs, (špecifikácia parciel uvedená v prílohe pod bodom č. 1). Poznámka: Nevysporiadaná je výmera 2668 m2, 1m2 - za 150,- Kčs, 400.200,- Kčs, (špecifikácia parciel uvedená v prílohe pod bodom č. 2). V poznámke je uvedené, že sa jedná o Ťahanovce - III. stavba. Vlastníctvo pod bodom 1 sa prevádza ku dňu 01.01.1991. K Hospodárskej zmluve je pripojená príloha č. 1, kde pod bodom č. 1 je uvedená parcela č. XXXX o výmere 3323 m2. (Súd tuná dodáva, že v prílohe č. 1 pod bodom 72 je taktiež uvedená parcela č. 1052). (č.l. 355)

35. OÚ, katastrálny odbor predložil Návrh na záznam spísaný X. V. (pôvodnou žalobkyňou) - žiadosť o zápis nehnuteľnosti do katastra na základe dedičských rozhodnutí D 1355/88-27, D 141/86. Uvedený návrh na záznam je opatrený pečiatkou Okresného úradu Košice I z 10.01.2001.

36. Žalobkyne predložili súdu Kúpnu zmluvu zo dňa 13.05.2008, ktorou pôvodné žalobkyne X.N. V. E. Y. T., ako predávajúce uzavreli túto zmluvu so spoločnosťou JPP Slovakia, s.r.o. ako z kupujúcim, ktorej predmetom bol odpredaj nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to nehnuteľnosti parcela č. XXXX vo výmere 3108 m2 - orná pôda, V.. Ú.. Ť..

37. Správa katastra Košice rozhodnutím zo dňa 27.07.2010 návrh na vklad, ktorej prílohou bola predmetná kúpna zmluva k nehnuteľnosti vyššie špecifikovanej, zamietla, a to z dôvodu, že predmetná kúpna zmluva je neplatná, keďže je zápisom ROEP pod č. k. Z3879/2008-v.z.164/2008, v katastrálnom území Ťahanovce prešlo vlastníctvo parcely EKN 1053 - orná pôda o výmere 3208 m2 v celosti na Mesto Košice. (č. l. 61)

38. Správa Katastra Košice rozhodnutím číslo: ROEP 12/2008 zo dňa 02.07.2008 schválila podľa § 7 ods. 3 zákona Register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území Ťahanovce, obec: Mestská časť Košice - Ťahanovce, okres Košice, spracovaný zhotoviteľom Geodézia Žilina a.s., ktorý je prílohou tohto rozhodnutia s tým, že Správa katastra Košice zapíše údaje registra v zmysle § 7 ods. 5 zákona do katastra nehnuteľností. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Katastrálny úrad v Košiciach nariadil konanie na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území Ťahanovce,. Zhotoviteľom registra bola Geodézia Žilina, a.s. V oznámení o začatí konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, ktoré bolo vyvesené na obci dňa 24.10.2003, boli nájomcovia pozemkov a iné oprávnené osoby vyzvané, aby poskytli údaje o pozemkoch v ich užívaní a právnych vzťahov k nim. Podľa § 4 zákona bola dňa 01.10.2003 zriadená komisia na obnovu evidencie pozemkov a

právnych vzťahov k nim. Zhotoviteľ predložil návrh registra ROEP dňa 07.04.2004, následne bol tento zverejnený dňa 05.05.2004 na verejné nahliadnutie v obci. Námietky voči návrhu boli prejednávané na zasadnutiach komicie. Predmetom konania boli aj žiadosti o priznanie vlastníctva. Ukončený register ROEP Ťahanovce zhotoviteľ odovzdal Správe katatsra Košice k zápisu dňa 24.06.2008.

39. Rozhodnutie číslo: ROEP 12/2008 zo dňa 02.07.2008, o schválení ROEP bolo doručované okrem iných subjektov aj Magistrátu Mesta Košice (žalovanému). (č.l. 246)

40. Podľa informatívneho výpisu z LV č. XXXX, vyhotoveného k dňu 07.02.2012, predloženého žalobcami k žalobe, pre okres Košice I, obec Košice - Ťahanovce, kat. úz. Ťahanovce, je ako vlastník, okrem ďalších nehnuteľností, a to parcely č. XXXX vo výmere 3108 m2 pozemok - orná pôda, vedený ako parcela registra „E“ evidované na mape určené operátu, vedené Mesto Košice v podiele 1/1, ako titul nadobudnutia je v časti B uvedená Hospodárska zmluva o prevode vlastníctva Z-41-384/91 a Z-41-473/91, zák. o majetku obce.

41. (č.l. 243) Z identifikácie parciel predloženej Okresným úradom Košice, Katastrálny odbor, vyhotovenej dňa 03.09.2018 vyplýva, že podľa právneho stavu - pozemková kniha (A.) parcela č. 1053, bola pôvodne vedená na pozemno-knižnej vložke č. 446, vo výmere 924 siah. (B.) Stavu podľa údajov určeného aparátu KN zodpovedá už ako parcela č. 1053 - orná pôda, vo výmere 3031 m2 vedená ako EKN na čísle N. XXXX, ktorá bola zapísaná v prospech Mesta Košice v podiele 1/1, a to zápisom ROEP, kat. úz. Košice . V poznámke je uvedená Hospodárska zmluva o prevode vlastníctva Z41425/91, o majetku obcí a v zátvorke (vyvlastňovacie rozhodnutie, číslo výstavby 3200/88-89-Go z 09.02.1989 na 3323 m2).

42. Z predmetnej identifikácie parciel tiež vyplýva, že z časti tejto pôvodnej parcely boli vytvorené v časti: parcela č. 3346/262 - záhrada, ako aj parcely 3346/265, 3346/264, 3346/263, 3346/320, 3346/321, 3346/322, 3346/323 - zastavané plochy, teda ide o časti uvedených parciel, ktorých vlastníkom sú Š. J. a spol. (N. XXXX E. N. XXXX), a Y. J. (N. XXXX) a to na základe rozsudku a rozhodnutia X73/2000.

43. Okresným úradom, katastr. odbor bola predložená grafická identifikácia parciel, kde je graficky znázornená pôvodná parcela č. XXXX, ako aj parcely 3346/262, 3346/265, 3346/264, 3346/263, 3346/323, 3346/321 a 3346/320, pričom uvedené parcely v časti svojej výmery zasahujú práve do výmery pôvodnej parcely XXXX.

44. Žalovaný na otázku súdu na pojendávaní dňa 12.10.2018 uviedol, že Š. J. a spol. a Y. J. sú fyzické osoby, ktoré na predmetných parcelách majú postavené domy a ktoré požiadali Mesto Košice o odkúpenie časti predmetnej parcely ( č. XXXX), Mesto tieto osoby upovedomilo o tomto prebiehajúcom súdnom spore, uvedené osoby trvali na odkúpení a Mesto predalo časť tejto parcely týmto osobám.

45. Žalovaný predložil Kúpnu zmluvu uzavretú dňa 16.10.2017 (počas tohto súdneho konania) medzi žalovaným (Mesto Košice) ako predávajúcim a Y. J. ako kupujúcim, predmetom zmluvy bol prevod nehnuteľnosti - časti pozemku registra E KN parc. č. XXXX, orná pôda s celkovou výmerou 3108 m2 v k.Ú.. Ť., zapísaného v katastri nehnuteľností na N. Č.. XXXX, ktorého predávajúci je výlučným vlastníkom a to novovytvorené pozemky registra C KN parc. č. 3346/322, zastavané plochy a nádvoria s výmerou 48 m2 a parc. č. 3346/323, zastavané plochy a nádvoria s výmerou 29 m2 v k.ú. Ťahanovce, ktoré vznikli oddelením geometrickým plánom č. 54/2012 vyhotoveným Romanom Drozdom dňa 05.09.2012 a úradne overeným Správou katastra dňa 17.09.2012 pod č. 930/12. Novovytvorený pozemok C KN parc. č. 3346/323 sa nachádza pod stavbou rodinného domu a parc. č. 3346/322 tvorí svojim umiestnením a využitím priľahlú plochu k tejto nehnuteľnosti. V bode 7 článku III. Kupujúci vyhlásil, že berie na vedomie, že na predmet kúpy, ktorý je súčasťou parc. EKN XXXX o výmere 3108 m2 k.ú. Ťahanovce je vedený na Okresnom súde Košice I súdny spor sp. zn. , pričom kupujúci sa zaviazal, že v prípade, ak by boli žalobcovia v tejto právnej veci úspešní, nebude si voči predávajúcemu (okrem vrátenia kúpnej ceny a poplatkov) uplatňovať žiadne finančné ani iné nároky. (č.l. 276)

46. Žalobkyne mali za to, že grafická a textová identifikácia sú nedostačujúce pre posúdenie plynutia vydržacej lehoty, pretože kataster predložil tú identifikáciu fixne iba k skutočnosti ohľadne ukončenia

ROEPky. Preto trvali na to, aby bola vyžiadaná časová grafická a textová identifikácia od posledného záznamu v pozemno-knižnej vložke č. 446, čiže od roku 1962 až doteraz. Taktiež navrhli, aby súd vyžiadal doručiť všetky právne tituly o zmene, resp. nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetnej parcele, ku všetkým vlastníkom, napr. dedičské rozhodnutia, súdne rozhodnutie, kúpne, či darovacie zmluvy, vyvlastňovacie rozhodnutie, prípadne iné, ako aj rozhodnutia o zápise týchto titulov buď formou záznamu, resp. vkladu. Taktiež žiadali o informáciu z katastra, na základe akých skutočnosti došlo k zmenšeniu výmery parcely EKN XXXX z výmery 3323 m2 na 3031 m2, ako aj informáciu, na základe akého právneho titulu v konaní o ROEP bolo Mesto zapísané ako vlastník parcely EKN č. 1053, nakoľko rozhodnutie ROEP nie je nadobúdací titul.

47. Na základe návrhov žalobkýň na predloženie listín Okresným úradom Košice, Katastrálny odbor, súd uvedený úrad vyzval na predloženie listín a tento predložil:

- kópiu pozemkovoknižnej vložky PKV č. 446. Listiny vedené na liste vlastníctva LV č. 2283:

- v. z. 144/2002 - Darovacia zmluva U. XXXX/XXXX zo dňa 01.07.2002,

- v. z. 198/2013 - Osvedčenie o dedičstve , Z 3161/13,

- v .z. 390/2013 - Osvedčenie o dedičstve , Z 6835/13. Listiny vedené na liste vlastníctva LV č. 2424:

- v. z. 82/2002 - Rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X-73/2002 zo dňa 26.03.2002,

- v. z. 164/2005 - Darovacia zmluva U. XXXX/XXXX zo dňa 18.10.2005,

- v. z. 305/2008 - Darovacia zmluva U. XXXX/XXXX zo dňa 19.09.2008,

- v. z. 362/2017 - Rozhodnutie o povolení vlastníckeho práva V 12481/2017 a Kúpnu zmluvu. Listiny vedené na liste vlastníctva N. Č.. XXX, z ktorého sa odčlenili časti nehnuteľnosti vedených na N. Č.. XXXX:

- v. z. 7/90 - Rozsudok Mestského súdu v Košiciach č. -16, V 3224/90,

- v. z. 82/2002 - Rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X-73/2002 zo dňa 26.03.2002,

- v. z. 546/10 - Uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. -26, V 2706/10,

- v. z. 109/2012 - Uznesenie o dedičstve -62, Z 1593/2012,

- v. z. 198/2013 - Osvedčenie o dedičstve , Z 3161/13,

- v. z. 390/2013 - Osvedčenie o dedičstve , Z 6835/13,

- v. z. 521/2016 - Rozhodnutie o povolení vlastníckeho práva V 10560/2016 a Darovaciu zmluvu. Listiny vedené na liste vlastníctva N. Č.. XXXX k predmetnej parcele:

- v. z. 271/99 - Vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 3200/88/89-Go zo dňa 09.02.1989,

- v. z. 1391/2008 zápis ROEP (Nové Ťahanovce) - Hospodárska zmluva č. Z-41-425/91 zo dňa 29.12.1990.

48. Zároveň OÚ Košice, Správa katastra oznámil, že výmera parcely bola zmenená zápisom *geometrického plánu č. 244-321-363-88, ktorý je súčasťou listiny v. z. 7/90, *spracovaním ROEP a *zápisom geometrického plánu č. 35422548-54/2012, ktorý je súčasťou listiny v. z. 362/17.

49. Dňa 18.12.1989 bola Stredisku geodezie Košice - mesto doručená žiadosť E. J. o zápis do evidencie nehnuteľností - Rozsudku MS Košice č.k. zo dňa 22.08.1989 právoplatného dňa 29.09.1989, ktorým bolo určené vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Ťahanovce, k žiadosti doložila aj výpis z pozemnoknižných vložiek 539 a 446.

50. Z rozsudku Mestského súdu v Košiciach zo dňa 22.09.1989 č.k. -16 vyplýva, že týmto rozhodnutím súd určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. Ťahanovce, vytvorená z parciel XXXX roľa, zapísaná v pozemno-knižnej vložke č. 446 a parcely č. XXXX roľa, zapísaná v pozemno-knižnej vložke č. 539, podľa geometrického plánu č. 244-321-263-88, označená ako - parcely č. 771/1 dom, dvor a o výmere 696 m2, parcela č. 771/2 dom o výmere 50 m2, parcela č. 771/3 dvor o výmere 350 m2 a parcela č. 772 o výmere 174 m2 patria v jednej polovici do dedičstva po nebohom Š. J., V. A. XX.XX.XXXX a v jednej polovici do výlučného vlastníctva E. J., W.. XX.XX.XXXX. Zároveň súd určil, že navrhovateľ v 2. rade I. J., W.. XX.XX.XXXX je výlučným vlastníkom domu, ktorý sa nachádza na parcele č. XXX/X, V.. Ú.. Ť..

51. Z obsahu uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Mestský súd v Košiciach konal v konaní s fyzickými osobami na strane žalobcov, ako aj žalovaných (súd konal s dedičom pôvodnej

pozemnoknižnej vlastníčky Y. V. C.. Ž.), ktorí boli uvedení ako vlastníci predmetných parciel na pozemnoknižných vložkách (s tým, že v čase rozhodovania už mali byť predmetné parcely vyvlastnené).

52. Súd poukazuje, že z obsahu vyvlastňovacej vyhlášky vyplýva, že medzi vyvlastňovanými nehnuteľnosťami bola vedená aj parcela XXXX, ako aj priamo susediaca parcela XXXX, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve fyzických osôb - dedičov, právnych nástupcov pôvodných pozemnoknižných vlastníkov.

53. Na č. l. 98 súdneho spisu z kópie z mapy určeného operátu vyplýva, že parcela č. XXXX sa nachádza v priamom susedstve s pôvodnou pozemno-knižnou parcelou č. XXXX a XXXX/X.

54. Z grafickej identifikácie parciel na č. l. 97 súdneho spisu vyplýva, že pôvodná pozemno-knižná vložka č. XXXX sa v časti prekrývala z parcelami č. 3346/263, 3346/264 a 3346/265, 3346/262, ktoré boli vytvorené z pôvodnej parcely č. XXXX.

55. Katastrálny úrad Košice, Správa katastra Košice I rozhodnutím zo dňa 26.02.2002 číslo: X-73/2000, rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte opravil chybu v katastrálnom operáte tak, že v katastrálnom území Ťahanovce obnovil list vlastníctva č. 841 pre vlastníka J. Š. v jednej polovici a J. E. v jednej polovici, aj s nasledovnými parcelami v súbore CKN:

- 3346/262 záhrada o výmere 143 m2,

- 3346/263 zastavaná plocha o výmere 696 m2 so stavbou č. s. 230,

- 3346/264 zastavaná plocha o výmere 50 m2,

- 3346/265 zastavaná plocha o výmere 381 m2. V liste vlastníctva č. 842 vlastník J. I. W.. XX.XX.XXXX sa opravuje zápis stavby namiesto na parcele č. 771/3 sa zapisuje na parcele č. 3346/265.

56. Z odôvodnenia vyplýva, že Okresný úrad poukázal na vyvlastňovacie rozhodnutie č. 3200/88/89- Go, ktorým boli vyvlastnené pôvodné pozemno-knižné parcely z pozemno-knižnej vložky 446, parcela č. XXXX a z pozemno-knižnej vložky č. 539, parcela č. XXXX, pôvodným pozemno-knižným vlastníkom. Ďalej poukázal i na hospodársku zmluvu 41425/91, ktorou bolo prevedené vlastníctvo medzi odovzdávajúcou organizáciou Československý štát a Stavoinvesta a na preberaciu organizáciu Magistrát Mesta Košice, pričom špecifikácia parciel bola uvedená v prílohe pod bodom č. 2 a v prílohe č. 1 a č. 2 boli uvedené pozemno-knižné parcely, tri stavby, medzi inými aj parcely č. XXXX E. XXXX. Ďalej poukázal Okresný úrad i na rozsudok Mestského súdu -16, tak ako je uvedené vyššie a následne Okresný úrad, Katastrálny odbor konštatoval, že z týchto skutočností vyplýva, že v Katastrálnom území Ťahanovce došlo k chybnému zrušeniu listu vlastníctva č. 841, vlastníkom J. Š. v jednej polovici a J. E. v jednej polovici, ktorým vlastníctvo bolo priznané rozsudkom súdu. Týmto rozhodnutím číslo: X-73/2000 sa obnovil v katastrálnom území Ťahanovce list vlastníctva č. 841 a zapísali parcely tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. (č.l. 341)

57. Okresný úrad ďalej doložil nadobúdacie tituly k nehnuteľnostiam vedeným na N. Č.. XXX, V..Ú.. Ť. (pôvodne pozemnoknižná vložka 1052) vo vlastníctve rodiny J., a to darovaciu zmluvu zo dňa 21.05.2002 (č.l. 349) obdarovaný I. J. (parc. č. 3346/262, parc. č. 3346/265); darovacia zmluva zo dňa 06.05.2005 (obdarovaný R. J.; parc. č. 3346/263, parc.č. 3346/264); darovacia zmluva zo dňa 14.08.2008 (darca R. J., obdarovaný Y. J.A.K.; parc. Č. 3346/263, parc. č. 3346/264), uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. -62 zo dňa 16.06.2011 v dedičskej veci po poručiteľke E. J., Osvedčenie o dedičstve sp. zn. zo dňa 04.04.2013 v dedičskej veci po neb. I. J., výpis z listu vlastníctva č. XXXX, V..Ú.. Ť., na ktorom je vedená parc. č. 3346/262, parc. č. 3346/265; výpis z listu vlastníctva č. XXX na ktorom je vedený dom postavený na parcele č. 3346/265; výpis z LV č. 841 na ktorom je vedená parcela č. 3346/263; osvedčenie o dedičstve č.k. po nebohej Q. J. , darovacia zmluva zo dňa 08.09.2016 v prospech obdarovaného C. J., predmetom ktorej bol rodinný dom so súpisným č. 230 na pozemku registra C KN s parc. č. 3346/263, kúpna zmluva medzi mestom Košice ako predavajúcim a Y. J. ako kupujúcim zo dňa 16.10.2017, .. .

58. Žalobkyne predložili súdu list - informáciu adresovanú právnemu zástupcovi žalobkyne Okresným úradom Košice zo dňa 13.03.2019, v ktorom bolo uvedené, že: rozhodnutie Štátneho notárstva Košice - mesto č. D 141/86 zo dňa 01.07.1986 bolo Stredisku geodézie Košice doručené dňa 06.08.1986,

rozhodnutie Štátneho notárstva Košice - mesto č. D 1355/88 zo dňa 20.02.1989 bolo Stredisku geodézie Košice doručené dňa 09.03.1989. Vlastnícke právo Mesta Košice k pozemku registra E KN p. č. 1053 - orná pôda o výmere 3031 m2 (pôvodne 3108 m2) bolo zapísané z dôvodu úspešného uplatnenia námietky voči výpisu z registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP) v rámci konania o obnovení evidencie pozemkov v katastrálnom území Ťahanovce za základe Rozhodnutia o schválení ROEP v katastrálnom území Ťahanovce sp. zn. ROEP 12/2008-Baj. Titulom pre zápis vlastníckeho práva Mesta Košice k dotknutému pozemku v konaní ROEP bola Hospodárska zmluva o prevode vlastníctva majetku HZ Z-41-425/91. Zápis vyššie citovaného rozhodnutia do katastra nehnuteľnosti bol vykonaný dňa 08.08.2008 záznamom Z-3879/2008. (č.l. 395)

59. Žalovaná namietala, že schválená územná plánovacia dokumentácia je v zmysle § 27 stavebného zákona záväzná, pričom schválený územný plán sa priebežne plní a tým žalovaná preukazuje uchopenia sa predmetnej nehnuteľnosti a hospodárenia s ňou (č. l. 118; bližšie v texte odôvodnenia pozri odsek č. 14). Žalovaná predložila grafickú prílohu k vyjadreniu: (č. l. 129) výrez z výkresu komplexného návrhu ÚPN hospodársko - sídelnej aglomerácie Košice schváleného v roku 1986, v jej grafickom priestore je žalovaným dodatočne znázornená /zvýraznená parcela E 1053. Z výrezu z výkresu komplexného návrhu ÚPN hospodársko - sídelnej aglomerácie Košice schváleného v roku 1994 vyplýva poloha daného priestoru k plánovanej ceste (dodatočne žalovaným znázornená poloha parcely E 1053) . Z doloženého výrezu z výkresu komplexného návrhu ÚPN hospodársko - sídelnej aglomerácie Košice schváleného v roku 2000 vyplýva teda, že došlo k zmene k predchádzajúcim plánom a výkresom, vo vzťahu k polohe plánovanej cesty. Z doloženého výrezu z výkresu komplexného návrhu ÚPN hospodársko - sídelnej aglomerácie Košice schváleného v roku 1994 opäť je teda žalovaným dodatočne znázornená poloha parcely E XXXX, pričom z toho vyplýva, že do tohto umiestnenia mala zasahovať výstavba odlišná od panelových domov. Z výrezu z výkresu komplexného návrhu ÚPN hospodársko - sídelnej aglomerácie Košice v procese schvaľovania je teda opäť graficky znázornená poloha parcely E 1053, pričom využitie priestoru je odlišné od predchádzajúceho výkresu, už sa tu nenachádza predmetná zástavba. Taktiež žalovaná doložila identifikáciu parciel na orto-foto mape, ktorá má zodpovedať reálnemu stavu, kde teda je znázornená uvedená parcela vo vzťahu k panelákom, panelovej zástavbe, ako aj k zástavbe tam už zriadených rodinných domov v tesnej blízkosti tejto parcely. Žalovaný doložil taktiež všeobecné záväzné nariadenie mesta Košice č. 39, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice. Podľa čistopisu dokumentácie ÚPN HSA Košice spracovanej ÚHA mesta Košice v roku 1993 a schválenej Mestským zastupiteľstvom v Košiciach v júli 1994 uznesením 4. 451, na podklade následných zmien a doplnkov schválených Mestským zastupiteľstvom v Košiciach v rokoch 1995, 1996, a 1998. Časový rozsah platnosti ÚPN HSA Košice sa určuje do doby schválenia nového územného plánu mesta Košice. Tento územný rozsah platnosti je vymedzený hranicami okresov Košice I, II, III, IV.

60. Žalovaný predložil aj Všeobecné záväzné nariadenie mesta Košice č. 58 o záväznej časti regulačného plánu IV. stavby obytného súboru Košice - Ťahanovce. Týmto nariadením sa vyhlásil záväzná časť regulačného plánu IV. stavby obytného súboru Košice - Ťahanovce, schváleného Mestským zastupiteľstvom v Košiciach uznesením č. 176 zo dňa 17.12.1992. Časový rozsah platnosti regulačného plánu je do roku 2010. Záväznou časťou regulačného plátnu IV. stavby obytného súboru Košice - Ťahanovce sú: a) Regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia IV. stavby obytného súboru Ťahanovce vrátane vymedzenia verejnoprospešných stavieb, schválené Mestským zastupiteľstvom v Košiciach uznesením č. 176 zo dňa 17.12.1992, ktorú sú neoddeliteľnou súčasťou tohto nariadenia a tvoria prílohu č. 1 tohto nariadenia. b) Funkčné využitie územia, stavebné čiary, regulatívy zastavanosti a podlažnosti podľa výkresu č. 2 regulačného plánu, schváleného Mestským zastupiteľstvom v Košiciach uznesením č. 176 zo dňa 17.12.1992, ktorý je nedeliteľnou súčasťou tohto nariadenia a tvorí prílohu č. 2 tohto nariadenia. c) Zásady riešenia technickej infraštruktúry podľa výkresov č. 3 /doprava/, č. 4 /kolektorové trasy a teplovod/, č. 5 / elektrická energia a slaboprúd/, č. 6 /plynovod/ a č. a kanalizácia/ regulačného plánu, schváleného Mestským zastupiteľstvom v Košiciach uznesením č. 176 zo dňa 17.12.1992, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou tohto nariadenia a tvoria prílohu č. 3 tohto nariadenia.

61. Žalovaný taktiež predložil Smernice pre realizáciu navrhovaného riešenia smerného územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice, a to z decembra 1973. Kde je uvedené, že je potrebné uvažovať aj nad vymedzením hlavných obvodových centier hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice,

a to na ľavej strane Hornádu v ťažisku obytnej zástavby Furča, v ťažisku východného obvodu II a v ťažisku obytnej zástavby Ťahanovce.

62. Žalobcovia v záverečnom vyjadrení zastávali názor, že z dôvodu neplatnosti napadnutého vyvlastňovacieho rozhodnutia, čo je medzi stranami nesporné žalovaný nemohol nadobudnúť spornú nehnuteľnosť, a to parcelu EKN č. XXXX, ani na základe hospodárskej zmluvy o prevode majetku, ale ani podľa , pretože nehnuteľnosť k 1.1.1991 nebola vo vlastníctve Československého štátu a nemohla prejsť do vlastníctva Mesta Košice, pretože Československý štát nebol vlastníkom nehnuteľnosti číslo parcely 1053 EKN, nemohol previesť vlastnícke právo na Mesto Košice podľa zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám. Žalovaný nemohol predmetnú parcelu ani vydržať do svojho vlastníctva, pretože nemal na to právny titul. Z uvedených dôvodov preto nemohla doba vydržania začať plynúť ani od 1.1.1991, ani od. 1.5.1991, ale najskôr od 8.8.2008, kedy Mesto Košice po prvýkrát bolo zapísané ako vlastník na základe uplatnenia námietky o zápise v registri nehnuteľnosti v rámci ROEP, kedy žalovaný doručil Hospodársku zmluvu na príslušný kataster. Po prvýkrát bolo Mesto zapísané ako vlastník titulom hospodárskej zmluvy pod č. Z 41425/1991, ktorá nemohla byť platnou, vzhľadom na neplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia. Žalovaný nemohol vydržať parcelu EKN č. XXXX, nakoľko parcelu preukázateľne nemal vôbec v držbe, a preto jeho držba nemohla byť ani oprávnená, ani dobromyseľná. Parcelu žalovaný nepoužil na účel, pre ktorý bola vyvlastnená. Časť parcely žalovaný odpredal fyzickým osobám, o čom svedčia dôkazy v súdnom spise s upozornením, že o vlastníctvo k parcele sa vedie súdny spor. Do 1.5.1992 nebol žalovaný zapísaný ako vlastník parcely a nesplnil si tým, ani svojou zákonnú povinnosť podľa , t. j. do 1 roka od účinnosti zákona vykonať zápisy v evidencii nehnuteľnosti. Predchodca žalovaného, ani žalovaný neboli až do 8.8. 2008 zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci parciel, čo vyplýva z identifikácie parciel. Dedičským rozhodnutím D1355/88, ktoré bolo záznamovou listinou k parcele EKN č. 1053 a následným predajom svojich spoluvlastníckych podielov kupujúcemu JJP Slovakia, s.r.o. si žalobcovia uplatňovali svoje vlastnícke práva v dobrej viere, že sú vlastníkmi. Z identifikácie parciel vyplývajú záznamy o vlastníctve parcely č. EKN 1053 v prospech žalovaného iba od termínu zápisu o schválení ROEP v roku 2008 v evidencii nehnuteľnosti. Titulom zápisu žalovaného ako vlastníka, nebolo vydržanie, ale hospodárska zmluva o prevode vlastníctva. Rozhodnutie o ROEP nemožno preto považovať za právny titul nadobudnutia vlastníctva, t.j. za originálny spôsob jeho nadobudnutia. Žalovaný nebol zapísaný ako vlastník titulom vydržania vôbec. Z pozemnoknižnej vložky č. 446 je nesporné, že právni predchodcovia žalobcov v nej boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci parcely č. 1053 v 1 k celku, ktorá skutočnosť je medzi stranami nesporná. Na základe uvedených skutočností, nakoľko podľa názoru žalobcov žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním, žalobcovia navrhujú, aby súd ich žalobe po pripustení zmeny účastníkov konania a zmeny petitu vyhovel v celom rozsahu a priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

63. Žalovaný Mesto Košice na záver uviedol, že parcela č. XXXX bola vyvlastnená v roku 1989 vyvlastňovacím rozhodnutím, ktoré bolo vydané príslušným štátnym orgánom v medziach jeho právomoci. Má charakter verejnej listiny, a teda je potrebné vychádzať z jeho pravdivosti a správnosti. Vyvlastňovacie rozhodnutie je opatrené doložkou právoplatnosti a právoplatnosť nadobudlo dňa 16.03.1989. V zmysle o majetku obcí prešla uvedená parcela do majetku Mesta Košice, a to ku dňu 1.5.1991. K argumentácii žalobkýň, že parcela bola vyvlastnená mŕtvej osobe uvádzame, že Mesto Košice nadobudlo vlastnícke právo k predmetnej parcele priamo zo zákona a nemuselo mať vedomosť o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva svojho predchodcu - Československého štátu. Mesto Košice sa chopilo držby predmetnej nehnuteľnosti, spracovalo územný plán aglomerácie Košice a v zmysle tohto plánu bola na predmetnej parcele realizovaná výstavba sídliska Ťahanovce, t.j. bytových domov a občianskej vybavenosti. Ako vyplýva z predložených dôkazov žalobkyne si v roku 2004 uplatnili reštitučný nárok k predmetnej parcele, čím potvrdili, že im predmetná parcela už nepatrí, že ju prestali užívať a požiadali štát o jej navrátenie. Uplatnením reštitučného nároku žalobkyne uznali, že predmetnú parcelu užíva štát. Vlastníčkami tejto parcely by sa stali až jej vydaním v reštitučnom konaní, to sa však nestalo. V roku 2008 sa konala ROEP Ťahanovce, v tom istom roku žalobkyne odpredali predmetnú parcelu JJP Slovakia, s.r.o., čo kataster v roku 2010 odmietol zapísať a čo bolo aj podnetom na podanie tejto žaloby v roku 2012. Chcem len poukázať na to, že vlastníctvo to nie sú len práva, sú to aj povinnosti. Žalobkyne, keď si v roku 2004 uplatnili reštitučný nárok, požiadali štát o navrátenie predmetnej parcely, nemohli v roku 2008 platne odpredať tú istú parcelu JJP Slovakia, s.r.o. Zápis v katastri vlastne zastavil až kataster. Mesto Košice tvrdí a preukazuje v tomto konaní svoje

vlastnícke právo k predmetnej parcele, ktoré nadobudlo vydržaním k 1.5.2001, pri splnení všetkých zákonných podmienok.

64. V čase rozhodovania o vyvlastnení ciele a úlohy územného plánovania a predmet účel, cieľ a podmienky vyvlastnenia upravoval zák. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

65. Podľa zák. , účinného v čase vyvlastnenia, územné plánovanie je súčasťou systému riadenia rozvoja spoločnosti. Je sústavnou činnosťou, ktorá v súlade so základnými cieľmi a úlohami národohospodárskych plánov komplexne rieši funkčné využitie územia, určuje zásady jeho organizácie a vecne i časove koordinuje výstavbu a iné činnosti ovplyvňujúce rozvoj územia.

66. Podľa zák. účinnom v čase vyvlastnenia, územné plánovanie zahŕňalo tieto úlohy a činnosti: a) vymedzuje funkcie území, rieši ich optimálne usporiadanie a určuje zásady ich výhľadového rozvoja, b) určuje rozvrhnutie a rozsah plôch na jednotlivé hospodárske a spoločenské ciele, rieši ich organizáciu a vymedzuje spôsob funkčného využitia plôch, c) určuje potrebné asanačné, rekonštrukčné alebo rekultivačné zásahy do územia a určuje spôsob jeho ďalšieho využitia, d) vymedzuje chránené územia, chránené objekty, oblasti pokoja a ochranné pásma, pokiaľ nevznikajú podľa osobitných predpisov inak, a zabezpečuje ochranu všetkých chránených území, chránených objektov, oblastí pokoja a ochranných pásem, e) určuje zásady a podmienky vecnej a časovej koordinácie miestne sústredenej výstavby jedného alebo viacerých stavebníkov, f) posudzuje a hodnotí územno-technické dôsledky pripravovaných stavieb a iných opatrení v území a navrhuje rozsah stavieb a opatrení, ktoré podmieňujú ich plné využitie, g) rieši umiestnenie stavieb, určuje územno-technické, urbanistické a architektonické zásady ich projektového riešenia a realizácie, h) navrhuje využitie zdrojov a rezerv územia na jeho spoločensky najefektívnejší urbanistický rozvoj, i) utvára podklady pre tvorbu koncepcií výstavby a technického vybavenia územia, j) navrhuje poradie výstavby a využitie územia, k) navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie optimálneho usporiadania a využitia územia.

67. Podľa zák. účinnom v čase vyvlastnenia, základnými nástrojmi územného plánovania boli územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie.

68. Podľa zák. účinnom v čase vyvlastnenia, územnoplánovaciu dokumentáciu tvorí: a) územná prognóza, b) územný plán, c) územný projekt.

69. Podľa zák. účinnom v čase vyvlastnenia, územný plán rieši funkčné vymedzenie a usporiadanie plôch a určuje základné zásady organizácie územia, postup pri jeho využití a podmienky v súlade so základnými cieľmi určenými dlhodobým výhľadom rozvoja národného hospodárstva.

70. Podľa zák. účinnom v čase vyvlastnenia , územnoplánovacia dokumentácia sídelného útvaru sa spracúva pre celé územie sídelného útvaru, včítane jeho záujmového územia, pre zoskupenie sídelných útvarov a pre územie strediska cestovného ruchu a rekreácie. Sídelným útvarom je každá jednotka osídlenia, ktorá tvorí uzavretý, od iných jednotiek osídlenia priestorove oddelený útvar.

71. Podľa zák. účinnom v čase vyvlastnenia, územnoplánovaciu dokumentáciu obstarávajú orgány územného plánovania. Orgánmi územného plánovania sú národné výbory; orgánmi plánovania sú ďalej ministerstvá výstavby a techniky republík, Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj a na území vojenských obvodov orgány Federálneho ministerstva obrany.

72. Podľa zák. , orgánmi územného plánovania sú obce, samosprávne kraje a krajské stavebné úrady.

73. Podľa , zák. účinnom v čase vyvlastnenia , (1) Územnoplánovaciu dokumentáciu veľkých územných celkov obstarávajú krajské národné výbory, Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy. (2) Územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón obstarávajú mestské národné výbory prvej kategórie, Národný výbor hlavného mesta Prahy, Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy, národné výbory miest Brna, Ostravy, Plzne a mestské národné výbory v Košiciach, Banskej Bystrici, Českých Budějoviciach, Hradci Králové a v Ústí nad Labem.

74. Podľa zák. účinnom v čase vyvlastnenia (Predmet a účely vyvlastnenia) (1) Pozemky, a práva k nim potrebné na uskutočnenie alebo užívanie stavieb, prác a zariadení (ďalej len "") uvedených v odseku 2 možno získať a práva k pozemkom a stavbám, ktoré bránia uskutočneniu alebo užívaniu týchto stavieb, možno zrušiť, odňať alebo obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). (2) Vyvlastniť možno len a) na uskutočnenie , ktorá je úlohou štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, b) na asanovanie sídelného útvaru alebo jeho časti podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie c) na uskutočnenie významnej pre rozvoj obce, okresu alebo kraja, d) na uskutočnenie bytovej výstavby, ako aj rodinných domčekov na pozemkoch určených zoznamom pozemkov na výstavbu rodinných domčekov, e) na vytvorenie hygienických, bezpečnostných a iných ochranných pásem a chránených území, f) na uskutočnenie terénnych úprav, ťažobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác, na umiestnenie informačných, reklamných a propagačných zariadení (), g) na utvorenie podmienok nevyhnutných pre riadne užívanie pozemku alebo . (3) Na účel uvedený v odseku 2 písm. f) a g) možno vyvlastniť iba vtedy, pokiaľ záujem na jeho uskutočnení prevažuje nad oprávneným záujmom doterajšieho vlastníka, prípadne toho, komu patrí iné právo, ktoré má byť dotknuté vyvlastnením (ďalej v tejto časti len "iný oprávnený").

75. Podľa , , zák. účinnom v čase vyvlastnenia (1) Cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám alebo odňatie, prípadne obmedzenie práva osobného užívania pozemku. (2) Vyvlastnením nemožno dosiahnuť prechod alebo obmedzenie vlastníckeho práva ani zriadenie vecného bremena k pozemkom a stavbám, ktoré sú v národnom majetku. (3) Vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením vždy na štát. Týmto prechodom zanikajú aj všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom a stavbám; nezaniká však právo užívať bytové a nebytové priestory.

76. Podľa , , zák. účinnom v čase vyvlastnenia (1) Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. K dohode o prevode vlastníckeho práva k pozemku a stavbe užívanej na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, ako aj k dohode o prevode vlastníckeho práva k lesnej pôde musí byť pripojený súhlas organizácie, ktorej patrí právo užívania podľa osobitných predpisov. 11) (2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje spravidla územným rozhodnutím. Pred vydaním územného rozhodnutia možno vyvlastniť len pozemky a určené územným plánom zóny alebo územným projektom zóny na sústredenú bytovú výstavbu a pozemky určené zoznamom pozemkov na výstavbu rodinných domčekov (). Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní. (3) Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.

77. Podľa , , zák. účinnom v čase vyvlastnenia (Náhrada za vyvlastnenie) (1) Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Náhrada sa poskytuje v peniazoch, pokiaľ osobitný zákon nepripúšťa iný spôsob náhrady. (2) Náhradu za vyvlastnenie, spôsob náhrady, kto a komu náhradu poskytuje, prípadne maximálnu výšku náhrady ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis. (3) Ak v priebehu vyvlastňovacieho konania medzi doterajším vlastníkom, prípadne iným oprávneným a tými, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe väzia práva zanikajúce vyvlastnením, nedôjde k dohode o rozdelení náhrady, zloží sa náhrada na štátnom notárstve.

78. Podľa zák. účinnom v čase vyvlastnenia, vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad.

79. Podľa , , , zák. účinnom v čase vyvlastnenia (1) Na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne konanie. (2) Stavebný úrad oznámi účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho konania písomne najmenej 15 dní vopred. Pri líniových stavbách,

v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, s veľkým počtom účastníkov konania môže stavebný úrad upovedomiť účastníkov o ústnom konaní verejnou vyhláškou. (3) Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom konaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť. (4) Ak ide o prechod vlastníckeho práva k pozemku, ktorý je určený zoznamom pozemkov na výstavbu rodinných domčekov, môže vlastník namietnuť, že na ňom bude stavať rodinný domček sám alebo jeho príbuzní v priamej línií, prípadne jeho súrodenci; pokiaľ budúci stavebník preukáže schopnosť vystavať rodinný domček v lehote a za podmienok určených v zozname pozemkov na výstavbu rodinných domčekov, nemožno taký pozemok alebo jeho časť vyvlastniť.

80. Podľa zák. účinnom v čase vyvlastnenia , na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení.

81. Podľa , , zák. účinnom v čase vyvlastnenia (Užívanie vyvlastneného pozemku a ) (1) Vyvlastnený majetok a stavbu možno užívať len na účely, na ktoré boli vyvlastnené. (2) S užívaním pozemku a na účel, na ktorý boli vyvlastnené, sa musí začať najneskoršie v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení; lehota nesmie byť dlhšia ako dva roky. Ak ide o vyvlastnenie na uskutočnenie , ktorá je úlohou štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, možno určenú lehotu predĺžiť, najviac však o jeden rok. (3) Za začatie užívania pozemku sa považuje aj dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku a hospodárska zmluva o odovzdaní pozemku do trvalého užívania na účel, na ktorý sa vyvlastnenie vykonalo. V takých dohodách a hospodárskych zmluvách sa musí určená lehota na začatie dohodnúť so stavebným úradom.

82. Podľa , zák. účinnom v čase vyvlastnenia , mestské a miestne národné výbory, ktoré nie sú stavebnými úradmi, vykonávajú túto pôsobnosť: a) sledujú všetku stavebnú činnosť v obci a dbajú, aby sa rozvíjala v súlade so zámermi územného plánovania, b) dozerajú na stav stavieb, c) kontrolujú, či sa a ich zmeny, terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona neuskutočňujú bez povolenia alebo v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, d) na základe poverenia okresným národným výborom robia opatrenia predchádzajúce rozhodnutiu na úseku územného plánovania a stavebného poriadku.

83. Podľa , o správnom konaní, účinnom ku dňu vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia, Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. (2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný právny predpis také postavenie priznáva.

84. Podľa o správnom konaní, účinnom ku dňu vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia, účastník môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

85. Podľa o správnom konaní, účinnom ku dňu vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk.

86. Podľa o správnom konaní, účinnom ku dňu vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia, doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný právny predpis.

87. Podľa , , spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

88. Podľa o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým

patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.

89. Podľa o majetku obcí, nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia Stavoinveste a bývalým okresným národným výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku, ktorý sa podľa <aspi://module='ASPI'&link='%25233'&ucin-k-dni='24. 6.1992'> a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.

90. Podľa o majetku obcí, veci a majetkové práva podľa odsekov 1 <aspi://module='ASPI'&link='%25232'&ucin-k-dni='24. 6.1992'>, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.

91. Podľa ods 1 o majetku obcí O prechode vlastníctva vecí, postúpení majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie.

92. Podľa ods 2 o majetku obcí, zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec v evidencii nehnuteľností vykonajú príslušné strediská geodézie na základe zoznamov potvrdených orgánom miestnej štátnej správy a obecným zastupiteľstvom. 25)

93. Podľa ods 4 o majetku obcí, Obce, mestá, mestské časti a organizácie založené alebo zriadené obcou sú povinné podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na zápis do evidencie nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie majetku viaže na ďalšie podmienky, 26) sú povinné podať návrh do 12 mesiacov od prevzatia majetku.

94. Podľa , , , , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( ). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

95. Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

96. Podľa § 130 ods. 1, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

97. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva.

98. Žalobcovia tvrdili, že oni resp. ich právny predchodcovia boli vlastníkmi pozemku, ktorý im bol vyvlastnený, pričom predmetná vyvlastňovacia vyhláška je ničotným právnym aktom, keďže vo vyvlastňovacom konaní bolo konané s mŕtvymi osobami, resp. v tomto prípade vo vyvlastňovacom konaní štátny orgán konal s „neznámymi dedičmi po Y. V. C.. Ž..

99. Aktuálne v Katastri nehnuteľností je ako vlastník vyvlastnených pôvodných parciel, a teda aj parcely č. XXXX (aktuálne) vo výmere 3031 m2 V..Ú.. M. vedený žalovaný v 2. rade - mesto Košice.

100. Súd v občianskoprávnom konaní nie je viazaný zápisom vlastníctva v katastri nehnuteľností a existenciu vlastníctva môže posúdiť odlišne a to vrátane posudzovania predbežnej otázky. V občianskoprávnom konaní môže súd v rámci predbežnej otázky skúmať, či rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je ničotné (nulitné), rovnako môže skúmať, či pri rozhodnutí orgánu verejnej správy, ktorým malo dôjsť k prechodu vlastníctva bol pôvodný vlastník skutočným vlastníkom veci.

101. (Ne)účinnosť vyvlastňovacieho konania

102. Otázku, ktorú bolo potrebné vyriešiť ako predbežnú otázku - bola otázka žalobcami tvrdenej ničotnosti - neúčinnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia.

103. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že v správnom konaní, v ktorom bolo vydané predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie, správny orgán konal ako s účastníkmi s vlastníkmi vyvlastňovaných pozemkov podľa údajov pozemkovej knihy. Vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo doručované individuálne jeho účastníkom, bolo vo forme verejnej vyhlášky len publikované na úradnej tabuli tohto úradu po dobu 15 dní. Z prejednávaných právnych vecí s obdobnou problematikou vyplynulo, že aj v iných veciach štátny orgán vykonávajúci pôsobnosť stavebného úradu vykonal vyvlastnenie v tejto forme týmto spôsobom a rozhodnutie o vyvlastnení účastníkom konania individuálne nedoručil. Spis ObNV Košice I., uvedenej spisovej značky s obsahom problematiky vyvlastnenia pozemkov občanom obce Ťahanovce pre výstavbu sídliska Ťahanovce, sa súdu nepodarilo z archívov zabezpečiť. Existencia vyvlastňovacieho rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ako ani obsah tohto rozhodnutia nebol medzi stranami sporu sporný. Taktiež nebolo preukázané, žeby bola náhrada za vyvlastnené pozemky skutočným vlastníkom vyplatená. Žalovaným predložená fotokópia poukazu uvedenému nasvedčuje - keďže v poukaze neboli uvedení skutoční vlastníci - ale „v prospech Y. V. C.. Ž. na neznámom mieste“.

104. Podľa na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie stavebný úrad bol povinný nariadiť ústne konanie a oznámiť účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho konania písomne najmenej 15 dní vopred, alebo pri zvlášť rozsiahlych stavbách, s veľkým počtom účastníkov konania mohol upovedomiť účastníkov o ústnom konaní verejnou vyhláškou. Ústne konanie nebolo preukázané. Práve jeho význam je v tom, že umožňuje uplatnenie požiadaviek účastníkmi vyvlastňovacieho konania. Žalobcovia však tvrdili, že o vyvlastnení nevedeli, ani o rozhodnutí vo forme verejnej vyhlášky. Rozhodnutie nebolo doručené ani individuálne, a účinne ani vo forme verejnej vyhlášky. Nebola preukázaná ani výplata náhrady za vyvlastnenie, podľa stavebného zákona. Trvalé bydlisko vlastníkov malo byť správnemu orgánu známe, nebol dôvod na doručovanie verejnou vyhláškou, alebo ustanoveným opatrovníkom. Súd doplňuje, že v niektorých prípadoch úrad konal s osobami, ktoré boli vedené v pozn. vložke ako vlastníci, ale v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia už boli mŕtvi - tak je to aj v tomto prípade, kde pôvodná vlastníčka s ktorou úrad konal, bola v čase vyvlastňovacieho konania mŕtva a tak, možno konštatovať, že úrad konal s niekým, kto už nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (v čase vyvlastňovacieho konania, bolo možné zistiť, že pôvodná pozemnoknižná vlastníčka už zomrela a kto bol jej dedičom - podľa oznámenia Správy katastra bolo dedičské rozhodnutie D 141/86 doručené Stredisku geodezie doručené dňa 06.08.1986 a v čase vyvlastňovacieho konania riadne prebiehalo dedičské konanie so známymi dedičmi po neb. T. V.). Priebeh a samotné rozhodnutie vydané vo vyvlastňovacom konaní stavebného úradu v tom čase, vedie súd k úvahe o tom, že tvrdenia žalobcov sú pravdivé, že vyvlastnenie neprebehlo za podmienok vtedy platného zákona o stavebnom konaní a správnom konaní.

105. Súd v rámci posudzovania predbežnej otázky o vlastníctve žalobcov najprv konštatuje, že vyvlastňovacie rozhodnutie ako individuálny právny akt správneho orgánu / údajne doručované vyvesením na úradnej tabuli ObNV Košice I./, ktoré žijúcim (pôvodným pozemnoknižným) vlastníkom nebolo riadne doručené a v tomto prípade bolo konanie vedené voči mŕtvym osobám „Vlast. zdrž. sa na n. m.“ resp. „neznámym dedičom“ a teda bolo konané so subjektom, ktorý nemal spôsobilosť na práva a povinnosti, nie je právne účinné, jedná sa o ničotný právny akt. A teda vlastníctvo k predmetným pozemkom na základe citovaného vyvlastňovacieho rozhodnutia nikdy neprešlo na štát hore uvedeným postupom (vyvlastňovacím konaním).

106. Súd tu vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalobcovia si svoje vlastnícke nároky mali uplatniť v reštitučnom konaní, dodáva, že súdy sa už v obdobných veciach zaoberali otázkou či sa možno domáhať ochrany vlastníckeho práva (určenia vlastníckeho práva v civilnom konaní) v takomto prípade aj keď nebol použitý postup podľa reštitučných predpisov. V uvedených veciach došlo k vývoju právneho názoru (v niektorých obdobných veciach boli žaloby zamietnuté z dôvodu, že žalobcovia si svoje nároky mali uplatniť v reštitučnom konaní), kde napokon Ústavný súd SR vyslovil že reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. ..

Nadobudnutie vlastníctva na základe

107. Žalovaný - mesto Košice tvrdilo, že Československý štát riadne nadobudol vlastnícke právo k predmetnej parcele na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktoré ku dňu 01.05.1991 v zmysle o majetku obcí, prešlo z československého štátu na žalovaného - Mesto Košice.

108. Z dokazovania vyplynulo, že vlastníctvo k vyvlastňovaným pozemkom malo byť odňaté v prospech štátu (vyvlastnenie) a to rozhodnutím Obvodného národného výboru - odbor výstavby, Košice I zo dňa 09.02.1989, ku ktorým správu vykonával podnik Stavoinvesta Košice. Ako súd už vyššie konštatoval, súd má za to, že predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie bolo neúčinné.

109. Na základe zák. sa mal vlastníkom nehnuteľností stať žalovaný, ktorý je ako vlastník v evidencii nehnuteľností doteraz zapísaný.

110. Nadobudnutie majetku, ktorý na základe o majetku obcí nadobudli obce je nadobudnutie vlastníctva od štátu na základe zákona, ide o derivátny spôsob nadobudnutie vlastníctva (nie originálne) predpokladom ktorého je existencia vlastníctva zo strany skoršieho vlastníka (teda štátu).

111. V tomto prípade však možno konštatovať, že vlastníctvo na základe vyššie uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia nikdy neprešlo na štát hore uvedeným postupom (primárne vyvlastňovacím konaním) a preto vlastnícke právo vlastníkov uvedených v pozemnoknižnej vložke (resp. (ich dedičom) vlastníkom , ktorým v tom čase svedčalo vlastnícke právo) zostalo zachované. Teda Mesto Košice nemohlo nadobudnúť vlastnícke právo na základe citovaného zákona od nevlastníka - štátu, ani štát nemohol byt dobromyseľným držiteľom predmetnej nehnuteľnosti, vzhľadom na neúčinné vyvlastnenie (štát vážnymi pochybeniami spôsobil neúčinnosť vyvlastnenia).

Vydržanie vlastníckeho práva k spornému pozemku žalovaným

112. Ako podporný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaný tvrdil, že v prípade nepreukázania prechodu vlastníckeho práva zo štátu na mesto, nadobudol žalovaný vlastnícke právo k predmetnej parcele vydržaním a to ku dňu 01.05.2001, kedy uplynula vydržacia doba, keďže žalobca nepretržite po dobu 10 rokov od účinnosti o majetku obcí, nerušene ako oprávnený držiteľ mal predmetnú nehnuteľnosť v držbe, pričom spracovaním územného plánu hospodársko - sídelnej aglomerácie Košice sa žalovaný mal chopiť držby predmetnej nehnuteľnosti.

113. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného (originálneho) nadobudnutím vlastníckeho práva. O pôvodné nadobudnutie vlastníckeho práva ide vtedy, ak vlastnícke právo nadobúdateľa nie je odvodené a závislé od vlastníckeho práva jeho právneho predchodcu.

114. Vydržanie je úzko späté s držbou, a to s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. V taktom to prípade sa fyzická alebo právnická osoba ako oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom, teda zákon tým poskytuje ochranu dlhodobej dobromyseľnej držbe.

115. V prípade stretu práv a povinností pravého vlastníka veci a oprávneného držiteľa veci má jednoznačne prednosť vlastník ako nositeľ silnejšieho práva k veci, ktoré je chránené Sr (čl. 20) a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná.

116. Ustanovenie ustanovuje podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené po celý čas plynutia vydržacej doby: predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba, vydržacia doba. (právny dôvod nadobudnutia veci, dobrá viera držiteľa)

117. Spôsobilým predmetom vydržania sú veci hnuteľné i veci nehnuteľné. Vlastníctvo možno vydržať i k časti parcely, pretože aj táto je pozemkom.

118. Spôsobilým subjektom vydržania je každá osoba, ktorá je spôsobilá nadobudnúť vlastnícke právo, vydržať vlastnícke právo môžu fyzické osoby a od 01.01.1992 aj právnické osoby, teda aj obec. Novela () umožnila aj právnickým osobám nadobúdať vlastnícke právo vydržaním. Vlastníkom nehnuteľnosti sa tak od 01.01.1992 mohla stať právnická osoba, ktorá mala nehnuteľnosť v oprávnenej držbe po dobu desiatich rokov nepretržite a to aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 01.01.1992, do vydržacej doby je potrebné započítať aj dobu oprávnenej držby vykonávanej pred týmto dňom.

119. Oprávnená držba vyžaduje súčasné spojenie dvoch podmienok a to dobromyseľnosti držiteľa o tom, že mu vec patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam.

120. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti (aj okolnosti nadobudnutia držby) dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Oprávnenosť držby sa posudzuje z týchto hľadísk:-existencia právneho titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, -nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou, (nedoložil dôkazy - ktoré by preukazovali takéto nakladanie konkrétne k tejto parcele, pozemku ... -dobrá viera držiteľa, že mu vec podľa práva patrí; ktorá sa týka nielen titulu nadobudnutia držby ale aj spôsobu nakladania s držanou vecou. Oprávnenosť držby musí byť daná nielen pri vzniku oprávnenej držby, ale v celom priebehu. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Dobrá viera držiteľa. Hodnotenie dobrej viery, ako základného ukazovateľa oprávnenej držby je vždy vecou individuálneho posúdenia a do úvahy teba vziať všetky okolnosti. Predovšetkým treba vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a vykonávaná. Samotné subjektívne presvedčenie držiteľa o jeho dobromyseľnosti je nedostatočné. Dobrá viera musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí. Aj keď je držiteľ subjektívne presvedčený o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ mu sú alebo musia byť známe skutočnosti, z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti musel spoznať, že nie je subjektom práva, o vydržanie ktorého ide. Dobrá viera zaniká v okamihu keď sa držiteľ od kohokoľvek či akýmkoľvek spôsobom dozvie o skutočnostiach, ktoré musia u neho objektívne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec podľa práva patrí. Pochybnosť držiteľa môže vyvolať aj informácia od inej osoby ako vlastníka.

121. Oprávnená držba musí existovať počas celej dĺžky vydržacej doby. Vydržacia doba je u nehnuteľných veciach desať rokov.

122. Vydržacia doba začína plynúť uchopením veci do oprávnenej držby a jej uplynutím dochádza za splnenia ostatných zákonných podmienok k vzniku vlastníctva. Počas plynutia vydržacej doby musí byť oprávnená držba nepretržitá. Vydržacia doba počas súdneho konania neplynie (, ). Oprávnený držiteľ si do plynutia vydržacej doby môže započítať vydržaciu dobu svojho právneho predchodcu. Doby, v rámci ktorých vykonávali oprávnenú držbu rôzni držitelia, však musia na seba navzájom nadväzovať a nesmú byť prerušené dobou, počas ktorej bola vec v neoprávnenej držbe alebo nebola v držbe žiadnej osoby. K zmene osoby oprávneného držiteľa pritom dochádza na základe rovnakých skutočností, ako je tomu pri prevode a prechode vlastníctva, keďže tak aktuálny oprávnený držiteľ ako i jeho právny predchodca sa domnievajú, že im patrí vlastnícke právo.

123. Súd sa stotožnil s vyjadrením žalobcov, že žalovaný nemohol predmetnú parcelu vydržať do svojho vlastníctva, pretože nemal na to právny titul, československý štát predmetnú parcelu v dôsledku neúčinného vyvlastňovacieho rozhodnutia nenadobudol do vlastníctva a preto ani nemohol vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti previesť na žalovaného. Z uvedených dôvodov preto nemohla doba vydržania začať plynúť ani od 1.1.1991, ani od. 01.05.1991.

124. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že od účinnosti , bol žalovaný dobromyseľným držiteľom predmetného pozemku.

125. Mesto Košice ako subjekt na ktorý malo prejsť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti zo štátu na základe zákona, malo vedomosť o tom (aj z iných konaní, ktoré boli začaté pred rokom 2001), že pri vyvlastňovaní nehnuteľností dochádzalo k vážnym procesným pochybeniam (napr. konanie s mŕtvymi,

apod.), a že vyvlastňovacie rozhodnutia boli z tohto dôvodu ničotné. Uvedené súviselo s politickou dobou, počas ktorej boli tieto konania vedené a ako i zo spôsobu ako bolo v tom období nazerané na systém vlastníckych vzťahov. Po zmene politickej situácie (ako i právnej) bolo a dosiaľ je nevyhnutné, aby sa určitou ľahostajnosťou “neprikrývali“ tieto - takto spôsobené nedostatky, či krivdy.

126. ktorým malo prejsť vlastnícke právo zo štátu na žalovaného zároveň uložil povinnosť obciam - teda aj žalovanému spísať o prechode vlastníctva vecí písomné protokoly a vypracovať zoznamy nehnuteľností potvrdené obecným zastupiteľstvom, ktoré mali byť podkladom na zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec. Žalovaný vypracovanie týchto protokolov a zoznamov potvrdených obecným zastupiteľstvom nepreukázal. Rovnako si žalovaný nesplnil týmto zákonom uloženú povinnosť podať do 12 mesiacov od účinnosti zákona (do 01.05.1993) návrh na zápis do evidencie nehnuteľností.

127. Pri vynaložení potrebnej starostlivosti očakávateľnej od dobromyseľného držiteľa - obce (mesta) by tento zistil napr. nesúlad medzi údajmi v hospodárskej zmluve (prílohe) a reálnym užívacím stavom (napr. vo výmere parcely č. 1053 - výmera parcely bola zmenená po vyvlastňovacom konaní zápisom geometrického plánu č. 244-321-363-88, ktorý bol súčasťou listiny v.z. 7/90 - žiadosť E.. J. zo dňa 18.12.1989 o zápis rozsudku MS Košice sp. zn. zo dňa 22.08.1989, ... apod.).

128. Pri posudzovaní dobromyseľnosti, súd prihliadal i na charakter žalovaného - ako právnickej osoby. Nejde o súkromnoprávnu osobu, subjekt, ale o verejnoprávny subjekt, existujúci práve na organizáciu, uľahčenie života obyvateľov určitého územia. Žalovaný je subjekt ktorý vo svojich štruktúrach má odborne zrelé zázemie schopné kompetentne posúdiť právnu situáciu, stav, okolnosti ako aj možné dôsledky určitého konania resp. nekonania (i nekonania z dôvodu „plynutia“ vydržacej doby). Tento postoj u subjektu ako je obec-mesto nemožno akceptovať.

129. Mesto Košice - žalovaný však až 08.08.2008 bolo po prvýkrát zapísané ako vlastník na základe uplatnenia námietky o zápise v registri nehnuteľnosti v rámci ROEP, kedy žalovaný predložil Hospodársku zmluvu na príslušnú Správu katastra. Žalovaný v tom čase netvrdil a ani nedoložil nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Súd tu tiež dodáva, že žalovaný Mesto Košice bolo účastníkom predmetného konania ROEP (bolo mu doručované rozhodnutie Správy katastra Košice o schválení ROEP v k.ú. Ťahanovce zo dňa 02.07.2008 č. ROEP 12/2008-Baj.).

130. Žalovaný nepreukázal, že nakladal s vecou počas ním tvrdenej vydržacej doby ako s vlastnou. Ani žalovaným predložené časti územnoplánovacej dokumentácie uvedené nepreukazujú. Žalovaný tvrdil, že schválený územný plán sa priebežne plní a tým má za to, že je preukázané uchopenie sa predmetnej nehnuteľnosti a hospodárenie s ňou. Žalovaný doložil Doplnok k územnému plánu hospodársko sídelnej aglomerácie Košice z roku 1984 kde sa v texte uvádza „sídlisko ´Ťahanovce /obytný obvod 1/“ ku ktorému je doložený grafický návrh, avšak z uvedeného nie je možné vyvodiť dobromyseľnú držbu resp. dôkaz o užívaní tejto parcely žalovaným. Skôr možno z uvedeného vyvodiť, že ešte pred vyvlastnením územnoplánovacie orgány plánovali zriadenie obytnej zóny - sídliska Ťahanovce, bez špecifikácie jednotlivých parciel. Žalovaný tiež predložil časti listín - výrezy z výkresov komplexných návrhov ÚPN HSA Košice schválených v r. 1986, v r. 1994, v r. 2000, výrezy z výkresov komplexných návrhov ÚPN Z, z ktorých vyplýva, že priebežne sa menil účel využitia zobrazovaného územia (na staršej dokumentácii mala týmto priestorom prechádzať cesta, neskôr na tom území sú zakreslené obytné nízkopodlažné , ..). Dosiaľ však parcelu žalovaný nepoužil na účel, pre ktorý mala byť vyvlastnená. Dokonca časť tejto parcely č. 1053 žalovaný odpredal fyzickým osobám, o čom svedčia dôkazy v súdnom spise s upozornením, že o vlastníctvo k parcele sa vedie súdny spor.

131. Súd má za to, že žalovaný nepreukázal, že bol oprávneným držiteľom a že s vecou - počas ním tvrdenej vydržacej doby nakladal ako so svojou a že bol s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že vec mu patrí.

132. Žalovaný namietal, že počas plynutia celej vydržacej doby od 01.05.1991 do 01.05.2001 nedošlo zo strany žalobcov k rušeniu držby spornej nehnuteľnosti. Súd k uvedenému dodáva, že dobrá viera zaniká v okamihu keď sa držiteľ od kohokoľvek či akýmkoľvek spôsobom dozvie o skutočnostiach, ktoré musia u neho objektívne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec podľa práva patrí. Pochybnosť držiteľa môže vyvolať aj informácia od inej osoby ako vlastníka.

133. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovia (pôvodné žalobkyne) nemali dôvod pochybovať o svojom vlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam. Tento majetok bol riadne prejednaný po ich matke - pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčke Y. V., C.. Ž. ešte v roku 1986 a predmetnú nehnuteľnosť zdedil syn poručiteľky a brat pôvodných žalobkýň T. V., rozhodnutie bolo doručené Stredisku geodézie dňa 06.08.1986. Po smrti T. V., ktorý zomrel dňa 04.09.1988, ešte pred vyvlastnením, prebehlo dedičské konanie, v ktorom bolo dňa 20.02.1989 vydané rozhodnutie D 1355/88, ktoré potvrdilo, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli pôvodné žalobkyne ku dňu smrti poručiteľa, t.j. k 20.02.1988. V roku 1989, po vyvlastňovacom konaní, v ktorom konajúce orgány v dôsledku procesných pochybení nekonali so skutočnými vlastníkmi, prebehlo súdne konanie, ktorého predmetom bolo určenie vlastníckeho práva, súd konal riadne s fyzickými osobami - vlastníkmi týchto nehnuteľností. Žalobkyne opäť dňa 10.01.2001 (ešte pred uplynutím žalobcom tvrdenej vydržacej doby), predložili príslušnej Správe katastra návrh na zápis nehnuteľností do katastra na základe dedičských rozhodnutí D 1355/88 a D 141/86.

134. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcov, že vyvlastňovacia vyhláška je neúčinný nulitným právnym aktom, ako aj s argumentáciou, že k vydržaniu vlastníckeho práva - mestom Košice nedošlo. Súd preto žalobe vyhovel a určil, že predmetná nehnuteľnosť v podiele 1/8 z celku patrí do dedičstva po pôvodnej žalobkyni X. V., ktorá predmetnú nehnuteľnosť v uvedenom pomere zdedila po svojom bratovi T. V. (dedičské rozhodnutie D 1355/88) a tiež určil že žalobkyňa v 2. rade je spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/8, ktorú taktiež v uvedenom podiele zdedila po svojom bratovi T. V. (dedičské rozhodnutie D 1355/88).

135. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

136. Podľa § 256 ods. 2 Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli nevznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

137. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

138. Žalobcovia mali vo veci plný úspech, preto im bol voči neúspešnému žalovanému podľa a priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach / / podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /. Odvolanie možno odôvodniť len tým /CSP/, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.