Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_14C-24-2019.pdf
PDF · 68.01 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/24/2019
Uznesenie
Okresný súd Levice v spore žalobcu: MAXIMMUS spol. s r.o., IČO: 44921535, so sídlom Stredná 35, Bratislava, zast.: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, so sídlom Koreničova 2, Bratislava, proti žalovaným: 1. S.. R. R., Y.., V.. XX. XX. XXXX, P. XX. D. XX, K., 2. N. R., V.. XX. XX. XXXX, P. XX. D. XX, K., obaja žalovaní zast.: JUDr. Ján Kuriačka, advokát, so sídlom Bernolákova 2, Levice, o zaplatenie 34.046,073 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e stranami sporu uzavretý tento zmier:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade s a z a v ä z u j ú spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 50.000 eur, a to v dvoch splátkach po 25.000 eur s tým, že splatnosť prvej splátky je do 30.11.2019 a splatnosť druhej splátky je do 31.12.2019 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Súd má nárok na náhradu trov dôkazu voči žalobcovi v rozsahu 50%.
IV. Súd má nárok na náhradu trov dôkazu voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 50%.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 26. 03. 2007, sa právny predchodca žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 1.108.645,70 Sk, t.j. 36.800,30 eura s príslušenstvom, pozostávajúcim z úrokov z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 36.800,30 eura od 13. 09. 2005 do zaplatenia a tiež náhrady trov konania.
2. Podaním zo dňa 20. 02. 2008 zobral právny predchodca žalobcu žalobu späť v časti, preto súd uznesením zo dňa 25. 11. 2008 č.k. 14C/194/2007-73 konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 82.973,70 Sk (2.754,22 eura) a v časti úroku z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 82.973,70 Sk (2.754,22 eura) od 13. 09. 2005 do zaplatenia zastavil.
3. Predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 34.046,073 eura s príslušenstvom, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26. 02. 2015 č.k. 14C/194/2007-575 tak, že žalobu zamietol a o náhrade trov konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, v dôsledku čoho Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudkom zo dňa 30. 11. 2016 č.k. 7Co/1104/2015-628 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Podaním zo dňa 06. 03. 2017 podal žalobca proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 11. 2016 č.k. 7Co/1104/2015-628 dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd
rozhodol uznesením zo dňa 30. 08. 2018 sp. zn. 2Cdo/150/2017 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre z 30. novembra 2016 sp. zn. 7Co 1104/2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. V ďalšom konaní Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 24. 05. 2019 č.k. 7Co/272/2018-769 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Súd vec opätovne prejednal na nariadených pojednávaniach, posledné dňa 20. 11. 2019, ktoré sa konalo v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovanej v 2. rade, za účasti konateľa žalobcu, právnej zástupkyne žalobcu, žalovaného v 1. rade a právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade.
7. Strany sporu po zmene predbežného právneho posúdenia, vyjadreného na pojednávaní konanom dňa 30. 09. 2019, a vymedzení sporných a nesporných skutočností v zmysle doplneného dokazovania, navrhli súdu na schválenie zmier, v rámci ktorého sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 50.000 eur, a to v dvoch splátkach po 25.000 eur s tým, že splatnosť prvej splátky je do 30. 11. 2019 a splatnosť druhej splátky je do 31. 12. 2019 s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Zároveň žiadnej zo strán sporu nevznikne nárok na náhradu trov konania a súd bude mať nárok na náhradu trov dôkazu voči stranám sporu v rozsahu 50%. S návrhom zmieru vyjadrili súhlas a na znak súhlasu obsah zmieru podpísali nielen právny zástupcovia, ale aj prítomné strany sporu.
8. Podľa 148 ods. 1 CSP žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.
9. Podľa § 148 ods. 2 CSP súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
10. Súd stranami sporu uzavretý zmier dňa 20. 11. 2019 podľa § 148 ods. 2 CSP schválil, keďže dospel k záveru, že zákonom stanovené podmienky pre schválenie stranami sporu navrhovaného zmieru sú splnené a navrhovaný zmier nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
11. Mal pritom za to, že právny predchodca žalobcu žiadal voči žalovaným žalovanú sumu s príslušenstvom z titulu zmluvy o dielo, keď nebolo sporu, že právny predchodca žalobcu ako zhotoviteľ vykonal dielo na základe ústnej zmluvy o dielo a žalovaní v 1. a 2. rade mu na základe ich vyjadrení cenu za vykonanie diela neuhradili. Rovnako tak po vykonaní znaleckého dokazovania v spojení s doplnením nebola sporná cena diela, ako aj po vrátení veci z odvolacieho súdu nebolo sporu o tom, že žalovaní nemôžu použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mali voči postupcovi v čase, keď im bolo oznámené postúpenie pohľadávky, pretože ich bez zbytočného odkladu postupníkovi neoznámili. Spor zotrval len ohľadom aplikácie inštitútu dobrých mravov na predmetný spor a to s poukazom na postúpenú pohľadávku, avšak v tomto ohľade absentovalo ďalšie dokazovanie, preto súd navrhnutý zmier, v rámci ktorého bola dohodnutá úhrada suma istiny vo výške 27.878,54 eura (v zmysle znaleckého dokazovania) s väčšou časťou úrokov z omeškania bez trov konania, považoval za súladný so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
12. O náhrade trov konania sa strany sporu dohodli tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
13. O náhrade trov dôkazu sa strany sporu dohodli tak, že žalobca, ako aj žalovaní v 1. a 2. rade uhradia súdu nárok na náhradu trov dôkazu každý v rozsahu 50%, nakoľko bol tento dôkaz vykonaný za účelom odstránenia spornosti medzi stranami sporu na ich spoločný návrh, preto aj v tejto časti súd vzhliadol zmier za súladný so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.