Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11C-34-2019.pdf
PDF · 73.5 KB
Case nature
Subarea
11C/34/2019
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v spore žalobcu H., zast.: JUDr. Viktória Hajduová, advokátka, M.R.Štefánika 3197/32, 075 01 Trebišov proti žalovanému L., zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 13.5.2019 domáhal proti žalovanej vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj náhrady trov konania.
2. V priebehu konania žalobca podaním zo dňa 23.07.2019 vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, nakoľko žalovaná dňa 18.7.2017 zaplatila žalobcovi hodnotu vyrovnavacieho podielu v sume 3.719,00 € z titulu konečného vyporiadania, v zmysle petitu žalobného návrhu. Zároveň žalobca žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%, vzhľadom k tomu, že žalobca vyzval žalovanú na mimosúdne urovnanie sporu a táto výzvu prevzala, no nereflektovala na ňu, preto bol žalobca nútený podať žalobu, po podaní ktorej žalovaná zavinila zastavenie konania samotnou úhradou hodnoty vyrovnavacieho podielu.
3. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Na základe výzvy súdu žalovaná vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 23.10.2019 uviedla, že súhlasí so zastavením predmetného konania, avšak nesúhlasí s návrhom na prizanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi v pomere 100% a navrhuje, aby súd nepriznal nárok na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP, keďže je toho názoru, že v tomto prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd nemusí priznať náhradu trov konania, nakoľko toto ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov
konania, respektíve nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto nahradila protistrane. Poukázal tiež na to, že súd je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada aj na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Majú zato, že žalobca podal žalobu predčasne, šikanózne sa snažil donútiť žalovanú k podpisu Dohody bez toho, aby mohla byť oboznámená s jej obsahom, ako aj bez toho, aby jej jednoznačne a jednoducho preukázal svoj nárok pred podaním žaloby. Naopak žalovaná mala záujem na mimosúdnom vyrovnaní, avšak zo strany žalobcu išlo len o „predstieraný záujem“ o čom svedčia predložené dôkazy (komunikácia medzi stranami sporu a právnymi zástupcami). Strany sporu nemajú medzi sebou pozitívny vzťah, z dôvodu nezhôd ohľadom starostlivosti k ich spoločnej mal. dcére Alici, čo vyústilo do súdneho konania o úpravu práv a povinností k nej (OS MI sp.zn. 2P/249/2017) , ktoré ešte nie právoplatne skončené. Podľa žalovanej sa javí konanie žalobcu, teda „urýchlené“ podanie žaloby, bez toho aby jednoznačne a jednoducho doložením potvrdenia o zostatku úveru preukázal svoj nárok, a uplatňovanie si trov konania, ktoré vôbec nemuseli vzniknúť, len ako výsledok jeho negatívneho vzťahu k žalovanej, čo je tiež potrebné posúdiť pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania / II ÚS 158/2015/.
8. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie zastavil, nakoľko žalobca zobral svoju žalobu o vyporiadanie BSM späť v celom rozsahu, a takýto dispozitívny úkon mu prislúchal a žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasil.
9. Podľa 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
13. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Z vyššie cit. ustanovenia vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania v prípade, ak v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu.
15. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
16. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú strany na oboch stranách postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu je uplatnené i právo žalovaného na vyporiadanie BSM súdom. Podľa súdnej praxe, preto zásada úspechu a neúspechu v konaní o vyporiadanie BSM v zásade neplatí. Tieto skutočnosti súd premietol aj do rozhodnutia o náhrade trov konania, pričom rozhodol tak, že stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s citovaným ustanovením § 257 CSP. Rozhodnutie súdu, a to nielen vo veci samej, ale aj vo veci náhrady trov konania, musí mať nielen oporu v zákone, ale musí sa navonok javiť ako spravodlivé, lebo len taký výsledok zodpovedá základným
princípom súdneho konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v okolnostiach prípadu, čoho dôkazom je komunikácia medzi stranami sporu a právnymi zástupcami. Žalobca síce vyzval žalovanú na mimosúdnu dohodu, avšak k Výzve neboli pripojené prílohy, z ktorých by bola zrejmá výška vyrovnavacieho podielu (potvrdením o zostatku úveru), preto žalovaná na túto výzvu zo dňa 25.4.2019 v stanovenej lehote nereagovala. Až následná mailová komunikácia zo dňa 22.5.2019 medzi právnymi zástupcami strán sporu potvrdila záujem žalovanej na mimosúdnom vyrovnaní, ale tiež dokazuje, že žalobca nepreukázal zostatok úveru, teda výšku vyrovnávacieho podielu, preto súd nepovažoval za spravodlivé zaviazať žalovanú k náhrade trov konania a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.
17. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).