Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-285-2019.pdf
PDF · 80.21 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/285/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: C. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. H. XXX/XX, XXX XX A. nad Q., na vymoženie pohľadávky vo výške 1.125,55,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pôvodne vedenej pod spis. zn. EX 14888/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 4Er/351/2014-29 zo dňa 20. júna 2019, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 4Er/351/2014-29 zo dňa 20. júna 2019, v prvej výrokovej vete p o t v r d z u j e.
II. Odvolanie oprávneného proti druhej výrokovej vete rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 4Er/351/2014-29 zo dňa 20. júna 2019, o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil exekúciu a druhým výrokom rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83. Na odôvodnenie uviedol, že súdny exekútor bol dňa 27.5.2014 poverený vykonaním exekúcie. Súdny exekútor doručil dňa 5.2.2016 okresnému súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý oprávnený doručil v zákonom stanovenej lehote dňa 21.1.2016. Z predloženého rozhodcovského rozsudku súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky, pričom poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky. Súd prvej inštancie zistil, že oprávnený s povinným uzatvorili dňa 10.8.2011 zmluvu o úvere, v ktorej bol dlžník - povinný označený menom, priezviskom a rodným číslom a oprávnený pri plnení a uzatváraní zmluvy s povinným konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že zmenka bola vystavená v čase, kedy nebolo možné v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, nebolo prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky, preto súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený posudzovanie povinného ako spotrebiteľa odmietol a uviedol, že povinnému bol poskytnutý úver na účel zamestnania. V prípade postavenia oprávneného je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania
alebo podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr o úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje.
3. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
5. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 16.3.2014 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 21.5.2014 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 05933/13 zo dňa 15.8.2013. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o úvere č. 600200406, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 10.8.2011. V ten istý deň povinný vystavil neúplnú zmenku. Nakoľko si povinný riadne neplnil svoju povinnosť zo zmluvy o úvere, dlh sa stal splatný vcelku, na základe čoho si oprávnený uplatnil nárok v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Dňa 27.5.2014 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie.
6. Odvolací súd považuje zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 10.8.2011 za zmluvu spotrebiteľskú, keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
7. Odvolací súd však uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v dohode o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a to v zmysle definície obsiahnutej v ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
8. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi oprávneným a povinným bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako ako aj zmluva o úvere a bola začlenená do všeobecných podmienok poskytnutia úveru drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky povinným, pričom tento dôležitý údaj, že povinný vystavuje blankozmenku, výslovne v dohode o vyplnení zmenky neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by povinný mohol zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnému nebola dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.
9. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal aj na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom správne dospel k záveru, že v čase vystavenia zmenky, t.j. dňa 10.8.2011, bolo v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru neprípustné zabezpečenie dlhu zmenkou. Pri vydávaní exekučného titulu teda rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere a najmä neprihliadol na to, že použitie zmenky nebolo podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch prípustné.
10. Zabezpečenie splnenia plnenia zo spotrebiteľského úveru zmenkou aj napriek tomu, že to zákon nepripúšťa a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečovacej zmenky v konaní, v ktorom súd
neprihliadne na neprípustnosť použitia zmenky, ani na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a vydá exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
11. Právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným mal aj podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter. Súd prvej inštancie sa s hodnotením daného vzťahu dostatočne vysporiadal a odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty, odvolací súd vyhodnotil námietky odvolateľa ako nedôvodné. Súd prvej inštancie správne rozhodol o zastavení exekúcie, a preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového poriadku, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
13. Oprávnený odvolaním napadol celé rozhodnutie okresného súdu, a teda aj výrok o náhrade trov konania. Odvolací súd poukazuje na novelu zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, vykonanú zákonom č. 299/2013 Z. z., ktorá je platná a účinná od 1. novembra 2013. Uvedená novela sústredila proces rozhodovania o trovách konania na súd prvej inštancie, keď do § 58 ods. 6 Exekučného poriadku zaviedla právnu úpravu, podľa ktorej nie je možné proti výroku o náhrade trov konania v prípadoch, keď exekučný súd zastavil exekúciu postupom podľa § 57 Exekučného poriadku podať odvolanie. S konečnou platnosťou preto o trovách konania rozhodnutých pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku rozhoduje od 1. novembra 2013 súd prvej inštancie.
14. Exekučný súd v druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia rozhodoval o trovách exekúcie v čase, kedy novela zákona č. 233/1995 Z. z. o Exekučnom poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. bola účinná, teda v čase, kedy Exekučný poriadok v spojení s § 355 ods. 2 CSP proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie potom, ako bolo exekučné konanie zastavené podľa § 57 Exekučného poriadku, odvolanie nepripúšťal. Na uvedenom nič nemení ani nesprávne poučenie dané účastníkovi konania súdom prvej inštancie, ktorý proti rozhodnutiu pripustil odvolanie.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie podľa § 386 písm. c) CSP, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).