Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/56/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr. Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. novembra 2019 sťažnosť odsúdeného O. R., proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, č.k. -20 z 9.10.2019 a takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. zo dňa 9.10.2019.

odôvodnenie:

Samosudkyňa Okresného súdu Ružomberok uznesením, sp.zn. zo dňa 9.10.2019 postupom podľa a z dôvodov podľa Tr. zák., zamietla návrh odsúdeného O. R. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu vo výmere 4 (štyri) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp.zn. zo dňa 12.5.2019, právoplatným dňa 12.5.2019.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že odsúdený O. R. nespĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. U odsúdeného nie je predpoklad, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bude viesť riadny život, a to aj s poukazom na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ trikrát odsúdený pre spáchanie trestnej činnosti, prevažne pre rovnakú trestnú činnosť páchanú v súvislosti s vedením motorového vozidla. Resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá, riziko sociálneho zlyhania možno vyhodnotiť ako stredné. Odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody pracovne zaradený nebol a počas pohovoru s pedagógom sa vyjadril, že vo výkone trestu ani nechce pracovať. Počas výkonu trestu odsúdený síce nebol disciplinárne potrestaný, ale nebol ani disciplinárne odmenený. K spáchaniu trestnej činnosti je nekritický, až v žiadosti o podmienečné prepustenie uviedol, že urobil chybu, neuvedomil si dôsledky svojho správania.

Proti tomuto uzneseniu odsúdený O. R. podal sťažnosť, a to ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí. Odsúdený podanú sťažnosť nezdôvodnil.

Prokurátor sa k odsúdeným podanej sťažnosti písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na chyby, ktoré sťažnosťou vytýkané neboli a ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť sťažnosťou napadnutého rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného O. R. bola podaná v zákonom stanovenej lehote a oprávneným subjektom.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu mal krajský súd preukázané, že odsúdený O. R. žiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol vo výmere 4 (štyri) mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, uložený trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp.zn. zo dňa 12.5.2019, právoplatným dňa 12.5.2019 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody si odsúdený trest vykonával v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok. Krajský súd v rámci plnenia prieskumnej povinnosti na základe sťažnosti odsúdeného ďalej zistil, že odsúdený si celý trest odňatia slobody vykonal dňa 2.11.2019 a z tohto dôvodu bol uvedeného dňa z výkonu trestu odňatia slobody prepustený na slobodu. Nakoľko v čase rozhodovania krajského súdu o sťažnosti odsúdeného proti zamietavému rozhodnutiu súdu prvého stupňa si už odsúdený trest odňatia slobody nevykonáva a po vykonaní celého trestu je na slobode, aktuálne už neprichádza do úvahy skúmanie splnenia zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeným. Z dôvodu, že krajský súd o sťažnosti odsúdeného rozhodoval až po tom, čo si odsúdený celý trest odňatia slobody vykonal, a teda neprichádza už do úvahy rozhodovanie o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, krajský súd postupom podľa napadnuté uznesenie Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. zo dňa 9.10.2019 bez ďalšieho len zrušil.

Krajský súd i napriek uvedenému považuje za potrebné poznamenať, že pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, takéto rozhodnutie možno v tom čase považovať za vecne správne a zákonné, zodpovedajúce stavu veci a výsledkom dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí.

Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade s ustanovením Dôsledne si splnil povinnosť vyplývajúcu z tohto zákonného ustanovenia a síce, skutkový stav, ktorý bol následne podkladom pre jeho rozhodnutie, zistil náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti. Okresný súd dokazovaním na verejnom zasadnutí vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že odsúdený O. R. nespĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a správne žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Možno konštatovať, že okresný súd postupoval pri vydaní napadnutého uznesenia v súlade so zákonom, súčasne v odôvodnení uznesenia podrobne a jasne vyložil, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona umožňujúcich podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, preto v podrobnostiach krajský súd na tomto mieste odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia.

Krajský súd v súvislosti so žiadosťou odsúdeného považuje za potrebné dať do pozornosti, že v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák., súd m ô ž e odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, teda na podmienečné prepustenie nie je právny nárok. Odsúdeného je však možné podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody iba vtedy, pokiaľ sú pre takéto rozhodnutie splnené všetky zákonné podmienky. Odsúdený musí mať vykonanú príslušnú zákonom požadovanú časť trestu odňatia slobody, súčasne odsúdený musí vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázať polepšenie a zároveň môže sa od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Všetky tieto zákonom určené podmienky musia byť splnené súčasne.

Krajský súd zhodne s okresným súdom konštatuje, že odsúdený v čase rozhodovania súdu prvého stupňa mal vykonanú príslušnú zákonom požadovanú časť trestu odňatia slobody (s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. polovicu trestu odňatia slobody). Aj napriek splneniu tejto vôbec základnej podmienky pre vyhovenie žiadosti odsúdeného, rovnako krajský súd uvádza, že odsúdeného nebolo možné z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť, nakoľko u neho nie je možné nepochybne očakávať, že v budúcnosti po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody by viedol riadny život a tiež plnením svojich povinností a svojim správaním odsúdený dostatočne nepreukázal polepšenie. Z odpisu z registra trestov na odsúdeného vyplýva, že v prípade odsúdeného sa jedná o osobu so sklonmi k páchaniu trestnej činnosti úmyselnej povahy, a to v súvislosti s vedením motorového vozidla a tiež súvisiacu s jazdou pod vplyvom návykových látok. O. R. má v registri trestov tri záznamy. Pre rovnakú trestnú činnosť, pre akú si v prípade tohto odsúdenia vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, bol už v minulosti odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. zo dňa 13.4.2016, právoplatným dňa 13.4.2016 (aj keď v prípade tohto odsúdenia bol O.

R. pôvodne uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, v skúšobnej dobe sa neosvedčil a bol mu nariadený výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý vykonal dňa 19.2.2019). O. R. bol ďalej odsúdený pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp.zn. zo dňa 26.2.2018, právoplatným dňa 18.7.2018 a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý odsúdený vykonal dňa 20.12.2018 (odsúdenému bolo súčasne uložené ochranné ústavné protitoxikologické liečenie). Je zrejmé, že u odsúdeného ani predchádzajúci opakovaný výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody neviedol k jeho prevýchove a náprave a odsúdený krátko po výkone posledného trestu odňatia slobody dňa 10.5.2019 spáchal ďalší prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., za spáchanie ktorého si naposledy vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, z výkonu ktorého žiadal o podmienečné prepustenie. Je teda zrejmé, že na nápravu a prevýchovu odsúdeného bolo v prípade tohto posledného odsúdenia nutné vplývať výkonom celého trestu odňatia slobody. Ústav na výkon trestu odňatia slobody u odsúdeného O. R. stanovil menej priaznivú resocializačnú prognózu a riziko sociálneho zlyhania vyhodnotil ako stredné (rizikové faktory: opakované páchanie trestnej činnosti, nekritickosť k spáchanej trestnej činnosti, užívanie návykových látok). Z genézy predchádzajúcich odsúdení je tiež zrejmé, že odsúdený nemá skutočnú snahu efektívne bojovať so závislosťou na návykových látkach. Aj keď odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody nebol disciplinárne potrestaný, nebol ani disciplinárne odmenený. Nemožno tiež opomenúť postoj odsúdeného k práci počas výkonu trestu, keď odsúdený sa pri nástupe vyjadril, že vo výkone trestu nechce pracovať. Krajský súd tiež v zmysle zákona prihliadol na skutočnosť, že odsúdený si trest odňatia slobody vykonával v strednom stupni stráženia.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.