Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/108/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. XXXX/XX, XXX XX V. pri S., zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. októbra 2017 o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca si nárok na starobný dôchodok uplatnil žiadosťou spísanou dňa 02.08.2017, ktorou požiadal o priznanie starobného dôchodku od 02.04.2016. Štátnu službu príslušníka policajného zboru podľa , zhodnotenú pre priznaný príspevok za službu od 01.08.1995 považovaný od 01.07.2002 za výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, vykonával v rozsahu 16 rokov a 308 dní (vrátane vojenskej služby). Podľa potvrdenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 04.01.2000 bol žalobca v služobnom pomere príslušníka policajného zboru od 01.03.1979 do 31.07.1995, kedy služobný pomer skončil uvoľnením na základe vlastnej žiadosti, podľa ust. Dobu zhodnotenú pre výsluhový dôchodok, vrátane vojenskej služby od 01.10.1978 do 28.02.1979, má v celkovom rozsahu 6 148 dní, t.j. 16 rokov a 308 dní, zaradenú v I. kategórii funkcií.

II.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 30. augusta 2017 Sociálna poisťovňa

- ústredie (ďalej iba „prvostupňový orgán“ alebo „Sociálna poisťovňa“) zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku podľa ust. a o sociálnom poistení (ďalej aj „“) a podľa ust. , a o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „“). Rozhodnutie odôvodnila odkazom na ust. a , podľa ktorého poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov veku poistenca, ak neustanovuje inak. Poukázala na ust. v znení , podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej na nárok na starobný dôchodok. Uviedla, že dôchodkový vek žalobcu bol posúdený v zmysle ust. v spojení s ust. , a Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 21.06.2017 má žalobca od 01.08.1995 priznaný príspevok za službu, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový

dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená služba príslušníka policajného zboru, vrátane vojenskej služby v rozsahu 6 148 dní, čo je 16 rokov a 308 dní. Služobný pomer žalobca ukončil dňa 31. júla 1995. Podľa ust. , občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov a ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h/. Podľa ust. sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 01. januárom 2000, hodnotí doba služby zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti Doba služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie, uvedené v ust. až h/ , v znení Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca nesplnil podmienky dané ust. , keď nezískal najmenej 20 rokov zamestnania (služby) v I. (II.) pracovnej kategórií, preto mu nárok na starobný dôchodok v dovŕšení veku 55 rokov nevznikol.

3. Sociálna poisťovňa ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že podľa ust. , , občan ktorý vykonával pred 1. Januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol 16 rokov v službe I. kategórie funkcií. Podľa ust. , podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. Decembru 1999; Podľa ust. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí doba služby zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti Doba služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v ust. až h/ , v znení Žalobca získal v I. kategórii funkcií obdobie v rozsahu 16 rokov a 308 dní a služobný pomer príslušníka policajného zboru mu trval do 31.07.1995. Pretože ku dňu 31.12.1999 už nevykonával službu, nevznikol mu nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku aspoň 58 rokov a nedovŕšil ani dôchodkový vek podľa ust. . Jeho žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 02.08.2017 bola preto zamietnutá.

III.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

4. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2017 žalovaný odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že: · Žalobca v I. kategórií funkcií získal 16 rokov a 308 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda menej ako 20 rokov, čím nesplnil podmienky uvedené v ust. a nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom dôchodkovom veku aspoň 55 rokov mu nevznikol. · Službu policajta ukončil dňa 31.07.1995 netrvala teda ku dňu 31.12.1999 ( ), čím nesplnil podmienku potrebnú pre vznik nároku na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku aspoň 58 rokov ( ). Žalovaný poznamenal, že žalobca v odvolacích námietkach prezentoval nesprávny výklad ust. , poukázal na bližšie neurčený komentár k ust. , podľa ktorého spoločnou podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je trvanie zamestnania I. pracovnej kategórie, resp. služby I. kategórie funkcií až do 31.12.1999. K svojmu tvrdeniu priložil stanovisko Slovenskej akadémie vied, Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra v Bratislave, o výklade časovej hranice predložkou „k“. Vychádzajúc z tohto stanoviska žaloba uviedol, že predložka „k“ vyjadruje časovú hranicu a určuje tak časové obdobie do príslušného časového údaja (dátumu) vrátane. Vychádzajúc z uvedeného potom konštatoval, že svoju službu, ukončenú dňa 31.07.1995, vykonával v priebehu tohto časového obdobia do 31.12.1999 a podstatným teda je, že v časovej hranici službu vykonával. Žalovaný však uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú a uviedol, že nárok na starobný dôchodok mu postupom podľa ust. nevznikol, keďže jeho zamestnanie v I. kategórii funkcií trvalo do 31.07.1995 a teda netrvalo k 31.12.1999. · V závere odôvodnenia rozhodnutia žalovaný uviedol, že žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá správne, keďže žalobca nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust.

IV.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil tunajšiemu správnemu súdu dňa 22.12.2017 správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.10.2017 o zamietnutí odvolania vo veci zamietnutia jeho žiadosti spísanej dňa 02.08.2017 o priznanie starobného dôchodku od 02.04.2016, prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 30.08.2017, žiadal zrušenie oboch rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje náležitosti predpísané ust. , v jeho výroku nie je uvedený prameň práva a konkrétne ustanovenia právneho predpisu (ktoré neuviedol), aplikácia ktorých bola rozhodujúca pre vydanie rozhodnutia a tiež nepreskúmateľnosť jeho odôvodnenia, keďže neobsahuje podrobnejšie uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie. Sociálna poisťovňa podľa jeho názoru nevykonala úplne a vyčerpávajúco dokazovanie, nehodnotila mu niektoré odpracované, resp. odslúžené obdobie (str. 5, III., str. 9 neuviedol však ktoré), z čoho vyvodil, pravdepodobne nesprávne a protiprávne vyhodnotila celkovú dobu zamestnania ako aj dobu služby v I. kategórii funkcii a tiež aj v III. pracovnej kategórii (str. 10 žaloby). Celkovú dobu zamestnania, ktorú podľa jeho názoru získal však neuviedol a v žalobe na str. 4 konštatoval, že jeho výpočty a výpočty Sociálnej poisťovne o odslúžených a odpracovaných dobách sedia takmer presne, líšia sa iba o 28 dní odpracovaného obdobia v III. pracovnej kategórii. Na str. 2 žaloby však dobu zamestnania v III. pracovnej kategórii uviedol v počte 16 111 dní ku dňu 31.12.2017 a nie ku dňu 02.04.2016, od ktorého požadoval priznať starobný dôchodok, z ktorého dátumu vychádza prvostupňové rozhodnutie zo dňa 30.08.2017. Podľa priloženého osobného listu dôchodkového zabezpečenia je toto obdobie v počte 15 444 dní.

6. Žalobca tiež namietol retroaktivitu pri uplatňovaní ust. , ktorý predĺžil platnosť zvýhodnených pracovných kategórii do 31.12.1999 a v tejto súvislosti tvrdil, že sa naň vzťahuje , ktorým bola platnosť I. a II. pracovnej kategórie predĺžená do 31.12.1995, argumentujúc tým, že žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru podal dňa 27.06.1995 a znovu prihlásiť sa do radov polície na ďalšiu dobu nebolo možné. V službe policajta bol do 31.07.1995 a ďalšie predlžovanie platnosti preferovanej I. a II. pracovnej kategórie nemohol predvídať. Za rozhodné považoval, že v čase jeho prepúšťania zo služby policajta, dňa 31.07.1995 platil , ktorý sa má na jeho prípad aplikovať a tak spĺňa podmienku pre priznanie starobného dôchodku podľa ust. Z obsahu žaloby je rovnako zrejmá jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia ust. na splnenie podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok.

7. Správny súd žiadal o nariadenie pojednávania za účelom starostlivo a precízne vykonaného dokazovania, po ktorom zruší napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie, vec vráti Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania.

8. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaným doplnením žaloby, doručeným súdu dňa 11.01.2018, priložil k žalobe listinný dôkaz, Personálny rozkaz Veliteľa MDI Veliteľstva PZ Hl. m. SR Bratislavy č. 23 zo dňa 12.07.1995, podľa ktorého bol zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru uvoľnený podľa ust. a jeho služobný pomer skončil dňa 31. júla 1995.

V.

Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného vo vyjadrení

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zrekapituloval priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia. Žalobné dôvody označil za neopodstatnené, keďže v konaní postupoval zákonne a skonštatoval, že nárok žalobcu na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku aspoň 58 rokov podľa ust. nevznikol, nakoľko jeho služobný pomer skončil dňa 31. júla 1995, a tak netrval k 31.12.1999. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.10.2017 ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 30.08.2017, vrátane postupu tohto orgánu verejnej správny v celom rozsahu ( ), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach ( ), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. a , pričom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe nie sú dôvodné ani spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného je v súlade s platnými právnymi predpismi viažucimi sa k preskúmavanej veci a preto žalobu v zmysle ust. zamietol. Vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní, pričom i vzhľadom k charakteru správneho konania ako konania preskúmavacieho, neakceptoval v poradí tretie ospravedlnenie neúčasti žalobcu na vytýčenom pojednávaní ako i nesúhlas právneho zástupcu na konanie v jeho neprítomnosti. Súd v tejto súvislosti právneho zástupcu žalobcu poučuje, že takýto nesúhlas môže dať len účastník konania a nie jeho právny zástupca.

11. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa , každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

15. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

16. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

17. Podľa , , poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, a neustanovuje inak.

18. Podľa , nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

19. V zmysle citovaného ustanovenia je potrebné dôchodkový vek posudzovať aj podľa ustanovení predchádzajúceho právneho predpisu o sociálnom zabezpečení, v danom prípade podľa

20. Podľa o sociálnom zabezpečení (platného a účinného do 31.12.2003), nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

21. Podľa o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR, služobný pomer končí uvoľnením.

22. Podľa , policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť musí byť písomná a doručená služobnému orgánu, inak je neplatná.

23. Podľa , za službu (ďalej len „“) patrí za podmienok ďalej uvedených policajtovi, ktorého služobný pomer skončil uvoľnením alebo prepustením z niektorého z dôvodov uvedených v , , alebo d/.

24. Z ust. a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Výsluhový sa odo dňa 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok.

25. Žalobca vykonával štátnu službu ako príslušník Policajného zboru zaradenú do I. pracovnej kategórie podľa ust. v období od 01.03.1979 do 31.07.1995, vrátane zatriedenia do I. kategórie funkcií vojenskej služby od 01.10.1978 do 28.02.1979, t.j. v celkovom rozsahu od 01.10.1978 do 31.07.1995 v počte 6 148 dní, t.j. 16 rokov a 308 dní.

26. Podľa , sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí doba služby vojakov z povolania (tzn. aj policajtov - ) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa 5-tej časti zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h/.

27. Podľa , občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/ alebo e/ 60 rokov.

28. Žalobca nesplnil podmienky ust. , keď nezískal najmenej 20 rokov zamestnania (služby) v I. (II.) pracovnej kategórií, preto mu nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov nevznikol.

29. Podľa , občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií.

30. Podľa , podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999;

31. Ustanovenie , doplnené do , o zrušení pracovných kategórií je zaradené v desiatej časti , je teda ustanovením prechodným, upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1999. Toto ustanovenie malo za cieľ (v dôsledku zániku zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie po 31.12.1999) odstrániť tvrdosť zákona, spočívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok podľa ust. po 31,12,1999 a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa ust. , resp. v I. a II. kategórii

funkcií, skorší vznik nároku na starobný dôchodok (rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 29.03.2017).

32. Správny súd sa v rámci súdneho prieskumu oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, žiadosťou žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 02.08.2017, s odvolaním žalobcu, s potvrdením Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo dňa 04.01.2000 o služobnom pomere príslušníka PZ, Personálnym rozkazom Veliteľa MDI Veliteľstva PZ hl. m. SR Bratislavy č. 23 zo dňa 12.07.1995 o uvoľnení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa Vychádzal z rozhodovacej činnosti a judikatúry NS SR, napr. z rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.02.2013, sp. zn. zo dňa 29.05.2013, sp. zn. zo dňa 29.05.2013, sp. zn. zo dňa 28.04.2014, sp. zn. zo dňa 26.09.2012, sp. zn. zo dňa 25.04.2017, sp. zn. zo dňa 30.05.2018 a sp. zn. zo dňa 25.04.2018.

33. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 02.08.2017 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 02.04.2016, dovŕšením 58 rokov veku, z dôvodu výkonu zamestnania (služby) zaradeného do I. kategórie funkcií. Štátnu službu policajta podľa potvrdení v spise, vykonával v rozsahu 16 rokov a 308 dní, vrátane vojenskej služby. Služobný pomer policajta ukončil dňa 31.07.1995, podľa ust. a a výsluhový dôchodok (príspevok za službu) poberá od 01.08.1995.

34. Podľa doložených potvrdení vykonával zamestnanie (dobu služby) v určenom rozsahu, keďže trvalo 16 rokov a 308 dní v službe zaradenej v I. kategórii funkcií podľa ust. , Služba mu však súčasne netrvala ku dňu 31.12.1999, čím nesplnil druhú podmienku kladenú ust. , keďže služobný pomer ukončil dňa 31.07.1995. Žalobca tak síce splnil podmienku potrebnej doby služby 16 rokov v I. ktg funkcií podľa ust. , nesplnil však súčasne aj podmienku trvania určeného zamestnania (služby) do 31. decembra 1999, podľa ust. a preto mu nárok na starobný dôchodok nevznikol odo dňa dovŕšenia veku 58 rokov, dňa 02.04.2016, ako si uplatňoval v žiadosti zo dňa 02.08.2017.

35. Medzi účastníkmi nebola sporná žiadna rozhodná skutočnosť, ani zistená doba služby od 01.10.1978 do 31.07.1995 v počte 6 148 dní, t.j. 16 rokov a 308 dní v I. kategórii funkcií, ani ukončenie služobného pomeru dňa 31.07.1995. Žalobca námietku o pravdepodobnej nesprávnosti celkového obdobia jeho dôchodkového poistenia žiadnym spôsobom nepodložil ani nekonkretizoval, nevniesol ju ani do odvolacej argumentácie proti prvostupňovému rozhodnutiu, a tak nebola ani predmetom preskúmavania v odvolacom konaní a súčasťou napadnutého rozhodnutia. Jej absencia v napadnutom rozhodnutí znemožňuje aj jej preskúmavanie súdom. Sporná bola aplikácia a výklad znenia ust. v jeho závere: „služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999, resp. k 31.12.19954.“ Žalobca namietal, že žalovaný posúdil toto ustanovenie právne nesprávne tak, že služba I. kategórie funkcií mu mala trvať k 31.12.1995 a správny výklad cit. ustanovenia má byť v zmysle , platného v čase ukončenia jeho služobného pomeru, dňa 31.07.1995 a výklad znenia trvania služobného pomeru k dátumu 31.12.1995, resp. k 31.12.1999 je správny tak, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií presne ku dňu 31.12.1999 (31.12.1995) nemusí trvať, ale podľa znenia dotknutého ustanovenia stačí, ak v priebehu tejto doby do 31.12.1999 (31.12.1995) je získaná určená doba služby v I. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku a preto on túto podmienku splnil. Služobný pomer ukončil dňa 31.07.1995, a preto sa naňho vzťahuje , ktorý bol vtedy platný. Tiež poukázal na retroaktivitu zák. č pri aplikácii tohto zákona v jeho prípade, keďže v čase jeho prepúšťania zo služby policajta, dňa 31.07.1995, platila práva úprava

36. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.04.2018 vyplýva právny názor: „Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórií funkcií, kumulatívne musí byť splnená aj podmienka upravená v , ktorou je podmienka, že služba I. alebo II. kategórie funkcií musí trvať k 31.12.1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku (rozsudok NS SR sp.zn. merit.slv.cz/9So/62/2009> zo dňa 28.10.2009 a sp.zn. zo dňa 29.09.2015).“....“ S poukazom na uvedenú judikatúru nemožno súhlasiť so žalobcom, že slovné spojenie

„trvali k 31.12.1999“ znamená, že ide o trvanie v čase do 31.12.1999. Správnosť výkladu daného slovného spojenia žalovanou, ako aj krajským súdom napokon potvrdzuje aj vyjadrenie Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra zo dňa 28.02.2013, tvoriace prílohu k odvolaniu proti napadnutému rozhodnutiu, v ktorom je uvedené, že „podobne formulácia nájom sa skončí ku dňu 31.03.2011 vyjadruje, že posledným dňom nájmu je uvedený dátum...“. Obdobným je podľa názoru odvolacieho súdu aj sporné slovné spojenie „trvali k 31.12.1999“, ktoré taktiež vyjadruje podmienku trvania služobného pomeru k tomuto dátumu vrátane, t.j. k 31.12.1999 a nie „ v čase do 31.12.1999.“

37. V súvislosti s námietkami žalobcu ohľadom diskriminácie osôb, ktoré ukončili služobný pomer pred 31.12.1999 správny súd poukazuje na rozsudok sp.zn. zo dňa 26.09.2012, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval: „Podmienka trvania určeného zamestnania do 31.12.1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov), preto ju nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k navrhovateľovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.“

38. Najvyšší súd SR aj v ďalšom rozsudku, sp. zn. zo dňa 25.04.2017 s odkazom na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 26.09.2012 uviedol, že „ Podmienka trvania určeného zamestnania do 31. decembra 1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov), preto ju nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k navrhovateľovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky nevidel dôvod odchýliť sa od takto ustálenej judikatúry a preto aj v prejednávanej veci vyhodnotil právnu otázku nutnosti splnenia podmienky podľa ust. tak, ako uviedol vyššie. Taktiež v rozhodnutí NS SR sp. zn. zo dňa 29.09.2015, sp. zn. zo dňa 03.05.2018, sp. zn. zo dňa 25.04.2018 vyplýva, že obe zákonné podmienky dané ust. musia byť splnené súčasne. Žalobca tieto podmienky kumulatívne nesplnil, nakoľko jeho služobný pomer v I. kategórií funkcií skončil ku dňu 31.07.1995 a tak nemohol trvať do 31.12.1999.

39. So žalobcom sa nemožno stotožniť ani v jeho ďalšej argumentácií, že ust. malo byť správne aplikované v zmysle a nie , nakoľko nárok na dôchodkovú dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených zákonom a splnenie týchto podmienok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase ich splnenia. Nárok žalobcu na starobný dôchodok sa posudzoval k dátumu od ktorého žiadal starobný dôchodok priznať, t.j. k 02.04.2016, kedy platila posledná právna úprava o predlžovaní platnosti preferovaných kategórí (I. a II.), tzn. „trvanie zamestnania v preferovanej kategórii I. a II. k 31.12.1999.“ Tu je potrebné zdôrazniť, že žalobca nespĺňa túto „trvanie zamestnania v preferovanej kategórii I. a II. k 31.12.1995,“ keďže jeho služobný pomer trval do 31.07.1995 a teda netrval ani k dátumu 31.12.1995. Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že služobný pomer mu skončil dňom 31.07.1995 a teda podmienka trvania služby v I. kategórii funkcií k 31.12.1999 upravená v ust. nie je splnená.

40. Vzhľadom k uvedenému správny súd konštatuje, že žalovaný zistil skutkový stav veci dostatočne, postupoval v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou NS SR, a správne dospel k záveru, že žalobca síce splnil podmienku potrebnej doby služby v I. kategórii funkcií vyžadovanú ust. , súčasne však nesplnil aj podmienku trvania služby k 31.12.1999, uloženú odsekom 2 citovaného ustanovenia a preto mu nevznikol skorší nárok na starobný dôchodok podľa ust. v spojení s ust. a o sociálnom zabezpečení, ku dňu dovŕšenia 58 roku veku, dňa 02.04.2016. Žalobca neuviedol žiadne argumenty svedčiace o nezákonnosti predmetného rozhodnutia žalovaného a aj prvostupňového orgánu, z ktorých by bolo možné vyvodiť nesprávny postup pri aplikácií príslušných ustanovení zákona a vychádzajúc z uvedeného správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutia (vrátane prvostupňového) sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ust. zamietol.

41. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.)

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byťzjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia ( S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajských súdom ( S.s.p.).