Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2P-164-2019.pdf
PDF · 84.38 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/164/2019
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletého: „meno neurčené" Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX, t.č. XXX XX O. XXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, otec: H. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z. č. XXX, matka: Z. Y., rod. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z. č. XXX, t.č. O. XXX o návrhu H. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. XXX, v konaní o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. H. H. - teta mal. dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) podala dňa 17.7.2019 návrh na zverenie mal. meno neurčené Y. do svojej osobnej starostlivosti s tým, aby súd uložil rodičom povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitných predpisov na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo rodičov mal. dieťaťa bolo rozvedené, matka dieťaťa asi päť rokov udržiavala mimomanželský vzťah s pánom C. L., ktorý je biologickým otcom maloletého. Žili v Čechách, kde aj pracovali, na Slovensko sa vrátili vo februári. Ona je sestrou Z. Y., prichýlila ju, bývajú spolu v jej domácností, no ani jej sestra ani jej partner nemajú trvalé bydlisko v obci Čirč, s ich trvalým pobytom nesúhlasí starosta obce. Obaja rodičia súhlasia s tým aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti. Rodičia chcú odísť do Galanty, kde majú prísľub práce.
2. Súd uznesením sp. zn. 2P/164/2019 zo dňa 19.9.2019 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.
3. Pojednávania vytýčeného na deň 20.11.2019 sa nezúčastnili navrhovateľka a otec mal. dieťaťa, u ktorých doručenie predvolania mal súd riadne a včas doručené, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnili, preto súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v ich neprítomností.
4. Na pojednávaní matka dieťaťa s návrhom nesúhlasia, od navrhovateľky, ktorá je jej sestrou vie, že v súčasnosti ani navrhovateľka nechce aby na nej bolo dieťa napísané. Navrhovateľka sa jej stará o dieťaťa v čase keď ona je v práci, ale keď je domá o dieťa sa stará ona. Ďalej uviedla, že otcom dieťaťa nie je jej bývalý manžel ale druh C. L.. Okrem tohto dieťaťa má ešte ďalšie štyri, ktoré sú zverené do starostlivosti ich otca. Kolízny opatrovník s návrhom nesúhlasil, uviedol, že nezistil také skutočností, ktoré by odôvodňovali zverenie dieťaťa do starostlivosti navrhovateľky. Zdôraznil, že rola matky je nezastupiteľná, matka je schopná sa o dieťa postarať a nie je dôvod jeho zverenie sestre matky dieťaťa.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov, tvoriacich obsah spisu ako aj s pripojenými spismi týkajúcimi sa starostlivosti súdu o mal. meno neurčené Y. na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
6. Dňa XX.X.XXXX sa narodilo mal. dieťa mužského pohlavia, meno neurčené Y., ktorý je zapísaný v knihe narodení Matričného úradu v Starej Ľubovni vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XXX. Ako matka je zapísaná Z. Y., rod. H. ako otec H. Y.. Manželstvo rodičov mal. dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bardejov rozsudkom sp. zn. 4P/28/2019 zo dňa 14.3.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.3.2019. Podľa udania matky dieťaťa biologickým otcom dieťaťa je jej druh C. L.. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2P/111/2019 zo dňa 20.11.2019, ktorý nie je právoplatný bolo dieťaťu určené meno „C.“. Zo správy obce Čirč mal súd preukázané, že navrhovateľka je slobodná, žije s druhom, spolu majú päť nezaopatrených deti o ktoré sa riadne nestarajú. Už dlhodobo tejto rodine obec vypláca osobitného príjemcu - rodinné prídavky z dôvodu zanedbávania povinnej školskej dochádzky. Navrhovateľka je bezmajetná, evidovaná na úrade práce, ale dávku v hmotnej núdzi nepoberá, nechodí si ju odrábať. Rodina je problematická, neplní si povinnosti voči škole. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka dieťaťa ešte počas trvania manželstva udržiavala mimomanželský vzťah s C. L.. Celá romská komunita ich z obce Lenártov, kde obaja bývali (matka dieťaťa a jej druh C. L.) vysťahovala. V súčasnosti sa zdržujú u navrhovateľky. Navrhovateľka spolu so svojim druhom je vlastníčkou murovaného domu, hygiena v dome je na primeravnej úrovni. V závere kolízny opatrovník neodporučil zverenie dieťaťa navrhovateľke. Nedostatočné bytové podmienky nie sú dostatočným dôvodom na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Rola matky je v živote dieťaťa nenahraditeľná a veľmi významná pokiaľ sa matka o dieťa vie postarať, čo v tomto prípade nie je spochybnené. Preto nie je vhodné aby matka ako taká v živote dieťaťa absentovala.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
7. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine v aktuálnom znení (ďalej len ZoR) ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
8. Podľa § 45 ods. 2 ZoR pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
9. Podľa§ 45 ods. 3 ZoR v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
10. Podľa § 45 ods. 4 ZoR osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
11. Podľa § 45 ods. 6 ZoR rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
12. Podľa § 45 ods. 7 ZoR vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
13. Podľa § 45 ods. 8 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
14. Podľa § 45 ods. 9 ZoR súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
15. Podľa § 46 ods. 2 ZoR maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
Právne posúdenie vecí:
16. Predmetom konania je zverenie mal. meno neurčené Y. do náhradnej osobnej starostlivosti jeho tety H. H..
17. Podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podmienkou na to, aby súd zveril dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej osobe než rodičovi je že rodičia osobnú starostlivosť nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečovať a vyžaduje si to záujem dieťaťa. V záujme dieťaťa v najširšom slova zmysle je aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju. Rola rodičov, predovšetkým matky, je v živote každého dieťaťa nezastupiteľná, okrem prípadov, kedy je to nezlučiteľné so záujmom dieťaťa. Dieťa má právo na rodičovskú starostlivosť. V prejednávanej vecí súd nezistil, aby matka nezabezpečovala osobnú starostlivosť o dieťa, resp. aby nemohla osobnú starostlivosť zabezpečovať a by táto starostlivosť bola nezlučiteľná so záujmami mal. dieťaťa. Tak ako to vo vyjadrení uviedol kolízny opatrovník nedostatočné bytové podmienky nie sú dostatočným dôvodom na zverenie dieťaťa inej osobe než rodičovi. Naviac aj osoba, ktorej sa má dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti musí spĺňať zákonné kritéria, t.j. musí mať plnú spôsobilosť na právne úkony, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme mal. dieťaťa. Vzhľadom na charakteristiky navrhovateľky z miesta jej trvalého pobytu súd má za to, že navrhovateľka nespĺňa kritéria vyžadované zákonom na to, aby jej mohlo byť zverené dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Navrhovateľka má problémy s výchovou vlastných detí, o svoje detí sa riadne nestará, rodinné prídavky poberá formou osobitného príjemcu z dôvodu zanedbávania povinnej školskej dochádzky, v domácnosti má neporiadok, neplní si povinnosti voči škole, nemá zabezpečené
učebné pomôcky pre detí, ktoré navštevujú základnú školu. Toto všetko svedčí o tom, že navrhovateľka nedisponuje osobnostnými a morálnymi predpokladmi a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, nezaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme mal. dieťaťa. Z uvedených dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Matka dieťaťa a kolízny opatrovník sa odvolania voči všetkým výrokom tohto uznesenia vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa C.m.p.