Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Co/60/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: S. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. víťazstva XXX/X, XXX XX P., toho času bytom Školská 1, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 1.531,48,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. -47 zo dňa 17. januára 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. -47 zo dňa 17. januára 2019, v napadnutej časti II. výrokovej vety m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne zo sumy 970,60,- Eur od 25.2.2016 do zaplatenia, sumu vo výške 560,88,- Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a s úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne od 25.2.2016 do zaplatenia, a to tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania priznaným súdom prvej inštancie spolu neprevýšia sumu 1.500,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne 1.500,- Eur, je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.531,48,- Eur do zaplatenia, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. -47 zo dňa 17. januára 2019, v napadnutej časti III. výrokovej vety m e n í tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 970,60,- Eur spolu s 0,55 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 970,60,- Eur od 25.2.2016 do zaplatenia, druhou výrokovou vetou žalobu vo zvyšku zamietol a treťou výrokovou vetou priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,74 %.

2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 17.3.2015 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500107005, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach po 53,08,- Eur. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou splátok úveru o viac ako 3 mesiace, a to napriek upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa , došlo k uplatneniu straty výhody splátok. Oznámenie o uplatnení tohto práva bolo žalovanej doručené dňa 9.2.2016. Ku dňu podania žaloby uhradila žalovaná sumu 379,40,- Eur.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorú žalovaná podpísala dňa 12.3.2015 a žalobca ju podpísal dňa 17.3.2015. Súd s prihliadnutím na charakter zmluvných strán vyhodnotil nárok zo zmluvy ako nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a úver poskytnutý žalovanej považoval za spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských úveroch.

4. Okresný súd uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 uvádza náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom jednou z týchto náležitostí je uvedenie dátumov splatnosti jednotlivých splátok (§ 9 ods. 2 písm. k/). V zmluvných dojednaniach bol uvedený len „časový interval“. V zmluve bola súčasne uvedená rozdielna výška RPMN či už pre úver alebo po poskytnutí revolvingu, čo nekorešponduje zákonnej povinnosti uviesť výšku RPMN jasným a zrozumiteľným spôsobom tak, aby bola žalovanej zrejmá jej presná výška už v čase, kedy ona zmluvu uzatvárala. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere neobsahuje ani náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože zákon vyžaduje uvedenie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že okrem toho, že predmetná zmluva neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, v časti povinných údajov v zmluve (v častiach 5. a 6. zmluvy) je zároveň RPMN uvádzaná rozdielne. Súd v tejto súvislosti vyslovil, že ak k doplneniu časti zákonom vyžadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo až po podpise zmluvy žalovanou, tak v čase podpisu žalovanou zmluva náležitosti doplňované v oznámení neobsahovala. Ak potom žalovaná doplnenie zmluvy a žalobcom vyplnené rozdielne údaje ohľadom RPMN neakceptovala, je potrebné žalobcom pozmenený obsah údajov v časti 6. zmluvy považovať za nový návrh na uzatvorenie zmluvy. Pre uvedené nedostatky považoval súd s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch úver za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi len sumu skutočne poskytnutých finančných prostriedkov. Keďže táto obdržala od žalobcu plnenie vo výške 1.350,- Eur, z ktorého uhradila 379,40,- Eur, súd priznal žalobcovi len sumu 970,60,- Eur.

6. Okresný súd v odôvodnení ďalej uviedol, že žalobe vyhovel aj ohľadom uplatneného úroku z omeškania žiadaného len vo výške 0,55 % ročne zo žalovanej istiny. Žalobca si popri úroku z omeškania uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne zo sumy 1.531,48,- Eur, a to s poukazom na bod 8.1 zmluvy. Takéto dojednanie o zmluvnej pokute pre jej dojednanú výšku predstavuje podľa okresného súdu neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvná pokuta mala byť dohodnutá pre prípad porušenia povinnosti, za ktoré žalobca môže žiadať zákonné úroky z omeškania. Súd preto uviedol, že ide o duplicitnú sankciu za omeškanie, čo je neprijateľné. Uviedol aj, že žalobca chcel docieliť naplnenie zmyslu ustanovenia nariadenia vlády č. a aby sa dostal na najvyššiu prípustnú hranicu, znížil jednu zo sankcii - úrok z omeškania tak, aby spolu so zmluvnou pokutou tieto sankcie neprekračovali najvyššiu prípustnú hranicu, resp. aby ju presne dosiahli. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty súd prvej inštancie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa podľa pomeru úspechu. Čistý úspech žalobcu predstavoval 26,74 %, ktoré mu súd priznal voči žalovanej.

8. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie a v časti výroku o náhrade trov konania podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd v napadnutej časti zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že žalobe vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením okresného súdu, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu, že medzi nimi nebola dohodnutá RPMN, pretože medzi návrhom na uzavretie zmluvy a prijatím návrhu sú rozdielne údaje v tejto hodnote. Žalobca namietal, že súd bez akéhokoľvek odôvodnenia uviedol, že nedošlo k dohode o výške RPMN. Žalobca poukázal na to, že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva, a preto sa zmluvné strany na tejto náležitosti dohodnúť ani nemohli. Z napádaného rozsudku nie je podľa názoru žalobcu zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že žalobca navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v ňom len údaj o predpokladanej RPMN. Rozhodnutie súdu namietal aj v časti zamietajúcej uplatnený nárok na zmluvnú

pokutu. Zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve totiž zodpovedá a jeho vykonávacieho predpisu. Žalobca uviedol, že ustanovenie nariadenia vlády č. a obmedzenia zmluvnej pokuty boli dodržané a súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí nároku na zmluvnú pokutu odôvodnil skutočnosťami, ktoré sú všeobecné, neurčité a nepreskúmateľné a súčasne v rozpore s ustanovením . Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania žalobca podal z dôvodu, že ide o závislý výrok.

9. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie žalovanej podané nebolo.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa (ďalej len „“) prejednal odvolanie v rozsahu danom , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa . Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť ani zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, preto prejednal vec bez nariadenia pojednávania ( ). Rozsudok v zmysle v spojení s odvolací súd verejne vyhlásil, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. a III. výrokovej vety v zmysle zmenil a odvolaniu žalobcu vyhovel.

11. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.6.2018 domáhal zaplatenia sumy 1.531,48,- Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 1.531,48,- Eur od 25.2.2016 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500,- Eur, žiadal len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.531,48 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 17.3.2015 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach po 53,08,- Eur. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním splátok o viac ako 3 mesiace, napriek predchádzajúcemu upozorneniu veriteľa na uplatnenie práva podľa , došlo k uplatneniu tzv. straty výhody splátok, o čom bola žalovaná upovedomená dňa 9.2.2016. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná do dňa podania žaloby uhradila sumu 379,40,- Eur. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním jednotlivých splátok a následne aj celej zosplatnenej sumy, žalobcovi vznikol v zmysle čl. 8 bodu 8.1 zmluvy nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,04 %. V zmysle nariadenia vlády č. si žalobca popri nároku na zmluvnú pokutu uplatnil len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov.

12. Odvolací súd preskúmal zmluvu o revolvingovom úvere. Z bodu 5. tejto zmluvy, v ktorej sú uvedené údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, vyplýva, že žalovaná žiadala od žalobcu poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur, ktoré sa žalovaná zaviazala uhradiť v 36 mesačných splátkach po 53,08,- Eur, a teda celková čiastka, ktorú mala žalovaná uhradiť bola vo výške 2.060,88,- Eur. V tejto časti zmluvy bola uvedená predpokladaná výška RPMN za úver vo výške 27,03 % pri priemernej RPMN vo výške 34,42 % a ročná úroková sadzba vo výške 17,77 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol dohodnutý vo výške 150,- Eur. Bod 6. zmluvy, v ktorom boli uvedené údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu sa od bodu 5. odlišuje len vo výške RPMN za úver, ktorá bola v tomto bode stanovená vo výške 26,09 % a naviac bola do tejto časti zmluvy zahrnutá aj ročná úroková sadzba úrokov z omeškania vo výške 5,05 %.

13. V zmysle bodu 10.1. zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že poplatok za poskytnutie úveru sa uhradí jeho započítaním so sumou úveru a rozdiel bude vyplatený na účet dlžníka, v tomto prípade žalovanej.

14. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa nariadenia vlády č. , ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

16. Podľa nariadenia vlády č. , za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

17. Podľa nariadenia vlády č. , ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

18. Podľa Z.z, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

19. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

21. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa , (ďalej len „“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (1) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (2)

23. V konaní nebolo sporné, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským a zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou. S týmto názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil.

24. Čo sa týka zmluvy o revolvingovom úvere, odvolací súd poukazuje na bod 7. tejto zmluvy, v zmysle ktorého žalovaná jej podpisom súhlasila, že veriteľ je oprávnený, po posúdení schopnosti dlžníka splácať požadovaný úver, upraviť počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru (pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5.) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa. V prípade, že by dlžník nesúhlasil so zmenami týkajúcimi sa parametrov úveru, bol oprávnený zmluvu s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia zmluvy. Podmienku stanovenú v bode 7. zmluvy, a teda, že hodnota RPMN nebude vyššia než v prípade dlžníkom požadovaného úveru, žalobca splnil. Hodnota predpokladanej RPMN v žiadosti o úveru (t.j. v bode 5. zmluvy) bola totiž vyššia (27,03 %) ako skutočne vypočítaná RPMN v čase uzatvorenia zmluvy (26,09 %). Z uvedeného je preto možné vyvodiť, že RPMN v zmluve nebola uvedená v neprospech spotrebiteľa, práve naopak, bola uvedená v nižšej

hodnote, a teda schválený úver je možné považovať pre spotrebiteľa za výhodnejší. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že RPMN nie je výsledkom dohody, ale je matematickým vyjadrením pomeru nákladov na spotrebiteľský úver k jeho výške. Vzorec výpočtu RPMN je uvedený v Prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom vstupnými údajmi sú údaje platné v deň podpisu zmluvy. Pokiaľ teda návrh na uzavretie zmluvy obsahoval iné vstupné údaje ako boli uvedené v bode 6. vyplnenom žalobcom, s ktorými pritom korešpondujú aj údaje obsiahnuté v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, nevyhnutne sa to musí odraziť aj na výške RPMN, ktorá vzhľadom na rôzne vstupné údaje musí byť vo výsledku rôzna. Pre účely posúdenia náležitostí zmluvy o úvere je preto relevantná RPMN uvedená v bode 6. zmluvy o úvere, t.j. v čase podpísania zmluvy veriteľom, kedy došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy. Žalovaná pritom po obdržaní zmluvy, v ktorej už boli vyplnené údaje o schválenom úvere, v lehote jedného mesiaca od tejto neodstúpila, preto možno dospieť k záveru, že s podmienkami schváleného úveru súhlasila. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že finančné prostriedky poskytnuté jej žalobcom čerpala. K posúdeniu otázky uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere poukazuje odvolací súd na čl. 2 bod 2.1. zmluvných dojednaní, z ktorého vyplýva, že vyplnená žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu (t.j. bodu 5. zmluvy) podpísaná dlžníkom je návrhom na uzatvorenie zmluvy; zmluva je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka a veriteľa. So zmluvnými dojednaniami mala možnosť žalovaná oboznámiť sa, a to pri podpisovaní návrhu zmluvy, t.j. žiadosti o úver.

25. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaná vypĺňala dňa 12.3.2015 nielen formulár žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu, ale aj návrh zmluvy, čo vyplýva zo záhlavia listiny podpísanej žalovanou, označenej tiež ako zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu a z nadpisu bodu 5. označeného ako - Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu v eur s vedomím a s jeho súhlasom, že tam uvedené údaje musí žalobca ešte schváliť rovnako, ako aj ostatné náležitosti, a to výšku splátok úveru, splatnosť jednotlivých splátok, ich počet, konečnú splatnosť úveru, definitívnu výšku RPMN, pretože v návrhu bola uvedená len predpokladaná výška RPMN. Zo žiadosti o úver a z návrhu zmluvy žalovanej vyplýva, že sa žalovaná oboznámila nielen so zmluvnými dojednaniami, ale aj s predpokladanou výškou RPMN, resp. jej predbežným výpočtom žalobcom. Žalobca po posúdení všetkých údajov a vyhodnotení bonity klienta určil v bode 6. ním doplneného návrhu žalovanej na uzavretie zmluvy rovnaké údaje, ako boli uvedené v bode 5. zmluvy, okrem nižšej hodnoty RPMN, ktorý postup bol v súlade s bodom 7. zmluvy o revolvingovom úvere ako aj s bodom 2.1 zmluvných dojednaní.

26. V tejto súvislosti je relevantné aj ustanovenie , podľa ktorého je možné časť obsahu zmluvy určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ale aj na osobitné zmluvné dojednania, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo ak sú tieto k návrhu priložené. Žalovaná už pri vypĺňaní návrhu zmluvy o revolvingovom úvere potvrdila, že bola oboznámená so zmluvnými dojednaniami uvedenými v zmluve ako aj so sadzobníkom poplatkov, s výškou RPMN a s úrokovými sadzbami.

27. Žalobca musel s prihliadnutím na právne predpisy zosúladiť výšku priemernej RPMN, výšku úrokovej sadzby, ako aj výšku celkových nákladov, o ktorých v čase podpisu zmluvného formulára nemal presnú vedomosť. Žalobcovi, ako aj žalovanej, teda mohli byť definitívne údaje známe až po posúdení bonity žalovanej a jej schopností splácať úver. Žalobca tieto relevantné údaje doplnil do zmluvy dňa 17.3.2015, pričom takto vyplnenú a podpísanú zmluvu spolu s Oznámením o schválení úveru doručil žalovanej, inak by žalovaná nevedela, kedy a v akej výške splátok musí úver splácať a nevedela by ani, že jej ho žalobca vo výške 1.500,- Eur schválil. Znamená to, že žalobca žiaden nový návrh na uzavretie zmluvy nedával, keď vyplnením bodu 6. v návrhu zmluvy len návrh zmluvy akceptoval. Pri určení definitívnej hodnoty RPMN postupoval v súlade s bodom 2. a 3. zmluvných dojednaní, ktoré už v čase podania návrhu mala žalovaná k dispozícii a ktoré aj v čase podpísania návrhu zmluvy žalovanou boli jeho súčasťou. Zmena hodnoty RPMN, ku ktorej malo dôjsť podľa názoru súdu prvej inštancie konaním žalobcu - vyplnením bodu 6. žiadosti žalovanej o úver dňa 17.3.2015 - nemôže byť z uvedených dôvodov novým návrhom s poukazom na práve z toho dôvodu, že o výške RPMN nie je možné uzatvárať žiadnu dohodu. Pri stanovení výšky RPMN musí totiž veriteľ zohľadniť návrh podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré mu oznámil spotrebiteľ, vrátane dĺžky trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a celkovú výšku spotrebiteľského úveru. Zo strany žalobcu nešlo preto pri uzatváraní zmluvy o taký postup, ktorý by bol v rozpore s kogentnou právnou úpravou a nasl. . K uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere došlo výlučne

na základe návrhu žalovanej, pričom RPMN doplnená žalobcom v inej, navyše v nižšej hodnote, na platnosti právneho úkonu, ktorý žalobca podpísal a od ktorého žalovaná neodstúpila, nič nemení. Ak by žalobca nebol doplnil do zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere správny údaj týkajúci sa hodnoty RPMN, zmluva by vznikla aj tak, len s inými dôsledkami pre obe zmluvné strany.

28. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že spôsob uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zodpovedá postupu stanovenému v § ustanovení 43c ods.1 a aj , čo žalovaná sama potvrdila čerpaním úveru a najmä tým, že z jej strany došlo k čiastočným úhradám, a teda z tohto konania vyplýva, že bola takouto zmluvou viazaná. V prípade, že by žalovaná nesúhlasila s podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, nebola by úver v sume 1.500,- Eur vôbec čerpala.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. uvedenie údaju o RPMN ako takého, nie však jeho presná hodnota, keďže tento údaj je oprávnený určiť len veriteľ, pretože toto oprávnenie mu vyplýva priamo zo zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže hodnotu RPMN neurčuje spotrebiteľ, nemôže byť predmetom dohody strán.

30. Súd prvej inštancie súčasne uviedol, že presný údaj o RPMN musí byť spotrebiteľovi zrejmý už v čase, kedy on podpisuje zmluvu. S prihliadnutím na prejednávanú vec ako aj na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch sa odvolací súd s takýmto názorom okresného súdu nemohol stotožniť. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že údaj o RPMN musí byť vyplnený na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie v čase podpisu zmluvy spotrebiteľom. Keďže z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že až riadnym vyplnením a následným podpisom zmluvy všetkými zúčastnenými stranami sa zmluva považuje za uzavretú, k jej platnému uzavretiu došlo až okamihom podpisu tejto zmluvy veriteľom - žalobcom, t.j. dňa 17.3.2015, kedy bol súčasne do zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch doplnený relevantný údaj o RPMN.

31. Okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Odvolací súd však poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 zo dňa 9. novembra 2015 (Home Credit Slovakia, a.s. proti Q.), v zmysle ktorého sa má čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva uvádzala konkrétny termín konečnej splatnosti úveru, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi identifikovať dátum takejto splátky. Keďže konštrukcia zákona o spotrebiteľských úveroch dôsledne kopíruje citovanú smernicu, je v súlade s európskou judikatúrou vykladať zákon o spotrebiteľských úveroch tak, že dobu trvania zmluvy a termín končenej splatnosti úveru si strany nemusia dohodnúť jednoznačným termínom, a teda presným dátumom s uvedením konkrétneho dňa, mesiaca a roku, ako to uviedol súd prvej inštancie. Tieto údaje sú pritom uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy a ktoré bolo žalovanej predložené spolu s platne uzatvorenou zmluvou dňa 17.3.2015. Z predmetnej listiny vyplýva, že dátumom splatnosti prvej splátky bol deň 1.5.2015 a dátum poslednej splátky bol vypočítaný na 1.4.2018.

32. Odvolací súd sa na základe vyššie uvedeného nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcom poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Keďže z textu zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur a zároveň bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- Eur, ktorý žalovaná ako spotrebiteľ už v bode 5. zmluvy žiadala započítať s pohľadávkou v podobe jej nároku na poskytnutie schválenej výšky úveru, a to ku dňu poskytnutia úveru, veriteľovi nič nebránilo v započítaní si pohľadávky voči svojmu záväzku poskytnúť žalovanej finančné prostriedky vo výške dojednanej v zmluve o revolvingovom úvere. Na uvedenom postupe sa zároveň zmluvné strany dohodli aj v čl. 10 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorého sa poplatok za poskytnutie úveru uhrádza jeho započítaním so sumou úveru, pričom rozdiel je vyplatený na účet dlžníka.

33. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že dojednanie o zmluvnej pokute požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku, a teda že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle §

53 ods. 4 písm. k) . Podľa tohto ustanovenia sa za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V tejto súvislosti je však nevyhnutné poukázať na ustanovenie , v zmysle ktorého, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je práve V zmysle ustanovenia , tohto nariadenia (ktoré je mimochodom obsahovo zhodné s dojednaním medzi zmluvnými stranami v čl. 8 zmluvy o revolvingovom úvere), ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

34. Ustanovenie nariadenia vlády č. stanovuje, že v prípade, ak sankcie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa citovaného nariadenia. V zmysle uvedeného si žalobca uplatnil svoj nárok v podanej žalobe.

35. Odvolací súd uvádza, že žiaden právny predpis, vrátane zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku spojenú s omeškaním plnenia peňažného záväzku nevylučuje. Nakoľko každé omeškanie splnenia peňažného dlhu je zo zákona sankcionované úrokom z omeškania, ustanovenia o možnosti dojednania zmluvnej pokuty by v intenciách vysloveného názoru okresného súdu stratili zmysel.

36. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia vyslovil, že už samotná zmluvná pokuta je neprimerane vysoká. V prejednávanej veci si žalobca, vychádzajúc z maximálnych limitov pre sankcie za omeškanie spotrebiteľa, v súlade s ustanovením v spojení s nariadenia vlády č. uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania. Nárok na zmluvnú pokutu podľa v sadzbe 0,04 % denne (t.j. 14.60 % ročne) vyplýva z písomného dojednania v zmluve o revolvingovom úvere (bod 8.1) a nárok na úroky z omeškania vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia . V danom prípade síce ide o dve sankcie uplatnené žalobcom popri sebe, avšak, ako už bolo uvedené vyššie, takýto postup nie je v spotrebiteľských sporoch vylúčený. Limitovaná je len výška sankcii, ktorá nesmie byť vyššia ako je upravené v ustanovení nariadenia vlády č. Súd prvej inštancie mal na základe uvedeného priznať žalobcovi tak zmluvnú pokutu, ako aj úroky z omeškania z celej dlžnej sumy. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere 0,05 %, a teda žalobca by mal nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Zohľadniac maximálnu výšku sankcii v zmysle nariadenia vlády č. (maximálne trojnásobok úrokov z omeškania, t.j. 15,15 % ročne) a výšku zmluvnej pokuty uplatnenej žalobcom (14,60 % ročne), mal okresný súd správne priznať žalobcovi aj úrok z omeškania z celej priznanej sumy vo výške 0,55 % ročne. Okresný súd síce žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne, ale takýto postup súdu bol svojvoľný a nepodporený žiadnym zákonným ustanovením, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že súd žalobcovi nepriznal úroky z omeškania ani len v zákonnej výške.

37. Keďže odvolací súd dospel k názoru, že úver poskytnutý žalovanej na základe zmluvy o revolvingovom úvere nie je bezúročný a bez poplatkov v zmysle , zákona o spotrebiteľských úveroch a súčasne, že okresný súd nesprávne a svojvoľne nepriznal žalobcovi nárok vyplývajúci mu zo , zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobcovi voči žalovanej priznal zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne zo sumy 970,60,- Eur od 25.2.2016 do zaplatenia, sumu vo výške 560,88,- Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a s úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne od 25.2.2016 do zaplatenia. Úrok z omeškania a zmluvnú pokutu spolu s úrokom z omeškania priznaným súdom prvej inštancie zo sumy 970,60,- Eur je žalovaná povinná platiť dovtedy, kým sankcie spolu dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, t.j. 1.500,- Eur

a následne odo dňa ďalšieho dňa omeškania je žalovaná povinná platiť už len úrok z omeškania v zákonnej výške 5,05 % ročne zo sumy 1.531,48,- Eur do zaplatenia.

38. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle zmenil rozsudok okresného súdu v druhej výrokovej vete tak, ako je špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku.

39. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

43. Podľa , ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

44. Žalobca odvolaním napadol rozsudok okresného súdu aj v časti výroku, ktorým súd rozhodol o trovách konania. Keďže odvolací súd dospel k názoru, že žaloba žalobcu bola dôvodná v celom rozsahu, súd zmenil aj výrok o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, pretože mal voči žalovanej v konaní plný úspech.

45. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a dospel k záveru, že žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. O výške trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).