Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoP-58-2019.pdf
PDF · 115.83 KB
Case nature
Subarea
6CoP/58/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, dieťa rodičov: matka X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, zastúpená JUDr. Lenkou Maďarovou, advokátkou, so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 42 068 452 a otec K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, W., zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 253 011, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, v štádiu konania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 9P/155/2019-87 zo dňa 11. septembra 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 9P/155/2019-87 zo dňa 11. septembra 2019 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.08.2019, ktorým žiadala zveriť maloletú K. do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť platiť výživné vo výške 450,00 Eur mesačne.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na základe návrhu matky zo dňa 12.08.2019 prebieha konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodňovala tým, že od 16.06.2019 nežije v spoločnej domácnosti s otcom maloletej, kedy sa odsťahovala aj s maloletou k svojim rodičom. Zabezpečuje starostlivosť o maloletú, nakoľko je na rodičovskej dovolenke a výživu dieťaťa zabezpečuje z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov, celkovo v sume 245,04 Eur mesačne. Otec na výživu maloletej zaslal sumu 150,00 Eur dňa 30.07.2019. S otcom dieťaťa sa snažila mimosúdne dohodnúť, zaslala mu návrh dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu s vyčíslením výživného, avšak k dohode nedošlo. Otec maloletej vlastní nehnuteľnosť (novostavbu rodinného domu), má služobné auto, pravidelný oficiálny príjem vo výške 1.033,00 Eur mesačne. Mala za to, že maloleté dieťa by nemalo pocítiť rozdiel spôsobený odlúčením rodičov a malo by mať aj naďalej rovnakú životnú úroveň, akú nastavil práve otec maloletej.
3. Otec s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril nesúhlas podaním zo dňa 23. augusta 2019. Matka sa bez vysvetlenia rozhodla dňa 16.06.2019 odťahovať zo spoločnej domácnosti, pričom spolu s maloletou odišla bez jeho dovolenia do Rakúska - C., kde býva v byte s celou svojou rodinou. S maloletou dcérou udržuje styk len vtedy, keď mu to matka dovolí a dcéru si musí vyzdvihnúť vo C.. Cesta za dieťaťom a späť trvá približne 7 hodín, čo je časovo náročné. Zdôraznil, že o dieťa sa vie postarať sám, pretože to do odchodu z domácnosti robil bežne, plne pozná návyky dieťaťa, jeho denný režim. Nezakladá sa na pravde tvrdenie matky, že by neprispieval na výživu maloletej dcéry,
keďže poslal na účet matky sumu 150,00 Eur, naviac matka v mesiacoch jún/júl 2019 používala platobnú kartu s jeho súhlasom na platby približne vo výške 354,57 Eur. Z uvedeného teda vyplýva, že nebola preukázaná potreba neodkladnej úpravy pomerov, naviac keď matka požaduje výživné v sume 450,00 Eur, čo je vzhľadom na jeho príjem neprimeraná suma. Cestovanie za dieťaťom spôsobuje neprimerané náklady a pokiaľ má dieťa vo svojej starostlivosti, dcére kupuje všetko od plienok, hygienických potrieb až po oblečenie. V najlepšom záujme dieťaťa bude zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zároveň žiadal, aby bolo súdom matke zakázané vycestovať s maloletou K. na dlhodobý pobyt do zahraničia bez jeho súhlasu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal zamietnuť v celom rozsahu.
4. K podanému návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 26.08.2019 podal správu kolízny opatrovník maloletého dieťaťa. Správu podával na základe telefonického rozhovoru s matkou, ktorá potvrdila, že aj s maloletou K. býva spolu s rodičmi v prenajatom trojizbovom byte v Rakúsku. Podľa vyjadrenia matky jedenkrát v mesiaci prichádza s maloletou na Slovensko na tri až štyri dni a vtedy podľa jej vyjadrenia sa otec s maloletou stretáva. Otec okrem sumy 150,00 Eur na výživu dieťaťa nepoukázal žiadne ďalšie prostriedky. Zo správy kolízneho opatrovníka ďalej vyplýva, že otec nesúhlasil s odchodom matky s maloletou do zahraničia a naďalej žiada, aby sa na Slovensko vrátila. Matka aj s maloletou dcérou mali u neho vhodné bytové a sociálne podmienky v novostavbe rodinného domu. Pokiaľ sa matka nevráti na Slovensko späť, bude zvažovať návrh na zverenie maloletej do svojej starostlivosti, ktorú je on schopný zabezpečiť podľa jeho vyjadrenia.
5. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z ust. § 2 ods. 1, 2 CMP v spojení s § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 3, § 331 ods. 1 CSP. Po posúdení návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že je nedôvodný v celom rozsahu, nakoľko v danom prípade neexistuje stav vyžadujúci úpravu neodkladným opatrením. Vychádzal pritom nielen z tvrdení matky, ale aj z vyjadrenia otca, z príloh predložených otcom, ako aj zo správy z prešetrenia rodinných pomerov kolíznym opatrovníkom, z potvrdenia o príjme otca. Matka vo svojom návrhu nepreukázala žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť navrhovanej úpravy. Okresný súd zdôraznil, že nemal preukázané - osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by maloletému dieťaťu hrozilo nebezpečenstvo zo strany jedného z rodičov. Matka sa s dieťaťom odsťahovala zo spoločnej domácnosti dňa 16.06.2019 a v súčasnosti sa zdržiava u svojich rodičov aj s dieťaťom v Rakúsku. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na maloleté dieťa vo výške 244,38 Eur, otec je zamestnaný v spoločnosti Saint-Gobain Construction Products, s.r.o. s čistým mesačným príjmom vo výške 900,00 Eur mesačne. Otec sa s maloletou K. stretáva na základe predchádzajúceho dohovoru s matkou. Matka teda neodsvedčila naliehavosť a potrebnosť navrhovanej dočasnej úpravy, nakoľko dieťa už je reálne v jej starostlivosti, a to od júna 2019. Ak sa rodičia nedohodnú a otázka osobnej starostlivosti bude medzi rodičmi sporná, jej zodpovedanie bude predmetom konania vo veci samej, kde súd rozhodne po riadne vykonanom dokazovaní a posúdení všetkých podstatných skutočností. V otázke určenia výživného súd nemal osvedčenú skutočnosť, že otec neprispieva na výživu maloletého dieťaťa. Matka samotná v návrhu zo dňa 12.08.2019 potvrdila, že otec zaslal na výživu maloletej dňa 29.07.2019 sumu 150,00 Eur. Vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu vyplýva priamo zo zákona a otec ju môže plniť aj dobrovoľne, bez rozhodnutia súdu. Keďže nebola potreba neodkladnej úpravy pomerov preukázaná, súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu.
6. Pokiaľ otec vo svojom vyjadrení k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal, aby súd v rámci svojho rozhodnutia upravil matke zákaz vycestovania s maloletou K. dlhodobo do zahraničia bez jeho súhlasu, v tejto súvislosti uviedol, že matka sa už reálne s dieťaťom v zahraničí nachádza. Pokiaľ došlo k neoprávnenému premiestneniu dieťaťa, resp. únosu dieťaťa do zahraničia, je potrebné, aby otec postupoval podľa Dohovoru o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorý bol prijatý 25. októbra 1980 v Haagu (Haagsky dohovor).
7. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletej, ktorá žiadala uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že maloletá K. bude zverená do jej osobnej starostlivosti a otcovi bude uložené prispievať na výživu dieťaťa po 450,00 Eur mesačne. Matka zo správania otca maloletého dieťaťa nadobudla pocit neistoty, či jej maloletú K. po vopred dohodnutom styku s ňou, vráti. Žiadala otca, aby jej podpísal jednoduchý dokument - dohodu o tom, kedy dieťa od nej preberá a kedy jej ho vráti, čo však otec s odvolaním sa na jeho advokátku, odmietol podpísať. Potvrdila, že otec vyzýva
matku k zmene pobytu, čo však aktuálne nie je reálne, a to najmä z finančných dôvodov, ako aj z toho dôvodu, že pri svojich rodičoch má podporu a zázemie. Taktiež uviedla, že ide o dočasný pobyt do času, kedy bude na materskej/rodičovskej dovolenke, nie o trvalý pobyt. Po nástupe do zamestnania bude nútená riešiť zmenu pobytu - presťahovanie do D.. Aktuálne na dieťati spozorovala, že po tom, čo dieťa strávi noc bez nej, je uplakané, extrémne upäté na ňu. Skontaktovala sa so psychologičkou PhDr. A., u ktorej má objednaný termín dňa 30.09.2019, na ktorý sa má dostaviť aj s maloletým dieťaťom. Psychologička doporučovala, aby do dátumu vyšetrenia dieťa nebolo odlúčené od matky na noc. Otca o tejto skutočnosti informovala emailom v záujme spoločného riešenia situácie s tým, aby nevystavovali dieťa neprimeranému stresu. Dala do pozornosti, že v mesiaci júl 2019 strávilo maloleté dieťa spolu o otca 6 nocí, v mesiaci august 2019 spolu 9 nocí. Maloleté dieťa je v útlom veku a vôbec celej situácii nerozumie. Keďže otec dieťaťa je nevypočítateľný, mala za to, že jediným správnym rozhodnutím je zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti v záujme zabezpečenia stabilného prostredia, keďže v súčasnosti sú rodičia v neistote a každý si háji svoje práva na maloleté dieťa, ktoré však tým trpí. Na okraj poznamenala, že spoločnú domácnosť opustila po dlhodobých a neprekonateľných rozporoch medzi rodičmi ako partnermi. K návrhu na nevyhnutnosť úpravy výživného dala do pozornosti, že pokiaľ aj čerpala prostriedky prostredníctvom jeho platobnej karty, čerpala zo spoločného účtu, na ktorý dňa 14.06.2019 bola poukázaná kreditná platba v sume 548,63 Eur zo spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s. (dovolenková mzda) od jej zamestnávateľa a následne dňa 17.06.2019 suma 245,04 Eur z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami. Tieto platby predstavujú spolu 793,67 Eur, to znamená, ide o sumu, ktorá prináleží jej a nie otcovi maloletého dieťaťa. Debetné platby realizované ňou z uvedeného účtu v mesiaci jún a júl 2019 po odchode zo spoločnej domácnosti predstavujú sumu 354,57 Eur. Túto sumu teda nemožno považovať za príspevok na dieťa zo strany otca. Na účte otca teda ešte zostala sumu 439,10 Eur, ktoré patria matke a ktoré jej doposiaľ nevrátil. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočností, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní, resp. môže plniť aj mimo rozhodnutia súdu. Súdu preukázala odôvodnené nevyhnutné potreby dieťaťa, ktorých rozsah prekračuje sumu 450,00 Eur mesačne. V súčasnosti jej teda pomáhajú rodičia, keďže otec si vyživovaciu povinnosť neplní. Súd zamietnutím návrhu dáva otcovi neprimeraný priestor na taktizovanie a pokračovanie v jeho „vydieraní“ a zároveň tak dochádza k navyšovaniu dlžného výživného, čo je v neprospech dieťaťa. Prax súdov je určovať výživné na úrovni 30 % z čistého príjmu povinného rodiča, čo v danom prípade predstavuje minimálnu výšku výživného vo výške 270,00 Eur (30 % zo sumy 900,00 Eur). K odvolaniu pripojila koncept dohody rodičov o realizovanom styku otca s maloletým dieťaťom, ktorý nie je podpísaný rodičmi. Ďalej matka pripojila výpisy z účtu C. D. o finančných operáciách matky tvrdených v odvolaní, potvrdenie o príjme matky zo dňa 16.09.2019.
8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu sa obmedzil na súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
9. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť, alternatívne žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že maloletá K. bude zverená dočasne do jeho osobnej starostlivosti. Nesúhlasil s tým, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky. K tvrdeniu matky, že u dieťaťa došlo k zmenám v jeho správaní v súvislosti s pobytom u otca, resp. že matka nadobudla pocit neistoty, že jej dcéru nevráti, uviedol, že bola to práve matka, ktorá bez vysvetlenia zobrala maloletú dcéru do Rakúska, kde v súčasnosti žije bez jeho súhlasu. Zo dňa na deň bol tak postavený do situácie, kedy bol pripravený o možnosť byť s dcérou každý deň, tak ako bol na to zvyknutý, a teda ak sa v tejto situácii „bráni“, nemožno to vyhodnotiť v jeho neprospech. To, že sa matka z akýchkoľvek dôvodov rozhodla opustiť spoločnú domácnosť je jedna vec, avšak trval na tom, že aj on sa chce riadne starať o ich maloletú dcéru, chce byť pri nej maximum času ako môže byť, k čomu si zabezpečil aj všetky svoje pracovné povinnosti. Rozhodne nechce byť otcom, ktorý sa nemieni aktívne stretávať so svojou dcérou a zabezpečovať jej každodenné potreby. Bola to teda matka, ktorá bez jeho súhlasu sa zdržuje s dieťaťom v zahraničí, preto považuje za neadekvátne a neodôvodnené jej tvrdenia, že by jej nemal vrátiť dieťa. Uviedol, že ani raz sa nestalo to, aby dieťa matke nevrátil v deň a hodinu, na ktorú boli dohodnutí. Uvedené vyplýva aj zo samotného odvolania matky, ktorá len vyjadruje akési pochybnosti bez reálneho podkladu a dôkazu, že sa tak stalo. K tvrdeniam matky o dôvode odchodu zo spoločnej domácnosti uviedol, že tieto sa nezakladajú na pravde, z jeho pohľadu hlavným dôvodom ich nezrovnalostí bolo to, že matka navrhovateľky mala na túto veľký vplyv a v podstate sa snažila riadiť ich domácnosť, čo bolo a je pre neho neakceptovateľné. Urobil však maximum preto, aby sa zachovala rodina. Ak vniesol do života maloletej dcéry niekto neistotu, tak je to práve matka, ktorá zobrala
dcéru z jej domova, kde sa cítila bezpečne. Zdôraznil, že žiadnu dohodu mimo súdu podpisovať nemieni, pretože nesúhlasí so zásadnou vecou, ktorú matka odmieta akceptovať, a to je jej pobyt v zahraničí. Pokiaľ právna zástupkyňa kontaktovala právnu zástupkyňu matky, bolo to v záujme toho, aby sa bolo možné vyhnúť konaniu, ktoré by mohlo byť pre dieťa stresujúce. Aktuálne nemá vedomosť o pomeroch, v akých dieťa žije, pričom jeho bytové pomery boli riadne prešetrené úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. K tvrdeniu matky, že maloleté dieťa je po návrate od otca nervózne a uplakané, uviedol, že jediný problém je dlhé cestovanie C. - W. - W. - C.. Túto situáciu však nezapríčinil otec. Pokiaľ chce byť s dcérou, je nútený si zobrať dovolenku už v piatok, cestuje tri a pol hodiny do C., aby dieťa mohol zobrať k sebe domov a následne po víkende dieťa vrátiť matke, to všetko na jeho náklady. Pokiaľ pricestuje s dcérou domov, maloletá K. sa teší zo stretnutia s ním, teší sa z domáceho prostredia. Pokiaľ je maloletá K. uňho, pokojne spí aj v noci, počas dňa sa prispôsobuje všetkým jej potrebám, a to predovšetkým vzhľadom na jej vek. Matka maloletej mu oznámila, že bude prebiehať stretnutie so psychologičkou PhDr. A., s ktorou sa telefonicky skontaktoval. Nepotvrdila informáciu matky, že do stretnutia so psychologičkou by styk s otcom nemal prebiehať. Psychologického vyšetrenia sa zúčastnil a správu pripojil k vyjadreniu. Zo správy jednoznačne vyplýva, že dieťa je emocionálne fixované v rovnakej miere na oboch rodičov a ku obom rodičom prejavovala lásku rovnako. Psychologička v závere skonštatovala, že obmedzenie kontaktu s otcom by bolo pre dieťa nevhodné, keďže by to narušilo doteraz dobre vybudované citové väzby. Ak matka v odvolaní na jeho adresu uviedla, že je nevypočítateľný, opakovane uviedol, že v jeho živote sa nezmenilo nič, okrem toho, že matka zo dňa na deň odišla bez jeho súhlasu aj s dcérou do zahraničia. Žije na tom istom mieste, pracuje dlhodobo u toho istého zamestnávateľa, plní si všetky svoje záväzky a povinnosti a nič iné nechce, len sa rovnakou mierou podieľať v starostlivosti o ich spoločnú dcéru. Ohradil sa voči výrazu „nevypočítateľný“, ktorým ho označila matka, pretože, ak bol niekto nevypočítateľný, bola to práve matka maloletej, ktorá bez jeho vedomia a tušenia opustila spoločnú domácnosť. Bola to teda matka, ktorá vytrhla dieťa zo stabilného rodinného prostredia a odviedla ho do cudzej krajiny, do cudzieho prostredia, kde dieťa žije v byte s minimálne ďalšími štyrmi až piatimi osobami. Matka v rozhovore s otcom deklarovala, že nemá problém sa s otcom dohodnúť na striedavej osobnej starostlivosti. Uviedol, že vo veci samej sa bude domáhať zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti, resp. striedavej starostlivosti, nakoľko má na to pripravené všetky podmienky a hlavne chce sa starať a byť pri svojej dcére, ktorú miluje a nechce byť len otcom „pozorovateľom“. Pokiaľ ide o otázku výživného, mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav. Matke hneď po jej odchode zaslal výživné, naviac, keď má možnosť byť s dcérou, stará sa o ňu, zabezpečuje všetky jej potreby, nakupuje jej oblečenie, topánky a všetko čo potrebuje. Vzhľadom na jeho súčasné majetkové možnosti a pomery poslal matke na výživu maloletého dieťaťa v septembri sumu 100,00 Eur a v mesiaci október sumu 120,00 Eur. Obe platby išli z účtu jeho otca, ktorý mu v tejto situácii pomáha, a to vzhľadom na všetky nákladové položky, ktoré pravidelne mesačne platí. Na dôkaz uvedeného tvrdenia pripojil výpisy z účtu. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením a matka vo svojom návrhu ani v rámci odvolania naliehavosť na vydanie neodkladného opatrenia neodôvodnila a nepreukázala. Práve naopak, matka už vo svojom úvodnom návrhu cielene klamala, že jej nedáva otec žiadne finančné prostriedky, čo nie je pravdou. Aj v tomto štádiu konania preukázal listinnými dokladmi, že matke posiela finančné prostriedky na maloletú dcéru pravidelne a okrem toho jej kupuje oblečenie, obuv, hračky a iné potrebné veci. K vyjadreniu otec pripojil prílohy: správa z psychologického vyšetrenia zo dňa 30.09.2019 vypracovaná PhDr. A., výpisy z účtu, ktorými otec preukazoval platenie výživného na maloletú K. v mesiaci september vo výške 100,00 Eur a v mesiaci október vo výške 120,00 Eur.
10. Vyjadrenie otca k odvolaniu matky bolo doručené dňa 07.11.2019 právnej zástupkyni matky a kolíznemu opatrovníkovi maloletého dieťaťa dňa 05.11.2019, na ktoré písomne nereagovali.
11. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky prevzala právna zástupkyňa matky dňa 07.11.2019 a právny zástupca otca dňa 06.11.2019, na ktoré vyjadrenie písomne nereagovali.
12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
14. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu nepredstavuje rozhodnutie vo veci samej, ale jedná sa o rozhodnutie súdu v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
15. V štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia teda súd zisťuje len elementárne skutočnosti, ktoré majú byť podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Úlohou konajúceho súdu bolo v danom prípade posúdiť otázku nevyhnutnosti a naliehavosti potreby upraviť dočasne práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu, a to na základe osvedčených skutočností, ktoré sa javili ako pravdepodobné. Nebol tu priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania, keďže by to poprelo podstatu a logiku neodkladného opatrenia ako rýchleho nástroja na úpravu právnych pomerov účastníkov konania.
16. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorým zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, je vecne správne. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal nielen z tvrdení matky uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale už aj zo stanoviska otca, ktorý sa pred rozhodnutím okresného súdu vo veci vyjadril dňa 23.08.2019 a z vyjadrenia kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa. Medzi účastníkmi v odvolacom konaní nebolo sporným, že maloleté dieťa pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí do 16.06.2019 žili v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloletú K. zabezpečovali obaja rodičia. Matka opustila spoločnú domácnosť aj s maloletým dieťaťom, bez predchádzajúcej dohody rodičov, ako bude výchova maloletého dieťaťa v ďalšom prebiehať, ako ktorý z rodičov bude na nej participovať. Matka sa s maloletým dieťaťom dočasne zdržiava v domácnosti svojich rodičov, ktorí aktuálne žijú v Rakúsku. Otec maloletej s takýmto riešením nesúhlasí, avšak akceptuje daný stav do času rozhodnutia vo veci samej s tým, že maloletú K. po dohode s matkou si preberá od matky v jej domácnosti a po víkende v domácnosti otca, dieťa vráti matke späť. Matka v odvolacom konaní potvrdila tieto skutočnosti a dodala, že takto dieťa strávilo s otcom v mesiaci júl 2019 spolu 6 nocí a v mesiaci august spolu 9 nocí. V odvolaní matka však upriamila pozornosť na skutočnosť, že po styku otca s maloletým dieťaťom u dieťaťa spozorovala nezvyčajnú nervozitu, extrémnu upätosť na matku, čo bolo dôvodom na vyhľadanie odbornej pomoci u detského klinického psychológa. Plánovaného vyšetrenia dňa 30.09.2019 sa u psychológa zúčastnili obaja rodičia, ako aj maloletá K.. Zo správy PhDr. J. A. zo dňa 07.10.2019 vyplynulo, že rodičia sa dohodli na stretávaní otca s maloletým dieťaťom každý druhý víkend na dve až tri noci. Maloletá K. spontánne prejavovala lásku obom rodičom rovnako, interakcia rodičov s dieťaťom bola vhodná a veku primeraná. Obmedzenie kontaktu s otcom by z dlhodobého hľadiska pre dieťa nebolo vhodné, keďže by narušilo doteraz dobre vybudované citové väzby.
17. Odvolací súd po oboznámení sa so stavom tvrdeným a vyplývajúcim z návrhu matky, ako aj odvolania matky spolu s pripojenými listinnými dôkazmi predloženými rodičmi v konaní, dospel k záveru, že aktuálne za danej situácie neboli osvedčené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky. Výchovu maloletého dieťaťa zabezpečuje matka a otec sa podieľa na výchove dieťaťa v rámci styku, ktorý rodičia realizujú na základe mimosúdnej dohody. V konaní nebolo preukázané nebezpečenstvo, ohrozenie, či iná relevantná okolnosť, ktorá by vyžadovala určitý, resp. navrhovaný zásah súdu formou neodkladného opatrenia.
18. Pokiaľ ide o návrh matky vo veci výživného, je potrebné poukázať na to, že neodkladným opatrením možno nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP). Už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.08.2019 matka uviedla, že otec dňa 30.07.2019 poslal na účet matky 150,00 Eur na výživu dieťaťa. Aj následne, v rámci odvolacieho konania, nebolo rozporované, že otec na výživu dieťaťa zaslal matke v septembri 2019 sumu 100,00 Eur a v mesiaci október sumu 120,00 Eur. Nebolo tiež rozporované vyjadrenie otca, že okrem týchto súm zakupuje dieťaťu oblečenie, hračky a iné bežné potreby. Za takéhoto stavu podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ sa otec finančne aj naturálnou formou podieľa na výžive maloletej aj bez rozhodnutia súdu v rozsahu uvádzanom v konaní, vzhľadom na vek a pri nezistení zvýšených nákladov na maloleté dieťa (napr. zhoršenie zdravotného stavu), nebol dôvod na určenie výživného formou neodkladného opatrenia.
19. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade je zjavné, že vzájomný vzťah rodičov nie je úplne harmonický, ktorá skutočnosť viedla k odchodu matky zo spoločnej domácnosti spolu s maloletým dieťaťom. Nepochybné však je, že vzťah tak matky, ako aj otca k maloletému dieťaťu je pozitívny a neboli zistené relevantné skutočnosti, ktoré by jedného z rodičov mali obmedzovať pri výchove maloletého dieťaťa. Je aj v záujme maloletej K., aby sa na jej výchove podieľali tak matka, ako i otec, teda obaja rodičia a aby si, i keď rodičia žijú momentálne oddelene, dieťa prehlbovalo citované vzťahy k obom rodičom. Odvolací súd mal za to, že vzhľadom na vek maloletej, je povinnosťou oboch rodičov zabezpečiť, aby do konečného rozhodnutia súdu starostlivosť o maloleté dieťa prebiehala nerušene, bez konfliktov a v súlade so záujmami maloletého dieťaťa. Za daného stavu majú rodičia rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu a obaja majú právo podieľať sa v zmysle Zákona o rodine na tejto starostlivosti, keďže ani na strane matky ani na strane otca neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali opačnému záveru.
20. Na základe popísaných úvah v danom štádiu konania aktuálne nebola zistená potreba dočasnej úpravy právnych vzťahov účastníkov navrhovaným neodkladným opatrením, a preto rozhodol krajský súd spôsobom vyjadreným vo výroku rozhodnutia.
21. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
22. Záverom odvolací súd dodáva, že konštatované závery neprejudikujú rozhodnutie vo veci samej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie tvrdených skutočností. Definitívna úprava práv oboch rodičov k maloletému dieťaťu bude vykonaná rozhodnutím vo veci samej.
23. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože v zmysle návrhu matky na súde prebieha aktuálne aj konanie o veci samej, ktoré doposiaľ nie je skončené (§ 58 CMP).
24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.