Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14T-28-2023.pdf
PDF · 79.23 KB
Case nature
Area
Subarea
14T/28/2023
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. 02. 2024 v Ružomberku, takto
rozhodol:
rozhodol:
Súd podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku trestnú vec proti obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D., trvale bytom E. D. F. G. XXXX/X, F.,
vo veci trestného stíhania pre skutok spočívajúci v tom, že
dňa 19.04.2023 v čase okolo 11.00 h v byte na ulici E. D. G. XXXX/X H. F. po tom, čo vulgárne nadával svojej družke C. I., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., E. D. G. XXXX/X, slovami „že je kurva a štetka“, ju najskôr utierkou zbil po zadku, potom ju dvakrát udrel päsťou do brucha, jedenkrát zovretou päsťou do zadnej časti hlavy, následne ju začal škrtiť a počas toho, ako ju chytil za vlasy v zadnej časti hlavy, spadla, čím jej spôsobil pomliaždenie hrudníka vpravo, pomliaždenie dolnej časti hrudnej chrbtice, pomliaždenie a krvný výron ľavého predlaktia a odlomenie bázy dolného článku malíčka pravej ruky s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 35 dní a následne dňa 20.04.2023 v čase okolo 15.00 h až 16.00 h svojej družke C. I. opäť vulgárne nadával slovami „že je kurva, štetka a piča“ a jedenkrát ju udrel zovretou päsťou do zadnej časti hlavy,
p o s t u p u j e
Okresnému úradu Ružomberok, odboru všeobecnej vnútornej správy, nakoľko má za to, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán posúdiť ako priestupok.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Ružomberok podala na súd obžalobu na A. B. pre podozrenie zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona, teda že inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe – tehotnej žene a blízkej osobe (družke) na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby Okresnej prokuratúry Ružomberok zo dňa 07. 12. 2023.
Obžalovaný pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Prostredníctvom obhajcu uviedol, že obžalobu považuje za nedôvodnú, dokazovaním nebolo preukázané, že vôbec sa mal stať skutok, pre ktorý sa viedlo trestné konanie a z dôvodu absencie subjektívnej stránky navrhoval postup podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, teda oslobodenie spod obžaloby.
Pred súdom obžalovaný zotrval na výpovedi z prípravného konania s tým, že družku len ťapol utierkou po zadku a takéto konanie nemohlo jeho družke spôsobiť zranenia, ktoré popísala prokuratúra v obžalobe.
S družkou žije v spoločnej domácnosti, majú tri maloleté deti, kvôli dlhom museli predať byt a aktuálne bývajú v nájme.
Počas ich vzájomnej hádky dôvodom ktorej malo byť zatajenie tehotenstva sa družku snažil zastaviť, omylom ju chytil za vlasy, dôsledkom čoho spadla, po ošetrení však v domácnosti normálne fungovala. On sa jej tým pádom snažil viac v domácnosti pomáhať. Dôvodom privolania polície podľa jeho názoru bola skutočnosť, že družka neodhadla vzniknutú situáciu a pokiaľ takto konala, konala s cieľom ukončiť hádku. V prípade jeho odsúdenia spojeného s núteným výkonom trestu by došlo k významnému zásahu do rodiny, keď on ukončil dlhodobú práceneschopnosť, chce sa zamestnať. Dôvodom hádok medzi ním a družkou bolo nedostatok finančných prostriedkov. K možnému požívaniu návykových látok sa vyjadril v tom smere, že alkohol požíva výnimočné, príležitostne užíva amfetamín. Jeho zlý zdravotný stav, dlhodobá práceneschopnosť sa odrazila aj na jeho psychickom stave, ktorú situáciu, v ktorej sa ocitol nezvládol.
Poškodená C. I. ako osoba blízka (§ 130 ods. 2 Trestného poriadku) pred súdom využila svoje právo a odmietla vypovedať.
Prokurátor navrhol prečítať výpoveď svedkyne z prípravného konania, rovnako tak aj záznam o podaní trestného oznámenia. Súd na hlavnom pojednávaní tomuto návrhu prokuratúry nevyhovel, nakoľko išlo o dôkazy, ktoré boli vykonané pred vznesením obvinenia obžalovanému s prihliadnutím na skutočnosť, že v prípade poškodenej ide o osobu, ktorá má právo odmietnuť vypovedať.
Na margo prípravného konania súd však považuje za potrebné uviesť, že hoci vo svojej výpovedi z prípravného konania poškodená uviedla, že využila svoje právo a odmietla vo veci vypovedať, poverený príslušník aj naďalej vykonával jej výsluch, pričom ide o postup, ktorý nie je v súlade s ustanoveniami trestného poriadku. Pri zamietnutí návrhu na vykonanie tohto dôkazu súd vychádzal aj z článku 6 písm. d) Dohovoru, ako aj z ustálenej súdnej praxe a viacerých rozhodnutí či už súdom Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva.
Podľa § 119 ods. 3 Trestného poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.
Postup orgánov činných v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania upravuje ustanovenie § 196 Trestného poriadku.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí, že je potrebné ho doplniť, doplnenie vykoná výsluchom oznamovateľa alebo poškodeného alebo vyžiadaním písomných podkladov od oznamovateľa alebo od inej osoby alebo orgánu príslušný prokurátor alebo príslušný policajt tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 197 alebo § 199 v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Prokurátor alebo policajt môže vypočuť osobu. Prokurátor alebo policajt môže vypočuť osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Táto osoba má právo odoprieť výpoveď, ak by výpoveďou spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, alebo svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťovala ako vlastnú ujmu, nesmie však byť vypočúvaná v prípadoch ustanovených v § 129.
Zo znenia citovaného ustanovenia ako aj dôvodovej správy vyplýva, že informácie získané výsluchom tzv. podozrivého resp. oznamovateľa alebo poškodeného, prípadne získané podaním vysvetlenia ďalších osôb nemožno v neskoršom konaní použiť ako dôkaz. Pred začatím trestného stíhania nie je
možné s procesnými dôsledkami pre ďalšie procesné štádia vykonávať dôkazy, teda vypočuť svedkov alebo podozrivú osobu. V prípade, že dôjde k vzneseniu obvinenia voči podozrivej osobe, musí byť opätovne vypočutá v procesnom postavení obvineného. Postup pred začatím trestného stíhania je koncipovaný ako štádium trestného konania, v ktorom sa nevykonávajú dôkazy. Praktický význam takto získaných informácii pred začatím trestného stíhania spočíva v získaní dostatočných podkladov na začatie trestného stíhania podľa § 199 Trestného poriadku, prípadne pre vznesenie obvinenia podľa § 206 Trestného poriadku, prípadne pre postup podľa § 197 Trestného poriadku.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa ods. 12 citovaného ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa ods. 14 citovaného ustanovenia strany sú si v konaní pred súdom rovné.
Podľa ods. 19 citovaného ustanovenia pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
Súčasťou trestného spisu bolo aj odborné vyjadrenie znalca MUDr. Jána Jelenčíka č. 19/2023 z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia. Z obsahu odborného vyjadrenia, ktoré bolo prečítané na hlavnom pojednávaní vyplýva, že znalec vychádzal pri vypracovaní odborného vyjadrenia zo záznamov o podaní oznámenia C. I., ako aj zo záznamov podania vysvetlenia menovanej. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia je súd toho názoru, že aj v tomto prípade malo dôjsť k „prepočutiu“ znalca k obsahu jeho odborného vyjadrenia tým skôr, že išlo o dôkazy na základe ktorých znalec podal odborné vyjadrenie, ktoré súd vyhodnotil ako nezákonne získané, resp. ako dôkazy, ktoré nie je možné použiť v konaní pred súdom. Okrem tejto výhrady však súd považuje za potrebné podotknúť, že lekár vylúčil dobu liečenia ako aj primerané obmedzenie v obvyklom spôsobe života na dobu 35 dní. Pri odpovedi na otázku č. 3 povereného príslušníka policajného zboru však znalec uviedol, že počas celej doby liečenia poškodená nemohla vykonávať činnosti a voľnočasové aktivity spojené s veľkou fyzickou námahou (dvíhanie a prenášanie ťažších predmetov, práca s lopatou, väčšie upratovanie, behanie, skákanie, hranie sa loptových hier, turistika atď.), ale počas celej doby liečenia mohla v plnej miere vykonávať činnosti spojené s každodennými potrebami, ktoré znalec aj špecifikoval, ako aj všetky činnosti spojené s menšou fyzickou námahou. Pri vykonávaní týchto činností bola plne sebestačná, nebola odkázaná na pomoc druhej osoby, inak obmedzená v obvyklom spôsobe života obmedzená nebola.
Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že poškodená v tom čase sa mala nachádzať v štádiu gravidity (tehotenstva), pričom aj po skutku, ktorý obžalovaný uviedol mohla vykonávať bežné životné činnosti. Bez ohľadu na návrh obhajoby v tom smere, že znalcovi nebola predložená zápisnica o výsluchu poškodenej zo dňa 17. 10. v tom smere, že v tejto výpovedi mala uviesť, že zranenie jej nebolo spôsobené obžalovaným, považuje súd odborné vyjadrenie podané znalcom za nepostačujúce a v rámci kontradiktórneho konania pred súdom v zmysle zásady rovnosti strán bolo v konečnom dôsledku potrebné vyhodnotiť toto odborné vyjadrenie ako nedostačujúce, ktoré vo svetle absencie ďalších priamych alebo nepriamych dôkazov nepotvrdzovali tvrdenia uvedené v obžalobe o potrebe liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 35 dní.
Okresný súd spravujúc sa všeobecnými zásadami pre voľné hodnotenie dôkazov jednotlivo ako aj v ich súhrne dospel k záveru, že prokuratúra neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s tvrdením uvedeným v obžalobe. Dôkazy na ktorých prokuratúra postavila obžalobu súd vyhodnotil ako dôkazy, na ktoré nemožno v konaní pred súdom prihliadať a ani ďalšie dôkazy nepreukazujú, že by A. B. svojím konaním naplnil zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného zákona a teda že inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe – tehotnej žene a blízkej osobe (družke), avšak konanie, ktoré popísal obžalovaný vo svojej výpovedi pred súdom by mohlo zakladať zodpovednosť za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien a doplnkov a preto trestnú vec proti obžalovanému A. B. postúpil Okresnému úradu Ružomberok, odboru všeobecnej vnútornej správy nakoľko má za to, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán posúdiť ako priestupok.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť v lehote 3 pracovných dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Sťažnosť má odkladný účinok.