Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-19-2019.pdf
PDF · 84.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-7T/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Némethovej Stiffelovej a prísediacich PhDr. Veroniky Pumovej a Viery Homovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.11.2019 v Bratislave takto
rozhodol:
Obžalovaní
W. C., XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., I. XX, a
N. C., nar. XX.XX.XXXX v D. nad D., trvale bytom D., K. námestie č.1
sa uznávajú vinnými, že
dňa 17.02.2018 v čase asi o 00:57 hod. v blízkosti zástavky MHD na Ovsištskom námestí v Bratislave po predchádzajúcich verbálnych urážkach spoločne fyzicky napadli poškodeného K. H. a to tým spôsobom, že ho zhodili na zem, kde ho následne obaja spoločne a opakovane kopali do oblasti hlavy, hornej časti hrude a chrbta, čím poškodenému K. H., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom C. ulica č. XX, D. spôsobili mnohopočetné pomliaždeniny hlavy v oblasti spánkov bez otrasu mozgu, pomliaždenie krčného segmentu chrbtice bez preukázaného poškodenia miechy, stavcov alebo koreňových nervov, pomliaždenie prednej steny hrudnej bez preukázaného poškodenia orgánov dutiny hrudnej, pomliaždenie ľavého ramenného pletenca, pomliaždenie prednej steny brušnej bez preukázaného poranenia orgánov dutiny brušnej s potrebou vyšetrenia a priemernou dobou liečenia v trvaní 14-18 dní, počas ktorého mal poškodený po dobu 12 dní mierne ťažkosti s pohybom v krčnom segmente chrbtice, pričom v priebehu útoku obvinených na poškodeného K. H. vystúpila na jeho obranu poškodená Q. H., ktorá ťahala obvineného N. C. od chrbta za bundu, na čo ju tento odsotil a spadla na zem, kde počas toho ako sa pokúšala postaviť ju obvinený W. C. dvakrát s náprahom kopol do oblasti ľavej spánkovej časti hlavy v dôsledku čoho upadla do bezvedomia, čím poškodenej Q. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. ulica č. XX, D. spôsobil otras mozgu I. stupňa a pomliaždenia hlavy v oblasti ľavej ušnice s výronom krvi pod kožu s potrebou hospitalizácie a priemernou dobou liečenia v trvaní 14-16 dní, počas ktorého mala poškodená po dobu 12 dní mierne ťažkosti s bolesťami hlavy a vegetatívne ťažkosti, pričom v súvislosti s uvedenými zraneniami poškodenej Q. H. vznikli poškodenej C. zdravotnej poisťovni, a. s. so sídlom N. cesta č. 2, D., IČO: XX XXX XXX náklady za úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti vo výške 829,44 Eur, a súčasne počas prebiehajúceho konfliktu obvinení presne nezisteným spôsobom napadli aj poškodeného A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. ulica č. XX, D., ktorý v dôsledku ich útoku utrpel zranenia: kompletnú nestabilnú zlomeninu ľavej kľúčnej kosti s výlomkom a posunom úlomkov
kosti vyžadujúcu liečenie operačným spôsobom a tržnú ranu čela v oblasti nad ľavým obočím o dĺžke 10mm zasahujúcu pod kožu, ktoré si vyžiadali chirurgické ošetrenie a hospitalizáciu s priemernou dobou liečenia v trvaní 6-7 týždňov, počas ktorej bol poškodený po dobu 1 mesiaca obmedzovaný v dôsledku fixácie ľavého ramenného pletenca funkciou ľavej hornej končatiny a ľavej ruky ako nástroja do 6 týždňov, pričom v súvislosti s uvedenými zraneniami poškodeného A. D. vznikli poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. so sídlom N. cesta č. 2, D., IČO: XX XXX XXX náklady za úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti vo výške 1.886,66 Eur a poškodenej I. poisťovni, pobočka D. so sídlom U. ulica č. XX, D. náklady v súvislosti s vyplatením nemocenskej dávky v sume 501,30 Eur,
teda
obžalovaní: W. C. a N. C. :
- spoločným konaním sa dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustili v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
- spoločným konaním sa slovne a fyzicky dopustili na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného,
čím spáchali
obžalovaní: W. C. a N. C. :
zločin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
Za to sa
odsudzujú:
Obžalovaní W. C. a N. C.
Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j, písm. l), písm. n), § 38 ods.2, ods. 3, § 41 ods. 1, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona (per analogiam) obaja na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona súd obom obžalovaným výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním oboch obžalovaných v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obom obžalovaným ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d), písm. h) Trestného zákona súd obom obžalovaným ukladá povinnosti spočívajúce v príkaze: nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sú obžalovaní W. C. a N. C. povinní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej I. poisťovni, pobočka Bratislava, so sídlom Bratislava Záhradnícka 31, IČO: 30 807 484 škodu v sume 501,30 Eur na číslo účtu vedený v Štátnej pokladnici: SK9181800000007000155733, KS: 4016,VS: 9004019000, ŠS: 45 a pošk. C. zdravotnej poisťovni a.s., so sídlom N. cesta 2, Bratislava, IČO:35 937 874 v sume 2.716,10 Eur.
odôvodnenie:
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.11.2019, súd umožnil obžalovaným W. C. a N. C. urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov a zároveň boli každý z obžalovaných poučený v súlade s § 257 ods. 5 až 8 Trestného poriadku, že ak urobí vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, nepopretie spáchania skutku, bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovať za priznanie spáchania skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Obžalovaní W. C. a N. C. urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, teda vyhlásenie, že sú vinný zo spáchania skutku tak, ako je to uvedené v obžalobe, s tým, že toho veľmi ľutujú. Na otázky predsedníčky senátu podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, či:
- rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s obhajcom radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon stanovuje za trestný čin, ktorý mu je kladený za vinu
- dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin, odpovedali zhodne „áno.“
Stanoviskom prokurátora a obhajcu bolo, že navrhujú prijať vyhlásenia obžalovaných.
Súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutku a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná sa iba dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.
Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy a to vyčíslenie škody, vyjadrenie Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne , a.s., doklad o vyčíslení nákladov na liečbu, ako aj správy na obžalovaných a to odpisy ich registra trestov a výpisy z evidencie priestupkov.
Z odpisu registra trestov obžalovaného W. C. vyplýva, že tento nemá v registri trestov žiadny záznam, teda ide o bezúhonnú osobu. Z odpisu registra trestov obžalovaného N. C. vyplýva, že tento má v registri trestov 2 záznamy, pričom v oboch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného W. C. vyplýva, že tento bol doposiaľ 1 x priestupkovo prejednávaný a to pre priestupok na úseku dopravy v roku 2015. Z výpisu z evidencie priestupkov obžalovaného N. C. vyplýva, že tento nebol priestupkovo prejednávaný.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s vyčíslením škody, z ktorého vyplýva, že VŠZP, a.s. si uplatnila v prípravnom konaní nárok na náhradu škody za náklady vynaložené za zdravotnú starostlivosť poškodených v sume 2.716,10 Eur a Sociálna poisťovňa v zastúpení Mgr. X. D. si za poistenca - pošk. D. A., keďže vyplácali nemocenské dávky za jeho PN spojenú s predmetným skutkom v sume 501,30 Eur.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd u oboch obžalovaných prihliadol na spôsob spáchania trestnej činnosti, na jej závažnosť, následok, na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj na osoby obžalovaných, ich predchádzajúce odsúdenia a možnosti ich nápravy a prevýchovy (§ 34 ods. 4 Trestného zákona). U oboch obžalovaných prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, pričom poľahčujúcou okolnosťou u oboch bolo, že viedli riadny život pred spáchaním skutku ( § 36 písm. j), spáchanie trestnej činnosti priznali a túto oľutovali (§ 36 písm. l) Tr.zák.), ako aj napomáhali pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n) Tr. zák.) a priťažujúcu okolnosť súd nezistil u žiadneho z obžalovaných. Trestná sadzba pri najprísnejšom žalovanom trestnom čine - zločine podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. je v rozmedzí od 4 rokov do 10 rokov. Pričom po znížení hornej hranie zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. je v rozmedzí od 4 rokov až do 8 rokov ( 96 mesiacov). Súd v danom prípade pri ukladaní trestu obom obžalovaným použil i ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Obžalovaní na hlavnom pojednávaní urobili vyhlásenie o vine a skutok oľutovali. Zároveň títo napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom - súdu, keďže súd bol odbremenený od vykonania celého dokazovania a týmto spôsobom aj traumatizovania poškodených. Súd v danom prípade poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR z 27.06.2017 sp.zn. Tpj 55/2016, podľa ktorého, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior ( od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b, písm. c) Tr. zák. ( po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti ,vzhľadom na osoby obžalovaných ich doteraz vedený život, samotný postoj k spáchanému skutku, ako i samotné prejednanie veci pred súdom, a vyslovenie viny, súd uložil obom obžalovaným za použitia ustanovení o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., ako aj rešpektujúc ust. § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s tým, že k náprave obžalovaných podľa názoru súdu postačí ukladanie trestu podmienečného v spojitosti s probačným dohľadom ako aj uloženie primeraných povinností. Tento druh trestu splní samotnú nielen individuálnu, ale i generálnu prevenciu. Podľa názoru súdu takto uložený trest postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaných, pričom súd poukazuje na postoj obžalovaných k prejednávanej veci, doznanie a oľutovanie trestnej činnosti. Trest, ktorý súd uloží páchateľovi má v sebe spojiť jednak moment trestnej represie a prevencie vo vzťahu k samotnému páchateľovi a jednak moment výchovného pôsobenia na spoločnosť ako takú. Trestnú represiu a prevenciu je potrebné ponímať v každom individuálnom prípade vyvážene. Prípadné povýšenie momentu trestnej represie by malo za následok exemplárne potrestanie páchateľa, čo by bolo v hrubom rozpore s účelom trestu vymedzenom v § 34 Tr. zák.
Poškodené spoločnosti I. poisťovňa a C. zdravotná poisťovňa, a.s. si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody a keďže tieto nároky boli preukázané súd zaviazal obžalovaných spoločne a nerozdielne k náhrade škody poškodeným spoločnostiam- I. poisťovni vo výške 501,30 Eur a C. zdravotnej poisťovni vo výške 2.716,10 Eur. Ostatní poškodení si nárok na náhradu škody neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.