Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_21S-148-2015.pdf
PDF · 128.4 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/148/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: COSMO, s.r.o., Kuzmányho 100, Žilina, IČO: 43 823 351, zastúpený advokátom: Mgr. Soňa Grošaftová, I. X., F., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20739541/2015 zo dňa 27.08.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu zamieta.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.11.2015 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 20739541/2015 zo dňa 27.08.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 20279169/2015 zo dňa 25.05.2015 (ďalej len „správca dane“). Prvostupňovým rozhodnutím správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume 11.264,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovanie obdobie jún 2013, pričom nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume 8.491,55 Eur a vyrubil daň z pridanej hodnoty vo výške 2.772,45 Eur. Žalobca v žalobe tvrdil, že nezákonným rozhodnutím žalovaného je ukrátený na svojich právach. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v súvislosti s fakturáciou tovaru, nedošlo k jeho reálneho pohybu teda, že žalobca nepreukázal jeho reálne nadobudnutie podľa faktúry od obchodnej spoločnosti Peter Štepánek, s.r.o., Nitranske Pravno. V rámci medzinárodného dožiadania do Českej republiky vo veci dodania tovaru vypovedal zástupca spoločnosti TRADECO, s.r.o., ktorý potvrdil kúpu a dodanie tovaru do skladu spoločnosti Peter Štepánek, s.r.o.. Tovar bol dodaný podľa dohody s kupujúcim, tak ako je uvedené na medzinárodnom nákladom liste a na faktúre. Uvedený dôkaz preukazujúci faktické dodanie tovaru do skladu spoločnosti Peter Štepánek, s.r.o., ide o dôkaz preukazujúci prepravu tovaru z Českej republiky priamo do skladu spoločnosti Peter Štepánek, s.r.o.. Žalobca v žalobe uviedol, že správca dane nespochybňuje existenciu zdaniteľného plnenie vo vzťahu k daňovému subjektu. Zároveň správca dane tvrdí, že pri existencii tohto zdaniteľného plnenia vznikli na jeho strane pochybnosti, ktoré odvodzuje od zistení, ktoré nemôžu ovplyvniť skutočnosti preukázané daňovým subjektom, z ktorých nesporne nárok na odpočet DPH vznikol. Nakoľko pri existencii zdaniteľného plnenia žalobcu, ktorého reálnosť je podporená samotným dôkazmi, došlo k neuznaniu odpočtu žalobcu vysloveným správcom dane ako výsledku nekontaktnosti spoločností, ktoré sa vyskytli v obchodnom článku pred dodávateľom žalobcu, ktorým bola spoločnosť Peter Štepánek, s.r.o. Samotné vyslovenie neuznania odpočtu nemá žiadne logické opodstatnenie vo vzťahu k vykonaným dôkazom, ako aj k samotnému tvrdeniu správcu dane, že nespochybňuje existenciu zdaniteľného plnenia. Žalobca v žalobe uviedol, že v rámci výkonu kontroly žaloba nielen tvrdeniami, ale aj dôkazmi preukázal základnú hmotnoprávnu podmienku vzniku nároku na uplatnenie práva, a to splnenie podmienky práva nakladania s tovarom ako vlastník. Správca dane v priebehu vykonania daňovej kontroly žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal nesplnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie odpočtu dane, a to nesplnenie podmienky prevodu práva nakladania s tovarom ako vlastník. Aj podľa judikatúry ESD platí, že pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva k tovaru, z čoho vyplýva, že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť pravne vlastníctvo tovaru, nakoľko rozhodnou skutočnosťou je, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v procese dokazovania v daňovom konaní platí, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidentných alebo záznamov ním vedených. Nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie takých skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je limitované ust. § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. v platnom znení, a preto pre účely zachovania ústavne konformného výkladu toho ustanovenia, toto nie je možné vykladať extenzívne, teda na ťarchu daňového subjektu. Napriek preukázaniu, že tovar bol fyzicky prepravený a dodaný odberateľovi, o tom svedčí predložený medzinárodný nákladný list a tiež odpoveď na medzinárodné dožiadanie do Českej republiky, správca dane vyvodil záver iba vo vzťahu, k nemožnosti preverenia dodávok v predchádzajúcom obchodnom článku. Daňový subjekt nemá povinnosť nadštandardne zabezpečiť dôkazy, ak u predchádzajúceho dodávateľa v reťazci dôjde v rámci výkonu daňovej kontroly k ich nekontaktnosti, či už z dôvodu zániku, vyhýbaniu sa účasti na výsluchu a z tohto dôvodu nemožnosti preverenia ich účtovnej evidencie. Nemožnosť preverenia účtovnej evidencie týchto subjektov nie je možné zamieňať za neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že je potrebné poukázať aj na procesné pochybenia správcu dane vo vzťahu k vykonávaniu dôkazov v rámci preverovania subdodávateľských vzťahov, pri preverovaní, ktorí boli vypočutí konatelia týchto spoločností, pričom žalobca nebol o ich vypočutí informovaný. Práve prítomnosť kontrolovaného subjektu na výsluchu a je právo kladenia otázok môže mať za následok ucelený obraz na preverované skutočnosti, teda dôkaz, ktorým dochádza k overeniu správnosti tvrdenia, resp. iný nesporný dôkaz, pokiaľ tieto správca dane nevyvráti vykonaním ďalšieho relevantného dôkazu. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že pre vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní, zachoval objektívnosť a nestrannosť konania a rozhodovania. V zmysle zákona o DPH daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. V posudzovanom prípade daňovým subjektom deklarované dodanie tovaru spoločnosťou Peter Štepánek, s.r.o. a s ním súvisiaci vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH na strane uvedeného dodávateľa, boli zisteniami správcu dane spochybnené. Správca dane vyhodnotil predložené dôkazy so záverom, že daň uvedená na faktúre č. 13VF0692 sa stala splatnou iba z titulu jej uvedenia na daňovom doklade (§ 69 ods. 5 zákona o DPH), nie však z titulu uskutočnenia dodania tovaru definovaného v § 19 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že správca dane dňa 19.11.2014 oboznámil žalobcu so zisteniami správcu dane z daňovej kontroly, ako aj s pochybnosťami, ktoré sa v súvislosti s kontrolou vyskytli. Žalobca bol vyzvaný, aby vyslovil návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, avšak žalobca žiadne nevzniesol. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že daňový subjekt nemá povinnosť nadštandardne zabezpečiť dôkazy od niektorého účastníka obchodného reťazca žalovaný uviedol, že správca dane má ale právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom mal okrem daňových dokladov preukázať pravdivosť svojich tvrdení, či so sporným tovarom skutočne obchodoval. V danej veci správca dane pri rozhodovaní, na základe vykonanej daňovej kontroly vychádzal z procesných zistení, pričom zo zistených skutočností vyvodil závery, ktoré ďalej aplikoval do hmotnoprávneho predpisu zákona o DPH. Žalobca počas daňovej kontroly ani na výzvu správcu dane a v odvolacom konaní nevyvrátil zistenia správcu dane. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
3. Krajský súd v Žiline o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 21S/148/2015-54 zo dňa 24.02.2016 tak, že žalobu zamietol. Žalobca rozsudok krajského súdu napadol odvolaním, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Sžf 68/2016 zo dňa 02.11.2018 tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/148/2015-54 z 24.02.2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Vykladať a aplikovať zákon je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu, aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov. Vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. Krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutkových okolností a dôkazov dospel krajský súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov. Odôvodnenie rozsudku, keď sa súd len stotožní s postupom a rozhodnutím žalovaného správneho orgánu, bez toho, aby svoj záver podporil jasnou, právnou a logickou argumentáciou, nemožno považovať za presvedčivé a zákonné. Najdôležitejšou časťou odôvodenia rozsudku je právny názor konajúceho súdu, ktorý odôvodňuje výrok a umožňuje každému pochopiť, prečo konajúci súd vo veci rozhodol tak, ako rozhodol. Keďže výroku rozsudku nekorešponduje relevantné odôvodnenie, odvolací súd ani nemal možnosť posúdiť, či je rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku vecne správne. V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec v medziach podanej žaloby, znova vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodni, pričom sa náležite vysporiada s námietkami žalobcu, zároveň posúdi, akým spôsobom sa s týmito námietkami vysporiadal žalovaný správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
4. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.11.2019.
5. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
6. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
7. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
8. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
9. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
10. Podľa § 3 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.
11. Podľa § 3 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z. z., právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
12. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
14. Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z. z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
15. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
16. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
17. Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis,2) a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
18. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
19. Podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.
20. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
21. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 222/2007 Z. z., platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny.
22. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj po zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar alebo služby v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom ich tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie daňového subjektu o tom, že predmetná služba alebo tovar boli dodané obchodnou spoločnosťou, ktorá je deklarovaná ako dodávateľ žalobcu. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je zákonnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa - žalobcu. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Vo všeobecnosti možno uzavrieť, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou.
23. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane v kontrolovanom zdaňovacom období 2013 žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie DPH z faktúry, ktorej predmetom malo byť dodanie tovaru - mrazené kuracie prsia. Sporným bol pôvod tovaru a autentickosť jeho dodania žalobcovi prostredníctvom Peter Štepánek s.r.o.. Vo vzťahu k sporným skutočnostiam bolo správcom dane vykonané rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplynulo nasledovné. Vo vzťahu k dodávke tovaru (mrazené kuracie prsia BRAZIL) od dodávateľa Peter Špetánek s.r.o. bolo zistené, že dodávateľ mrazených kuracích pŕs bola spoločnosť INTEC-VH, s.r.o. Trenčín. Nákup kuracích pŕs od dodávateľa INTEC-VH, s.r.o. Trenčín bolo preukázané faktúrou č. 06062013 zo dňa 06.06.2013, prílohou bol dodací list č. 000230 a medzinárodný nákladný list č. 1000100053 vyhotovený dodávateľom a prepravcom TRADECO spol. s r.o., Uherské Hradiště, Česká republika. Na predloženom dodacom liste aj na nákladnom liste bol uvedený odberateľ MILDO-MT, s.r.o., Prílet 65, Trenčianska Teplá. Nezrovnalosti údajov na faktúre č. 06062013 pre odberateľa Peter Štepánek s.r.o. v porovnaní s dodacím listom č. 000230, na ktorom je uvedený odberateľ MILTO-MT, s.r.o. a dodávateľ TRADECO spol. s r.o. viedli správcu dane k pochybnostiam o dodaní tovaru osobou uvedenou na faktúre ako odberateľ. Pre spoločnosť INTEC-VH, s.r.o. po viacerých zlúčeniach so zanikajúcimi spoločnosťami bola právnym nástupcom spoločnosťou SLOVRESPO s.r.o.. Správca dane vykonal dňa 17.06.2014 miestne zisťovanie na adrese sídla Dr. I. Markoviča 1, Nové Mesto nad Váhom, pričom bolo zistené, že na uvedenej adrese sa nachádza bytový dom, označenie spoločnosti SLOVRESPO s.r.o. sa na bytovom dome nenachádzalo. Označenie so súpisným číslom 33/3 na uvedenej sa nenachádza. Bývalý konateľ spoločnosti W. C. na predvolanie správcu nereagoval a v čase vykonania miestneho zisťovania sa na adrese jeho trvalého bydliska Y. G. XX/XX, T. S. nenachádzal. Z uvedených dôvodov nebolo správcovi dane umožnené preveriť obchodný vzťah na uskutočnenie zdaniteľného obchodu na dodanie kuracích pŕs medzi spoločnosťami INTEC-VH, s.r.o. a Peter Štepánek s.r.o.. Správca dane o uvedených zisteniach upovedomil žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 20.08.2014.
24. V administratívnom spise sa nachádza medzinárodný nákladný list č. 10000100053 a dodací list č. 000230, ktorý vystavila spoločnosť TRADECO spol. s r.o., Průmyslova 1152, Uherské Hradište, Česká republika. Príjemca MILDO-TM, s.r.o., Trenčianska Teplá a miesto vykládky: Pravenec (SK). Správca dane preveril aj túto dodávku kuracích pŕs a zaslal Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií v spoločnosti TRADECO spol. s r.o., Uherské Hradiště. Z odpovede českej daňovej správy vyplýva, že spoločnosť TRADECO spol. s r.o. dodala tovar v zmysle dodacieho listu č. 000230 spoločnosti MILDO- MT, s.r.o., tovar bol prepravovaný vlastným vozidlom spoločnosti TRADECO spol. s r.o. do skladov Peter Štepánek s.r.o., Pravenec. Konateľovi spoločnosti TRADECO spol. s r.o. nie sú známe osoby C. D., W. C., W. N., ani spoločnosti COSMO s.r.o. a INTEC-VH, s.r.o.. Správca dane nezistil ani rozpory medzi údajmi uvedenými na medzinárodnom nákladom liste č. 10000100053 s údajmi z elektronického mýtneho systému a zistil, že vozidlo s pridelenou ŠPZ 3Z31373 vykonalo dňa 06.06.2013 jazdu po spoplatnených cestách na území Slovenskej republiky. O tejto skutočnosti správca dane informoval aj daňový subjekt dňa 19.11.2014.
25. Správca dane preveroval aj následné použitie nakúpeného tovaru podľa predložených dokladov a vyjadrenia daňového subjektu uvedeného v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9313401/5/5479957/2014/KOL bolo zistené že 320 kg kuracích pŕs si daňový subjekt použili na prípravu vo vlastnej reštaurácii v F. a 20 160 kg kuracích pŕs bolo predaných do členského štátu EÚ. Dodanie tovaru resp. predaj bol fakturovaný faktúrou č. 01/2013 zo dňa 10.06.2013 odberateľov H&M HANDELS GMBH, Althanstrasse 12/2/99, A-10910 Wien, Austria a faktúrou č. 02/2013 zo dňa 10.06.2013 odberateľovi LACHMAYER HERBERT, Diepolz 102, 2034 Wien, Austria. Aj túto skutočnosť správca dane preveril žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácii dožiadaným členským štátom - Rakúsko, ktoré potvrdilo dodanie tovaru preverovaným daňovým subjektom.
26. Správca dane žiadosťou č. 9313401/5/5269817/2014/KOL zaslal na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Trenčín o poskytnutie informácie, či obchodné spoločnosti INTEC-VH, s.r.o. a MILDO-MT, s.r.o. sú registrované ako výrobca, sprostredkovateľ alebo prepravca potravín a potravinárskych výrobkov, či ako prevádzkovateľ mraziarenského skladu. V odpovedi bolo uvedené, že uvedené spoločnosti nemajú na adrese sídla žiadne skladové priestory, pretože sa jedná o rodinný dom a ani jedna z týchto spoločností nebola registrovaná.
27. Žalobca v žalobe namietal, že predložil všetky dôkazy preukazujúce existenciu zdaniteľného plnenia: 1. faktúra č. 13VF0692 zo dňa 07.06.2013, doklad z ERP vystavený spol. Peter Štepánek s.r.o., 2. medzinárodný nákladný list č. 10000100053 a dodací list č. 000230 vystavený spoločnosťou TRADECO s.r.o., 3. odpoveď na medzinárodné dožiadanie českej daňovej správy, ktorá potvrdila, že spoločnosť TRADECO s.r.o. dodala tovar svojim dopravným prostriedkom priamo do skladu spoločnosti Peter Štepánek s.r.o., 4. z vyjadrenia konateľa spoločnosti TRADECO s.r.o. o nákupe tovaru od spoločnosti VLEESGROOTHANDEL GERBS. ZANDBERGEN, 5. odpoveď na medzinárodné dožiadanie do Rakúska, ktorým bolo potvrdené odobratie tovaru spoločnosťami H&M HANDELS GMBH, Viedeň, Rakúsko a LACHMAYER HERBERT, Viedeň, Rakúsko, 6. taktiež aj údaje z elektronického mýtneho systému zaslaný NDS na pohyb tovaru z Českej republiky do skladu v Nitrianskom Pravne a následne do Rakúska. Vo vzťahu k námietke 1 a 2, ktoré spolu súvisia správny súd uvádza nasledovné skutočností. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom len, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitostí účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.
Správny súd preskúmaním nákladného listu č. 10000100053 a dodacieho listu č. 000230 vystavený spoločnosťou TRADECO spol. s r.o., ktorým doložil žalobca svoje tvrdenia k námietke 1, súd konštatuje, že spoločnosť TRADECO spol. s r.o. nedodala dodávateľovi žalobcu, ale spoločnosti MILDO-MT, s.r.o.. Túto skutočnosť potvrdila aj česká daňová správa, keď uviedla, že fyzicky tovar bol prepravený vlastným vozidlom spoločnosti TRADECO spol. s r.o. do skladov spoločnosti Peter Štepánek s.r.o. do Pravenca a zároveň uviedla, že tovar bol nakúpený v Holandsku a obchody prebiehali na základe rámcovej zmluvy uzatvorenej s odberateľom MILDO-MT, s.r.o., ktorý za dodaný tovar zaplatil obchodnej spoločnosti TRADECO spol. s r.o.. Súd vzhľadom na uvedené námietky žalobcu 1 a 2 a námietky 3, 4, 5 a 6, ktorými žalobca preukazoval zdaniteľné plnenie vyhodnotil ako nedôvodné.
28. Správny súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, že zo strany dodávateľa bolo uskutočnené dodanie predmetného tovaru v zmysle § 8 zákona č. 222/2004 Z. z., preto nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. a následne odberateľovi uvedenom na faktúre (žalobca) nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 51.
29. Krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku, že správca dane sa nevysporiadal s dôkazmi navrhnutými daňovým subjektom, keď žiadal vypočuť konateľa žalobcu D. F. a pána D., zamestnanec spoločnosti Peter Štepánek, s.r.o., ktorí boli pri nakladaní tovaru v sklade a zabezpečovali následnú prepravu. Konateľka žalobcu tieto dôkazy navrhovala vykonať na ústnom pojednávaní dňa 19.11.2014. Vo vzťahu k tejto námietke súd preskúmal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9313401/5/5103871/2014 zo dňa 19.11.2014 a zistil, že konateľka daňového subjektu - žalobcu na ústnom pojednávaní nenavrhla vypočuť osoby uvedené v žalobnej námietke.
30. Aj námietku žalobcu, že správca dane vypočul konateľa spoločnosti Peter Štepánek s.r.o. bez jeho účasti súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Vo vzťahu k tejto námietke súd preskúmal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9313401/5/2223662/2014/ KOL zo dňa 27.05.2014, z ktorej vyplýva, že Ing. W. S. nebol predvolaný ako svedok v zmysle § 25 ods. 4 Daňového poriadku, a preto správca dane nebol povinný oboznámiť daňový subjekt o výsluchu svedka. Dňa 29.10.2013 bolo vykonané iba miestne zisťovanie.
31. V súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku môže správca dane použiť ako dôkaz všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom môže ísť o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadne, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a dokladmi k nim. Ako je zrejmé z ustanovenia § 24 Daňového poriadku, dokazovanie vedie správca dane a rozsah dôkazov, ktoré možno použiť v rámci daňového konania je obšírny. V rámci dokazovania v daňovom konaní je potrebné rozlíšiť, či ide o svedeckú výpoveď, ktorá bola v konkrétnom daňovom konaní získaná výsluchom svedka v súlade s § 25 Daňového poriadku, alebo ide o dôkaz listinou. Zápisnica o miestnom zisťovaní a zápisnica správcu dane o vypočutí splnomocneného zástupcu daňového subjektu (dodávateľa žalobcu) boli použité v konaní ako dôkazy listinné a s týmito listinnými dôkazmi bol žalobca oboznámený v priebehu daňového konania.
32. Žalobca ďalšiu námietku založil na nesprávnom stanovení dôkazného bremena, argumentujúc predložením dokladov preukazujúcich zdaniteľné plnenie, ktoré mal k dispozícií. Dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované v ustanovení § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. v platnom znení, a preto na účely zachovania ústavnokomformného výkladu tohto ustanovenia toto nie je možné vykladať extenzívne, teda na ťarchu daňového subjektu. Potom platí, že oproti dôkaznej povinnosti súčasne stojí povinnosť správcu dane, aby v prípade vyslovenia pochybností vo vzťahu k tvrdeniam a dôkazom preukazujúcim existenciu zdaniteľného plnenia, tieto vykonaním ďalších dôkazov buď potvrdil resp. vyvrátil, pričom v tomto momente prechádza táto dôkazná povinnosť na správcu dane. Podľa názoru správneho súdu je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak daňový subjekt je v pozícií účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že nemá povinnosť nadštandarde zabezpečiť dôkazy, ak u predchádzajúceho dodávateľa v reťazci dôjde v rámci výkonu daňovej kontroly k ich nekontaktnosti, či už z dôvodu zániku, vyhýbanie sa účasti na výsluchu a z tohto dôvodu nemožnosti preverenia ich účtovnej evidencie. Nemôžu z preverenej účtovnej evidencie týchto subjektov nie je možné zamieňať za neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu. Správny súd k tejto námietke uvádza, že správa dane nepožadoval od žalobcu v rámci vykonanej daňovej kontroly doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci šetrenia správcu dane preverované ako iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení obchodovaním so sporným tovarom, medzi jednotlivými článkami obchodného reťazcu neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať.
33. Správny súd poukazuje vo vzťahu k tovaru, ktorý bol predmetom dodania žalobcovi (mrazené kuracie prsia na zvýšenú mieru opatrnosti, ktorú by mal daňový subjekt zachovať pri výbere obchodných partnerov a to vzhľadom na povinnosť registrácie v zmysle § 60 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov - registrácia prevádzkarní potravinárskych podnikov pre potraviny živočíšneho pôvodu sa vzťahuje aj na podnikateľov špecializovaných na obchod s potravinami, ktorí zabezpečujú sprostredkovateľské operácie, prepravné operácie a operácie s produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi alebo pre maloobchodné prevádzkarne) a § 6 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžfk 69/2018 z 21.11.2018 v zmysle ktorého: Skutočnosť, že predmetom dodávok boli mrazené kuracie prsia vyžaduje, aby reťazec dodávateľov bol transparentný a v celom reťazci boli dodržiavané aj ustanovenia zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách. Nedodržanie tejto transparentnosti a kogentných požiadaviek zákona o potravinách u dodávateľa daňového subjektu je významnou indíciou, ktorá spochybňuje reálnosť dodávok tovaru a tým preukázateľnosť samotných daňových transakcií.
34. Krajský súd vzhľadom na hore uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobca nepreukázal žiadnymi vierohodnými dôkazmi existenciu tovaru a služieb, nepreukázal, že zo strany dodávateľa bolo uskutočnené dodanie predmetného tovaru v zmysle § 8 zákona o DPH, a preto nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH a následne odberateľovi uvedenom na faktúre (žalobca) nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51.
35. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdením, ktorým by preukázal splnenie zákonných podmienok na odpočet DPH, preto žalobu ako nedôvodnú pri aplikácii § 190 SSP zamietol.
36. Správny súd nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania s prihliadnutím na ust. § 167 SSP a contrario.
37. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.