Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-5-2019.pdf
PDF · 159.83 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-3T/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd L. v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. R. J. a prísediacich Mgr. E. Q. a I. F., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. novembra 2019, v trestnej veci proti obžalovanému T. A., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona takto
rozhodol:
Obžalovaný:
T. A., nar. XX.XX.XXXX vo L., trvale bytom I. 0
sa uznáva za vinného, že
dňa 1.10.2018 v čase okolo 16.00 hod. na schodisku rodinného domu č. X v obci W. I., okr. L., v stave pod vplyvom alkoholu schytil zozadu za krk W. U., o ktorej vedel, že je tehotná, odtiahol ju do kuchyne domu, kde jej prikázal, aby sa vyzliekla donaha, inak zabije ju aj dieťa a ublíži jej priateľovi, v dôsledku čoho z obavy o seba a o svoje očakávané dieťa, keďže v tom čase bola v 7. mesiaci tehotenstva ho uposlúchla, následne ju nahú hodil na posteľ, a so stiahnutými nohavicami a trenírkami si na ňu ľahol a zakrývajúc jej ústa rukou s vyhrážkou aby bola ticho a urobila to, čo žiada, snažil sa roztiahnuť jej nohy a vniknúť svojim pohlavným údom do jej vagíny, čo sa mu však kvôli jej aktívnej obrane nepodarilo, preto od tohto svojho konania upustil a následne priložil jej ruku na svoj stoporený pohlavný úd a prikázal jej, aby mu ho masturbovala, čo ona už z vyššie uvedenej obavy vykonávala po dobu asi pol minúty, pričom ho prosila, aby prestal, po čom bez toho, aby u neho došlo k vyvrcholeniu, od ďalšieho svojho konania upustil, obliekol sa a odišiel preč, pričom poškodenej W. U. nespôsobil žiadne také zranenia, ktoré by si vyžiadali jej práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia, pričom takéhoto konania sa dopustil napriek tomu, že bol opakovane potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, a to
- trestným rozkazom I. súdu L. sp.zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 12.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2009, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 4 a 1 roka s probačným dohľadom a vzhľadom na neosvedčenie sa v skúšobnej dobe, bol výkon tohto trestu nariadený uznesením Okresného súdu L. sp.zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 15.6.2011, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom bol z výkonu tohto trestu podmienečne prepustený dňa 19.1.2016 s určením skúšobnej doby 4 roky,
- rozsudkom Okresného súdu L. sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 6.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.4.2011, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 a 1 roka, pričom bol z výkonu tohto trestu podmienečne prepustený dňa 19.1.2016 s určením skúšobnej doby 4 roky,
teda
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútiť ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe - tehotnej žene,
- hrozbou bezprostredného násilia donútil iného k iným sexuálnym praktikám a čin spáchal na chránenej osobe - tehotnej žene,
- pričom už bol dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody za trestné činy uvedené v § 47 ods. 2 Tr. zákona,
čím spáchal
- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona,
- zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b) Tr. zákona,
- s poukazom na § 47 ods. 2 Tr. zákona.
rozhodol:
Podľa § 200 ods. 2 Trestného zákona a s použitím § 47 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. l/ a § 37 písm. g/, písm. h/ Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry vo L. podal na tunajší súd dňa 12.2.2019, sp. zn. Pv XXX/XX/XXXX obžalobu na obvineného T. A. a to pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
-dňa 1.10.2018 v čase okolo 16.00 hod. na schodisku rodinného domu č. 6 v obci W. I., okr. L., v stave pod vplyvom alkoholu schytil zozadu za krk W. U., o ktorej vedel, že je tehotná, odtiahol ju do kuchyne domu, kde jej prikázal, aby sa vyzliekla donaha, inak zabije ju aj dieťa a ublíži jej priateľovi, v dôsledku čoho z obavy o seba a o svoje očakávané dieťa, keďže v tom čase bola v 7. mesiaci tehotenstva ho uposlúchla, následne ju nahú hodil na posteľ, a so stiahnutými nohavicami a trenírkami si na ňu ľahol a zakrývajúc jej ústa rukou s vyhrážkou aby bola ticho a urobila to, čo žiada, snažil sa roztiahnuť jej nohy a vniknúť svojim pohlavným údom do jej vagíny, čo sa mu však kvôli jej aktívnej obrane nepodarilo, preto od tohto svojho konania upustil a následne priložil jej ruku na svoj stoporený pohlavný úd a prikázal jej, aby mu ho masturbovala, čo ona už z vyššie uvedenej obavy vykonávala po dobu asi pol minúty, pričom ho prosila, aby prestal, po čom bez toho, aby u neho došlo k vyvrcholeniu, od ďalšieho svojho konania upustil, obliekol sa a odišiel preč, pričom poškodenej W. U. nespôsobil žiadne také zranenia, ktoré by si vyžiadali jej práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia.
Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.6.2019 č.k. XT/X/XXXX-XXX tak, že obžalovaného uznal vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. b/ Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona a z dokonaného zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona a s poukazom na § 47 ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
-dňa 1.10.2018 v čase okolo 16.00 hod. na schodisku rodinného domu č. X v obci W. I., okr. L., v stave pod vplyvom alkoholu schytil zozadu za krk W. U., o ktorej vedel, že je tehotná, odtiahol ju do kuchyne domu, kde jej prikázal, aby sa vyzliekla donaha, inak zabije ju aj dieťa a ublíži jej priateľovi, v dôsledku čoho z obavy o seba a o svoje očakávané dieťa, keďže v tom čase bola v 7. mesiaci tehotenstva ho uposlúchla, následne ju nahú hodil na posteľ, a so stiahnutými nohavicami a trenírkami si na ňu ľahol a zakrývajúc jej ústa rukou s vyhrážkou aby bola ticho a urobila to, čo žiada, snažil sa roztiahnuť jej nohy a vniknúť svojim pohlavným údom do jej vagíny, čo sa mu však kvôli jej aktívnej obrane nepodarilo, preto od tohto svojho konania upustil a následne priložil jej ruku na svoj stoporený pohlavný úd a prikázal jej, aby mu ho masturbovala, čo ona už z vyššie uvedenej obavy vykonávala po dobu asi pol minúty, pričom ho prosila, aby prestal, po čom bez toho, aby u neho došlo k vyvrcholeniu, od ďalšieho svojho konania upustil, obliekol sa a odišiel preč, pričom poškodenej W. U. nespôsobil žiadne také zranenia, ktoré by si vyžiadali jej práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia, pričom takéhoto konania sa dopustil napriek tomu, že bol opakovane potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, a to
- trestným rozkazom Okresného súdu L. sp.zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 12.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2009, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 4 a 1 roka s probačným dohľadom a vzhľadom na neosvedčenie sa v skúšobnej dobe, bol výkon tohto trestu nariadený uznesením Okresného súdu L. sp.zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 15.6.2011, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom bol z výkonu tohto trestu podmienečne prepustený dňa 19.1.2016 s určením skúšobnej doby 4 roky,
- rozsudkom Okresného súdu L. sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 6.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.4.2011, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 a 1 roka, pričom bol z výkonu tohto trestu podmienečne prepustený dňa 19.1.2016 s určením skúšobnej doby 4 roky.
Za uvedený skutok mu podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 47 ods. 2, § 41 ods. 1 a § 39 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. l/ a § 37 písm. g/, písm. h/ Trestného zákona, uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona bolo obžalovanému uložené ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou a podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Proti vyššie označenému rozsudku podal odvolanie prokurátor, a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného a tiež obžalovaný proti výroku o vine a treste. Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v T., uznesením zo dňa 3.9.2019 č.k. XTo/XX/XXXX-XXX, zrušil rozsudok Okresného súdu L. zo dňa 12.6.2019 a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu, boli na nariadenom hlavnom pojednávaní dňa 20.11.2019 znovu vykonané len dôkazy, ktoré boli pôvodne vykonané na hlavnom pojednávaní dňa 10.4.2019, pretože ďalšie vykonané dôkazy považoval odvolací súd za procesne spôsobilé, aby tvorili podklad pre rozhodnutie súdu. Konajúci súd tak nanovo vykonal len výsluch obžalovaného, ktorému v úvode opäť umožnil urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Obžalovaný T. A., rovnako ako na hlavnom pojednávaní dňa 10.4.2019, neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku a využil tiež svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Uviedol len, že ľutuje čo sa stalo. Následne, na návrh prokurátora, predseda senátu prečítal výpovede obžalovaného z prípravného konania.
Po výsluchu obžalovaného súd doplnil dokazovanie aj výsluchom znalca, ktorý vo svojej výpovedi objasnil potrebné skutočnosti dôležité pre posudzovanie okolností pri ukladaní trestu, v súlade s názorom odvolacie súdu, prezentovaným v zrušujúcom uznesení.
Na predchádzajúcich pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie prehratím obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu poškodenej W. U., výsluchom znalcov PhDr. R. S. a JUDr. MUDr. R. G., prečítaním
výpovedí svedkov T. U. a N. S., listinnými dôkazmi a to: zápisnicou o trestnom oznámení, zápisnicou o zadržaní obvineného, uznesením o vzatí obvineného do väzby, opatrením o ustanovení obhajcu, lekárskou správou, odpisom z registra trestov, výpisom z ÚEP MV SR, správou o povesti Obce I., rozhodnutiami Okresného súdu L. a Krajského súdu v T., posudkami ÚVV a ÚVTOS v T. k osobe obvineného; a oboznámením so spismi tunajšieho súdu sp.zn. XT/XXX/XXXX, XT/XX/XXXX a XT/XX/ XXXX.
Na základe takto vykonaného dokazovania, v spojení s doplneným dokazovaním po zrušení pôvodného rozsudku odvolacím súdom, konajúci súd zistil nasledovné: Aj keď obžalovaný neurobil na hlavnom pojednávaní žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku a využil svoje právo odmietnuť vo veci vypovedať, z jeho výpovedí v prípravnom konaní zo dňa 3.10.2018 a 24.1.2019 vyplýva, že obžalovaný sa už na začiatku trestného stíhania vedeného voči jeho osobe priznal k spáchaniu skutku a tento úprimne oľutoval. Vo svojej prvej výpovedi dňa 3.10.2018 obžalovaný podrobne popísal priebeh skutku tak, ako sa stal a na svojej výpovedi zotrval aj dňa 24.1.2019, kedy vypovedal v prítomnosti svojho ustanoveného obhajcu. Obžalovaný sa priznal, že dňa 1.10.2018 asi o 16.00 hod. v dome N. S., keď išiel dole schodmi s poškodenou W. U., o ktorej vedel že je tehotná, túto schytil zozadu za krk a odtiahol ju do kuchyne, kde ju pod vyhrážkami donútil, aby sa vyzliekla donaha. Potom ju nahú hodil na posteľ a so stiahnutými nohavicami a trenírkami si na ňu ľahol v snahe mať s ňou pohlavný styk. Pretože sa poškodená aktívne bránila upustil od tejto svojej snahy a prinútil ju, aby mu aspoň masturbovala jeho pohlavný úd, čo poškodená z obavy aj urobila. Potom akoby precitol, upustil od ďalšieho svojho konania, obliekol sa a odišiel preč. Obžalovaný na záver uviedol, že mu je ľúto, čo spravil, nevie čo to do neho vošlo, ale bolo to asi preto, že bol v ten deň pod značným vplyvom alkoholu.
Poškodená W. U. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní dňa 18.12.2018, ktorá bola zachytená pomocou videokamery a ktorej zvukovo-obrazový záznam bol prehratý na hlavnom pojednávaní, popísala priebeh skutku obdobne ako obžalovaný. Uviedla, že spoločne s priateľom pozvali obžalovaného do ich domu v W. I., kde spolu s ďalším kamarátom T. U. popíjali alkohol. Potom čo T. U. odišiel domov a jej priateľ N. S. si išiel ľahnúť, ju obžalovaný cestou dole schodmi schytil zozadu za krk a hodil ju na zem v kuchyni. Tam ju donútil, aby sa vyzliekla donaha a pritom sa jej vyhrážal že zabije ju, jej dieťa a ublíži aj jej priateľovi, pokiaľ ho neposlúchne. Pretože poškodená sa obávala o svoj život a život svojho očakávaného dieťaťa urobila, čo jej obžalovaný prikázal a vyzliekla sa. Následne ju obžalovaný hodil na posteľ a so stiahnutými nohavicami a trenírkami si na ňu ľahol a zakrýval jej ústa, aby nemohla kričať. Pri snahe obžalovaného mať s ňou pohlavný styk sa ona aktívne bránila, čo viedlo obžalovaného k tomu, že upustil od ďalšieho konania a prinútil poškodenú, aby mu aspoň masturbovala jeho pohlavný úd, čo ona po dobu asi pol minúty robila. Na jej naliehanie napokon obžalovaný upustil aj od tohto svojho konania, obliekol sa a odišiel preč. Pred odchodom sa jej obžalovaný začal ospravedlňovať a súčasne jej prikázal, aby o tom nikomu nepovedala, lebo ublíži jej priateľovi i dieťaťu. Poškodená tiež uviedla, že obžalovaný jej svojim konaním nespôsobil žiadne také zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie prípadne práceneschopnosť. Poškodená si nárok na náhradu škody neuplatnila.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu z odboru psychológie PhDr. R. S., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na písomne podanom znaleckom posudku, ako aj na jeho záveroch. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že u obžalovaného je prítomná zjavná odchýlka v oblasti vzťahu k ženám, sexuálna kolízia vo vzťahu k opačnému pohlaviu. Obžalovaný nie je schopný prispôsobiť sa v emočnej oblasti, nie je schopný vytvárať stabilné a vrelé vzťahy. Neerotické prejavy ženy nemusia brániť sexuálnemu vzrušeniu a smerovaniu k určitému sexuálnemu ataku, čím u obvineného vzniká možnosť pre sexuálne vzrušenie, pre napredujúce sexuálne správanie sa bez súhlasu ženy a teda aj priestor pre sexuálne násilné správanie. Znalkyňa ďalej uviedla, že prognóza resocializácie u obžalovaného je pri neprítomnosti duševného ochorenia a po zohľadnení zistenej sexuálnej deviácie skôr priaznivá, výrazne pozitívny vplyv bude mať abstinencia od alkoholu. Riziko recidívy bude podľa jej názoru výrazne ovplyvnené úspešnosťou prípadnej sexuologickej liečby a bude závislé od takých faktorov ako je kritický náhľad obžalovaného na vlastné konanie a vlastnú sexualitu, od jej prijatia, od jeho zaangažovania a spolupráce v liečbe. Vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré jej boli známe v čase vypracovania znaleckého posudku hodnotila znalkyňa riziko recidívy u obžalovaného skôr ako vyššie, nezohľadňovala však prípadnú budúcu liečbu.
Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia JUDr. MUDr. R. G., MPH, ktorý sa rovnako vyjadril, že v plnom rozsahu zotrváva
na písomne podanom znaleckom posudku, ako aj na jeho záveroch. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný z hľadiska psychiatrického netrpí a ani v čase skutku netrpel duševnou chorobou ani poruchou. Obžalovaný nie je duševne chorý a z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Znalec u obžalovaného zistil škodlivé užívanie alkoholu, so známkami počínajúcej závislosti, preto mu navrhol nariadiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Z hľadiska sexuologického obžalovaný trpí sexuálnou deviáciou - sexuálnou agresivitou, ktorá sa u neho prejavovala aj v čase spáchania skutku. U obžalovaného dochádza k sexuálnemu vzrušeniu aj v neerotických situáciách, pri žene nejaviacej o jeho osobu záujem, pri eroticky nevyladenej, nespolupracujúcej žene. Obžalovaný sa môže o dosiahnutie sexuálneho vzrušenia pokúšať násilným spôsobom, preto z hľadiska sexuologického je jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Znalec navrhol nariadiť obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavným spôsobom. Taktiež sa vyjadril, že obžalovaný v čase spáchania skutku mohol rozpoznať trestnosť svojho konania a svoje konanie mohol ovládať. Rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli znížené len mierne, forenzne nepodstatne, pod vplyvom alkoholu. Ovládacie schopnosti obžalovaného boli znížené forenzne podstatne, približne o polovicu, pod vplyvom sexuálnej deviácie - sexuálnej agresivity, užitý alkohol mal pridatný vplyv. Znalec vo svojej výpovedi doplnil, že prítomnosť rozpoznávacej alebo ovládacej schopnosti sa v konverznej praxi vyjadruje v intenciách: plne zachovaná, znížená nepodstatne, znížená podstatne, vymiznutá, pričom zotrval na svojom závere, že u obžalovaného bola jeho ovládacia schopnosť v čase skutku podstatne znížená, nie však vymiznutá. Znalec tiež spresnil, že zistená sexuálna deviácia je vrodený a celoživotný stav a účelom navrhovanej ochrannej sexuologickej liečby je to, aby sa obžalovaný naučil spôsobom, ako svoju sexualitu realizovať v medziach zákona. Pokiaľ ide o prognózu úspešnosti liečby, ako pozitívny faktor videl znalec dobrú intelektovú schopnosť obžalovaného participovať na liečbe, negatívnym faktorom je užívanie alkoholu. V závere znaleckého posudku znalec zdôraznil ako skutočnosť významnú pre posúdenie osoby obžalovaného to, že bol ako dieťa hospitalizovaný na Psychiatrickej klinike v V. v súvislosti so sexuálnym obťažovaním zo strany jeho starého otca.
Na hlavné pojednávanie nariadené po zrušení pôvodného rozsudku odvolacím súdom bol znovu predvolaný aj znalec JUDr. MUDr. R. G., MPH za účelom zodpovedania otázok, ktoré vo svojom zrušujúcom uznesení formuloval odvolací súd a ktorých objasnenie považoval za potrebné v súvislosti so zistením, že obžalovaný mal žalované zločiny spáchať v stave zmenšenej príčetnosti. Znalec vo svojej výpovedi na súde dňa 20.11.2019 uviedol, že zníženie ovládacích schopností u obžalovaného v čase skutku bolo v podstatnej miere zapríčinené súhrnom dvoch faktorov, samotnej prítomnosti sexuálnej deviácie a vplyvom užitého alkoholu. Presné percentuálne vyjadrenie toho, aký vplyv na tento stav mala prítomnosť sexuálnej deviácie a aký vplyv mal užitý alkohol, nie je možné. Je však omnoho nepravdepodobnejšie, že by k popisovanému skutku došlo, ak by obžalovaný alkohol vôbec neužil. Užitý alkohol odbrzdil, resp. uvoľnil prejavy deviantného pudenia v čase skutku. Znalec však nevylúčil, že by ku skutku došlo aj vtedy, ak by bol obžalovaný úplne triezvy, je to však omnoho viac nepravdepodobné. Na ďalšiu položenú otázku znalec odpovedal tak, že predošlá skúsenosť s odsúdením za taký trestný čin, ktorý mohol mať nejaké podobné rysy, pravdepodobne mala vplyv na jeho vedomosť o tom, že pri užití alkoholu alebo za určitej rizikovej situácie sa takto obdobne môže správať. Zvýraznil, že ide o kognitívnu, rozumovú zložku. Na ovládaciu zložku predošlé skúsenosti s odsúdením vplyv nemali, nakoľko ovládacia zložka je súhrnom deviantného pudenia a odbrzdenia zábran užitým alkoholom, plus ďalší vplyv majú situačné faktory. Na doplňujúcu otázku obhajcu znalec uviedol, že ak by u obžalovaného bola už v období pred desiatimi rokmi pri znaleckom skúmaní diagnostikovaná sexuálna deviácia a teda mal by o nej vedomosť, mohol by k tomu zaujať postoj a ak by mal možnosť aj absolvovať liečbu, mohol by sa do budúcna vyvarovať sexuálne deviantne motivovanému správaniu.
Z prečítanej výpovede svedka Lukáša S., ktorý je priateľom poškodenej vyplýva, že v deň keď došlo ku skutku bol s poškodenou na kontrole u gynekológa vo L.. Na poškodenú čakal vo L. spolu s obžalovaným v podniku H., kde pili pivo. Okolo 14.00 hod. sa vrátili do Olšavy do domu, kde spolu bývajú. Spolu s nimi prišiel aj obžalovaný a neskôr aj ich kamarát T. U. a spolu popíjali slivovicu. Potom okolo 16.00 hod. si svedok S. išiel ľahnúť a v dome nebol už ani T. U., ktorý odišiel. Obžalovaný sa chystal na autobus do L. a poškodená mu ešte pred tým uvarila kávu a niečo jesť. Na druhý deň si všimol, že poškodená je zamyslená, taká nesvoja a že má odreté kolená. Až večer mu povedala, že potom, čo on zaspal ju obžalovaný v kuchyni hodil na zem, prikázal jej aby sa vyzliekla a chcel s ňou mať sex a že sa jej vyhrážal, že ublíži jemu aj poškodenej ak to niekomu povie. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaného poznal asi pol roka, boli kamaráti a spolu s poškodenou chceli, aby obžalovaný bol krstným otcom ich dieťaťa.
Svedok T. U. vo výpovedi, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná uviedol, že v deň keď došlo ku skutku, prišiel do domu N. S. okolo 15.00 hod. V tom čase tam už bol obžalovaný a tiež poškodená. Vypil s nimi asi tri poháriky slivovice a asi o 16.00 hod. odišiel, pretože N. S. mal vypité a išiel si ľahnúť. Obžalovaný ešte čakal na autobus do L.. Asi na tretí deň sa od N. S. dozvedel, že obžalovaný chcel poškodenú W. znásilniť.
Z lekárskej správy vypracovanej MUDr. A. T. dňa 3.10.2018 vyplýva, že poškodená W. U. prišla na ošetrenie v sprievode príslušníkov PZ. Pri obhliadke tela boli zistené dve krvné podliatiny na oboch kolenách a predkolení veľkosti do 5 cm v priemere po pravdepodobnom páde na tvrdú podložku. Iné zjavné poranenia neboli prítomné. Pacientka tiež udávala bolesť ľavej hornej končatiny bez zjavných známok poranenia. Vonkajšie rodidlá bez zjavných známok poranenia. Bol tiež diagnostikovaný vitálny plod, akcia srdca prítomná, biometria zodpovedá 29 týždňu gestácie, placenta na prednej stene, t.č. bez známok odlučovania a hematómu. Prítomné poranenia zodpovedajú času udanému pacientkou.
Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti mal súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba sa stal, má znaky trestného činu a že tento skutok spáchal obžalovaný.
Obžalovaného zo spáchania skutku priamo a v celom rozsahu usvedčuje svedkyňa poškodená, ktorá vo svojej výpovedi v prípravnom konaní presne a podrobne popísala priebeh skutku a okolnosti za akých k nemu došlo. Poškodená popísala, ako ju obžalovaný, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, v ich dome, cestou dole schodmi schytil zozadu za krk a hodil ju na zem, potom jej v kuchyni prikázal, aby sa vyzliekla donaha, pričom sa jej vyhrážal, že ak tak neurobí, ublíži jej i jej nenarodenému dieťaťu. Poškodená z obavy o svoj život a život svojho očakávaného dieťaťa urobila, čo jej obžalovaný prikázal a vyzliekla sa. Ďalej popísala ako sa obžalovaný násilím snažil mať s ňou pohlavný styk, ale pre jej aktívnu obranu napokon od tohto úsilia upustil a prinútil ju, aby mu masturbovala jeho pohlavný úd, čo ona z obavy z jeho vyhrážok aj urobila. Uvedenej výpovedi poškodenej korešponduje aj vlastné priznanie obžalovaného, ktorý vo svojich výpovediach v prípravnom konaní popísal priebeh skutku obdobne ako poškodená. V zhode s vyššie uvedenými dôkazmi sú aj výpovede ďalších svedkov S. a U., z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu a že v čase okolo 16.00 hod. zostal s poškodenou v dome sám, pretože svedok U. odišiel domov a svedok S. si išiel ľahnúť spať. Z lekárskej správy o vyšetrení poškodenej vyplýva, že táto bola v 29. týždni tehotenstva a v čase vyšetrenia mala krvné podliatiny na oboch kolenách a predkolení veľkosti do 5 cm v priemere, čo je taktiež v súlade s výpoveďou poškodenej, ktorá opísala ako ju obžalovaný hodil na kolená. Na základe vyššie vykonaných dôkazov považoval súd trestnú činnosť obžalovaného v celom rozsahu za preukázanú.
Podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.
Podľa § 199 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.
Podľa § 200 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Podľa § 139 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona, sa chránenou osobou rozumie tehotná žena.
Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.
Podľa § 18 písm. b/ Trestného zákona, na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, sa prihliadne, ak ide o inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, ak tento zákon nevyžaduje, aby o nej páchateľ vedel.
Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného kvalifikoval rovnako ako obžaloba, teda ako zločin znásilnenia spáchaný v štádiu pokusu v jednočinnom súbehu s dokonaným zločinom sexuálneho násilia s tým, že obžalovaný sa svojho konania dopustil na chránenej osobe - tehotnej žene.
Všetky vykonané dôkazy, podľa názoru súdu, dostatočne preukazujú, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútiť ženu k súloži a rovnako hrozbou bezprostredného násilia donútil iného k iným sexuálnym praktikám, čím naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § X99 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § X4 ods. 1 Tr. zákona, v súbehu s dokonaným zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu (R XXX/XXXX uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. X/XXXX) v zmysle ktorej, ak páchateľ prinúti násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia ženu k súloži a tiež k inej sexuálnej praktike alebo na tento čin zneužije jej bezbrannosť, a tieto sexuálne praktiky (zahŕňajúce súlož) strieda, kumuluje alebo ich vykonáva v bezprostrednej nadväznosti, ide o jednočinný súbeh týchto dvoch trestných činov.
Súd má tiež za to, že v danom prípade bol naplnený aj znak kvalifikovanej skutkovej podstaty v zmysle § X99 ods. 2 písm. b/ a § 200 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona a to, že k spáchaniu činu došlo na chránenej osobe - tehotnej žene. Súd sa v tomto prípade nestotožnil s názorom obhajoby prezentovaným v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 12.6.2019, v zmysle ktorého fakt, že poškodená bola tehotná nemal žiadny vplyv na motiváciu páchateľa spáchať trestný čin a ani na priebeh trestného činu a že základným motívom pre konanie obžalovaného bola jeho sexuálna deviácia. Súd pripúšťa, že jadrovým motívom konania obžalovaného bola jeho sexuálna deviácia v zmysle sexuálnej agresivity, avšak zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že obžalovaný si dostatočne uvedomoval, že poškodená je tehotná (poškodená bola v tom čase už vo vyššom štádiu tehotenstva, čo bolo podľa jej vyjadrenia viditeľné aj navonok, obžalovaný spolu s priateľom poškodenej S. na poškodenú čakali vo L., kým ona bola na prehliadke u gynekológa v súvislosti s tehotenstvom, o jej tehotenstve sa s obžalovaným v deň, keď došlo ku skutku rozprávali a napokon obžalovaný mal byť aj krstným otcom dieťaťa poškodenej, čo vyplýva z výpovede svedka N. S.) a túto skutočnosť sa snažil využiť pre ľahšie dosiahnutie svojho zámeru, teda aby sa poškodená podrobila jeho príkazu a mala s ním pohlavný styk. Práve vyhrážky obžalovaného formulované tak, že ublíži poškodenej a jej dieťaťu ak ho neposlúchne, dostatočne preukazujú, že obžalovaný využil stav poškodenej (jej tehotenstvo) na to, aby sa táto rýchlejšie podvolila jeho príkazu. Teda tehotenstvo poškodenej jednoznačne malo vplyv na motiváciu obžalovaného spáchať trestný čin a určite malo vplyv aj na jeho priebeh. Ak by sexuálna deviácia vyvolala u obžalovaného taký blok, že by si vôbec neuvedomoval tehotenstvo poškodenej, tak by jeho vyhrážky počas skutku neboli zamerané na ňou očakávané dieťa. Práve cez tieto vyhrážky obžalovaného možno uzavrieť, že aj napriek sexuálnemu pudeniu si uvedomoval tehotenstvo poškodenej a tento stav sa snažil využiť pri vyhrážkach k rýchlejšiemu podvoleniu sa obete. Aj odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že spáchanie trestného činu na chránenej osobe (v danom prípade na tehotnej žene) je inou okolnosťou, vo vzťahu ku existencii ktorej postačuje zavinenie z nevedomej nedbanlivosti (§ 18 Tr. zákona).
Z hľadiska subjektu trestného činu je obžalovaný trestne zodpovedným páchateľom (tak z hľadiska veku ako aj z hľadiska príčetnosti v čase skutku). Skutočnosť, že ovládacia schopnosť obžalovaného v čase skutku bola podstatne znížená súd zohľadnil pri ukladaní trestu. Konaním obžalovaného bolo dotknuté právo ženy slobodne rozhodovať o svojom sexuálnom živote (trestný čin znásilnenia) a právo človeka slobodne rozhodovať o svojom sexuálnom živote (trestný čin sexuálneho násilia) - objekt trestného činu. Z hľadiska subjektívnej stránky konal obžalovaný v priamom úmysle, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem ním chránený, a to slobodné rozhodovanie ženy o svojom sexuálnom živote. Tým, že sa poškodená aktívne bránila, jasne prejavila svoju vôľu, ktorú však obžalovaný nerešpektoval a aj napriek jej nesúhlasu sa násilím snažil dosiahnuť svoje sexuálne uspokojenie.
Súčasne v súvislosti s ustálením právnej kvalifikácie súd, na základe vykonaného dokazovania, doplnil skutkovú vetu vo výroku o vine rozsudku a konštatoval, že obžalovaný sa takéhoto konania dopustil napriek tomu, že bol opakovane potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, a to
- trestným rozkazom Okresného súdu L. sp.zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 12.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2009, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 4 a 1 roka s probačným dohľadom a vzhľadom na neosvedčenie sa v skúšobnej dobe bol výkon tohto trestu nariadený uznesením Okresného súdu L. sp.zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 15.6.2011 so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom bol z výkonu tohto trestu podmienečne prepustený dňa 19.1.2016 s určením skúšobnej doby 4 roky,
- rozsudkom Okresného súdu L. sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 6.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.4.2011, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 a 1 roka, pričom bol z výkonu tohto trestu podmienečne prepustený dňa 19.1.2016 s určením skúšobnej doby 4 roky.
Obhajca už v záverečnej reči prednesenej dňa 12.6.2019, na ktorú odkázal aj pri svojej záverečnej reči dňa 20.11.2019, namietal, že v danom prípade nebol dodržaný obžalovací princíp, pretože predchádzajúce odsúdenia obžalovaného neboli súčasťou skutkovej vety pri podaní obžaloby a uvedené, podľa názoru obhajoby, nie je možné napraviť ani poučením obžalovaného zo strany súdu a ani tým, že prokurátor v záverečnej reči navrhol doplniť skutkovú vetu rozsudku o spomínané predchádzajúce odsúdenia. Vo vzťahu k namietanému súd uvádza, že k tejto skutočnosti zaujal stanovisko odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení a súd prvého stupňa sa ním pri ďalšom rozhodovaní riadil a na tomto mieste naňho odkazuje. Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že samotná skutočnosť, že skutok v uznesení o vznesení obvinenia a napokon aj v obžalobe neobsahoval okolnosti zakladajúce použitie ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zákona nemôže narúšať totožnosť skutku, pretože sa nimi nemení ani konanie obžalovaného a ani následok a do skutku bola pojatá iba faktická okolnosť, že ho obžalovaný spáchal po tom, čo bol dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody za zločiny lúpeže. Táto okolnosť nemení totožnosť skutku ale je takou okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pokiaľ súd doplnil skutkové zistenia vyplývajúce z ním vykonaného dokazovania, neporušil tak obžalovaciu zásadu ani zásadu totožnosti skutku.
Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.
K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste svojho bydliska je hodnotený kladne, keď zo správy Obce I. vyplýva, že obžalovaný sa od návratu z výkonu trestu z pohľadu obce správal zodpovedne a podľa možností sa zapájal do športovej činnosti Dobrovoľného hasičského zboru I. ako jeho člen a tiež do brigádnickej výpomoci organizovanej obcou. V ústrednej evidencii priestupkov MV SR nemá žiadny záznam.
Doposiaľ bol obžalovaný dvakrát odsúdený za násilnú trestnú činnosť, v oboch prípadoch za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona. Trestným rozkazom Okresného súdu L. sp.zn. XT/XXX/XXXX z 12.11.2009, právoplatným dňa 27.11.2009, bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 4 a 1 roka s probačným dohľadom. Vzhľadom k neosvedčeniu sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia súd uznesením sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 15.6.2011 nariadil výkon uloženého trestu odňatia slobody. Rozsudkom Okresného súdu L. sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 6.4.2011, právoplatným dňa 22.4.2011, bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 a 1 roka nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a súčasne mu bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Uznesením Krajského súdu v T. sp.zn. XTos/X/XXXX zo dňa 19.1.2016 bol obžalovaný podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu L. zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. XT/XXX/XXXX s spojení s uznesením Okresného súdu L. zo dňa 15.6.2011 v trvaní 3 rokov a rozsudkom Okresného súdu L. zo dňa 6.4.2011 sp.zn. XT/XX/XXXX v trvaní 4 a 1 roka, s určením skúšobnej doby na 4 roky.
Z hodnotenia z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody vyplýva, že obžalovaný sa počas výkonu väzby v ústave správa slušne a disciplinovane, plní príkazy a pokyny vyplývajúce z ústavného poriadku a dodržiava režim dňa, so spoluobvinenými nemá žiadne nezhody. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný.
U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona). Aj keď obžalovaný na hlavnom pojednávaní neurobil vyhlásenie, že je vinný, nemožno prehliadnuť, že od začiatku trestného konania sa ku skutku priznával a viackrát svoje konanie úprimne oľutoval (urobil tak aj v konaní pred súdom, pričom využil svoje právo a viac k veci nevypovedal). Okrem toho zistil súd u obžalovaného aj dve priťažujúce okolnosti a to, že spáchal trestný čin na mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného (§ 37 písm. g/ Tr. zákona), pretože sa skutku dopustil v rodinnom dome, v ktorom býva poškodená spolu so svojim priateľom a tiež že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona), pretože jeho konanie bolo posúdené ako jednočinný súbeh zločinu znásilnenia v štádiu pokusu a dokonaného zločinu sexuálneho násilia. Na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného súd neprihliadal ako na priťažujúcu okolnosť, pretože tieto odsúdenia sa zohľadnia pri ukladaní trestu aplikujúc zásadu „trikrát a dosť“ podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona. V dôsledku aplikácie uvedeného ustanovenia súd pri ukladaní trestu nepoužil ani ustanovenie § 38 Tr. zákona v súvislosti so zisteným pomerom poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa § 155, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, obchodovania s ľuďmi podľa § 179, zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 181, brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže podľa § 188, vydierania podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods. 2, 3 alebo 4, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, 3 alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, všeobecného ohrozenia podľa § 284, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, teroru podľa § 313 alebo § 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo 4, prevádzačstva podľa § 355 ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368, genocídia podľa § 418, teroristického útoku podľa § 419, niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b, financovania terorizmu podľa § 419c, cestovania na účel terorizmu podľa § 419d alebo neľudskosti podľa § 425, ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.
Podľa § 128 ods. 7 Tr. zákona, potrestaným sa rozumie odsúdený, ktorý celkom alebo sčasti vykonal súdom uložený trest. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno ustáliť, že v danom prípade je obžalovanému potrebné ukladať úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona za dva úmyselné zločiny spáchané jedným skutkom, teda v jednočinnom súbehu, pričom jeden zločin bol spáchaný v štádiu pokusu a druhý ako dokonaný trestný čin. Pri ukladaní trestu je tiež potrebné aplikovať ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zákona, pretože súd obžalovaného uznal vinným a ukladá mu trest za dokonaný zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2 Tr. zákona, pričom tento obžalovaný už bol dvakrát potrestaný za zločiny lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. Zákona nepodmienečným trestom odňatia slobody.
Ako to vyplýva z oboznámených trestných spisov Okresného súdu L., obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu L. sp.zn. XT/XXX/XXXX z 12.11.2009, právoplatným dňa 27.11.2009, uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 4 a 1 roka s probačným dohľadom. Vzhľadom k neosvedčeniu sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia súd uznesením
sp.zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 15.6.2011 nariadil výkon uloženého trestu odňatia slobody. Obžalovaný vykonal 2/3 uloženého trestu a následne bol uznesením Krajského súdu v T. sp.zn. XTos/X/XXXX zo dňa 19.1.2016 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu L. zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. XT/XXX/XXXX s spojení s uznesením Okresného súdu L. zo dňa 15.6.2011 v trvaní 3 rokov a rozsudkom Okresného súdu L. zo dňa 6.4.2011 sp.zn. XT/XX/ XXXX v trvaní 4 a 1 roka, s určením skúšobnej doby na 4 roky (v danom prípade nie je rozhodujúce, že prvý takýto trest bol páchateľovi ukladaný ako trest podmienečný, pretože tento v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa neosvedčil, výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody mu bol nariadený a bol takýmto trestom aj potrestaný, keď ho sčasti 2/3 riadne vykonal). Potom bol obžalovaný rozsudkom Okresného súdu L. sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 6.4.2011, právoplatným dňa 22.4.2011, opäť uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 a 1 roka nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a súčasne mu bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Obžalovaný vykonal aj 2/3 tohto nepodmienečného trestu odňatia slobody a vyššie označeným uznesením Krajského súdu v T. bol podmienečne prepustený aj z výkonu tohto trestu a s určením skúšobnej doby. Tak zločin lúpeže ako ja zločin sexuálneho násilia sú súčasťou taxatívneho výpočtu trestných činov v § 47 ods. 2 Tr. zákona, súd uznal obžalovaného vinným za dokonaný zločin sexuálneho násilia, pričom ide o páchateľa, ktorý bol za predchádzajúce dva zločiny lúpeže už potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, pretože potrestaným sa v zmysle § 128 ods. 7 Tr. zákona rozumie aj odsúdený, ktorý sčasti vykonal súdom uložený trest odňatia slobody, pričom ani jedno z týchto odsúdení nebolo doposiaľ zahladené.
Pokiaľ obhajca v záverečnej reči dňa 12.6.2019 namietal splnenie podmienky dvoch potrestaní nepodmienečným trestom odňatia slobody z dôvodu, že došlo k súvislému jednému výkonu trestu a tento svoj názor doplnil v záverečnej reči dňa 20.11.2019 keď uviedol, že aplikácia zásady trikrát a dosť nesmie byť výrazom iba formálneho a formalistického prístupu k zákonom stanoveným podmienkam, ale musí byť výrazom materiálneho posúdenia skutkových okolností, posúdenia osoby páchateľa a posúdenia všetkých súvisiacich faktorov, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na ukladanie tohto trestu, súd v tejto súvislosti opäť poukazuje na stanovisko odvolacieho súdu, vyjadrené v zrušujúcom uznesení. V ňom odvolací súd uviedol, že pokiaľ bol páchateľ trestného činu dvakrát uznaný vinným a boli mu postupne uložené tresty, ktoré čiastočne vykonal a nie sú zahladené, bol dvakrát potrestaný, čo postačuje k naplneniu materiálnych podmienok stanovených v § 47 ods. 2 Tr. zákona. Skutočnosti uvádzané obhajcom, ako sú skutkové okolnosti, osoba páchateľa a ďalšie súvisiace faktory súd zohľadňoval pri určovaní konkrétnej výmery trestu odňatia slobody ukladaného podľa § 47 ods. 2 Tr. zákona.
V danom prípade základom pre určenie trestnej sadzby a uloženie trestu za prejednávaný trestný čin je ustanovenie § 47 ods. 2 Tr. zákona (tzv. zásada trikrát a dosť), pre aplikáciu ktorého boli, podľa názoru súdu, splnené zákonné podmienky. Podľa tohto ustanovenia súd páchateľovi uloží trest odňatia slobody na doživotie, ak uloženie takéhoto trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu 25 rokov (§ 47 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ Tr. zákona), inak uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.
Vzhľadom na vyjadrenia oboch znalcov, tak z odboru psychológie, ako aj z odvetvia psychiatrie a sexuológie, že je možná resocializácia obžalovaného (PhDr. S. uviedla, že prognóza resocializácie u obžalovaného je pri neprítomnosti duševného ochorenia skôr priaznivá, JUDr. MUDr. G. videl ako pozitívny faktor dobrú intelektovú schopnosť obžalovaného participovať na navrhovanej sexuologickej liečbe), možno konštatovať, že nie sú splnené podmienky podľa § 47 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ Tr. zákona pre uloženie doživotného trestu odňatia slobody. Následne súd skúmal, či uloženiu trestu odňatia slobody na 25 rokov nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu nižšieho ako 25 rokov, nie však pod hranicu 20 rokov.
V tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť na záver znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia, JUDr. MUDr. G., ktorý v odpovedi na otázku č. 2 uvádza, že obžalovaný v čase skutku netrpel duševnou chorobou, trpel však sexuálnou deviáciou - Sexuálnou agresivitou. Obžalovaný mohol rozpoznať trestnosť svojho konania a svoje konanie mohol ovládať. Rozpoznávacie schopnosti obžalovaného v čase skutku boli znížené len mierne, forenzne nepodstatne, pod vplyvom užitého alkoholu. Ovládacie schopnosti obžalovaného boli znížené
forenzne podstatne, približne o polovicu, pod vplyvom sexuálnej deviácie - Sexuálnej agresivity, užitý alkohol mal pridatný vplyv. Vo svojej výpovedi znalec ozrejmil, že vyjadrenie miery ovládacej schopnosti ako „forenzne podstatne znížená“ je jedným zo štyroch stupňov, ktorými sa úroveň či už ovládacej alebo rozpoznávacej schopnosti vyjadruje (plne zachovaná, znížená nepodstatne, znížená podstatne, vymiznutá). U obžalovaného bol teda v čase skutku zistený taký stupeň ovládacej schopnosti, ktorý predchádza poslednému stupňu a tým je vymiznutá ovládacia schopnosť. Znalec vo výpovedi pred súdom dňa 20.11.2019 ešte doplnil, že zníženie ovládacích schopností u obžalovaného v čase skutku bolo v podstatnej miere zapríčinené súhrnom dvoch faktorov, samotnej prítomnosti sexuálnej deviácie a vplyvom užitého alkoholu. Presné percentuálne vyjadrenie toho, aký vplyv na tento stav mala prítomnosť sexuálnej deviácie a aký vplyv mal užitý alkohol, nie je možné. Je omnoho nepravdepodobnejšie, že by k popisovanému skutku došlo, ak by obžalovaný alkohol vôbec neužil, nevylúčil však, že by ku skutku došlo aj vtedy, ak by bol obžalovaný úplne triezvy. Zistená sexuálna deviácia preto nepochybne mala vplyv na schopnosť obžalovaného ovládať svoje konanie (podstatne znížila jeho ovládaciu schopnosť), čo vedie k záveru, že obžalovaný skutok spáchal v stave zmenšenej príčetnosti. Predchádzajúca skúsenosť s napadnutím žien a následné odsúdenia obžalovaného za takéto konanie, podľa vyjadrenia znalca, mala vplyv len na rozumovú zložku, teda na jeho vedomosť o tom, že pri užití alkoholu a za rizikovej situácie sa takto obdobne môže správať. Na ovládaciu zložku však tieto predchádzajúce odsúdenia vplyv nemali.
V súvislosti s vyššie uvedeným zisteniami obhajoba navrhovala, aby súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona a obžalovanému uložil trest odňatia slobody v rámci mimoriadne zníženej trestnej sadzby. Tunajší súd vo svojom pôvodnom rozsudku toto ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu aplikoval. Odvolací súd však vo svojom zrušujúcom uznesení zdôraznil, že znenie ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zákona neumožňuje uložiť trest kratší ako 20 rokov, preto aplikácia zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona neprichádza do úvahy. Vzhľadom na toto stanovisko odvolacieho súd, konajúci súd už pri svojom ďalšom rozhodnutí uvedené zmierňovanie ustanovenie pri ukladaní trestu nepoužil a spáchanie skutku v stave zmenšenej príčetnosti posúdil ako významnú okolnosť hodnú osobitného zreteľa, ktorá umožňuje pri aplikácii ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zákona uloženie trestu nižšieho ako 25 rokov, nie však pod hranicu 20 rokov.
Pri rozhodovaní o tom, aký trest bude v danom prípade pre obžalovaného primeraný prihliadol súd ako na okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného predovšetkým na samotný postoj obžalovaného k aktuálne spáchanej trestnej činnosti, keď obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval. Ďalšími skutočnosťami majúcimi vplyv na potrestanie obžalovaného a svedčiacimi v jeho prospech sú aj okolnosti, za akých boli všetky trestné činy odôvodňujúce ukladanie trestu za použitia § 47 ods. 2 Tr. zákona spáchané. K uvedenému sa vyjadril aj znalec JUDr. MUDr. G. vo svojej výpovedi, keď konštatoval ako priaznivý prvok vo vzťahu k závažnosti konania obžalovaného to, že obete trestných činov boli vždy dospelé, k závažnému zraneniu obetí doteraz nedošlo a obžalovaný upustil od svojho konania na základe obrany obete. Nemožno prehliadnuť ani ďalšie konštatovanie znalca v znaleckom posudku, že obžalovaný doteraz nebol odborne poučený o podstate východísk deviantného pudenia. Súd tiež poznamenáva, že aj keď podľa tvrdenia znalca ide u obžalovaného o vrodený a celoživotný stav, táto choroba mu bola diagnostikovaná až pri tomto znaleckom skúmaní. V jeho prospech tiež svedčí priaznivá prognóza resocializácie i priaznivá prognóza úspešnosti navrhovanej sexuologickej liečby. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že bol v detskom veku sexuálne zneužívaný blízkou osobou a taktiež prihliadol na pozitívne hodnotenia obžalovaného tak zo strany obce ako aj zo strany Ústavu na výkon väzby v Prešove. Súčasne súd zohľadnil aj vyjadrenie znalca, v zmysle ktorého mieru závažnosti spáchaného skutku zvyšuje samotná prítomnosť sexuálnej deviácie i skutočnosť, že ani gravidita poškodenej nezastavila páchateľa v jeho konaní, pričom prvok tehotenstva u poškodenej mal byť alarmujúci aj u sexuálne deviantných jedincov, ktorý by ich mal zastaviť, aby ani nezačali so sexuálne agresívnym konaním. V neprospech obžalovaného ďalej svedčí tá skutočnosť, že sa skutku dopustil v rodinnom dome, v ktorom býva poškodená spolu so svojim priateľom, na čo súd prihliadal ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. g/ Tr. zákona, teda že spáchal trestný čin na mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného predpisu osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného. Obžalovaný sa navyše dopustil posudzovaného skutku počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody (o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bolo rozhodnuté 19.1.2016, s určením skúšobnej doby 4 roky, teda do 19.1.2020). V súvislosti s tým, súd prihliadol aj na to, že v prípade právoplatného odsúdenia v tejto veci, bude obžalovanému pravdepodobne nariadený aj zvyšok nevykonaného trestu odňatia slobody vo výmere dva a pol roka. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností považoval súd vo vzťahu
k obžalovanému za primeraný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vymedzenej ustanovením § 47 ods. 2 Tr. zákona vo výmere 20 rokov.
Nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, na jeho výkon ho súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia, uložil súd obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou v súlade s § 73 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, keď mal za to, že obžalovaný spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Aj keď prokurátor navrhoval uložiť ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, podľa záverov znaleckého posudku obžalovaný netrpí duševnou poruchou, preto ani súd nehodnotil pri ukladaní ochranného liečenia, že trestný čin bol spáchaný v stave vyvolanom duševnou poruchou, ale v stave zmenšenej príčetnosti, ktorý bol vyvolaný sexuálnou deviáciu - sexuálnou agresivitou, ako to vyplynulo z vykonaného znaleckého dokazovania. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona uložil súd obžalovanému aj znalcom navrhované ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Keďže poškodená si v prípravnom konaní neuplatnila nárok na náhradu škody, nebolo potrebné o ňom rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.